Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-40-2025.pdf
PDF · 117.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/40/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 249,96 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/87/2024-119 zo dňa 30.10.2024 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249,96 EUR spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 27.12.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I).
2. Primárne sa súd prvej inštancie nestotožnil s námietkou žalovanej strany o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin. Mal za to, že nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Medzi tieto nároky je potrebné považovať aj náhradu nákladov, ktoré poškodenému v súvislosti s poškodením veci vznikli, a to nielen priame zničenie alebo poškodenie veci, ale aj nároky na náhradu škody, ktorá vznikla vynaložením nákladov za použite náhradného motorového vozidla. Zo žalobného návrhu, ale nakoniec aj z návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo v Martine, pričom v § 19 CSP je upravená alternatívna miestna príslušnosť (popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody), pričom medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom upraveným v ust. § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybraný súd, prípadne návrhom na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde, ktorým žalobca reaguje v upomínacom konaní. Podaním návrhu žalobcu na postúpenie veci po odpore žalovanej v upomínacom konaní na miestne príslušný súd v Martine žalobca výberom tohto súdu založil miestnu príslušnosť Okresného súdu Martin pre prejednanie tohto sporu.
3. Východiskovo súd prvej inštancie za preukázané vyhodnotil, že dňa 10.7.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo (A. B.) Hyundai i 30 1,5 i, ev. č. C., a to
vozidlom poistenca žalovanej D. E.. Poškodený si vozidlo dal opraviť v autoservise AM Plus s.r.o., so sídlom v Košťanoch nad Turcom, kde podľa zákazkového listu bolo vozidlo prijaté na opravu 27.11.2023 a predbežný termín opravy bol určený na 7.12.2023. Podľa faktúry, ktorú vystavil servis poškodenému č. 20231601 zo dňa 5.12.2023, splatnej 15.12.2023, bola oprava ukončená skôr, a to už 5.12.2023. Celkovo náklady na opravu predstavovali sumu 2.203,80 EUR. Poisťovňa oznámila poškodenému listom zo dňa 6.12.2023, že 6.12.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej mu poskytla poistné plnenie – cenu opravy bez DPH vo výške 1.836,50 EUR. 4. Poškodený A. B. v dotazníku pre žalovanú poisťovňu oznámil, že náhradné vozidlo, ktoré mal počas opravy prenajaté od žalobcu, používal na podnikateľské účely a je síce držiteľom viacerých vozidiel, avšak nepoužíva ich, keďže sú nepojazdné. Poškodený si totiž zmluvou o prenájme vozidla uzavretej so žalobcom č. 724/208 zo dňa 27.11.2023 prenajal náhradné motorové vozidlo Hyundai, ev. č. C. na dobu do ukončenia opravy, pričom nájomné bolo stanovené na sumu 55,- EUR. Podľa záznamu na nájomnej zmluve bolo vozidlo vrátené žalobcovi dňa 6.12.2023, keď si poškodený prevzal svoje motorové vozidlo zo servisu. Žalobca faktúrou č. 230743 vyúčtoval poškodenému – nájomcovi náhradného motorového vozidla – cenu prenájmu za 10 dní nájmu v celkovej výške 499,92 EUR s DPH. 5. Následne žalobca s poškodeným uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou postupca – poškodený – postúpil svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanej titulom vzniku škody pri prevádzke motorového vozidla vo výške 416,60 EUR, z titulu nároku voči poisťovni, pričom šlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 10.7.2023. Túto pohľadávku postúpil žalobcovi za odplatu v sume 416,60 EUR a sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka postupcu na zaplatenie odplaty v sume 416,60 EUR sa započítava voči pohľadávke žalobcu na preplatenie faktúry č. 230743 v sume 416,60 EUR bez DPH. Poškodený následne listom zo dňa 6.12.2023 oznámil poisťovni postúpenie pohľadávky v sume 416,60 EUR na žalobcu. Poisťovňa reagovala listom z 12.12.2023 a oznámila mu, že 12.12.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, ktorá jej bola hlásená 8.12.2023 a na základe tejto skutočnosti poskytuje žalobcovi poistné plnenie v sume 249,96 EUR, pretože žalobcovi priznala nárok na zapožičanie náhradného vozidla za 5 dní. Poistné plnenie v sume 249,96 EUR považovala za neprimerané náklady na nájom motorového vozidla
6. Okresný súd s poukazom na aplikáciu § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadväzne konštatoval, že žalovaná nedôvodne krátila poistné plnenie. Aj keď oprava poškodeného motorového vozidla bola dokončená 5.12.2023, čo vyplýva z vyúčtovacej faktúry servisu zaslanej poškodenému, táto faktúra bola v ten istý deň splatná. Poškodený mal plné právo domáhať sa preplatenia tejto faktúry z prostriedkov poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda poisťovňou škodcu. Poisťovňa reagovala promptne a už 6.12.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti, čo oznámila poškodenému a zaslala krycí list servisu. Poškodený teda dôvodne používal náhradné motorové vozidlo do 6.12.2023, keď svoje opravené vozidlo vybral z opravy najbližší pracovný deň po jeho oprave ukončenej 5.12.2023, preto sú náklady na prenájom motorového vozidla dôvodné za obdobie 10 dní, počas ktorých bolo vozidlo poškodeného v servise, a to v období od 27.11.2023 do 6.12.2023, ktoré náklady spolu s DPH predstavujú sumu 499,92 EUR. 7. Námietky žalovanej ohľadne nájomnej zmluvy uzavretej žalobcom s poškodeným a voči charakteru podnikateľskej činnosti žalobcu súd prvej inštancie považoval za dodatočnú účelovú obranu žalovanej, nakoľko táto (predsa) pred vznikom sporu poskytla priamo žalobcovi poistné plnenie, ktoré zjavne krátila len z dôvodu (podľa jej názoru) neprimeranej doby nájmu.
8. Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi priznal aj príslušný úrok z omeškania, nakoľko sa poisťovňa dostala do omeškania s poskytnutím zvyšku poistného plnenia po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti.
9. Úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal okresný súd právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala zamietnutia žaloby v celom rozsahu.
11. Namietala, že konajúci súd nad rámec svojho poslania a procesných návrhov protistrany vyplnil medzeru v dokazovaní, kedy sám interpretoval predložené listinné dôkazy a oprel rozsudok o závery, ktoré absentovali v dôkazných prostriedkoch prezentovaných v konaní. Závery súdu prvej inštancie sú s poukazom na hodnotenie dôkazov vnútorne rozporné, protirečivé a argumentačne neudržateľné. Konajúci súd totiž nesprávne konštatuje, že v konaní bolo nesporné, že žalobca si prenajal poškodené vozidlo počas trvania opravy poškodeného vozidla. Žalovaná toto tvrdenie žalobcu od počiatku namietala. Podľa jeho skutkových tvrdení táto doba mala zodpovedať dobe prenájmu náhradného motorového vozidla, čo však v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo pristavené v servise za účelom jeho opravy. Oprávnenú a preukázanú dĺžku opravy nemožno stotožňovať s rozsahom doby nájmu na základe zmluvy o nájme, datovania na faktúre za opravu poškodeného vozidla či dotazníka poškodeného. V predmetných listinách uvádzané doby žiadnym spôsobom nepreukazujú dobu nevyhnutnú na opravu poškodeného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať účelne vynaložené iba v rámci takej doby, ktorá bola nevyhnutná na opravu poškodeného motorového vozidla. 12. Podľa odvolateľa konajúci súd na danú vec neaplikoval kritériá nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla, ktoré vychádzajú z judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. V konaní nebola žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného vozidla v autoservise. Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je podmienená a) nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov a b) dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla z dôvodu jeho opravy. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo/3/2015, v zmysle záverov ktorého: „Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vodidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“. Poisťovateľ je teda povinný nahradiť náklady nájmu náhradného vozidla poškodenému len v prípade, že nájom trval po nevyhnutnú dobu a jeho cena bola primeraná. S ohľadom to je krátenie nákladov nájmu náhradného vozidla zo strany žalovaného dôvodné. Dopravná nehoda sa totiž stala dňa 10.7.2023. Poškodený však odovzdal vozidlo do servisu až dňa 27.11.2023, teda až po uplynutí viac ako 4 mesiacov odo dňa, kedy došlo ku nehode. Z uvedeného vyplýva, že buď ad 1) malo vozidlo iba estetické poškodenia a bolo plne pojazdné alebo ad 2) nepojazdnosť vozidla pre poškodeného nepredstavovala taký zásah do jeho komfortu, aby bolo nutné prenajať si náhradné vozidlo. Tieto skutočnosti však konajúcim súdom vôbec neboli skúmané. 13. Na základe skutkového stavu v predmetnej právnej veci je podľa žalovanej potrebné vyvodiť záver, že poškodený mohol (a mal) opravu svojho vozidla vyriešiť tzv. „na počkanie“, kedy by vozidlo odovzdal servisu na opravu až v momente, keď už servis disponoval všetkými potrebnými náhradnými dielmi. Z predloženej faktúry č. 20231601 vyplýva, že oprava v rámci času trvala 8 hodín. Nie je preto možné považovať za účelné odstavenie poškodeného (zrejme pojazdného) motorového vozidla v autoservise 10 dní, v rámci čoho nie je zároveň účelná ani doba nájmu 10 dní. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu teda nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej, nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, pričom z okolností a predložených listín jasne vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo funkčné a bolo možné ho využívať na dennodennej báze. Tento právny záver vytvára nebezpečný precedens pre prípady, v ktorých jediným subjektom, schopným ovplyvniť výšku nákladov na nájom náhradného vozidla je prenajímateľ motorových vozidiel konajúci v súlade, resp. v zhode so záujmom autoservisu.
14. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca nesúhlasil s tvrdením, že nepredložil do konania žiaden dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo poškodené motorové
vozidlo pristavené v servise za účelom jeho opravy. Predložil totiž zákazkový list, ako aj faktúru za opravu poškodeného vozidla, z ktorých nepochybne vyplýva časové obdobie, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy. Pokiaľ chcela žalovaná spochybniť časové obdobie trvania opravy, tak ako to preukázal žalobca listinnými dôkazmi, zaťažovalo žalovanú dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, teda že oprava mala byť vykonávaná kratšie ako reálne bola vykonávaná. 15. Ak žalovaná uvádza, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať účelne vynaložené iba v rámci takej doby, ktorá bola nevyhnutná na opravu poškodeného motorového vozidla, žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, aká doba mala byť „nevyhnutná“ na opravu poškodeného motorového vozidla. Druhou podstatnou skutočnosťou je dĺžka faktického obmedzenia poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je pritom potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. 16. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Podstatným pre posúdenie účelnosti a nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla je teda faktické obmedzenie poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, ktoré spočíva v nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo, nakoľko toto sa nachádza za účelom opravy v servise. Poškodený ako laik nemá vedomosť ohľadom toho, ako dlho sa bude oprava jeho vozidla vykonávať ani o tom, aká dĺžka opravy je „primeraná“ a aká už „neprimeraná“, a preto nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v čase kedy má ešte vozidlo v servise, lebo je na ňom vykonávaná oprava, ukončil skôr nájom náhradného vozidla, len aby vyhovel poisťovni škodcu. 17. Dôvod, pre ktorý poškodený odovzdal do servisu vozidlo dňa 27.11.2023 je taký, že na tento deň mal so servisom dohodnutý termín začatia opravy jeho poškodeného vozidla. Pokiaľ by aj vozidlo bolo pojazdné, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na možnosť zapožičania si náhradného vozidla poškodeným v čase, kedy sa na jeho motorovom vozidle vykonávajú opravné práce. Nie je totiž rozdiel v tom, či sa vykonávajú opravné práce na vozidle pojazdnom alebo nepojazdnom, keďže dôsledok opravy je v oboch prípadoch ten istý a síce, že poškodený v čase opravy jeho vlastného poškodeného motorového vozidla nemôže toto užívať a je nútený na zabezpečenie si svojich potrieb zapožičať si náhradné motorové vozidlo. 18. Žalobca uzavrel, že v danom prípade preukázal, aké náklady mu v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla vznikli, avšak žalovaná nepreukázala, že v časti, v ktorej súd prvej inštancie náhradu týchto nákladov priznal, neboli tieto náklady účelne a nutne vynaložené.
19. Následne v písomnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalovaná uviedla, že vzhľadom na časový odstup medzi vznikom škodovej udalosti a vykonaním opravy nie je možné prijať záver, že účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla je daná len samotným zapožičaním v čase, kedy sa poškodené motorové vozidlo nachádza v servise. Poukázala na viaceré súdne rozhodnutia a zopakoval podstatné body svojej argumentácie.
20. V reakcii na stanovisko žalovanej žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nijakým spôsobom nepreukázal, aká doba mala byť „nevyhnutná“ na opravu poškodeného vozidla, pretože už vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2024 poukázal na skutočnosť, že opravy, ktoré sa na poškodenom motorovom vozidle vykonávali, mali predstavovať rozsah práce 8 hodín. Servis pri prijatí vozidla predpokladal, že oprava bude vykonávaná do dňa 7.12.2023. Aj napriek tomu však opravu poškodeného vozidla dokázal ukončiť ešte skôr, a to dňa 5.12.2023. Servis sám najlepšie vie, v približne akej dĺžke budú vykonávané opravné práce na poškodenom vozidle, a to aj na základe pracovnej vyťaženosti servisu, vyťaženosti pracovných nástrojov, dostupnosti náhradných dielov a rôznych ďalších premenných, ktoré majú vplyv na dĺžku opravu vozidla. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že nemožno stotožňovať dĺžku opravy z technického hľadiska s reálnou dĺžkou opravy, nakoľko dĺžka opravy z technického hľadiska nezohľadňuje pracovnú vyťaženosť servisu, vyťaženosť pracovných nástroj atď. Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci
servisu strávili pri oprave vozidla. Autoservis si môže vyúčtovať len vynaloženú prácu stanovenú kalkulačnými programami. 21. Žalovaná tak prenáša neunesenie dôkazného bremena na žalobcu, aj keď je zrejmé, aj z rozhodnutia súdu to vyplýva, že je to práve žalovaný, ktorý neuniesol bremeno svojich tvrdení, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal a nepodporil žiadnym dôkazom. Žalovaná teda svojvoľne pristúpila ku kráteniu poistného plnenia, a to len na základe svojich interných výpočtov, ktorých správnosť ani nie je možné overiť. Žalovaná v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nevysvetlila a už vôbec nepreukázala, prečo mal byť nájom náhradného vozidla nutný a účelný len v ňou priznaných 5 dňoch, a nie v 10 dňoch, keď dĺžka nájmu vyplývala z dĺžky opravy vozidla. Žalovaná nepreukázala, že by bol servis schopný vykonať opravu poškodeného vozidla v kratšom čase ako v čase, v ktorom ju vykonal. Za situácie, kedy žalovaná nepredložila žiadny dôkaz na podporu svojich tvrdení je nutné vychádzať z celkovej dĺžky nájmu a celkovej dĺžky opravy tak, ako táto bola preukázaná žalobcom.
22. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný uviedol, že trvá na doteraz prezentovaných skutočnostiach.
23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
24. Pokiaľ žalovaná vytýka rozhodnutiu okresného súdu, že je „rozporné, protirečivé a argumentačne neudržateľné“, tieto kvalitatívne atribúty podľa názoru odvolacieho súdu v nezanedbateľnej miere vykazuje práve obrana žalovanej, nakoľko:
- základným argumentom žalovanej je tvrdenie o absencii nároku ako takého. V priamom rozpore s týmto postojom však samotná žalovaná pristúpila k dobrovoľnej čiastočnej úhrade takéhoto neexistujúceho nároku. Nie je teda zrejmé, akú logiku má čiastočné plnenie v celom rozsahu popieraného nároku.
- na jednej strane žalovaná tvrdí, že poškodený mal vozidlo odovzdať servisu na opravu až v momente, keď už servis disponoval všetkými potrebnými náhradnými dielmi, na druhej strane, keď poškodený fakticky konal presne v zmysle takejto požiadavky žalovanej, táto paradoxne namieta, že ak bolo vozidlo odovzdané do opravy až po 4 mesiacoch, nárok na náhradu ceny opravy, nie je daný (keďže vozidlo bolo pojazdné). 25. Nenáležitou je súčasne predmetná argumentácia žalovanej, t. j., že vozidlo, s ohľadom na jeho opravu až po 4 mesiacoch, muselo byť pojazdné. Právnym základom uplatnenej žaloby je totiž nárok súvisiaci s poškodením vozidla, ktoré je pokryté poistným vzťahom, a to bez ohľadu na ne/pojazdnosť (poškodeného) vozidla. Samotný žalobca ani netvrdí, že vozidlo bolo nepojazdné, nakoľko to z (vyššie) konštatovaného dôvodu nie je právne významné. Určujúcou je (práve a len) skutočnosť, či prevádzkou poisteného vozidla došlo spôsobeniu škody, čo v konkrétnostiach súdenej veci nie je pochybné. Fakticky žalovaná prostredníctvom tejto námietky podsúva, že predmetom opravy (a následného krytia poistným plnením) môže byť iba nepojazdné vozidlo, čo je bez akejkoľvek opory v relevantnej právnej úprave povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 26. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že je irelevantným zásadné odvolacie tvrdenie, že vozidlo bolo pojazdné a odovzdané na opravu takmer 4 mesiace od nehody. Je totiž logické, že k prenájmu náhradného vozidla došlo práve po prevzatí poškodeného vozidla do servisu za účelom jeho opravy.
27. Obdobne nie je zrejmé, k akému konkrétnemu právnemu dôsledku smeruje námietka o „len estetickom charaktere“ poškodenia vozidla. Žalovaná totiž ani len netvrdí, že by sa na predmetnú opravu (klampiarske práce, lakovanie, výmena disku, blatníka a kolesa) poistenie nemalo vzťahovať. Ak tu žalovaná pre zmenu mieni naznačovať, že takúto „estetickú úpravu vozidla“ v podobe poškodeného kolesa, disku a blatníka (ktorého súčasťou sú štandardne bezpečnostné prvky a elektroinštalácia) má poškodený akceptovať a ďalej s ním (v takomto technickom stave) má byť účastníkom cestnej premávky, toto (odhliadnuc od možného ohrozenia seba, ako aj iných vodičov) primárne „naráža“ na zmysel samotného inštitútu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho formuluje relevantná práva úprava (zákon č. 381/2001 Z. z.), a to, že účelom danej úpravy je poskytnutie právnej ochrany poškodenému vo vzťahu
k škodovým následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu. Text dotknutej normy teda rozhodne neumožňuje výklad podsúvaný žalovanou, a to, že niektoré/vybrané (podľa potreby/úvahy žalovanej) poškodenia, tu konkrétne poškodenie kolesa a blatníka, nie je potrebné/možné opravovať a nespadajú pod režim dotknutého zákona.
28. Čo sa týka námietok (odvolateľa), že „konajúci súd na danú vec neaplikoval kritériá nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla“, resp., že „žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bola zrejmá skutočná doba, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo pristavené v servise za účelom jeho opravy“, z obsahu spisu vyplýva, že tieto/opísané okolnosti boli predmetom konania/dokazovania pred súdom prvej inštancie, keď práve ohľadom nich žalobca predložil listinné dôkazy jednak o nevyhnutnosti (poškodený nevlastní iné pojazdné vozidlo) a účele (na zabezpečenie chodu spoločnosti a podnikateľské účely) nájmu náhradného vozidla počas opravy, ako i o dĺžke (nájmu), keď zo Zákazkového listu ako i Dotazníka pre poškodeného vyplýva termín odovzdania vozidla (do opravy) dňa 27.11.2023 a následne z faktúry k oprave č. 20231601 vyplýva dodanie služby (vykonanie opravy) dňa 5.12.2023. Žiadny z týchto skutkových záverov/zistení žalovaná kvalifikovane nespochybnila.
29. Vo vzťahu k výstrahe žalovanej, že takéto rozhodnutie okresného súdu môže predstavovať nebezpečný precedens, odvolací súd upriamuje jej pozornosť na závery aplikačnej praxe Ústavného súdu SR, ktorý túto „hrozbu“ už opakovane aproboval, keď v rámci nálezu sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 konštatoval, že „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo“ a že „účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie“, resp. v rámci aktuálneho nálezu vydaného dňa 6.8.2025 v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 291/2025 dňa 6.8.2025, kde Ústavný súd vytkol príslušnému súdu nerešpektovanie jeho skorších záverov (a to práve/predovšetkým z vyššie citovaného nálezu III. ÚS 602/2022), keď všeobecný súd (v obdobnej veci) za podstatnú dobu (nesprávne) považoval dobu opravy na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu. Podľa Ústavného súdu SR je totiž uvedený záver „v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla, ako aj účelnosťou nákladov na nájom motorového vozidla a v neposlednom rade aj s primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla., ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla“.
30. Už konštatovaný vnútorný rozpor argumentácie žalovanej ilustruje aj odvolacia námietka, v zmysle ktorej časový rozsah nevyhnutných prác činil 8 hodín a poškodený mal preto situáciu riešiť opravou „na počkanie“. Odhliadnuc od toho, že už púha skutočnosť, že sa diely lakovali, túto eventualitu bez ďalšieho vylučuje, totiž samotná žalovaná dobrovoľne uznala nárok za primeraný v rozsahu 5 dní, čo zásadne oslabuje (až vyvracia) predmetný argument. 31. Javí sa preto pravdepodobným, že i žalovaná si bola vedomá faktu, že tzv. normohodina (t. j. tarifikácia pracovných úkonov) predstavuje „čistý čas“ práce, t. j. čas opravy nezohľadňujúci/ nezahrňujúci ďalšie, v realite fungovania servisných služieb štandardné súvislosti/faktory ovplyvňujúce celkovú dĺžku trvania opravy, ako napr. vyťaženosť servisu, dostupnosť pracovnej sily, technologické vybavenie servisu a podobne. Žalovaná zároveň nijako nevysvetlila, ako prakticky mohol poškodený prispieť k skráteniu opravy vozidla. Vo všeobecnosti je poškodený po dopravnej nehode ponechaný „napospas“ žalovanej a jej zmluvnému partnerovi – servisu, ktoré nesú hlavnú ťarchu preskúmania stavu vozidla a jeho opravy. Z pohľadu odvolacieho súdu išlo o organizáciu práce autoservisu, ktorého efektivita nemôže byť ponechaná na „kontrolu“ poškodeného. 32. Napokon, ak žalovaná poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016, sp. zn. 3MCdo 3/2015, toto nie je na prejednávanú vec v rozoberaných súvislostiach aplikovateľné. Súd sa totiž v predmetnom rozhodnutí nezaoberal posudzovaním dĺžky opravy vozidla s ohľadom na dĺžku nájmu náhradného vozidla, ale tým, že žalobca si zapožičal náhradné motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá sa profesionálne nezaoberá požičiavaním náhradných vozidiel, pričom denná sadzba nájmu dojednaná medzi žalobcom a prenajímateľom bola neprimerane vysoká vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.
33. Možno zhrnúť, že poškodený musel vynaložiť náklady na vypožičanie náhradného osobného automobilu v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného u žalovanej, pričom nájomný vzťah trval po nevyhnutnú dobu, ktorú poškodený nemal možnosť ovplyvniť. Z celkového správania poškodeného a žalobcu je nepochybné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania zmluvných strán boli predmet zmluvy (požičanie/ nájom individuálne určeného motorového vozidla), trvanie nájmu, ako aj výška odplaty za požičanie/ nájom motorového vozidla. Takéto zmenšenie majetku (škodu) je povinná nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov žalovaná (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.), a to v okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky - žalobcovi. 34. Odvolací súd dodáva, že dĺžku opravy motorového vozidla nie je zákazník spôsobilý za bežných okolností spravidla ovplyvniť, je to teda okolnosť nezávislá od vôle poškodeného. V nadväznosti na uvedené nie je poškodený spôsobilý ani ovplyvniť, ako dlho počas opravy bude potrebovať náhradné vozidlo. Dĺžka opravy vozidla v servise je závislá od konkrétnych okolností opravy daného motorového vozidla, pričom je potrebné prihliadnuť aj na iné objektívne okolnosti vyskytujúce sa nezávisle od vôle poškodeného a servisu vykonávajúceho opravu. Od vlastníka motorového vozidla nemožno spravodlivo požadovať, aby hľadal taký autoservis, v ktorom mu jeho poškodené vozidlo opravia v lehote, ktorú určí poisťovňa v čase, keď už je oprava vykonaná. Podľa odvolacieho súdu nutnosť a účelnosť nákladov, vynaložených nákladov na opravu, je možné posudzovať iba vo vzťahu k okolnostiam, na ktoré má poškodený vplyv, nie však k okolnostiam, ktoré sú od jeho vôle nezávislé.
35. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 36. Obdobne vecne správnym je i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, keď okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.
38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.