Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/186/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci návrhu manželky - navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, B., zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin Benický, advokát so sídlom Oravská Polhora 1236, proti manželovi: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom B. XXX/XX, F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. - 143 zo dňa 27.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. -143 zo dňa 27.05.2025 Okresný súd Námestovo rozviedol manželstvo účastníkov a zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá G. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, bol upravený styk otca s dieťaťom a bola mu určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 260 Eur mesačne a na tvorbu úspor maloletého dieťaťa sumou 50 Eur mesačne. Súčasne rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, podľa ktorého vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zistil, že manželia od septembra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spolu maloleté dieťa, komunikujú výlučne kvôli dcére, intímne sa nestýkajú. Manželka jednoznačne odmieta obnovenie spolužitia, pričom uviedla, že jej city voči manželovi ochladli a nemá k nemu dôveru. Prvostupňový súd ako príčinu rozvratu vzťahov identifikoval nevhodnú komunikáciu manžela s inými ženami, vrátane darovania nákladných darčekov, ako aj jeho kontrolujúce a obmedzujúce správanie voči manželke. Konštatoval, že hoci nebola preukázaná fyzická nevera, išlo o kontakty erotického charakteru, ktoré manželke oprávnene prekážali. Tieto skutočnosti vyhodnotil ako porušenie povinnosti manžela rešpektovať dôstojnosť manželky. Prvostupňový súd ďalej poukázal na rozdielnosť pováh manželov, keď správanie manžela bolo vnímané ako direktívne, obmedzujúce a kontrolujúce, pričom manželka jeho sľubom o zmene správania už neverí. Aplikoval § 23 ods. 1 zákona o rodine, prihliadnuc na záujem maloletého dieťaťa podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine.

Konštatoval ďalej, že dohoda upravujúca výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode je v záujme dieťaťa, výživné je primerané a v možnostiach otca, a dohoda o tvorbe úspor predstavuje vhodný nástroj na zabezpečenie budúcnosti dieťaťa.

2. Manžel podal odvolanie proti výroku I. rozsudku, ktorým bolo jeho manželstvo rozvedené. Namietal, že nebol riadne predvolaný na prvé pojednávanie vo veci konané dňa 02.04.2025; v čase doručovania predvolania sa nachádzal na liečebnom pobyte v H. A., predtým bol hospitalizovaný vo I. J.. Tvrdil, že o pojednávaní nemal vedomosť a z objektívnych dôvodov sa ho nemohol zúčastniť. Predvolanie mu bolo doručené náhradným spôsobom, čo považoval za nesprávne. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. ) a nález Ústavného súdu SR (), podľa ktorých je náhradné doručenie účinné len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia skutočne zdržiava. Manžel ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav. Podľa jeho názoru neexistuje kvalifikovaný rozvrat vzťahov v zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine. Rozvrat musí byť vážny, trvalý, nezmieriteľný a nenapraviteľný. Súd prvej inštancie podľa neho konštatoval len „zhoršenie vzťahov“, pričom nepreukázal, že by išlo o stav znemožňujúci obnovenie manželského spolužitia. Poukázal na to, že komunikácia s inými ženami bola ukončená, pričom nešlo o osobné kontakty, ale o virtuálnu komunikáciu. Manžel uviedol, že si uvedomil svoje zlyhania, ospravedlnil sa, zdôrazniac, že svoju manželku aj dcéru nadovšetko miluje. Rozvod považoval za dôsledok manželskej krízy, ktorú je možné prekonať spoločným úsilím. Tvrdil, že podnikol kroky k obnove spolužitia, vrátane hľadania spoločného bývania. Podľa neho dôvody uvádzané manželkou uviedla (flirtovanie cez sociálne siete, direktívna povaha) nie sú podľa neho dostatočné na rozvod ani nepredstavujú závažné porušenie manželských povinností v zmysle zákona o rodine. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal prihliadať na záujem maloletého dieťaťa a skúmať možnosti zachovania manželstva. V tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého má súd viesť manželov k zmiereniu, čo podľa neho súd prvej inštancie zanedbal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie.

3. Manželka sa k odvolaniu manžela vyjadrila tak, že ho považuje za nedôvodné. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ich manželstvo rozviedol. Pripomenula, že v konaní pred súdom vypovedala dvakrát a opakovane uvádzala, že ich manželstvo neplní spoločenskú úlohu a voči manželovi už nič necíti. Poukázala na zjavný nesúlad v povahových vlastnostiach oboch manželov, ktorý podľa nej viedol k tomu, že ich vzťah vykazuje znaky toxicity. Manželka uviedla, že manžel síce na pojednávaniach deklaroval snahu o záchranu manželstva, no zároveň vo svojich prejavoch hľadal chybu výlučne v nej. Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti s manželom si nevie objektívne predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Verila, že ako rodičia zvládnu starostlivosť o maloletú dcéru, avšak existencia dieťaťa podľa nej sama o sebe nie je dôvodom na zachovanie manželstva za každú cenu. Uviedla, že manžel de facto nevychádza s jej rodičmi, pričom na jednej strane deklaroval záujem o návrat, no na druhej strane o nej šíril nepravdivé informácie, napríklad že žije s dcérou v nevhodnej plesnivej domácnosti. V poslednom období jej začalo prekážať viacero vlastností manžela, ktoré spolu vytvárajú obraz nefunkčného vzťahu. Za hlavnú príčinu rozvratu označila komunikácie manžela s inými ženami, ktoré boli časté, preukázané; vnímala ich ako opakované poníženia. Manžel sa tieto konverzácie ani nesnažil skrývať. V manželstve sa cítila ako vo väzení – manžel ju obmedzoval v tom, čo si má obliekať, kde a s kým môže ísť, zakazoval jej kontakt s rodičmi. Direktívny bol aj pri výchove dcéry. Obdobie pred súdnym konaním označila za mimoriadne stresujúce. Na naliehanie manžela absolvovala viacero dlhých telefonátov, počas ktorých si uvedomila, že jej city k nemu ochladli a neželá si obnovu spolužitia. Manželka vyjadrila presvedčenie, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, keď konal na viacerých pojednávaniach a venoval sa podmienkam rozvodu. Poprela existenciu odvolacích dôvodov uvádzaných manželom. Rozsudok považovala za vecne správny, založený na riadne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení veci. Konanie podľa nej neobsahuje žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Podľa nej sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva nemá oprávnenie zaujať stanovisko.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s / ), preskúmal vec v intenciách ust. a a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v spojení s rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil, pričom s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožňuje ( ). Manžel v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak posúdiť skutkový či právny stav, resp. s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie.

6. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou pre rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívna neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Intenzita vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva musí pristúpiť skutočnosť, že neexistuje ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, resp. nemožnosť obnovenia vzájomných citových väzieb.

7. Po vykonaní vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ktoré považuje za dostatočné pre rozhodnutie vo veci, ako aj z princípov uvedených v Zákone o rodine týkajúcich sa rozvodu manželstva, konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V prejednávanej veci aj odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého vyššie uvedené atribúty manželstva v manželstve účastníkov absentujú. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené a manželstvo účastníkov neplní spoločenský účel. Manželia netvoria spoločnú domácnosť, nevychovávajú spolu maloleté dieťa, komunikujú výlučne kvôli dcére, intímne sa nestýkajú. Vzťah medzi účastníkmi je poznačený stratou dôvery, citovým odcudzením a dlhodobými nezhodami, ktoré sa prejavujú aj v rozdielnych názoroch na výchovu dieťaťa.

8. Pokiaľ manžel odôvodňuje svoj nesúhlas s rozvodom manželstva náboženským presvedčením, odvolací súd poukazuje na to, že stretnutia v rámci manželskej poradne pred duchovnými osobami ani u psychologičky neboli úspešné. Vo väzbe na uvedené preto námietka, podľa ktorej prvostupňový súd nevyvinul dostatočnú aktivitu na zmierenie manželov, neobstojí. Súd nie je povinný prerušovať konanie / odročiť pojednávanie za účelom mediácie, ak má za preukázané, že manželstvo je trvalo rozvrátené a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Odvolací súd v tomto smere musel brať na zreteľ aj stanovisko manželky, ktorá jednoznačne odmieta obnoviť manželské spolužitie s manželom. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve, ak to sám nechce. Manželstvo je totiž dobrovoľným zväzkom muža a ženy, ktorý sa rozhodli spolu žiť, vzájomne si pomáhať, byť si verní, mať úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie a v ňom vychovávať spoločné deti. Manžel neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že rozvrat vzťahov nie je trvalý alebo že existuje reálna perspektíva obnovenia spolužitia. Manžel nepreukázal ani uskutočnenie iných reálnych krokov za účelom zmeny svojej osobnosti či správania, v dôsledku ktorých by sa zmena postoja manželky javila ako perspektívna.

9. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani námietka voči procesnému postupu súdu prvej inštancie nebola dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že prvé pojednávanie, na ktoré manžel neprevzal predvolanie z dôvodu hospitalizácie a následnej kúpeľnej liečby, sa síce uskutočnilo aj v jeho neprítomnosti, avšak k porušeniu procesných práv manžela nedošlo, nakoľko na tomto nebol vyhlásený meritórny rozsudok; pojednávanie bolo odročené na ďalší termín, ktorého sa manžel už zúčastnil a bol aj riadne vypočutý k veci. Odvolací súd teda nepovažuje za porušenie práva na spravodlivý proces, ak účastník konania mal reálnu možnosť zúčastniť sa na rozhodujúcom pojednávaní (dokonca dvoch následných pojednávaní) a vyjadriť sa k veci.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje zákonné podmienky rozvodu, záujem maloletého dieťaťa a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu. Nezistil žiadne

pochybenie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v dôsledku závislosti výroku o schválení rodičovskej dohody (voči ktorému zo strany rodičov nie je odvolanie samostatne prípustné) od výroku o rozvode manželstva a z toho vyplývajúceho suspenzívneho účinku podaného odvolania ( ), odvolací súd v súlade s / potvrdil napadnutý rozsudok ako celok.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).