Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/20/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. A. XXXX/X, slobodný, študent, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v presne nezistenom čase približne od 15:45 hod. do 17:00 hod. dňa 28.03.2024 v obývačke rodinného domu č. XX E. F. E. G. B. D. H., pri tom ako sa hral s maloletou C., nar. v r. XXXX pexeso, keď sedeli na zemi v tureckom sede, tak jej vložil svoju ruku pod tepláky a nohavičky a prstami sa jej dotýkal vagíny a následne chytil jej pravú ruku a vložil si ju do nohavíc pod boxerky a touto sa dotýkal svojho penisu, pričom ruku stále držal a takto konal aj napriek tomu, že vedel, že maloletá T.M. nemá 15 rokov,

t e d a

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

t ý m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 17.03.2025 pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX A. C. I. obžalobu na ml. A. B. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona Na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti skutkovej vety tohto rozsudku.

Obžalovaný ml. A. B., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora, postupom podľa bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný aj v prípravnom konaní vinu na spáchaní skutku poprel. K samotnému skutku vypovedal, že dňa 28.03.2024 bol u svojej babky J. A. v H., kde si prerábajú podkrovie. Pomáhal nosiť tvárnice a okolo 15:00 hod. mal prestávku. Počas prestávky videl, že u susedov, že sa hrajú na dvore C., ktorá má šesť rokov, K., ktorý má štyri roky a L., ktorý má dva roky. Tieto deti sa mu prihovorili. Najskôr si s nimi prehadzoval loptu cez plot, potom ho volali k nim. Poslal ich, aby sa najskôr opýtali svojej babky C. M., či môže ísť do nich a on sa šiel opýtať svojej mamy. Keďže ho mama pustila, tak preliezol plot, ktorý oddeľuje ich záhrady a išiel k nim. Hrali futbal, hádzali si loptu, hojdal ich na hojdačkách, maloletá C. mu ukazovala knižku, potom išli do vnútra do obývačky, ktorá predstavuje otvorený priestor s kuchyňou a hrali pexeso. Celý čas sa hral len s K. a maloletou C., L. je malý, on pexeso nevedel hrať. Sedeli na zemi v tureckom sede. Oblečené mal sivo-čierne montérky, zelené tričko s krátkym rukávom a červenú montérkovú bundu. Svedkyňa C. M. bola stále v kuchyni, asi v polovici hry pexesa im doniesla hru „dobble“, hrali sa aj túto hru, medzitým im doniesla jahody, potom stavali koľajnice, následne dohrali hru pexeso. Svedkyňa tiež následne deťom doniesla nanuky, deti chceli potom pozerať televíziu, mohlo byť tak 16:40 hod. a ona medzitým varila placky. Počas celého tohto času prešiel okolo nich muž, asi 3-4 krát, ktorého nepoznal. Na druhý deň bola sobota a tie deti sa mu tiež prihovárali, ale on si ich už nevšímal. V ten deň okolo 17:00 hod., keď bol pozrieť babku, dedo mu prišiel povedať, že ho hľadajú susedia. Sused sa ho najskôr opýtal koľko má rokov, potom ho chytil po krk, že si počká, kým bude mať 18 rokov a že ho zmláti. On má dvanásť a trinásťročné sestry, je zvyknutý sa s nimi od malička hrávať, tiež má dosť kamarátov, chlapcov aj dievčatá.

Podľa , bol na technickom zariadení prehratý zvukovo obrazový záznam výpovede mal. svedkyne C. z prípravného konania. Svedkyňa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ku skutku uviedla, že bola na prázdninách u babky v H., kde sa s obžalovaným hrali futbal, hádzali si loptu, hojdali sa na hojdačke. Potom so súhlasom babky išli dovnútra, kde hrali pexeso a s bratom L. si stavali koľajnice. Ona a obžalovaným sedeli v tureckom sede. Obžalovaný poslal K., aby pomohol L. a „potom sa to stalo“. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej „šprtal v pipinke a že on mi potom zase zobral ruku a ja som mu potom šprtala tiež, ruku mi dal ku vrabčekovi“. Počas výsluchu, maloletá svedkyňa za pomoci bábik, ktoré sa nachádzali vo výsluchovej miestnosti, názorne predviedla, ako došlo k inkriminovanému konaniu. „Pipinkou“ poškodená nazývala vagínu a „vrabčekom“ penis. Ďalej uviedla, že obžalovaný mal oblečené tepláky a pod teplákmi boxerky. Následne k nim prišiel brat svedkyne K., opýtal sa ich čo robia a obžalovaný mu povedal, že chystajú pexeso. Brat zasa odišiel a obžalovaný jej znova zobral ruku a znova to urobil. Potom sa hrali pexeso. Následne obžalovaný odišiel ku svojej babke a pre nich prišli rodičia a brat K. to povedal rodičom na „kruháči“. Ona mala oblečené tepláky alebo kraťasy. Prvýkrát jej „šprtal v pipinke“ asi 10 alebo 20 minút. Nechcela, aby jej to robil, on bol pritom usmiaty. V tom čase jej babka bola v kuchyni, varila, nemohla ich vidieť a jej dve sesternice boli na mobiloch v inej izbe. H. im počas hrania doniesla vodu. Rodičom to prvý povedal brat K. a keď sa jej rodičia na to pýtali, aj ona to porozprávala. Obžalovaného pred tým nepoznala. Vníma ho ako zlého aj dobrého.

Svedok poškodený K. N. vypovedal, že síce už uplynula dlhšia doba, pamätá si, že jeho deti, mal. C., ktorá má teraz 8 rokov, syn K., ktorý má teraz 5 rokov a syn L., ktorý má teraz 4 roky, boli na prázdninách u starých rodičov v H.. Keď si prišli pre deti, už v obývačke im syn K. povedal, že sa hrali s obžalovaným, označil ho krstným menom a povedal, že keď sa hrali, tak A. chytal C. za „pipinku“. Povedal mu, že sa o tom porozprávajú v aute, nechcel sa o tom rozprávať v obývačke, nakoľko tam boli prítomné sesternice a babka. Keď už boli s manželkou a deťmi v aute, začal sa rozprávať s dcérou, že čo sa vlastne stalo, aby mu to povedala. Dcéra C. najskôr hovoriť nechcela, a potom povedala, že sa najskôr hrali na záhrade, potom sa šli hrať do obývačky a v obývačke sedela s obžalovaným, sedeli v tureckom sede vedľa seba a obžalovaný jej dal ruku pod kraťasy a chytil ju za „pipinku“ a následne zobral jej ruku a strčil si ju pod svoje tepláky, že sa mu dotýkala „vrabčiaka“. Uviedla tiež, že v obývačke sa hrali aj so synmi K. a L. ale keď sa to stalo, oni vtedy síce boli v obývačke, ale sa venovali niečomu inému. Tiež povedala, že keď k ním prišiel syn K., že sa ich opýtal, čo robíte, ale či niečo videl alebo nevidel, k tomu sa on vyjadriť nevie, ale C. povedala, že vtedy prestali a keď K. znova odišiel, tak sa to celé zopakovalo ešte raz. Hneď ako to povedala, otočili auto a vrátili sa späť, išiel sa porozprávať do susedov, či sa to stalo. Požiadal dedka obžalovaného, aby zavolal A., ktorý keď prišiel na záhradu, povedal, že sa to nestalo. Potom sa dohodli, že zavolajú políciu. Bola tam vtedy aj matka obžalovaného, asi aj jeho otec. Potom išli s manželkou na

políciu, kde skutok nahlásili. V rodinnom dome svokrovcov boli pravdepodobne tri dospelé osoby, a to svokrovci a ich syn a deti na prázdninách, je dosť možné, že tam boli ak dve sesternice, ale to nevie povedať. S obžalovaným sa rozprával na záhrade, fyzický konflikt tam určite nebol, ale situácia bola ostrejšia. Určite bol nahnevaný z toho, čo som počul.

Svedkyňa poškodená C. N. vypovedala, že odviezli deti k jej mame do Bobrova, spali tam asi dve noci. Keď prišli pre deti, vtedy tam boli aj dve sesternice, syn K. začal v obývačke rozprávať, že tam bol A. a že chytal C. medzi nohami na „pipinke“, že zobral C. ruku a dal si ju do jeho nohavíc. C. vtedy povedala, že nie a pôsobila vystrašene. Oni s manželom syna K. hneď zastavili, aby o tom teraz nerozprával, keďže tam boli aj staršie sesternice a bolo to nepríjemné. S manželom sa iba na seba pozreli, zobrali deti do auta a cestou sa ich opýtali, čo sa stalo. K. povedal v aute, že A. chytal C. na „pipinke“ a potom vzal jej ruku a dal si ju do nohavíc. Potom sa opýtali C., či sa to ozaj stalo, že sa nemusí báť, že sa nič nestane, že potrebujú vedieť pravdu. C. povedala, že sa stalo presne to, čo povedal K., ona im to zopakovala. Tiež im povedala, že sa s A. hrali, že najskôr sa hrali s loptou na dvore, že C. ho potom volala dovnútra. Deti sa stále hrajú nejaké hry, zdá sa jej, že povedala, že sa hrali pexeso, ale nie je si istá, či to povedala C., alebo im to povedala jej mama. Ako sa dozvedeli, čo sa stalo, otočili auto a išli späť. Jej mama im potvrdila, že tam bol chlapec od susedov, že sa spolu hrali. Potom išli do susedov, požiadali A. dedka, aby im zavolal A.. Vie, že tam s manželom kričali, manžel aj držal obžalovaného za krk, že si počká, kedy bude starší, aby z toho nemal problém. Vtedy tam prišla mama obžalovaného, opýtala sa syna, že či to urobil, či je to pravda, že ak je to pravda, že mu zlomí obe ruky, lebo že má dve mladšie sestry. S manželom boli dosť nahnevaní, kričali a obžalovaný povedal, že nič nespravil. Potom sa dohodli, že idú na políciu, aj mama obžalovaného povedala, že jasné, že aby to išli oznámiť. Obžalovaného nepozná, možno je to dobrý chlapec, videla ho vtedy prvýkrát. Ale pozná svoje deti a určite vie, že by o tom neklamali, že by si to nevymysleli. C. je spoločenská, má rada kontakt s deťmi, rada sa hrá a syn K. je taká malá žalobaba, čo vidí, hneď všetko povie. C. mala vtedy šesť rokov, ale vedela, že sa dialo niečo zlé. Ona povedala K., čo sa stalo. Svedkyňa uviedla, že z kuchyne nevidieť na miesto, kde sa deti hrali, kde majú vytvorený kútik na hranie. Zároveň nakreslila situačný náčrt, ako je prepojená kuchyňa s obývačkou, označila miesto, kde sa deti hrali a tiež kuchynskú linku vrátene sporáka a umývadla, osadenie vstupov do miestností. Uviedla, že C. povedala, že sa hrali pexeso, že A. jej dal ruku na jej „pipinku“ do nohavíc a potom, že on vzal jej ruku a dal si ju na jeho „vrabca“ tiež do nohavíc.

Svedkyňa C. M. ku skutku vypovedala, že uvedeného dňa boli u nej vnúčatá na prázdninách, ktoré sa hrali na dvore a ona sedela na terase. Počas hry sa vnúčatá rozprávali cez plot s obžalovaným. Potom sa jej vnúčatá opýtali, že či sa môže obžalovaný A. prísť s nimi hrať, s čím ona súhlasila. Potom sa spolu hrali aj s obžalovaným najskôr na dvore, a potom s jej súhlasom sa všetci hrali v obývačke, kde majú detský kútik. Ona bola v kuchyni, pripravovala večeru, čistila a strúhala zemiaky. Na miesto, kde sa oni hrali, výhľad z kuchyne nemala. Počas doby, ako sa hrali, im doniesla vodu, nakrájané ovocie. Oni sa hrali napr. pexeso, človeče, sedeli v kruhu. Ona aj odbehla napr. pre prádlo, bola pri sliepkach, bola na toalete s najmenším L., potom ho bola aj umyť. Okolo 17.00 hod. prišiel z práce syn, išiel sa hore osprchovať a ona deti volala, že už sú hotové zemiakové placky. Obžalovaný povedal, že si neprosí a odišiel domov. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela až v sobotu večer, keď si prišla dcéra s manželom pre deti. Po chvíli ako odišli, počula krik, najskôr sa zľakla, že či mali nehodu. Vybehla na terasu, kde bola jej dcéra a opýtala sa jej, či niekto u nich bol, či sa deti s niekým hrali. Odpovedala jej, že sa hrali s A. a na ďalšiu otázku, že s nimi celú dobu, odpovedala, že nebola. Dcéra so zaťom boli nahnevaní, preskočili plot a kričali, domáhali sa rozprávať s obžalovaným. Keďže dcéra s manželom mali so sebou aj najmladšie dieťa, odišla s ním dovnútra. Na vnučke si nevšimla zmenené správanie po odchode obžalovaného. V sobotu deti komunikovali, vtedy boli u nej aj dve staršie vnúčatá, všetci sa hrali vonka a A. bol u susedov na dvore. Oni na seba cez plot kričali, deti volali na obžalovaného, že A., A.. Či na neho kričala aj C., to nevie povedať.

Svedok K. M. na hlavnom pojednávaní ku skutku vypovedal, že toho dňa bol v práci, vrátil sa okolo 17.00 hod. a iba prešiel cez obývačku k schodisku, trvalo to asi 5 sekúnd. Keď prechádzal cez obývačku, všimol si na zemi sedieť maloletú a obžalovaného, hrali sa, nič podozrivé nevidel.

Svedkyňa N. O. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní, ako matka obžalovaného využila svoje právo a odmietla vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 28.03.2024 bola so svojim snúbencom a synom (obžalovaným) v H. u jej rodičov, kde si prerábajú podkrovie. Obžalovaný pomáhal pri prerábke

podkrovia. Nevie presne koľko bolo hodín, keď sa jej obžalovaný prišiel opýtať, či sa môže ísť hrať k susedom, čo mu dovolila. Na druhý deň opäť robili na dome, keď zrazu začal niekto vrieskať. Cez okno videla, ako nejaký pán, ktorého nepoznala, drží cez plot jej syna za golier a niečo mu vraví. Ona išla k nim aj so svojím snúbencom, tento pán jej povedal, že obžalovaný obťažoval ich dcéru. Opýtala sa obžalovaného, či niečo urobil poškodenej, on to poprel. Obžalovaný nemal nikdy zníženú známku zo správania, má svoje záľuby, hlavne motorky, počítače, ktoré rozoberá a opravuje. Tiež rád jazdí na bicykli a má veľa kamarátov. Nepožíva alkoholické nápoje, ani omamné látky, nefajčí, nehrá hazardné hry. Navštevoval psychológa aj psychiatra, má diagnózu ADHD, naposledy boli u psychiatra N. I. asi dva roky dozadu. Obžalovaný neberie žiadne lieky, je citlivý a má nízke sebavedomie. Keď nie je doma, zastupuje ju, môže sa na neho spoľahnúť. Má ďalšie dve dcéry, s ktorými obžalovaný veľmi dobre vychádza.

Vypočutý znalec PhDr. Andrej Benkovič predniesol závery znaleckého posudku č. 113/2024. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že maloletá poškodená je schopná začať vnímať morálne normy ako prejav určitej všeobecnej dohody, ešte stále je jej morálne hodnotenie závislé od dospelej autority. Jej interpersonálne správanie je družné, vie sa presadiť v skupine rovesníkov, je celkovo skôr zhovorčivá. Sebaobraz a sebaprijatie je priliehavé, nevykazuje známky menejcennosti. Rozumová (mentálna chápavosť) sa nachádza na úrovni populačného priemeru. Mnestické (pamäťové) funkcie sú vzhľadom k celkovému intelektu primerane zachované. Z forenzného hľadiska kognitívne funkcie nevykazujú známky narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa zúčastnila priamo so špecifikáciami vzhľadom k dosiahnutiu jej kognitívneho vývinu (nepresnosti v časovej interpretácii, limity – obmedzenia v abstraktnom uvažovaní a vyjadrovaní). Nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne chápať realitu. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná. Nebolo zistené, že by maloletá nadsadzovala alebo skresľovala prežité udalosti. Z hľadiska motivácie maloletej nezistil také motívy, ktoré by mali zásadnejší význam v zmysle predmetnej trestnej veci. V psychickom prežívaní nezisťuje známky prežitej traumatizácie. Špecifická psychologická vierohodnosť je zachovaná. Zo psychologického hľadiska nezistil skutočnosti, ktoré by poukazovali na tendenciu si predmetný trestný čin vymyslieť. Ďalej znalec uviedol, že maloletá je nadpriemerne inteligentná, neboli u nej zistené žiadne motívy, nevykazovala znaky pomsty, dejová línia bola u nej zachovaná, taktiež slovník, ktorým popisovala, čo sa stalo, zodpovedal jej veku. Druh myslenia maloletej je viazaný na konkrétnu poznanú skutočnosť. Deti v takomto veku nie sú kognitívne spôsobilé sa vyjadrovať k niečomu, čo nezažili, alebo nevnímali. Nemožno stotožňovať vierohodnosť výpovede maloletej s pravdivosťou alebo nepravdivosťou jej výpovede. Sexuálny prejav nemusí byť vždy spojený s násilím, a to zvlášť u detí, pre ktoré je typické, že páchatelia sa snažia získať si ich na svoju stranu, napr. sa k nim priblížiť hrou. V tomto konkrétnom prípade, pokiaľ ide o nezistenú traumatizáciu poškodenej, zohralo tu rolu aj miesto, kde malo dôjsť k skutku, išlo o obývaciu miestnosť, ktorú maloletá poznala, v jej blízkosti sa mala nachádzať stará matka, tiež v tomto prípade nebolo použité hrubé násilie. Nie vždy so sexuálnym prejavom musí dôjsť k traumatizácií obete. Nie je neobvyklým, že obeť sexuálneho násilia - maloleté dieťa, sa po incidente, ešte na druhý deň, nevyhýba kontaktu s páchateľom, tiež sa stáva, že až následne po začatí vyšetrovania, keď už maloleté obete vypovedajú na polícii, tak sa v nich prehĺbi morálne povedomie, že to, čo sa stalo, je zlé a začnú sa až potom vyhýbať kontaktu s páchateľom a niekedy sa až páchateľa báť.

Za splnenia procesných podmienok podľa bol prečítaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vypracovaný znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, z, ktorého vyplynulo, že obžalovaný netrpí poruchou sexuálnej preferencie, jeho pobyt na slobode nepovažuje za nebezpečný a u obžalovaného nezistil potrebu skúmať jeho duševný stav znalcom z odvetvia psychiatria.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s matkou, manželom matky a dvoma mladšími sestrami. Ide o trojizbový byt, plne zariadený a prispôsobený všetkým členom domácnosti, udržiavaný v poriadku. Obžalovaný má v domácnosti vytvorený svoj vlastný priestor. Rodina žije usporiadaným životom. Matka sa o neho riadne stará. Matka pracuje ako operátor výroby. Príjem rodiny je dostatočný na uspokojenie potrieb rodiny. Obžalovaný je žiakom 1. ročníka na I. odbornej škole C. v E., odbor autoopravár a automechanik. Na školské prostredie a kolektív sa dobre adaptoval. Zo správy zo školy vyplynulo, že na vyučovanie sa pripravuje pravidelne a svedomito, v škole je pozorný. Na vyučovanie chodí načas, dochádzka do školy je pravidelná. Matka obžalovaného so školou komunikuje, zaujíma sa o syna. Obžalovaný je v sledovaní pedopsychiatrickej

ambulancie, bez medikamentóznej liečby (má diagnostikované ADHD). Je snaživý, komunikatívny, vystupovanie má slušné. Má dve sestry, navštevujú Základnú školu v Oravskej Polhore. Obžalovaný nie je v žiadnom kontakte s otcom, ktorý o neho nejaví žiaden záujem. Bol v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre diagnózu hyperkinetické poruchy správania, dispenzár v pedopsychiatrickej ambulancii bol ukončený dňa 24.10.2023. Tiež navštevoval psychologickú ambulanciu do júna 2023, opätovne ju začal navštevovať po vznesení obvinenia v tejto trestnej veci.

Zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije.

Obžalovaný mladistvý ako subjekt trestného činu v čase spáchania stíhaného skutku napĺňal podmienky trestnej zodpovednosti, a to ako z pohľadu veku (keď mladistvý obžalovaný v čase spáchania skutku dovŕšil vekovú hranicu relevantnú z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti), tak z pohľadu jeho duševného stavu (z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by mladistvý obžalovaný v čase spáchania skutku trpel duševnou poruchou, pre ktorú by nevedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo toto svoje konanie ovládať).

Objektom trestného činu sexuálneho zneužívania je mravný a telesný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, bez ohľadu na jej pohlavie a pohlavnú zrelosť. Takéto osoby sú chránené bez ohľadu na to, či k sexuálnemu zneužitiu došlo na základe citového vzťahu, alebo súhlasu zneužitej osoby, či dokonca z iniciatívy zneužitej osoby. Páchateľ sa uvedeného trestného činu dopustí tak, že buď vykoná súlož s osobou mladšou ako 15 rokov, alebo takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije (ako to bolo v tomto prípade). Objektívna stránka uvedeného trestného činu bola v danom prípade naplnená konaním mladistvého obžalovaného, ktorý maloletú osobu mladšiu ako 15 rokov, iným spôsobom sexuálne zneužil tak, že svoju ruku vsunul pod jej nohavičky a prstami sa dotýkal jej vagíny a následne chytil jej ruku, ktorú vložil do nohavíc na svoj penis, čo je považované za iný spôsob sexuálneho zneužitia.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Vyhodnotiac dôkazy vykonané kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní, a to podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu tak jednotlivo, ako i v ich súhrne, súd dospel k záveru, že bolo bezpečne preukázané, že obž. ml. A. B. sa dopustil konania kladeného mu za vinu a svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Súd hodnotil všetky vykonané dôkazy, preveroval tak obranu obžalovaného vo svetle všetkých dôkazov, ako aj výpoveď mal. svedkyne C. N., ktorú starostlivo hodnotil aj v kontexte výpovedí svedkov K. N. a C. N., najmä vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré im uviedli mal. C. spolu s jej bratom K.. Tiež pri hodnotení skutkového stavu vychádzal z výpovede svedkyne C. M., ktorá vypovedala k okolnostiam spáchania skutku. Výpoveď mal. T.M. korešpondovala so všetkými vyššie vykonanými dôkazmi. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že časť výpovede svedkyne mal. C. , a to iba tá časť jej výpovede, ktorou ho usvedčovala z konania vykazujúceho znaky sexuálneho zneužívania je nepravdivá, súd jeho obranu považoval za účelovú. V tomto smere súd uvádza, že výpoveď mal. T.M. bola konzistentná s tým, čo svedkom K. N. a C. N. uviedol ich mladší syn K., ktorý sa nachádzal na inkriminovanom mieste a zároveň výpoveď mal. T.M. bola hodnotená aj v kontexte záverov znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorý sa jednoznačne vyjadril, že špecifická psychologická vierohodnosť mal. T.M. je zachovaná. Zo psychologického hľadiska nezistil u maloletej skutočnosti, ktoré by poukazovali na tendenciu si predmetný trestný čin vymyslieť. Maloletá je nadpriemerne inteligentná, neboli u nej zistené žiadne motívy, nevykazovala znaky pomsty, dejová

línia bola u nej zachovaná, taktiež slovník, ktorým popisovala, čo sa stalo, zodpovedal jej veku. Druh myslenia maloletej je viazaný na konkrétnu poznanú skutočnosť. Deti v takomto veku nie sú kognitívne spôsobilé sa vyjadrovať k niečomu, čo nezažili, alebo nevnímali. Súd nemal dôvod neveriť pravdivosti výpovede mal. C., ktorej výpoveď bola zaznamenaná na obrazovo zvukový záznam, s ktorým sa súd detailne oboznámil. Svedkyňa mal. C., opakovane rovnako popísala konanie obžalovaného, konanie obžalovaného rovnako popísala v zhode s popisom skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku. Výpoveď svedkyne bola spontánna, presvedčivá, primeraná veku, pričom priebeh skutku názorne demonštrovala vo výsluchovej miestnosti za pomoci bábik. Jej výpoveď neobsahovala prvky naučenosti, bola logická a neboli u nej zistené žiadne motívy, či znaky pomsty. Obhajoba v rámci obrany, že obžalovaný skutok nespáchal, argumentovala aj tým, že znaleckým skúmaním bolo zistené, že u poškodenej mal. C. sa neobjavili znaky traumatizácie a mal. svedkyňa sa po skutku ani nevyhýbala kontaktu s obžalovaným. K uvedenému súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením znalca PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri takejto trestnej činnosti nemusí vždy dôjsť k traumatizácií obete, pričom v tomto konkrétnom prípade bolo podstatným, že ku skutku došlo v obývacej miestnosti, ktorú maloletá poznala, v blízkosti sa vtedy nachádzali blízke osoby a zo strany obžalovaného nebolo použité hrubé násilie. Z vyjadrenia znalca vyplynulo, že počas praxe sa stretol a nie je to neobvyklým, že obeť sexuálneho násilia - maloleté dieťa, sa po incidente nevyhýba kontaktu s páchateľom, stáva sa, že až po začatí vyšetrovania, po výpovediach na polícii, tak sa v nich prehĺbi morálne povedomie, že čo sa stalo, je zlé a začnú sa až potom vyhýbať kontaktu s páchateľom a niekedy sa až páchateľa báť. Súd na základe takto vykonaných dôkazov dospel k presvedčeniu o vine obžalovaného a keďže mal za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky vyššie uvedenej skutkovej podstaty trestného činu, obžalovaného uznal vinným.

Súd odmietol návrh obžalovaného na vykonanie previerky výpovede svedka C. M. k okolnosti, či z kuchyne mala svedkyňa výhľad na miesto, kde sa obžalovaný hral s mal. svedkyňou, pretože vykonanie takéhoto dôkazu by neprispelo k objasneniu dôkazného stavu, keďže svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že okrem varenia v kuchyni sa venovala aj iným aktivitám, vzdialila sa na dvor a tiež bola aj v iných miestnostiach.

Zo správy Strednej odbornej školy C. E., vypracovanej triednym učiteľom obžalovaného vyplynulo, že na konci školského roka 2024/2025 obžalovaný prospel, dochádzku mal veľmi dobrú, počas celého roka vymeškal spolu 81 hodín, všetky vymeškané hodiny boli ospravedlnené. Správanie obžalovaného je vo všeobecnosti slušné, iba raz bol ústne napomenutý za drobný priestupok, ďalšie výchovné opatrenia mu udelené neboli.

Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný v registri nemá žiaden záznam. Rovnako z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nikdy nebol postihnutý v priestupkovom konaní.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že mladistvý obžalovaný má aktuálne 17 rokov, pričom v čase spáchania skutku mal iba 15 rokov, v odpise registra trestov a taktiež v registri priestupkov nemá záznamy, okrem predmetného trestného konania iné trestné konanie voči jeho osobe evidované nie je, pričom až doposiaľ nebol v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo evidovaný ani ako dieťa s problémovým správaním.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keďže sa jednalo o mladistvých obžalovaných, súd vychádzal z ust. § 97 a násl. Tr. zákona. Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 117 ods. 1, 2 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby.

Zároveň vychádzajúc zo zásad ukladania trestov § 34 a násl. Tr. zákona, najmä podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Následne súd rešpektujúc zásady pre ukladanie trestov § 34 Tr. zákona, § 97 a násl. Tr. zákona a § 117 ods. 1, 2 Tr. zákona, tiež v záujme ochrany spoločnosti a v záujme adekvátneho výchovného pôsobenia na obžalovaného, v komplexnom posúdení s ďalšími okolnosťami prípadu; charakter predmetnej trestnej činnosti a okolnosti daného skutku, okolnosti týkajúce sa osoby mladistvého obžalovaného (s prihliadnutím na aktuálny vek mladistvého obžalovaného, doposiaľ nebol súdne trestaný a ani priestupkovo riešený, nebol evidovaný ako dieťa s problémovým správaním, tak zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj zo strany školy je hodnotený pozitívne) uložil mu trest vo výmere 18 mesiacov. Z dôvodu naplnenia zákonných podmienok v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov súd mladistvému obžalovanému podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Takto uložený trest na úplne dolnej hranici trestnej sadzby súd považoval za zákonný a spravodlivý,

ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu. Už bude len v rukách obžalovaného, či túto šancu danú mu podmienečným odsúdením využije, alebo sa v skúšobnej dobe neosvedčí a vykoná si uložený trest.

O nároku poškodeného na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže taký nárok nebol zo strany poškodeného v zmysle uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 )

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (/2 )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( )

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ), (/1 )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.