Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-49-2024.pdf
PDF · 146.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/49/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: PaedDr. D. B., C.. nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX D. I., zastúpená AK Mazanec, s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, IČO: 53 494 920, proti žalovanému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, G., zastúpený Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.06.2024 č.k. 16C 48/2019 - 606, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne Hotel I. so súp. č. XXXXX, evidovaný na LV č. XXX, popis stavby: objekt I., nachádzajúci sa v kat. úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX vo výmere 3231 m2 - ostatná plocha, kat. úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX vo výmere 310 m2 - zastavaná plocha a nádvorie kat. úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX, pozemok C KN XXX/X vo výmere 268 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. úz. U. W., zapísaný na LV č. XXXX a zostatok na účte č. IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. vo výške 10.483,53 eur.
2. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parcele C KN XXX/X, kat. úz. D. I., zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/1, pozemok C KN XXX/X vo výmere 674 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, kat. úz. D. I., zapísaný na LV č. XXX v podiele 1/1, obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Gaton centrum, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 45 498 652, obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti Gaton, s.r.o., so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 44 027 133, obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom Hollého 30/352, Sabinov a zostatok na účte č. IBAN: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX vo výške 105.286,38 eur.
3. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni z titulu vyrovnacieho podielu sumu vo výške 166.718 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom OS Prešov sp. zn. 15C 7/2016 za trvania manželstva s účinnosťou k 19.04.2017. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené 02.08.1980 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Pc 124/2017 ku dňu 12.08.2018.
5. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporným ustálenie masy BSM, ktorú tvorí rodinný dom v D. I. s pozemkom, Hotel I. vo D. U. s troma pozemkami, 3 podiely v obchodných spoločnostiach Gaton centrum, s.r.o., Gaton, s.r.o. a REMOPEL, s.r.o. a zostatky na účtoch jednotlivých strán sporu. Nebola sporná hodnota rodinného domu s pozemkom v sume 233.436,79 eur, hodnota spoločnosti Gaton centrum, s.r.o., podľa účtovnej uzávierky vo výške 123.371,50 eur, spoločnosti Gaton, s.r.o., podľa účtovnej uzávierky vo výške 31.470,50 eur a zostatky na účtoch žalobkyne vo výške 10.483,58 eur a na účte žalovaného vo výške 105.286,38 eur.
6. Sporným z pohľadu znaleckého posudku sa stala hodnota Hotela I. s troma pozemkami, ktorá podľa znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca predstavuje sumu 1.123.383,94 eur a podľa súkromného znaleckého posudku žalovaného, hodnota týchto nehnuteľností predstavovala výšku 250.000 eur. Taktiež vo vzťahu k spoločnosti REMOPEL, s.r.o., žalujúca strana stanovila jej hodnotu podľa účtovnej uzávierky na sumu 1.011.006,50 eur, s čím žalovaný nesúhlasil, avšak vlastné ocenenie hodnoty spoločnosti počas celého konania nepredložil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôkazným bremenom je procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Čo sa týka oceňovania hodnoty jednotlivých spoločností, súd prvej inštancie uviedol, že zatiaľ čo žalovaný súhlasil s ocenením obchodných spoločností Gaton centrum, s.r.o. a Gaton, s.r.o., prostredníctvom účtovnej uzávierky, pri spoločnosti REMOPEL, s.r.o., už s takýmto ustálením hodnoty nesúhlasil pre ním nešpecifikované dôvody.
7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nič nebránilo žalovanému predložiť znalecký posudok vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti, pokiaľ ide o jej hodnotu, zvlášť za situácie, že spor prebieha už 4,5 roka.
8. Súd prvej inštancie skonštatoval, že reflektujúc sporné položky masy BSM (Hotel I. s pozemkami a spoločnosť REMOPEL, s.r.o.) v súvislosti s nespornými položkami, vyporiadal BSM strán sporu plne v súlade so žalovaným deklarovanou dohodou podľa zápisnice z pojednávania na č. l. 551.
9. Preto prikázal žalobkyni do výlučného vlastníctva Hotel I. v hodnote 250.000 eur (podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom - zrejme správne malo byť žalovaným) spolu s doplatkom zo strany žalovaného vo výške 166.718 eur (50.000 eur do žalobcom ponúkanej sumy 300.000 eur + 116.718 eur ako hodnota polovice rodinného domu v D. I.), ako aj zostatok na účte žalobkyne vo výške 10.483,58 eur.
10. Žalovanému do výlučného vlastníctva prikázal rodinný dom v D. I. s pozemkom v hodnote 233.436,79 eur, obchodný podiel spoločnosti Gaton centrum, s.r.o., vo výške 123.371,50 eur, obchodný podiel v spoločnosti Gaton, s.r.o., vo výške 31.470,50 eur a obchodný podiel spoločnosti REMOPEL, s.r.o., podľa účtovnej uzávierky vo výške 1.011.006,50 eur a zostatok na účte žalovaného vo výške 105.286,38 eur.
11. Podľa súdu prvej inštancie (bod 41. rozsudku) ide o de facto súhlasný záver oboch sporových strán, keďže žalovaný sám ponúkol žalobkyni polovicu rodinného domu (do podielového spoluvlastníctva súd prikazuje nehnuteľnosť podľa judikatúry len výnimočne v prípade reálnej nemožnosti vyplatenia protistrany) s doplatkom 300.000 eur na úplné vyrovnanie a žalobkyňa túto ponuku podľa súdu prvej inštancie prostredníctvom právneho zástupcu podaním adresovaným na výzvu súdu (č. l. 589) akceptovala. Nič na tom nemení podľa súdu prvej inštancie ani následný nesúhlas žalovaného s takýmto vyporiadaním.
12. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva skutočnosť, že žalovaný alibisticky pracuje s hodnotou spornej nehnuteľnosti - Hotela I., kde podľa ním predloženého znaleckého posudku je hodnota tejto nehnuteľnosti 250.000 eur, avšak nie v prípade, ak by mala byť nehnuteľnosť prikázaná žalobkyni.
13. Čo sa týka obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., súd prvej inštancie vychádzal rovnako ako pri ostatných dvoch obchodných spoločnostiach, z účtovnej uzávierky, kde nevidel dôvod na iný spôsob ohodnotenia tejto spoločnosti, zvlášť za situácie, keď žalovaný na pojednávaní 21.11.2023 na otázku, či by vedel uviesť prečo pri prvých dvoch spoločnostiach súhlasil s účtovným stanovením hodnôt a pri tejto spoločnosti nie, uviedol, že s výškou hodnoty obchodného podielu podľa účtovnej uzávierky u tejto spoločnosti nesúhlasí a dôvody nemusí uvádzať. Uvedené evokuje podľa súdu prvej inštancie neseriózny prístup zo strany žalovaného, pasivitu pri oceňovaní tejto obchodnej spoločnosti z vlastnej iniciatívy spolu s obštrukčným správaním sa žalovaného počas konania.
14. Z vyporiadania tohto rozsudku matematicky vyplýva, že by sa malo jednať až o disparitu podielov bývalých manželov. Súd prvej inštancie však pripomenul, že s takýmto vyporiadaním žalobkyňa súhlasila a nesúhlas žalovaného mal súd za irelevantný, nakoľko jeho hlavnou námietkou bol nesúhlas s hodnotou Hotela I., stanovenou súdom ustanoveným znalcom, pričom súd vychádzal z hodnoty hotela podľa posudku, ktorý predložil žalovaný, so závermi ktorého bezpochyby súhlasil, keďže ho sám predložil, na preukázanie svojich tvrdení. Súd hodnotu hotela preto musí vnímať rovnako bez ohľadu na to, ktorej zo sporových strán bude prikázaný.
15. Súd prvej inštancie podrobil rozhodnutie aj kontextu princípu primeranosti a nemožno podľa jeho názoru opomenúť ani zložku spravodlivosti, keď má za to, že zrovnajúc majetkové hodnoty prikázané žalobkyni v porovnaní s majetkovými hodnotami prikázanými žalovanému, toto vyporiadanie nestavia žalovaného do nevýhodnejšej pozície na úkor žalobkyne.
16. Súd prvej inštancie apeloval na strany, aby zvážili vlastné hodnoty a priority v situácii, že nejde o cudzie strany sporu, ale o bývalých manželov.
17. Súd prvej inštancie umožnil žalovanému zaplatiť žalobkyni priznanú finančnú čiastku v lehote 90 dní, zamietol návrh na doplnenie dokazovania ďalším znaleckým dokazovaním. S ohľadom na už realizované znalecké posudky, mal za to, že ďalšie dokazovanie by bolo neúčelné a spôsobilo by len ďalšie trovy, resp. prieťahy v konaní. Prípadné vypracovanie ďalšieho posudku by bolo kontraproduktívne vo svetle tej skutočnosti, že súd prvej inštancie sa riadil tzv. súkromným znaleckým posudkom, ktorý predložil žalovaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP.
18. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je okrem iného rozhodnutím predčasným a prekvapivým. Zásadnú vadu predstavuje určenie hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., ktorú súd prvej inštancie ustálil podľa tvrdenia žalobkyne podľa účtovnej uzávierky na sumu 1.011.006,50 eur. Takto žalobkyňou tvrdenú hodnotu obchodného podielu žalovaný v konaní namietal v priebehu celého konania, nakoľko pri určovaní hodnoty obchodného podielu nemožno vychádzať iba z účtovnej uzávierky. Je potrebné skúmať aj iné ohľady vo vzťahu k obchodnej spoločnosti, ktorej sa podiel týka, a to napríklad aké záväzkovo-právne vzťahy má dojednané, aká je ich hodnota do budúcna, v konečnom dôsledku účtovná uzávierka nemusí úplne reálne zohľadňovať ekonomickú kondíciu firmy majúc vplyv na hodnotu obchodného podielu, nakoľko rôzne účtovné operácie, bežné v podnikateľskom prostredí, môžu jednotlivé účtovné položky navyšovať alebo znižovať, a to napríklad v dôsledku snahy obchodnej spoločnosti získať finančné prostriedky od financujúcej banky. Žalovaný uvádza, že v súčasnosti s druhým spoločníkom, ktorý vlastní, tak ako on, 50 %-ný obchodný podiel spoločnosti REMOPEL, s.r.o., jednajú o vyporiadaní vzájomných vzťahov spoločníkov a jeho spoločník mu navrhol ako odplatu za nadobudnutie jeho obchodného podielu menej ako polovicu zo súdom prvej inštancie stanovenej sumy. Aj z toho dôvodu navrhoval v konaní, aby žalobkyňa v prípade, že je názoru, že tento obchodný podiel má takú hodnotu ako tvrdí, tak jej tento podiel prevedie, nech ho predá, resp. speňaží sama. Má za jednoznačné, že pri určení hodnoty obchodného podielu, pokiaľ je táto sporná, ako v tomto prípade, je potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Nie je pravdou, že by bol v tomto ohľade pasívnym účastníkom. Osobne vzhľadom na postoj súdu prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby v danej veci zabezpečil vo vzťahu k hodnote obchodného podielu súkromný znalecký posudok, nakoľko z postupu súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že tento chce vo veci ustanoviť znaleckú organizáciu na tento účel. Uvedené je zrejmé z uznesenia zo dňa 25.11.2021, ktorým mu súd, okrem iného, uložil doručiť účtovnú uzávierku k spoločnosti REMOPEL, s.r.o., s tým, že je zrejmé, že táto bude potrebná pre posúdenie odborných skutočností vo vzťahu k ustanoveniu znaleckej organizácie, aj k určeniu hodnoty obchodného podielu tejto spoločnosti. Na tomto postoji súd zotrval aj na predposlednom meritórnom pojednávaní 21.11.2023, na ktorom vyhlásil uznesenie, ktorým odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania v tom zmysle, že bude súdom ustanovená znalecká organizácia vo vzťahu k určeniu hodnoty Hotela I. s pozemkami vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov Ing. I. a Ing. P. a rovnako tak bude určená znalecká organizácia na stanovenie znaleckého posudku k výške hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., s tým, že po ustálení týchto dvoch sporných súčasti BSM bude bezodkladne vytýčený termín pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Po tomto pojednávaní súd prvej inštancie doručoval účastníkom písomné výzvy, v ktorých
ho vyzval, aby s ohľadom na hospodárnosť konania, pred ďalším znaleckým dokazovaním oznámil súdu, či súhlasí (žalovaný) v predmetných výzvach so súdom navrhovaným mimosúdnym riešením. Žalovaný predpokladá, že tieto výzvy koncipoval súd prvej inštancie na základe vlastného podnetu, hoci vie o tom, že súd má sa pokúsiť dosiahnuť zmierlivé riešenie, považuje žalovaný tento postup zvlášť v spojení s ďalším konaním súdu za prinajmenšom neštandardný. Žalovaný odpovedal, že s týmto riešením nesúhlasí a žiada o postup podľa záverov z pojednávania 21.11.2023. Súd následne doručil právnemu zástupcovi predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo 21.05.2024, toto predvolanie neobsahovalo okrem termínu nič iné a nebol ním upozornený na zamýšľaný ďalší postup, o ktorom sa dozvedel až priamo na tomto pojednávaní. Dňa 21.05.2024 súd vykonal pojednávanie, na ktorom upustil od procesného uznesenia zo dňa 21.11.2023, pokiaľ ide o ďalšie doplnenie dokazovania a vyzval strany na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania, pričom jeho návrhy na vypočutie oboch znalcov a ustanovenie znaleckej organizácie za účelom určenia hodnoty Hotela I. a spoločnosti REMOPEL, s.r.o., bez ďalšieho zamietol a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku.
19. Podľa žalovaného, ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii 2 znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku. K tejto úvahe je potrebné vypočuť oboch znalcov a ak by ani tak to nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom a v tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, najmä R 84/2023 a R 45/1984. Vo svetle tejto judikatúry podľa žalovaného súd prvej inštancie odignoroval správny procesný postup, ktorý mu vyplýva z rozhodnutí najvyššej súdnej autority pri preukázanom konflikte dvoch znaleckých posudkov, zaťažil svoj postup vadou zmätočnosti, jeho úlohou bolo vypočuť znalcov a aktívne odstraňovať rozpory v odbornej otázke, čo súd prvej inštancie neurobil a ide o zásadnú vadu podľa žalovaného, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Navyše bez zjavnej odbornej kvalifikácie súd prvej inštancie stanovil všeobecnú hodnotu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., len z účtovnej uzávierky, čo je v rozpore s metodikou oceňovania obchodných podielov pre účely vyporiadania BSM, a teda stanovenia všeobecnej hodnoty obchodného podielu ku dňu zániku BSM. Okolnosť, že strany sporu sa zhodli pri inej obchodnej spoločnosti na hodnote obchodného podielu podľa účtovnej uzávierky, je pre správne stanovenie všeobecnej hodnoty tohto obchodného podielu právne bezvýznamné. Súd prvej inštancie tak porušil právo odvolateľa na spravodlivý súdny proces. Ďalším porušením práva na spravodlivý proces je podľa žalovaného relevantná intenzita nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V spojení s vyššie uvedeným bol tento postup súdu pre neho a jeho právneho zástupcu tak neočakávaný a prekvapivý, že bolo takmer nemožné v danej situácii na záverečnom pojednávaní sformulovať záverečný prednes. Žalovanému nebol zo strany súdu poskytnutý čas, aby mohol reagovať na zásadnú zmenu v procesnom postupe súdu, keď bez relevantných argumentov upustil od znaleckého dokazovania, ktoré predtým procesným uznesením stanovil a od žalovaného aj žiadal poskytnúť príslušné doklady. O to prekvapivejší bol pre žalovaného výrok rozhodnutia, s ktorým sa oboznámil po jeho doručení. Už len prisúdenie Hotela I. s pozemkami do vlastníctva žalobkyne nemá oporu v dokazovaní. Žalobkyňa sa na rozdiel od neho nikdy nezaujímala o nadobudnutie týchto nehnuteľností, o ich rekonštrukciu, ani o prevádzku. Túto nehnuteľnosť navštívila počas svojho života len 2-krát. Počas celého konania, snáď s výnimkou vadnej odpovede na výzvu súdu z 22.12.2023, kde podmieňuje prijatie súdom navrhovaného riešenia jeho súhlasom, neprejavila záujem o to, aby Hotel I. pripadol do jej výlučného vlastníctva. Tomuto zodpovedá aj záverečný prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní 21.05.2024, kde žalobkyňa navrhuje, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané žalovanému. Tomuto tvrdeniu žalovaného zodpovedá aj posledná zmena žaloby pripustená uznesením z 25.09.2023, kde žalobkyňa prejavuje vôľu vyporiadať BSM tak, aby Hotel I. s pozemkami bol prikázaný do vlastníctva žalovaného. Táto vôľa žalobkyne v konečnom dôsledku vyjadruje aj reálny stav, nakoľko iba on sa výlučne pričinil o nadobudnutie hotela, rekonštrukciu, v tomto hoteli sa často zdržiava, prakticky tam býva, hoci má formálny trvalý pobyt v D. I.. Ani toto však súdu prvej inštancie nebránilo v tom, aby v rozpore s vykonaným dokazovaním a prejavmi vôle strán prisúdil tieto nehnuteľnosti žalobkyni. Žalovaný navyše zdôrazňuje, že na priľahlých pozemkoch k Hotelu I., ktoré súd prvej inštancie prikázal žalobkyni, sa nachádza stavba „D. G.“, ktorej výlučným vlastníkom je on. Uvedená okolnosť povedie k ďalším sporom medzi účastníkmi. Rovnako nebolo zohľadnené, že vlastníkom prístupovej cesty k hotelu je výlučne on, s tým, že stavbu spravuje jeho obchodná spoločnosť Femilon, s.r.o. Považuje za potrebné zdôrazniť, že iný prístup k Hotelu I. než po tejto ceste, ktorej je on vlastníkom, neexistuje. Rovnako je výlučným vlastníkom všetkých parkovacích plôch, ktoré nanovo
boli vybudované po zániku BSM. Je tiež vlastníkom všetkých prípojok inžinierskych sietí, nakoľko ich nanovo postavil po rozvode manželstva a zániku BSM. V prípade, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané žalobkyni, založí tento stav vzhľadom na odlišných vlastníkov menovaných nehnuteľností ďalšie spory.
21. Žalovaný poukázal na znenie § 150 OZ. Uvádzal, že v kontexte s hmotnoprávnymi zásadami pre vyporiadanie BSM sa nezaoberal skutočnosťou, že Hotel I. bol získaný z pôžičiek žalovaného, ktoré nepatria do BSM. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa tieto skutkové tvrdenia žalovaného nerozporovala. Tieto sa stali nespornými a súd sa mal nimi zaoberať. Navyše žalobkyňa vie, že tieto pôžičky boli splatené po zániku BSM z výlučných prostriedkov žalovaného. Aj preto je rozhodnutie o prikázaní týchto nehnuteľností žalobkyni nesprávne a nezákonné.
22. Čo sa týka obchodného podielu REMOPEL, s.r.o., postup súdu prvej inštancie považuje výslovne za nezákonný, nemajúci oporu nielen v právnych predpisoch, ale ani v judikatúre. Za situácie, kedy je medzi stranami sporu hodnota obchodného podielu sporná, súd určil hodnotu tak, ako ju tvrdila žalobkyňa a zrušil svoje zamýšľané postupy smerujúce k ustanoveniu znaleckej organizácie, ktorá by ocenila výšku tohto obchodného podielu a sám žalovaný zavrhol tieto doterajšie názory. Týmto postupom v spojení so zamietnutím dokazovania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Nie menej závažnou skutočnosťou sú aj zjavné rozpory pri určovaní objektu Hotela I. a pozemkov, pokiaľ ide o hodnoty posudkov, ktoré vypracovali znalci Ing. P. a Ing. I.. Zdôrazňuje, že žalobkyňa od momentu, kedy sa dozvedela o záveroch posudku Ing. P.a, tento rozporovala, s jeho závermi nesúhlasila, pričom žalovaný nesúhlasil so závermi znalca I.. Na týchto postojoch žalobkyňa zotrvávala aj na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku aj v odpovedi z 22.12.2023, kde sama navrhovala, tak ako žalovaný v prípade nesúhlasu s dohodou, vykonať znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie v rozpore s návrhmi oboch strán sporu a bez ďalšieho vysvetlenia určil hodnotu Hotela I. s pozemkami na 250.000 eur, rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný a nemôže tak obstáť. Zdôrazňuje, že súd prvej inštancie považoval jeho postoje a postupy v konaní za obštrukčné, pripisoval im vážnosť prieťahov v konaní a v tomto smere žalovaný poukázal na samotný postup súdu prvej inštancie, keď súd chybne a nesprávne formuloval otázky pre ním ustanoveného znalca, preto bolo potrebné vydať ďalšie uznesenie zo 16.08.2022, v ktorom už súd korigoval tieto otázky a na základe, ktorých znalec Ing. I. vypracoval doplnok č. 1 k Znaleckému posudku. Znalecké dokazovanie tak trvalo 3 roky, o čo sa on - žalovaný nepričinil. To, že riadne využíva svoje práva na procesnú obranu, ktoré mu zákon priznáva, nemôže mu byť na škodu. Zároveň uviedol, že keď čakal v budove súdu prvej inštancie na pojednávanie 21.05.2024, tam prítomná žalobkyňa mu povedala, že v tento deň sa súd skončí, bude o veci rozhodnuté a v žiadnom prípade sa nemá pokúšať odvolať. Vzhľadom na závery z pojednávania z 21.11.2023 nemal tušenie o tom, že by súd mohol dokazovanie ukončiť, vo veci rozhodnúť, naopak očakával ďalšie dokazovanie, nakoniec sa však ukázalo, že žalobkyňa mala pravdu, súd ďalšie dokazovanie odmietol a vo veci rozhodol. Je podľa neho dôvodné predpokladať, že žalobkyňa bola o celom procese informovaná a že presne vedela ako bude pojednávanie, posledné vo veci, prebiehať. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.
23. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené, riadne neodôvodnené, založené na nepravdivých a skreslených skutočnostiach. Podľa žalobkyne žalovaný predkladá skutočnosti, ktoré majú ďaleko od relevancie a vyjadrenia možno považovať za špekulatívne až zavádzajúce. Podotýka, že súd posudzuje spor v celom rozsahu, bez ohľadu na znenie záverečného vyjadrenia strán sporu. Tvrdenie o akejsi predčasnosti rozsudku považuje žalobkyňa za absurdné vzhľadom na dĺžku sporu 4,5 roka. Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty obchodného podielu REMOPEL, s.r.o., túto súd ustálil podľa jej tvrdenia, vychádzajúc z účtovné závierky ku dňu zániku BSM predloženej žalovaným na sumu 1.011.006,50 eur. Žalovaný, ale odmietol toto tvrdenie sám doplniť protidôkazom, nie je jasné prečo, naopak považoval ním predložené účtovné uzávierky v predchádzajúcich dvoch spoločnostiach za nesporné pri určovaní výšky ich hodnoty. Údajnú komplexnosť pri určovaní hodnoty tejto spoločnosti žalovaný odmietol bližšie špecifikovať, nepredložil dôkazy, ktorými by toto tvrdenie podložil. Za dobu trvania konania nevyvinul dostatočne aktívnu snahu o to, aby sa hodnota obchodného podielu žalovaného určila iným spôsobom, naopak akceptoval pri ostatných spoločnostiach hodnotu obchodných podielov za správnu, pričom dôkazné bremeno znášal iba on. Zo žalovaného tak evokuje neseriózny prístup, pasivita a jeho konanie možno charakterizovať ako obštrukčné a latentné. Žalobkyňa poukázala na opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorá pri ocenení metódou vlastného imania podľa § 14 ods. 17 Opatreniam MFSR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o
postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, kde sa uvádza, že sa postupuje tak, že podiel na základnom imaní, ktorý je pri obstaraní ocenený obstarávacou cenou, sa pri ocenení ku dňu ustanovenému v § 24 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o účtovníctve, upravuje na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti UJ na vlastnom imaní spoločnosti, v ktorej má UJ podiel na základnom imaní. Podľa žalobkyne takýto spôsob určenia hodnoty obchodného podielu má oporu v platných právnych predpisov, preto nariaďovanie znaleckého dokazovania v tomto smere by bolo nehospodárne a nadbytočné, navyše v stave, keď žalovaný tento postup akceptoval pri iných obchodných spoločnostiach. Zdôraznila, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
24. V súvislosti s vyporiadaním tzv. Hotela I. a troch pozemkov žalovaný nesúhlasí s ich pridelením žalobkyni, argumentoval rozdielnymi znaleckými posudkami, či jej údajným nezáujmom o túto nehnuteľnosť. Žalobkyňa tvrdenie o nezáujme považuje za nerelevantné v súvislosti s vyporiadaním BSM. Zmyslom vyporiadania je spravodlivé prerozdelenie majetku ako takého a súd nie je viazaný návrhom strán sporu. Žalovaný ďalej tvrdí, že tieto nehnuteľnosti boli získané z pôžičiek žalovaného, ktoré nepatria do BSM. Podľa žalobkyne tu žalovaný opäť neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žiadne hmotné dôkazy neboli v konaní predložené. Je nesporné, že ak by sa plnenie z údajnej pôžičky použilo na kúpu Hotela I., plnenie by sa bolo aj tak pretransformovalo do ich spoločného majetku, ktoré spadá do BSM. Napriek rozdielnym záverom znaleckých posudkov sa žalobkyňa v zásade stotožňuje so spôsobom, akým sa má vyporiadať BSM podľa rozsudku. Hlavnou námietkou žalovaného bol nesúhlas s hodnotou Hotela I. stanovenou súdom ustanoveným znalcom, pričom súd vychádzal z hodnoty tohto hotela podľa posudku, ktorý predložil žalovaný a s ktorým bezpochyby súhlasil, keďže ho predložil na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa poukázala aj na pojednávanie 21.11.2023, kde žalovaný vyjadril vôľu pristúpiť k dohode tak, že žalobkyni by pripadla polovica rodinného domu v D. I. v hodnote 116.718 eur, okrem toho by jej žalovaný vyplatil čiastku 300.000 eur, čiže spolu by jej ponúkol na vyporiadanie 416.718 eur. V súlade s uvedeným návrhom žalovaného súd prvej inštancie prikázal žalobkyni Hotel I. v hodnote 250.000 eur podľa znaleckého posudku žalovaného spolu s finančným vyrovnaním zo strany žalovaného voči žalobkyni vo výške 166.718 eur, teda celkovo 416.718 eur a zostatok na bankovom účte žalobkyne. Je preto podivom, keď v situácii, kedy súd prvej inštancie akceptoval návrh zmierlivého riešenia predloženého žalovaným v nominálnom vyčíslení na pojednávaní 21.11.2023 a akceptovaním hodnoty Hotela I. podľa ním predloženého posudku, tak zo strany žalovaného je podané odvolanie. K tvrdeniu žalovaného ohľadom návrhu na spracovanie kontrolného znaleckého posudku nehnuteľností vo D. U.alobkyňa uvádza, že od počiatku považovala tento návrh za nehospodárny, a teda tvrdenie žalovaného ohľadom nesúhlasného návrhu na realizovanie dokazovania je zavádzajúce. Ďalšie tvrdenia žalovaného ohľadom údajného vlastníctva ďalších stavieb na pozemkoch pri Hotele I. považuje za absurdné a ničím nepodložené. Existencia tzv. Vily G. je po prvýkrát uvedená až v odvolaní, nie je preukázaná a ani evidovaná na liste vlastníctva. Taktiež je nepodložené tvrdenie žalovaného ohľadom prístupovej cesty k hotelu a vlastníctvu žalovaného. Žalobkyňa má za to, že odvolací súd by mal pri hodnotení tvrdení žalovaného postupovať podľa zákonnej a sudcovskej koncentrácie s ohľadom na ukončené dokazovanie, a teda tvrdenia žalovaného by nemali byť brané na zreteľ. Tvrdenia žalovaného nie je možné hodnotiť inak, podľa žalobkyne, ako účelové, ak žalovaný ich prezentuje až v podanom odvolaní a nepodložil ich žiadnym dôkazom. Ak by mal žalovaný úprimný záujem na vyporiadaní Hotela I. v jeho prospech, takéto skutočnosti, ktoré sa podľa neho zdajú byť významné pri vyporiadaní BSM, mal uviesť už v konaní pred súdom prvej inštancie a označiť zodpovedajúce dôkazy. Otázka údajných pôžičiek žalovaného bola riešená v rámci konania pred súdom prvej inštancie, kde žalovaný neidentifikoval rozsah pôžičiek, ich pôvod, ani spôsob poskytnutia. Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 153 a § 154 CSP, ktoré definujú sudcovskú koncentráciu konania a zákonnú koncentráciu konania. Žalovaný mal podľa jej názoru viac ako dostatok času na označenie všetkých pre súdne konanie významných tvrdení a označenie zodpovedajúcich dôkazov.
25. Ďalšie vyjadrenia strán sporu vo veci predložené neboli.
26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko toto bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, naviac je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
27. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
28. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
29. Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
30. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali.
31. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
32. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.
33. Podľa tohto zákonného ustanovenia, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
34. Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásada rovnosti podielov (princíp parity). Pri uplatnení tejto zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Hľadiská, z ktorých majú súdy pri určovaní veľkosti podielov vychádzať, Občiansky zákonník podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Tieto hľadiská vyplývajú z časti právnej úpravy, ktorá je dotváraná súdnym výkladom pri rozhodovaní konkrétnych právnych sporov. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka teda prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia, v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.
35. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné ), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva s výnimkami určenými v citovanom ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov sa rozumie nielen rozdelenie vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého majetku, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva strán patril a ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania.
36. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi od 02.08.1980 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 24Pc 124/2017 - 20 zo dňa 12.02. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 27.09.2018 č.k. 9CoP 13/2018 - 62.
37. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2017 č.k. 15C 7/2016 - 53, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2017, bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ešte za trvania ich manželstva.
38. Strany sporu nerozporovali, že do doby zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva, v čase, keď ich manželstvo trvalo, nadobudli nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. D. I. spolu s pozemkom C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 674 m2, kat. úz. D. I., zapísaný na LV č. XXX (v podiele 1/1), Hotel I., súp. č. XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. U. W. a pozemky zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U. W., parcely C KN XXX - ostatná plocha vo výmere 3231 m2, C KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 310 m2 a C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 268 m2.
39. Predmetom vyporiadania sú aj obchodné podiely žalovaného v obchodnej spoločnosti Gaton centrum, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 45 498 652, Gaton, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 3, Prešov, IČO: 44 027 133 a REMOPEL, s.r.o., so sídlom Hollého 30/352, Sabinov, IČO: 36 474 614.
40. Strany sporu tiež nerozporovali, že ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva sa na účte žalovaného v Q., a.s. nachádzali finančné prostriedky vo výške 105.286,38 eur a na účte žalobkyne v G. G., a.s., boli finančné prostriedky vo výške 10.483,58 eur.
41. Vo všeobecnosti platí, že v rámci rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z manželov mali byť zohľadňované predovšetkým okolnosti, ktorými sú potreby detí, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, či prípadne ďalšie okolnosti. Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej praxe zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Podľa záverov súdnej praxe väčšie zásluhy na nadobudnutí spoločného majetku zásadne nemožno bez ďalšieho priznať iba tomu manželovi, ktorý rozmnožil spoločný majetok väčším dielom, vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, než druhý manžel. Samotná okolnosť, že každý z manželov má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť to, ak by jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať mohol, a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal (R 70/1965). Prípadný odklon od rovnomerného stanovenia podielov musí byť vždy odôvodnený mimoriadnymi okolnosťami. Iba skutočnosť, že jeden z manželov dosahoval počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva vyššie príjmy v porovnaní s druhým manželom, nie je dôvodom na paušalizované uplatňovanie nerovnomerného určenia podielov v takýchto prípadoch.
42. Tieto závery platia aj pre prejednávanú právnu vec, keď neboli zistené okolnosti, pre ktoré by mali byť určené iné než rovnaké podiely strán konania pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva.
43. Je však potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými okolnosťami, ktoré môžu mať vplyv na výsledok konania, a to tak v rovine ustálenia hodnoty masy BSM sporových strán, ako aj v rovine samotného vyporiadania vecí hnuteľných a nehnuteľných vo vzťahu k výške náhrady, ktorá sa má dostať sporovej strane, ktorá veci alebo finančné prostriedky patriace do masy BSM nemá prisúdené. Súd prvej inštancie sa dopustil viacerých pochybení pri ustálení celkovej hodnoty masy BSM sporových strán, na ktoré je potrebné upozorniť, a to nielen v rámci odvolacej argumentácie žalovaného, ale aj so zreteľom na to, že predmetnú vec je potrebné posudzovať v zmysle § 379 písm. c) CSP, t.j. rešpektovať určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplývajúci z osobitného predpisu (§ 150 Občianskeho zákonníka).
44. V tomto smere treba uviesť, že je nepreskúmateľný záver súdu prvej inštancie, ktorý konštatuje, že výsledok jeho rozhodnutia vlastne zodpovedá súhlasnému záveru oboch sporových strán, keďže žalovaný sám ponúkol v rámci vyporiadania BSM podiel jednej polovice nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. D. I. s doplatkom sumy 300.000 eur, čo žalobkyňa akceptovala.
45. Tento záver prvoinštančného súdu zrejme vychádza z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.11.2023 (č.l. 551), kedy prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že je ochotný dohodnúť sa tak, že žalobkyňa nadobudne podiel 1/2-vice nehnuteľností v kat. úz. D. I. a vyplatí tiež sumu 300.000 eur, keď žalobkyňa s týmto návrhom nesúhlasila. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zohľadňoval hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. podľa znaleckého posudku Ing. I. D. (250.000 eur), ktorá bola medzi účastníkmi sporná, rovnako ako hodnota obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v G.. Je preto problematické tvrdiť, že za týchto okolností spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá súhlasným vyjadreniam strán sporu.
46. Obsah spisu, v ktorom sú zaznamenané vyjadrenia účastníkov, nepotvrdzuje uvedený záver prvoinštančného súdu, naopak je zrejmé, že strany prezentovali vlastné návrhy týkajúce sa vyporiadania BSM spôsobom, ktorý zodpovedal ich požiadavkám a predstavám, čo je nepochybne právom oboch účastníkov, avšak povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vykonať vo veci dokazovanie, ktoré účastníci včas navrhli, dôkazy následne vyhodnotiť tak, ako to určuje ust. § 191 ods. 1, 2 CSP a s ohľadom na tieto zistenia o veci rozhodnúť v zmysle predpokladov § 150 Občianskeho zákonníka.
47. Odvolací súd nespochybňuje to, že medzi stranami sporu bola od začiatku konania sporná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. a hodnota obchodného podielu spomínanej spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove, v ktorej je žalovaný jedným zo spoločníkov a konateľov. S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ ide o postoj a celkové návrhy účastníkov na vyporiadanie BSM, je problematický postup súdu prvej inštancie a spôsob ako sa s namietanou spornosťou týchto aktív BSM účastníkov vypariadal.
48. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľností z kat. úz. U. W. (Hotel I. s troma pozemkami), túto žalobkyňa v žalobe zo dňa 03.10.2019 uviedla odhadnou sumou 1 milión eur. Hodnotu obchodného podielu v spoločnosti REMOPEL, s.r.o. Sabinov žalobkyňa odhadom označila v žalobe sumou 485.000 eur, žalovaný nerozporoval možnosť určenia hodnoty tohto obchodného podielu podľa výsledkov účtovnej uzávierky za rok 2016, avšak aj so zohľadnením výsledkov hospodárenia tejto spoločnosti za prvý kvartál roku 2017 so zdôraznením, že rok 2016 bol pre spoločnosť najúspešnejším rokom, pričom už začiatkom roka 2017 tržby tejto spoločnosti rapídne klesli (č.l. 73). Žalobkyňa od začiatku sporu navrhovala, aby pre upresnenie hodnoty obchodného podielu menovanej spoločnosti ustanovil súd znalca z príslušného odboru a keďže žalovaný nevedel ani odhadom hodnotu tohto obchodného podielu stanoviť, obe strany na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 zhodne navrhli, že je vhodné a potrebné v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie, od výsledkov ktorého bude závisieť stanovenie hodnoty a vyporiadanie celkového BSM (č.l. 127).
49. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti REMOPEL, s.r.o., Sabinov určila sumou 1.011.006,50 eur s tým, že podľa jej názoru, takýto výpočet má oporu v Opatrení Ministerstva financií SR č. 23054/2002 - 92.
50. Je zrejmé, že hodnota všetkých nehnuteľností, ktoré strany v konaní označili, bola určená súdom ustanoveným znalcom (znalecké dokazovanie navrhnuté oboma účastníkmi) Ing. C. I. č. XX/XXXX v spojení s jeho doplnkom č. 1 zo dňa 22.02.2023. Hodnota rodinného domu a pozemku v kat. úz. D. I. bola stanovená sumou 233.436,79 eur a hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. (Hotel I. a tri pozemky) znalec určil celkovou sumou 1.123.383,90 eur.
51. Po tomto dokazovaní súd prvej inštancie uznesením z 05.09.2023 č.k. 16C 48/2019 - 531 pripustil zmenu žaloby žalobkyne, ktorá navrhla, aby do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. D. I. (rodinný dom s pozemkom), nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. U. W. (Hotel I. a 3 pozemky), obchodné podiely v obchodných spoločnostiach Gaton centrum, s.r.o., Gaton, s.r.o. a REMOPEL, s.r.o., ako aj zostatok na účte žalobcu v Q., a.s., vo výške 204.570,43 eur. Do svojho vlastníctva navrhla prikázať zostatok na jej účte, ktorý bol evidovaný v G. G., a.s., vo výške 10.483,58 eur s tým, že žalovaný jej má zaplatiť na úplné vyrovnanie sumu 1.358.378,10 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
52. Žalovaný, ktorý nesúhlasil s ohodnotením nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W. (Hotel I. a 3 pozemky), predložil prvoinštančnému súdu znalecký posudok č. 152/2023 vypracovaný znalcom
z odboru stavebníctva Ing. I. D., podľa ktorého hodnota predmetných nehnuteľností má predstavovať sumu celkovo 250.000 eur.
53. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi tohto znaleckého posudku. Vzhľadom na výrazný rozdiel hodnoty Hotela I. a priľahlých 3 pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. U. W., vyjadrený v oboch znaleckých posudkoch, účastníci konania zhodne navrhli ustanovenie znaleckej organizácie vo vzťahu k ustáleniu hodnoty týchto nehnuteľností a žalovaný opakovane trval aj na znaleckom dokazovaní pokiaľ ide o hodnotu obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove.
54. Za účelom doplnenia tohto dokazovania ustanovením znaleckej organizácie z príslušného odboru, aj súd prvej inštancie (podľa návrhov oboch účastníkov) odročil pojednávanie konané dňa 21.11.2023 na neurčito. Súd prvej inštancie následne nevykonal toto dokazovanie, ale z vlastnej iniciatívy, bližšie neozrejmenej, vyzval účastníkov dňa 22.12.2023, aby sa vyjadrili k ním koncipovanému návrhu na vyporiadanie BSM, ktorý podľa jeho názoru mal korešpondovať s ponukou žalovaného na prípadný zmier.
55. Súd prvej inštancie v tejto výzve pre účely všeobecnej hodnoty nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W., vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. D. v sume 250.000 eur (spornosť ktorého bola žalobkyňou namietaná, účastníci zhodne v tejto súvislosti navrhli vykonať dokazovanie prostredníctvom znaleckej organizácie), to všetko s argumentáciou, že pokiaľ znalecký posudok zabezpečil žalovaný, je zrejmé, že s ním súhlasí, čo musí platiť aj v situácii, ak sporné nehnuteľnosti budú prikázané do vlastníctva žalobkyne. Ako už odvolací súd konštatoval, je oprávnením účastníkov navrhovať vyporiadanie ich vzájomných vzťahov. Konajúci súd však je povinný predovšetkým vykonať dokazovanie, ktoré strany navrhli za účelom odstránenia rozporov medzi už predloženými dôkazmi tak, aby o veci mohol rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo prvoinštančný súd nevykonal navrhované dokazovanie za účelom zistenia hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove. V tomto smere bez ďalšieho prevzal jeho hodnotu tak, ako ju žalobkyňa v priebehu konania vyčíslila inou, podstatne vyššou sumou ako v žalobnom návrhu, s odvolaním sa na výpočet podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002 - 92, k opodstatnenosti ktorého sa v rozsudku prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nevyjadril.
56. Všetky tieto okolnosti robia napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, a preto odvolací súd ho zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tak ako to určuje § 391 ods. 1 CSP.
57. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať predtým navrhnuté dokazovanie ohľadom hodnoty obchodného podielu spoločnosti REMOPEL, s.r.o., so sídlom v Sabinove a dokazovanie pre účely ohodnotenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. W., ktoré dokazovanie bolo navrhované s ohľadom na výrazné rozdiely ich hodnoty v doteraz predložených znaleckých posudkoch znalca Ing. C. I. a Ing. I. D., to všetko za účelom správneho ustálenia hodnoty masy BSM.
58. Právna úprava § 150 OZ výslovne neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní o vyporiadanie BSM vyjdú najavo rôzne skutočnosti odôvodňujúce prikázanie veci každému z manželov, je vecou úvahy súdu, aké riešenie zvolí a ktorému z manželov konkrétnu vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. Táto úvaha súdu musí byť riadne odôvodnená, vychádzať z právne významných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a nesmie byť zjavne neprimeraná, najmä ak pôjde o hodnotnejšie časti majetku.
59. Určujúcim pre rozhodnutie súdu v tomto smere je zásadne hľadisko účelného využitia veci. Do istej miery možno prihliadať aj na to, ktorý z manželov vec po zániku bezpodielového spoluvlastníctva užíva. Súd tiež musí dbať na to, aby nebol majetok väčšej hodnoty, a teda aj povinnosť zaplatiť vyššiu sumu na vyrovnanie hodnoty podielov prikázaný účastníkovi, ktorému jeho majetkové pomery objektívne neumožňujú túto čiastku uhradiť, resp. pre ktorého by jej zaplatenie bolo zvlášť ťaživé. Obchodný podiel môže byť prikázaný výhradne tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
60. V korelácii uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami odvolateľa práve vzhľadom na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 93/2024).
61. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov ku konkrétne vymedzeným veciam, ktoré patrili do ich BSM pri rešpektovaní vyjadrených záverov týkajúcich sa ustálenia hodnoty masy BSM a zohľadnení okolností, ktoré by vyplynuli z prípadného ďalšieho dokazovania v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala kritériám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane konania odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je obtiažne zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
62. V ďalšom konaní o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).