Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-39-2024.pdf
PDF · 129.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3T/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovanej G. Q., stíhanej pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 06.08.2024, o odvolaní obžalovanej G. Q. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5-3T/47/2021 zo dňa 09.10.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.10.2025, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. f) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. B5-3T/47/2021 zo dňa 09.10.2023 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná
G. Q., rod. Q. nar. XX.XX.XXXX v O., bytom K. Z. XXXX/XX, O.
uznáva za vinnú, že
1/
dňa 23.02.2017 o 23:31 hod. zo svojej emailovej adresy slnieckoXXX@gmail.com na emailovú adresu a@b.c, ktorá patrí konateľovi obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v O., IČO: XX XXX XXX E. O., preposlala správu pôvodne odoslanú z emailovej adresy monika.szabovaXXX@gmail.com, ktorej prílohou bola Výzva z Daňového úradu zo dňa 24.02.2017 a v tejto výzve ho ako konateľa obch. spol. Q., s.r.o. Daňový úrad Bratislava vyzýva odstrániť nedostatky v daňovom priznaní za rok 2015, zároveň ho dodatočne zdaňuje, zároveň sú tam informácie o dodatočnom zdanení a mal by uhradiť odvody zo sumy 52.000,- Eur, vymerané daňovým úradom vo výške 12.000,- Eur, ďalej sa tam uvádza, že daňový úrad mu uložil pokutu vo výške 1500,- Eur za neúplné daňové priznanie spol. Q., s.r.o., a zároveň mu daňový úrad ešte aj údajne uložil pokutu za vážne poručenie zákona o účtovníctve vo výške 1000,- Eur a ako konateľ dostáva pokutu vo výške 3000,- Eur za vážne porušenie daňového zákona a preto na základe týchto skutočností, ktoré sa dozvedel konateľ E. O. z predmetného emailu, oslovil G. Q. vtedy ešte účtovníčku obch. spol. Q., s.r.o. ohľadom riešenia tejto situácie a na margo jej argumentov, že sa dostane do väzenia, ak pokutu neuhradí sa rozhodol ju zaplatiť v celej výške, a G. Q. sa ponúkla, že to vybaví a dôveroval jej, preto v presne neustálený deň v mesiaci február alebo marec v roku 2017 za prítomnosti brata I. O. odovzdal G. Q. sumu 5.500,- Eur, u nej doma na K.. Z. č. XX v O., pričom neskôr ho G. Q. aj oboznámila, že pokuta bola uhradená a keďže jej dôveroval viac sa o to vtedy nezaujímal, ale následne E. O. sa bol v júni 2019 informovať u svojho správcu dane u Q. G. z P. úradu Bratislava ohľadom platby G. Q. v roku 2017 vo výške 5.500,- Eur, kde zistil, že Daňový úrad Bratislava takú výzvu nevydal, čiže email aj s prílohou zo dňa 24.02.2017 o 23:31 hod. preposlaný G. Q. z jej emailovej adresy slnieckoXXX@gmail.com na emailovú adresu a@b.c bol fiktívne vytvorený G. Q. za účelom vylákania finančných prostriedkov od E. O., nakoľko Daňový úrad Bratislava nikdy spoločnosti Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v O., IČO: XX XXX XXX takéto pokuty nevymeral, čím svojím konaním spôsobila E. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, O., konateľovi obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v O., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 5.500,- Eur,
2/
dňa 16.08.2017 na emailovú adresu obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v Bratislave, H.: XX XXX XXX s názvom a@b.c zaslala správu z emailovej adresy a@b.c s informáciami, že momentálne prebieha daňová kontrola v tejto spoločnosti a G. Q. ako osoba vydávajúca sa za osobu podpísanú pod týmto emailom Q.. Q. B. v ňom uviedla, že bola zvolená ako hlavný kontrolór pri kontrole účtovníctva tejto spoločnosti, ďalej uviedla, že upozorňuje obch. spol. Q., s.r.o. na veľké nadmerné odpočty tejto spoločnosti, na nesprávne vedenie účtovníctva, nezapísanie aktuálnej prevádzky spoločnosti, pričom v emaile je aj uvedené, že pani G. Q. ako účtovníčka spoločnosti sa snažila opraviť nedostatky v účtovníctve mimo kontroly, ale údajne to bohužiaľ nie je možné a G. Q. vystupujúca ako osoba Q. B. v tomto emaily aj uviedla, že Daňový úrad Bratislava bude musieť udeliť obch. spol. Q., s.r.o. celkovú pokutu „za delikvent“, čo znamená súhrnnú pokutu za viaceré priestupky a jej vyčíslenie je momentálne na cca 7.870,- Eur, pričom po doplnení dokumentov sa pokuta má znížiť na sumu 5.050,25 Eur, a preto na základe týchto skutočností, ktoré sa dozvedel konateľ E. O. z predmetného emailu, oslovil G. Q. - účtovníčku obch. spol. Q., s.r.o., ktorá mu vysvetlila, že všetko dá do poriadku sama, a vysvetlila aj, že sa bude snažiť pokutu znížiť, čo sa jej následne podľa jej tvrdenia nakoniec aj podarilo a v presne nezistený deň v auguste 2017 E. O. jej odovzdal v E. vode, v dome na X. XX, kde v tom čase býval sumu 5.050,- Eur, ktorá bola určená podľa tvrdenia G. Q. na pokutu z Daňového úradu Bratislava, a neskôr ho G. Q. aj oboznámila, že pokuta bola uhradená a takto vylákala od E. O. finančné prostriedky, ktoré mali byť určené na zaplatenie fiktívnej pokuty Daňovému úradu Bratislava, ktorú ale nikdy Daňový úrad Bratislava obch. spol. Q., s.r.o., nevymeral, čím svojím konaním spôsobila E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, O., konateľovi obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v O., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 5.050,- Eur,
3/
v presne nezistený deň na jar roku 2018 ako účtovníčka obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. XX v O., IČO: XX XXX XXX uviedla E. O. konateľovi obch. spol. Q., s.r.o., že mu prídu ďalšie pokuty z Daňového úradu Bratislava za to, že obch. spol. stále nemala zapísanú prevádzku na F. XX v Živnostenskom registri, pričom na potvrdenie svojho tvrdenia mu odovzdala v presne nezistený deň v máji 2018 v W. pivárni na K.. Z. v V. listiny s obsahom, ktoré sama vytvorila a to „Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 26.03.2018, Výzvu k nahliadnutiu účtovných dokladov zo dňa 21.03.2018, Rozhodnutie o udelení pokuty zo dňa 27.04,2018 vo výške 7.600,- Eur a Výpis z účtu XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.05.2018“, ktoré mali preukázať, že Daňový úrad koná tak, ako informovala E. O., pričom E. O. sa následne bol informovať u správcu dane na Daňovom úrade v Bratislave, kde sa dozvedel, že v obch. spol. Q., s.r.o. nebola vykonaná žiadna daňová kontrola a k predloženým listinám od G. Q. sa mu správca dane vyjadril, že žiadne rozhodnutie o pokute vo výške 7.600,- Eur Daňový úrad Bratislava na obch. spol. Q., s.r.o. nevystavil, nebolo vykonané žiadne ústne pojednávanie, nebola vydaná žiadna výzva k nahliadnutiu účtovných dokladov zo dňa 21.03.2018, čiže doklady, ktoré v máji 2018 odovzdala G. Q. E. O., boli fiktívne a vytvorené G. Q. za účelom vylákania ďalších finančných prostriedkov od E. O., čím svojím konaním v prípade vyplatenia sumy vo výške 7600,- Eur by spôsobila E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, O. ako konateľovi obch. spol. Q., s.r.o., so sídlom K.. Z. 18 v O., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 7.600,- Eur,
t e d a
v bodoch 1/ až 2/ na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, v bode 3/ sa dopustila konania, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustila v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l a
v bodoch 1/ až 3/ pokračovaní prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024, v bode 3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje sa obžalovanej skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností škodu vo výške 10.550,- Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému E. O., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom F. XX, O., vo výške 10.550,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. B5-3T/47/2021 zo dňa 09.10.2023 bola obžalovaná G. Q. uznaná za vinnú v bode 1/ až 3/ rozsudku zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustila na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa uložil obžalovanej G. Q. podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon súd prvého stupňa podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a obžalovanej určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a obžalovanej uložil podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradiť škodu. Súd prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému E. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom W. XX, O., škodu vo výške 10.550,25 €.
Proti tomuto rozsudku podala ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie obžalovaná G. Q. proti výroku o vine, treste a konaniu, ktoré vydaniu rozsudku súdu prvého stupňa predchádzalo a navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a oslobodiť ju spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.
R. G. Q. v dôvodoch odvolania zo dňa 28.12.2023 prostredníctvom zvoleného obhajcu X.. I. W. vyslovila, že existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa. Obžalovaná k výpovediam svedkov uviedla, že ide o svedkov z rovnakej rodiny, ktorých výpovede sú zároveň nesúrodé. Obžalovaná vytkla súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal dodržaním povinnej miery opatrnosti zo strany konateľa, pretože konateľ obchodnej spoločnosti musí zachovávať vyššiu mieru opatrnosti a nedorozumeniu mohol predísť jednoduchým overením skutočností u správcu dane. Obžalovaná poukázala na skutočnosť, že všetky pokuty smerovali voči obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. s.r.o. a nie voči konateľovi E. O.. Obžalovaná ďalej uviedla, že počítač, ktorý používala na výkon účtovníctva, sa nachádzal bez dozoru v priestoroch obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. a mali k nemu prístup iné osoby. Obžalovaná konštatovala, že peňažné prostriedky neboli u nej zaistené a tak nie je možné konštatovať jej finančný prospech. Podľa obžalovanej nebolo ani preukázané či prevzala peňažné prostriedky. Obžalovaná poukázala na výpoveď konateľa E. O., podľa ktorej mu obžalovaná zdokladovala úhradu sumy 5.050,- Eur a 5.500,- Eur, k čomu však obžalovaná uviedla, že takýto doklad sa v spise nenachádza. Obžalovaná uviedla, že skutok v bode 3/ nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu nielen z dôvodu nezachovania potrebnej miery opatrnosti zo strany konateľa, ale aj z dôvodu absencie úmyslu a vzniku škody. Obžalovaná zdôraznila, že predloženie dokladov o udelení pokuty nie je dostatočným záverom pre konštatovanie, že by mala úmysel vylákať peňažné prostriedky. Zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa v bode 3/ nie je podľa obžalovanej možné vyvodiť v akej výške mala obžalovaná seba alebo niekoho iného obohatiť. Uvedenie nepravdivých skutočností nemožno považovať za uvádzanie do omylu a od konateľa obchodnej spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka sa vyžaduje vyššia miera opatrnosti. Obžalovaná považuje za čudné, že si konateľ obchodnej spoločnosti nevšimol, že ak v minulosti bola obchodnej spoločnosti udelená pokuta
60,- Eur v papierovej forme, prečo následné pokuty vo výške 5.500,- Eur a 5.000,- Eur boli doručované mailom. Obžalovaná namietla, že dôkazy získané telekomunikačnou prevádzkou sú nezákonné. Na ich základe bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 37/2019 a informácia od spoločnosti “Google“, čím ide rovnako o nezákonné dôkazy a za nezákonné považuje všetky dôkazy získané z e-mailovej schránky a oboch počítačov. Podľa obžalovanej došlo pri kopírovaní počítačových údajov k nezákonnému získaniu údajov z elektronickej prevádzky, ktorá sa stala základom pre ďalšie vyšetrovanie. Obžalovaná uviedla, že obsah počítača je podľa § 130 ods. 2 Tr. zák. vecou, a preto môže byť zaistený pri domovej prehliadke či prehliadke iných priestorov a na znalecké skúmanie nie je potrebný príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku. E-mailová komunikácia však nie je vecou, pokiaľ nie je zachytená na nejakom technickom nosiči a vecou sa stáva až jej uložením do počítača. Obsah e-mailovej komunikácie možno získať postupom podľa § 115, § 116 Tr. por., pretože ide o telekomunikačnú prevádzku. Pokiaľ teda e-mailová komunikácia nie je uložená v počítači, ale je súčasťou e-mailovej schránky, potom takúto e-mailovú komunikáciu nie je možné zaistiť príkazom na domovú prehliadku. Obžalovaná uviedla, že má vo výlučnej starostlivosti maloletého syna, ktorý je odkázaný na jej výchovu, preto je ťažko predstaviteľné, že by riskovala páchanie trestnej činnosti, čím by ohrozila svoju rodinu. Vzhľadom na povahu výkonu jej práce predstavuje záznam v registri trestov prekážku výkonu jej zárobkovej činnosti, čo môže mať nepriaznivý dopad na jej rodinu. Podľa obžalovanej mohol súd prvého stupňa uložiť alternatívny trest, ktorého vykonaním by sa na ňu hľadelo akoby nebola odsúdená.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátora, obžalovanej a zvoleného obhajcu JUDr. Tomáša Sninčáka.
Zvolený obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal naplnením znakov skutkovej podstaty trestného činu, či išlo o uvedenie do omylu, respektíve využitie niečieho omylu, pretože konateľ obchodnej spoločnosti nedodržal povinnú mieru opatrnosti pri ochrane vlastných záujmov a nepočínal si tak, aby nebol do omylu uvedený, najmä ak ide o omyl zjavný. V podrobnostiach odkázal na záverečnú reč a písomné dôvody odvolania.
Prokurátor uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný, avšak navrhol zohľadniť novelu Trestného zákona účinnú odo dňa 06.08.2024.
Obžalovaná G. Q. uviedla, že sa nechce vyjadriť.
Odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej G. Q. je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a nezistil dôvody pre postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., a preto následne podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné. Možno uviesť, že odvolanie je síce dôvodné, avšak nie v miere ako navrhovala obžalovaná v odvolaní, aby bolo možné postupovať podľa § 285 Tr. por. a oslobodiť ju spod obžaloby prokurátora. Odvolanie bolo dôvodné, pokiaľ ide o správne určenie výšky škody a zároveň bolo nevyhnutné zohľadniť novelu Trestného zákona.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa predchádzalo, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia majúce vplyv na objasnenie veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie a vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil individuálne, ako aj v ich súhrne, keď dospel k správnemu záveru, že skutky sa stali a že ich spáchala obžalovaná G. Q..
Odvolací súd však musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pretože pri zohľadnení novely Trestného zákona účinnej odo dňa 06.08.2024 obžalovaná v bodoch 1/ až 3/ nespáchala pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ale jeden pokračovací prečin podvodu napĺňajúci znaky základnej (už nie kvalifikovanej) skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024, v bode
3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024. Došlo totiž k zmene výšky škody na škodu malú neprevyšujúcu sumu 20.000,- Eur (§ 125 ods. 1 Trestného zákona).
Produkované závery, že to bola práve obžalovaná G. Q. kto na škodu inej osoby seba obohatila tým, že uviedla do omylu konateľa obchodnej spoločnosti a spôsobila na cudzom majetku malú škodu a teda, že naplnila všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného odo dňa 06.08.2024, v bode 3/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania.
Nemožno pritom súhlasiť s obhajobou obžalovanej, že by v tejto trestnej veci došlo k stavu dôkaznej núdze, keďže peňažné prostriedky neboli zaistené a že čiastkové útoky v bode 1/ až 3/ nespáchala obžalovaná. Nebolo možné súhlasiť ani s tým, že výpovede svedkov sú podľa obžalovanej nekonzistentné a ich výpovede boli vykonané s cieľom zdiskreditovať poškodenú. Odvolací súd si v podstate plne osvojil skutkové závery súdu prvého stupňa. Uvedené platí s výnimkou nesprávnosti o výške škody pri skutku v bode 2/ rozsudku, ktoré súd prvého stupňa bez zmeny prevzal z obžaloby prokurátora, pretože po komplexnom vyhodnotení zabezpečených a produkovaných dôkazov bol presvedčivo preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Mimo iného aj v tej skutkovej okolnosti, že škoda v skutku v bode 2/ rozsudku predstavovala sumu 5.050,- Eur a nie sumu vo výške 5.050,25,- Eur.
Odvolací súd konštatuje, že nie sú ani najmenšie pochybnosti o tom, že sa týchto skutkov dopustila obžalovaná G. Q.. Tieto skutočnosti vyplývajú najmä z výpovedí svedkov, poškodeného, ale aj z listinných dôkazov.
Podstata skutku, ktorý bol obžalovanej kladený za vinu spočíva v tom, že obžalovaná mala vykonávať účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť Q., s.r.o. a v dvoch prípadoch mala fakticky prevziať v hotovosti od konateľa obchodnej spoločnosti E. O. peňažné prostriedky na úhradu pokút udelenej správcom dane, hoci správca dane pokutu právnickej osobe neudelil a išlo o fiktívne pokuty. Pokiaľ ide o tretí prípad, tu sa kládol za vinu úmysel obžalovanej uviesť do omylu konateľa obchodnej spoločnosti, že pokuta bola obchodnej spoločnosti udelená, o čom informovala obžalovaná konateľa, hoci k udeleniu pokuty zo strany správcu dane rovnako nedošlo.
Nebolo pritom sporné, že obžalovaná G. Q. vykonávala účtovnícke práce pre obchodnú spoločnosť Q., s.r.o., ktorej konateľom bol svedok E. O..
Zo skutku v bode 1/ obžaloby obžalovanú usvedčuje výpoveď svedka E. O., ktorý ako konateľ obchodnej spoločnosti vypovedal, že obdržal e-mailovú elektronickú správu od odosielateľa identifikovaného ako Q. W., pričom e-mailovú komunikáciu mu preposlala obžalovaná zo svojho e-mailu s udelenou pokutou zo strany Daňového úradu ako správcu dane vo výške 5.500,- Eur. Svedok vypovedal, že udelenie pokuty riešil s obžalovanou, ktorej odovzdal v byte na K. Z. č. XX za prítomnosti svedka I. O. sumu vo výške 5.500,- Eur. Skutočnosť, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov obžalovanej došlo, osvedčil aj svedok I. O.. Aj keď svedok I. O. nevedel sumu peňažných prostriedkov presne špecifikovať, zhodne potvrdil podstatnú skutkovú okolnosť, že k prevzatiu peňažných prostriedkov obžalovanou od E. O. titulom udelenej pokuty došlo. Výpoveď svedka I. O. možno pritom vyhodnotiť ako vierohodnú a prirodzene ozrejmujúcu podstatu skutku, že obžalovaná prevzala od konateľa obchodnej spoločnosti, ktorej mala byť udelená pokuta, peňažné prostriedky. Je prirodzené, že svedok si nepamätal konkrétnu sumu peňažných prostriedkov, keďže nebol v danom čase tak ako bol oboznámený výpis z obchodného registra konateľom, respektíve spoločníkom obchodnej spoločnosti.
Aj skutok v bode 2/ je, pokiaľ ide o svedecké výpovede, dôkazne podchytený výpoveďou svedka E. O. o tom, že mu bol adresovaný e-mail od Q. B. o daňových nezrovnalostiach s tým, že bola poškodenému vymeraná pokuta vo výške 5.050,23 Eur s tým, že obžalovaná mu uviedla, že daňové nezrovnalosti vybaví a uviedla mu, že jej má dať peniaze a obžalovaná to vybaví. Svedok vypovedal, že k odovzdaniu sumy 5.050,- Eur došlo u rodičov v E. vode. B. svedka E. O. nepodporuje len výpoveď svedka I. O., ale aj svedka B. O.. Svedok B. O. vo výpovedi ozrejmil, že doma u neho v E. vode položil peňažné prostriedky vo výške 5.050,- Eur na stôl, ktoré svedok E. O. odovzdal obžalovanej. Obžalovanú usvedčuje aj
výpoveď svedkyne Q. O., ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa, ktorá potvrdila, že bola prítomná pri odovzdaní sumy vo výške cez 5.000,- Eur obžalovanej v kuchyni na Jelšovej ulici v E. B., pričom peniaze boli položené na stole a boli konateľom E. O. následne priamo odovzdané obžalovanej. Pokiaľ ide o dôvod odovzdanie peňazí, svedkyňa vypovedala, že bola v domnení, že právny titulom bolo uhradenie pokuty.
Aj skutok v bode 3/ je preukázaný totožným opisom miesta skutku výpoveďou nielen obžalovanej, ale aj svedkov, že ku stretnutiu došlo v pivárni. Obžalovaná pritom potvrdila, že odovzdala svedkovi E. O. v prítomnosti jeho brata dokumenty, ktoré si našla v poštovej schránke. Obžalovaná vypovedala, že uviedla, nech si to svedok E. O. rieši s uvedením následkov pre obchodnú spoločnosť, ktorej bol konateľom. Svedok E. O. totožne osvedčil stretnutie v pivárni, kde mu obžalovaná uviedla existenciu pokuty a svedok I. O. podporil verziu svedkov a uviedol, že dokumenty predložené v pivárni sa im nepozdávali a situáciu začal konateľ obchodnej spoločnosti preverovať. Konanie, ktoré má preukazovať, že obžalovaná už mala zaplatiť pokutu správcovi dane pri skutku v bode 3/, potvrdzuje zinscenovaný prevod peňažných prostriedkov 7.600,- Eur z účtu XXXXXXXXXX/XXXX na účet správcu dane, ku ktorému malo dôjsť dňa 14.05.2018. Podľa oboznámeného výpisu z účtu pritom dňa 14.05.2018 k odoslaniu tejto sumy reálne nedošlo. Výpis z účtu pritom identifikuje banku, ktorej kód nekorešponduje s výpisom tej banky, ktorý obžalovaná predložila konateľovi poškodenej obchodnej spoločnosti. Toto zistenie pritom dokresľuje vierohodnosť skutočnosti, že e-maily a celú nepravú komunikáciu so správcom dane zastrešovala práve obžalovaná. Nebol totiž rozumný dôvod, aby obžalovaná potom predkladala konateľovi prehľad akože odoslanej platby z účtu, ktorý nepatril obchodnej spoločnosti, ale išlo o účet, ktorého bola disponentkou obžalovaná ako súkromná osoba. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok I. E. (bývalý druh obžalovanej), ktorý potvrdil, že účet používala výlučne obžalovaná, pričom to bola obžalovaná, ktorá mala ako jediná priamu spojitosť s obchodnou spoločnosťou.
Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že výpovede O. sú dôveryhodné, pretože podstatnú skutkovú okolnosť, že došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov priamo obžalovanej dvakrát, totožne potvrdzujú. Ich výpovede odvolací súd vyhodnotil ako prirodzené, v čo najväčšej snahe objektívne opísať realitu v rôznom prostredí, v ktorom sa jednotlivé čiastkové útoky realizovali.
Ak obhajoba obžalovanej spočívala v tom, že do jej počítača mali prístup iné osoby, ktoré mohli jednotlivé e-maily odoslať, tu treba uviesť, že jej obhajoba boli vyvrátená výpoveďami svedkov O., ktorí popreli čo i len jednorazový vstup do počítača. Navyše nie je zrejmé, prečo by aj mali mať prístup do počítača, keďže sama obžalovaná vypovedala, že išlo o jej súkromný počítač.
Odvolací súd nemal najmenšie pochybnosti, že pri skutku v bode 1/ a 2/ došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov zo strany konateľa poškodenej obchodnej spoločnosti s jasne vymedzeným právnym dôvodom, ktorým malo byť fiktívne udelenie pokuty, čím bol konateľ obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. uvedený do omylu v otázke vystavenia sankcie zo strany daňového úradu na úkor majetku obchodnej spoločnosti. Pri skutku v bode 1/ bol konateľ obchodnej spoločnosti uvedený do omylu v existencii udelenia pokuty zo strany daňového úradu vo výške 5.500,- Eur a pri skutku v bode 2/ vo výške 5.050,25 Eur. Tu však otázka výšky fiktívnej pokuty nekorešponduje so skutočnou výškou škody, keďže zhodné výpovede svedkov potvrdili, že došlo k prevzatiu sumy 5.050,- Eur, čím výška škody bola znížená v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa o sumu 0,25 Eur.
Vyššie uvedené závery majú pritom na zdôraznenie správnosti ďalej podklad aj v ďalších zabezpečených dôkazoch, ktoré dôkaznú silu výpovedí svedkov, bez akejkoľvek pochybností, potvrdili.
Priame konanie svedka E. O., spočívajúce v odovzdaní peňažných prostriedkov obžalovanej, bolo podmienené tým, že ako konateľ obchodnej spoločnosti bol uvedený do omylu, že štát uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, o čom svedčia v spise zabezpečené listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené podľa § 269 Trestného poriadku. Išlo aj o e-maily, ktoré obdržal konateľ obchodnej spoločnosti. Ku skutku v bode 1/ odvolací súd poukazuje na správu z e-mailovej adresy Q.. <mailto:Q.XXX@gmail.com> zaslanú na e-mailovú adresu W.@gQ. z ktorej bol následne e-mail preposlaný na adresu fbennar@gmail.com <Q. Jej obsahom je výzva daňového úradu zo dňa 24.02.2017 o pokute vo výške 5.500,- Eur poostávajúcej zo súm 1.500,- Eur, 1.000,- Eur, 3.000,- eur (č. l. 184 - 185 spisu). Ku skutku v bode 2/ odvolací súd poukazuje na e-mailovú správu, ktorá bola odoslaná elektronicky z e-mailovej adresy Q. <. na adresu prijímateľa Q., ktorej obsahom bolo udelenie pokuty
5.050,25 Eur (č. l. 3 spisu). Aj skutok v bode 3/ je podchytený listinami, ktoré predložil E. O. ako konateľ (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.03.2018, rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.04.2018 a výzva zo dňa 21.03.2018 a výpis), ktoré preukazujú udelenie pokuty obchodnej spoločnosti Q., s.r.o.
Ak obžalovaná spochybňuje zákonnosť výsledkov dožiadania cez Spojené štáty Americké, tu treba poukázať na to, že spoločnosť Google bola dožiadaná na poskytnutie informácii k jednotlivým e- mailovým kontám (. Práve ich označenie poskytol svedok Filip Bennár. Nesprávne je potom tvrdenie obžalovanej, že podkladom pre identifikáciu týchto adries sú výlučne závery znaleckého dokazovania. Závery dožiadania pritom nezameniteľne potvrdzujú, že skutok spáchala obžalovaná. Tieto elektronické účty pre obnovenie konta totožne uvádzali e-mailovú adresu W.>, ku ktorej sa sama obžalovaná priznávala, keď na hlavnom pojednávaní priznala, že ide o jej e-mailovú adresu a túto skutočnosť potvrdil aj svedok I.H..
Pokiaľ obžalovaná spochybňovala spôsob akým boli získané údaje z dvoch zaistených počítačov, je nevyhnutné uviesť, že išlo o zákonný postup pri získavaní usvedčujúcich údajov. Pokiaľ ide o zaistený počítač značky U., tento bol zaistený na podklade príkazu na domovú prehliadku v byte č. XX nachádzajúcom sa na K. a počítačové údaje (za existencie príkazu na vydanie počítačových údajov) boli zaistené kopírovaním na externý hardisk. Aj keď znalec vo výpovedi dňa 30.09.2019 uviedol, že okrem toho, že kopíroval údaje z počítača, preskúmal aj konkrétnu e-mailovú komunikáciu, kde zistil zhodu ohľadom jedného e-mailu od W. s predmetom Daňová kontrola, ide nepochybne o ďalší (podporný) dôkaz pre uznanie viny obžalovanej. Je síce pravda v súlade s námietkami obhajoby, že pokiaľ sa v trestnom konaní zabezpečuje obsah elektronickej komunikácie zo strany prokurátora, musí sa postupovať podľa § 116 a ďalšie Trestného poriadku, teda obsah telekomunikačnej prevádzky oznámi jej prevádzkovateľ na podklade príkazu príslušného sudcu, avšak v danom prípade obsah elektronickej komunikácie sprístupnil sám vlastník e-mailovej schránky I.H.. Takéto zistenie vyplýva zo strany 13 znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru elektrotechnika, podľa ktorého účastník komunikácie sprístupnil e-mailovú komunikáciu. Obsah telekomunikačnej prevádzky tak sprístupnil jeden z účastníkov spomínanej komunikácie, preto sa na jej postup ustanovenie § 116 a ďalších Trestného poriadku nevzťahuje a výsledky získané extrahovaním e-mailovej komunikácie z počítača ASUS sú zákonné.
Pokiaľ ide o zaistenie údajov zo zariadenia zn. P. patriaceho obžalovanej, možno konštatovať, že obžalovaná dňa 27.05.2019 podľa § 89 ods. 1 Tr. por. dobrovoľne vydala notebook značky Dell, pričom išlo na poklade súčasnej existencie príkazu prokurátora na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. o skúmanie pevného disku počítača značky P. (obsah dátového úložiska), bez priameho sprístupnenia a narušenia e-mailovej komunikácie (viď č. l 86 a nasl. spisu). Ide však rovnako o podporný dôkaz, ktorý okrem iného (na čo už poukázal aj súd prvého stupňa) dokazuje, že jej osobný počítač obsahoval telefónne číslo, dokument pod hlavičkou daňového úradu zo dňa 21.03.2018 a zhodu v e-mailových adresách (viažuci sa ku skutku v bode 3/).
Vykonané dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností vyvrátilo podstatnú skutočnosť, že by k vydaniu rozhodnutí správcom dane voči obchodnej spoločnosti a ku komunikácii so správcom dane o udelení pokút niekedy došlo. Skutočnosť, že k udeleniu pokuty obchodnej spoločnosti nedošlo, ale aj skutočnosť, že konateľ obchodnej spoločnosti E. O. navštívil ex post daňový úrad za účelom preverenia, či k uloženiu pokút reálne došlo, osvedčili výpovede zamestnancov daňového úradu. Svedkyňa Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že niekedy v lete 2018 ju navštívil konateľ obchodnej spoločnosti, ktorému ozrejmila, že obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. neboli žiadne pokuty udelené, pričom nesedeli ani evidenčné čísla fiktívnych pokút. Svedkyňa tak dôkazne podporila záver, že k udeleniu pokút nedošlo. Svedkyňa zároveň potvrdila, že s obžalovanou ako účtovníčkou v priebehu svojej práce komunikovala, avšak poprela, že by niekedy riešili pokuty pre obchodnú spoločnosť. So súhlasom strán bola prečítaná výpoveď svedkyne Q.. Q. G., ktorá ako zamestnankyňa správcu dane vypovedala o skutočnosti, že poškodenému boli doposiaľ uložené len dve pokuty vo výške 60,- Eur (nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a neoznámenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti). Z uvedeného tak vyplýva, že ak k odovzdaniu peňažných prostriedkov pri skutkoch 1/, 2/ obžaloby nepochybne obžalovanej došlo, a napriek tomu bolo preukázané, že ich úhrada nemala základ a k ich prevodu správcovi dane nedošlo, bola to obžalovaná, ktorá si peňažné prostriedky ponechala, pričom takto konala vo vytvorenom presvedčení u konateľa obchodnej spoločnosti, že obchodná spoločnosť bola opakovane zo strany daňového úradu sankcionovaná.
Ak obžalovaná namietala, že pri skutku v bode 3/ nejde o trestný čin, pretože predloženie fiktívnych dokladov nie je uvedenie do omylu, je nevyhnutné poznamenať, že išlo o konanie obžalovanej, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu. Obžalovaná totiž uviedla konateľa obchodnej spoločnosti do omylu, keď mu predložila fiktívne (pre konateľa pôsobiace ako pravé) pokuty uložené daňovým úradom na škodu cudzieho majetku vo výške 7.600,- Eur. Výpovede obžalovanej a svedkov O. nespochybniteľne podporujú záver, že rozoberali uloženie pokuty a jej následky z hľadiska účtovníctva. Absentovalo už len odovzdanie peňažných prostriedkov obžalovanej, k čomu však vzhľadom na konanie svedka E. O., keď sa osobne na daňovom úrade dopytoval na stav veci, už nedošlo. Išlo preto o konanie obžalovanej, ktoré priamo a bezprostredne smerovalo k vzniku škody.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že vzhľadom na vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov ako aj listinné dôkazy zahŕňajúci e-mailovú komunikáciu, odvolací súd považuje obranu obžalovanej, pokiaľ ide o jej nevinu vo vzťahu k žalovaným skutkom, za vyvrátenú.
Pokiaľ ide o obvyklú mieru opatrnosti možno konštatovať, že spoločný základ podvodného konania spo- číva v omyle inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pri- čom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ a nestačí akákoľvek nepravda a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Je nepochybné, že konateľ E. O. obchodnej spoločnosti, ktorá mala byť sankcionovaná daňovým úradom, čo mu bolo takýmto spôsobom obžalovanou interpretované, v omyle vykonával majetkovú dispozíciu, resp. takéto konanie k tomu smerovalo a dodržal obvyklú mieru opatrnosti.
Tu si treba uvedomiť, že obžalovaná vykonávala práce pre obchodnú spoločnosť a mala plnomocenstvo na zastupovanie pred inými orgánmi, pričom konateľ nemal povinnosť preskúmať tvrdenia obžalovanej, keďže vykonávala práce priamo pre obchodnú spoločnosť a ako účtovníčka komunikovala s daňovým úradom aj v iných veciach, čo potvrdila vo výpovedi zamestnankyňa daňového úradu. Je absolútnou sa- mozrejmosťou a je úplne legitímne očakávať od účtovníčky nielen odborno-profesionálnu znalosť po- zitívneho daňového práva, ale aj profesionálny prístup k obchodnej spoločnosti. Konateľ obchodnej spoločnosti pritom vzhľadom “na prvý pohľad“ vierohodný obsah dokumentov spísaných pod hlavičkou daňového úradu, nemal dôvod ich spochybňovať.
Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú, pričom závažnosť určuje Trestný zákon stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je trestná sadzba stanovená zákonom (§ 221 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí až na 2 (dva) roky.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaná nemá záznam v odpise registra trestov a vzhľadom na trestnú sadzbu je možné uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Odvolací súd prihliadol u obžalovanej, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.).
Nebolo pritom možné pristúpiť k uloženiu peňažného trestu, pretože v osobe obžalovanej ide o osobu, ktorá vykonávala profesiu účtovníčky pre konkrétny daňový subjekt a súd prvého stupňa prihliadol na spôsob spáchania činu, kedy obžalovaná uvádza do omylu konateľa obchodnej spoločnosti, ktorej poskytovala komplexné účtovné služby a zároveň nepriamo zasiahla do autority štátu, keď pokuty mali byť vydané činnosťou štátu (správcu dane), hoci bola akákoľvek ingerencia štátu vo vzťahu k obchodnej spoločnosti zo strany daňového úradu pri ukladaní pokút, vykonaným dokazovaním vyvrátená.
Výchovný účel je možné naplniť nie jednorazovým uložením peňažného trestu, ale potrebou sledovania obžalovanej po skončení trestného konania počas jasne ohraničenej skúšobnej doby a pri uložení povinnosti, že obžalovaná sumu 10.550,- Eur uhradí podľa svojich schopností a možností, čím dôjde k reparácii vzniknutej škody. Zároveň je splnená podmienka, že trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Ak teda obžalovaná poukazuje na potrebu starostlivosti o syna, túto je možné zabezpečiť aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, keďže obžalovaná nie je akýmkoľvek spôsobom odlúčená od jej syna. Starostlivosť tak môže byť kontinuálne a plnohodnotne naďalej poskytovaná.
Výška spôsobenej škody bola aj súčasťou popisu skutku, zo spáchania ktorého bola obžalovaná uznaná za vinnú a doposiaľ nebola poškodenému uhradená. Odvolací súd zároveň nezistil nič, čo by mohlo tvoriť zákonnú prekážku rozhodovania v adhéznom konaní. Nebol potom dôvod, aby odvolací súd neuložil obžalovanej povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uhradiť konateľovi obchodnej spoločnosti E. O. škodu vo výške 10.550,- Eur. Odvolací súd náhradu škody prisúdil ako osobe oprávnenej konkrétnej fyzickej osobe. Nebolo totiž sporné, že k prevzatiu peňažných prostriedkov E. O. došlo darovaním od svedka B. O. (otca E. O.) a následnému odovzdaniu obžalovanej. Z obsahu spisu nevyplýva, že by boli tieto zaúčtované v obchodnej spoločnosti či inak tejto spoločnosti na právnom a účtovnom základe patrili.
S ohľadom na uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.