Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1490-2020.pdf
PDF · 102.98 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1490/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KLS Mont s.r.o, so sídlom Tatranská 103, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 223 368, zast.: JUDr. Peter Múkera, advokát, so sídlom ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 411 124, proti povinnému: KLIMA KOMPLET s.r.o., so sídlom Partizánska 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 036 978, o vymoženie pohľadávky vo výške 15 450,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 171,04 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 02.10.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 15 450,00 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 19.08.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 09.10.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Cimermanovej, so sídlom exekútorského úradu Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 22.10.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.11.2020. Dňa 18.02.2021 bol exekútorskému úradu prostredníctvom e- mailu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol následne dňa 02.03.2021 doručený exekútorskému úradu v listinnej podobe, pričom na poštovú prepravu bol podaný dňa 01.03.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05.03.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, s dokladom o jeho podaní na poštovú prepravu, s e-mailovou správou zo dňa 18.02.2021, upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, upovedomením o odklade exekúcie a o prerušení exekučného konania a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom podaní zo dňa 17.02.2021 označenom ako „Požiadavka na zrušenie platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX a exekučného titulu na zastavenie exekúcie sp. zn. XXEX XXX/XX“, ktorý je podľa svojho obsahu návrhom povinného na zastavenie exekúcie, žiada zrušenie platobného rozkazu a exekučného titulu. Svoj návrh odôvodňuje tým, že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s platnými zákonmi v dobe vydania, nakoľko firma povinného bola v dočasnej ochrane podnikateľov z titulu Lex Corona. Uviedol, že táto ochrana bola žiadaná z dôvodu, že voči generálnemu dodávateľovi stavby, ktorej sa predmetné faktúry týkajú, je vedené vyšetrovanie vo veci podozrenia z podvodu vo verejnej súťaži pod sp. zn. ČVS: B.-XXX/X-D.-I.-XXXX. Ďalej uviedol, že do dnešného dňa nebolo dielo stále prebraté z vyššie uvedených dôvodov, na ktorých má svoj podiel viny firma oprávneného tým, že neplnila svoju povinnosť dávať podpisovať montážne denníky stavbyvedúcemu, a tým priebežne odovzdávať po častiach dielo investorovi. Povinný ďalej uvádza, že akonáhle v septembri 2020 zistil, že na stavbe došlo k podozreniu z podvodu, podal dňa 14.09.2020 trestné oznámenie, kde uviedol, že až 04.09.2020 zistil skutočnosti na stavbe, ktoré následne oznámil súdu, ktorý vydal platobný rozkaz, a vyjadril sa, že z tohto dôvodu, ako aj dočasnej ochrany firmy bol platobný rozkaz vydaný neoprávnene. Povinný tiež uviedol, že doteraz firma KLS Mont nedodala podpísané montážne denníky, ktoré sú tvorené ako príloha faktúry, a na čo ju povinný písomne upozorňoval mailom dňa 07.07.2020. Povinný sa vyjadril, že nakoľko prebieha stále vyšetrovanie a náprava zo strany firmy oprávneného neprišla, vyradil faktúry tejto firmy z účtovníctva ako neodôvodnené, nakoľko nie je možné zistiť rozsah skutočne vykonaných prác. Túto skutočnosť mal využiť generálny dodávateľ s vedomím investora, dielo, ktoré vykonala firma KLS Mont, dal demontovať, a postavil dielo nanovo inou firmou. O tomto už povinný podľa svojho vyjadrenia informoval v závere roku 2020, no stále nedošlo k zrušeniu exekučného titulu, ktorý považuje za protiprávne vydaný. Ďalej povinný uviedol, že z titulu Lex Corona, ktorý využil tento gen. dodávateľ, ale aj viacerí iní, ktorým povinný fakturoval diela na prelome rokov 2019/2020 sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, hoci je účtovne vedený ako zdravá firma. Z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti stratil nárok na štátnu pomoc, ktorá nebola napriek prísľubom rozšírená ani v druhej etape 2020. Z tohto dôvodu povinný podľa svojho vyjadrenia účtovne pripravuje zrušenie firmy bez likvidácie, nakoľko posledný odpisovaný majetok - Dodávka Peugeot, ide po ukončení STK vo februári 2021 do likvidácie, a na zrušenie firmy má podľa lehoty termín do konca marca. Podľa povinného by z uvedených dôvodov už jeho firma nemusela v danej veci konať, nakoľko v uspokojovaní pohľadávok majú prednosť štátne úrady a banky, z morálneho hľadiska ale nemôže nechať situáciu v stave, že jeden z vinníkov - KLS Mont by ostal voči nemu v pozícii oprávneného veriteľa. Záverom povinný uviedol, že prípadnú výšku škody voči oprávnenému si bude uplatňovať podľa rozhodnutia vyšetrovateľa.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 05.03.2021, v ktorom uviedol, že rozhodne nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a tento návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Oprávnený má podľa jeho vyjadrenia za to, že po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a teda neexistujú žiadne hmotnoprávne ani procesné skutočnosti, pre ktoré musí byť exekúcia v celom rozsahu alebo v časti zastavená. Právny zástupca oprávneného ďalej uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktorými napáda vecnú správnosť exekučného titulu, pričom zároveň ide o také skutočnosti, ktoré mali nastať pred vznikom exekučného titulu. Tieto skutočnosti podľa oprávneného nespĺňajú dôvody vymenované v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré súd musí exekúciu zastaviť. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného a hmotného práva, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, právna relevantnosť skutočností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 a na to, že podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov exekučný súd nie je oprávnený meniť či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a rovnako nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania za podané vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 171,04 eur, vyčíslených za 1 úkon právnej služby vo výške 160,17 eur + režijný paušál vo výške 10,87 eur.
7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže
prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 04.11.2020, čo je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený prostredníctvom e-mailu dňa 18.02.2021 a následne doplnený listinne podaním doručeným exekútorskému úradu dňa 02.03.2021, pričom na poštovú prepravu bol podaný dňa 01.03.2021, čo vyplýva z predloženej obálky, v ktorej bol návrh na zastavenie exekúcie podaný na poštovú prepravu. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V danom prípade lehota 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynula dňa 20.11.2020, a teda povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí uvedenej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, v dôsledku čoho návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Zároveň platí, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Ide o vyjadrenie koncentračnej zásady.
18. Súd z dôvodu vyššie uvedenej koncentračnej zásady neprihliadol na skutočnosti namietané povinným, nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty na jeho podanie, pričom súdu nepreukázal, že by namietané skutočnosti bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Nakoľko povinný mohol skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť už skôr, a to v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, už táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
19. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že z argumentácie povinného ohľadne dôvodnosti a výšky pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, je zrejmé, že sa týka skutočností základného konania. V tejto súvislosti exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
20. Exekučný súd, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní brániť podaním odporu. V zmysle prvej vety § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) platí, že „ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu
ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo“. Zároveň v zmysle § 11 ods. 6 ZoUK „platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku“. Keďže odpor povinného bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX, zo dňa 09.12.2020, právoplatným dňa 08.01.2021, odmietnutý, čo vyplýva zo spisu upomínacieho konania, nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť a je spôsobilým exekučným titulom.
21. Podľa § 8 zákona č. 92/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 92/2020 Z. z.“ ), účelom dočasnej ochrany je vytvorenie časovo obmedzeného rámca s nástrojmi na podporu efektívneho riešenia negatívnych následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 na podnikateľov prevádzkujúcich podnik.
22. Podľa 15 ods. 1 zákona č. 92/2020 Z. z., ak žiadosť spĺňa predpísané náležitosti, súd podnikateľovi bezodkladne poskytne dočasnú ochranu, a to tak, že vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany. Potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany sa doručuje uložením v spise.
23. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 92/2020 Z. z., exekučné konanie začaté po 12. marci 2020 voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje; ak sa exekučné konanie prerušilo po začatí exekúcie, ustanovenia osobitného predpisu o odklade bez blokovania sa použijú primerane.
24. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 92/2020 Z. z., dočasná ochrana zaniká 1. októbra 2020, ak odsek 5 neustanovuje inak.
25. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 253/2020 Z. z., ktorým sa predlžuje trvanie dočasnej ochrany, trvanie dočasnej ochrany sa predlžuje do 31. decembra 2020.
26. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoDO“), ak bola podnikateľovi poskytnutá dočasná ochrana podľa osobitného predpisu, ktorá trvá k 31. decembru 2020, predlžuje sa do 31. januára 2021, vrátane trvania jej účinkov. Predĺženie dočasnej ochrany podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na podnikateľov, ktorí k 31. decembru 2020 vstúpili do likvidácie alebo sa k 31. decembru 2020 nachádzajú v likvidácii.
27. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že mu bola poskytnutá dočasná ochrana, a z tohto dôvodu bol exekučný titul - platobný rozkaz vydaný podľa jeho názoru v rozpore s platnými právnymi predpismi, exekučný súd k tomu uvádza nasledovné. Je pravdou, že povinnému bola poskytnutá dočasná ochrana podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/2020 Z. z., čo vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica o poskytnutí dočasnej ochrany zverejneného v Obchodnom vestníku č. 188/2020 dňa 30.09.2020 pod sp. zn. XXCRe/XX/XXXX. Táto dočasná ochrana okrem iného spočíva v ochrane pred veriteľskými návrhmi na konkurz, v možnosti odkladu povinnosti podať sám na seba návrh na konkurz, v prerušení exekúcií začatých po 12. marci 2020 ak ide o záväzky vyplývajúce z podnikateľskej činnosti, ako aj v nemožnosti začatia výkonu záložného práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku. Odhliadnuc od skutočnosti, že dočasná ochrana bola povinnému poskytnutá až po vydaní exekučného titulu, súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 92/2020 Z. z. nevyplýva nemožnosť veriteľa domáhať sa svojich pohľadávok voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou v súdnom konaní, a teda ani nemožnosť vydať exekučný titul, ktorý by podnikateľa pod dočasnou ochranou zaväzoval k plneniu v prospech jeho veriteľa. Rovnako z predmetného zákona nevyplýva nemožnosť začatia exekučného konania (podania návrhu na vykonanie exekúcie) voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou. Jedným z účinkov poskytnutia dočasnej ochrany je však prerušenie exekučných konaní začatých po 12. marci 2020 vedených voči povinnému - podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti, a to po dobu trvania tejto dočasnej ochrany. Z uvedeného teda vyplýva, že počas trvania dočasnej ochrany podnikateľa sa síce veritelia môžu snažiť o uspokojenie svojich pohľadávok, avšak zároveň sú obmedzení v možnosti ich uspokojenia formou postihnutia majetku podnikateľa. Na účinky poskytnutia dočasnej ochrany reflektoval v danom prípade poverený súdny exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie a o prerušení exekučného konania zo dňa 24.11.2020, v zmysle
ktorého bola exekúcia odložená podľa § 61i ods. 2 Exekučného poriadku (odklad bez blokovania), podľa ktorého exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii, ak takéto úkony už vykonal, zruší ich. Z uvedeného vyplýva, že počas trvania dočasnej ochrany povinného neboli zo strany súdneho exekútora realizované úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Keďže účinky poskytnutej dočasnej ochrany trvali do 31.01.2021, dňom 01.02.2021 uvedená prekážka postihovania majetku povinného v exekúcii odpadla. V čase rozhodovania súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak nič nebráni pokračovaniu exekučného konania a vykonaniu exekúcie za účelom vymoženia nároku oprávneného priznaného mu exekučným titulom.
28. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Nakoľko tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa zamietol.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
32. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
34. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania ako výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní. Keďže oprávnený bol v tomto konaní úspešný, vznikol mu voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Tarifným základom pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby je istina vo výške 15 450,00 eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 320,34 eur, hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní (po znížení na polovicu) predstavuje sumu vo výške 160,17 eur. Na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 171,04 eur (1 polovičný úkon vo výške 160,17 eur + režijný paušál vo výške 10,87 eur). Uvedené trovy oprávneného budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.