Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_84Pc-38-2024.pdf
PDF · 95.57 KB
Case nature
Area
Subarea
84Pc/38/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivanou Gajdošovou v právnej veci vedenej na návrh oprávneného z výživného A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., za účasti otca oprávneného A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX B. G., H. I., t. č. X J. J. G. XXX, K., F. D. L. E. M. N., zast. LS Legal, s.r.o., so sídlom Krivá 2995/21, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto
r o z h o d o l :
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 10C/103/2006 - 31 zo dňa 21.05.2007 v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca k oprávnenému z výživného tak, že: Otec je povinný prispievať na v ý ž i v u oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne od 27.08.2024 do budúcna vždy do prvého dňa v každom v mesiaci vopred k rukám oprávneného z výživného počnúc októbrom 2025.
II. D l ž n é výživné na oprávneného za obdobie od 27.08.2024 do 30.09.2025 spolu v sume 4.609,23 eur sa otec zaväzuje zaplatiť v pravidelných dvanástich mesačných splátkach vo výške 384,10 eur splatných vždy spolu s bežným výživným k rukám oprávneného z výživného pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania.
III. V prevyšujúcej miere návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený z výživného podal dňa 27.8.2024 na tunajšom súde návrh na zvýšenie výživného zo strany otca počnúc dňom podania návrhu zo sumy 49,79 € na sumu 500 € mesačne splatnú vždy k 1. dňu v mesiaci.
2. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené právoplatne dňa 09.07.2007 rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10C/103/2006-31. Na základe toho rozhodnutia bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 1 500,00 SKK - 49,79 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo sedemnásť rokov. V tom čase bol oprávnený v predškolskom veku. Teraz nastupuje na štúdium na vysokú školu v Brne, čím sa mu podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jeho štúdiom. Otec mu nijako neprispieva a nie sú v kontakte. Celú starostlivosť o neho zabezpečuje matka, ktorá je samoživiteľka.
3. Súd vykonal dokazovanie zisťovaním stanoviska otca oprávneného, zisťovaním bytovej, príjmovej a výdavkovej situácie oboch účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu 10C/103/2006 a výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný skutočný stav veci.
4. Z vyjadrenia otca oprávneného zo dňa 21.4.2025 súd zistil, že chce poukázať na svoj zdravotný stav, keďže v roku 2018 musel podstúpiť vážnu operáciu, po ktorej sa jeho finančný prijem radikálne znížil. Vo Veľkej Británii má trvalý pobyt a finančný príjem. Keďže jeho finančná situácia a zdravotný stav mu nedovoľujú plniť výživné v žiadanej výške, žiada návrh zamietnuť. Po odčítaní životných nákladov mu ostáva niečo málo cez 200 L, ktoré vo väčšine prípadov použije na neočakávané výdavky. Žije v zdieľanom bývaní vo L. E. M. O. H. I. cestuje 4x do roka za partnerkou. Jeho čistý príjem za rok 2024 predstavoval spolu 25.764 L. Jeho výška mesačných výdavkov na živobytie a základné životné potreby (ubytovanie, strava, lieky, cestovné, kozmetika, ošatenie, voľnočasové aktivity) je 1.595 L mesačne. Je slobodný, má maloleté deti.
5. Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 02.09.2025 súd zistil, že oprávnený v školskom roku 2025/2026 pokračuje v štúdiu v 2. ročníku dennej formy bakalárskeho študijného programu, C. A. G. P. C. L. Q. R. L. E., H. I.. Z vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že príjmy zo závislej činnosti mal navrhovateľ z brigádnickej práce študenta, pričom túto vykonával v roku 2024 pre zamestnávateľa R. C., R. K., L. R., a to v mesiacoch júl, august a september 2024, pričom vymeriavací základ pre odmenu z tejto činnosti predstavoval 200 eur mesačne. V roku 2025 pre rovnakého zamestnávateľa vykonával brigádnickú činnosť v mesiaci júl a august 2025, pričom vymeriavací základ pre túto činnosť predstavoval 200 eur mesačne. Lustráciou oprávneného v Sociálnej poisťovni, v Živnostenskom registri, ani v Obchodnom registri Slovenskej republiky, ako ani z vyjadrenia oprávneného súd nezistil iný zdroj príjmov oprávneného z výživného. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že výživu navrhovateľovi poskytuje jeho matka, ktorá mu zasiela potrebné finančné prostriedky. Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 18.10.2024 súd zistil, že navrhovateľ je slobodný a bezdetný. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je poberateľom žiadneho dôchodku, ani sociálnej či inej dávky. Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že žije na internáte v Brne. Keď sa nachádza na území Slovenskej republiky žije v jednej domácnosti so svojou matkou a jej partnerom, pričom ide o 3- izbový byt, ktorý majú v podnájme a za tento uhrádzajú 770 eur mesačne. Navrhovateľ sa na platbách spojených s užívaním bytu, potravinami nepodieľa. Navrhovateľ v konaní neuviedol a ani činnosťou súdu neboli zistené žiadne zdravotné problémy, resp. zhoršený zdravotný stav na strane navrhovateľa.
6. Z vyjadrenia otca navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.04.2025 súd zistil, že čistý príjem otca z výkonu činnosti v Spojenom kráľovstve za rok 2024 predstavoval úhrne 25.764 libier, čo predstavuje 2.147 libier mesačne, čo po prevode podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska ku dňu 1.10.2025 predstavuje 2.456,52 eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ak aj zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nie je poberateľom žiadnych dávok z pozície úradu práce, prípadne Sociálnej poisťovne. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.09.2024 súd zistil, že otec oprávneného nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.09.2024 súd zistil, že otec oprávneného nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti a ani dávok garančného poistenia na území Slovenskej republiky. Iné príjmy na strane otca súd nezistil. Otec vlastní nehnuteľnosť - záhradu v katastrálnom území A. K., okres D., pričom ide o dva pozemky
- jeden o výmere XXX A. M. O. S. L. XX A. (podľa vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu predmetné nehnuteľnosti, teda záhrady otec už nevlastní, nakoľko medzičasom došlo k ich prevodu, a to spôsobom darovania na jeho príbuzného pána M. T.). Ďalej z vyjadrenia otca súd zistil, že vlastní osobné motorové vozidlo Opel Agila v hodnote približne 500 libier. Vlastníctvo iných nehnuteľností, prípadne hnuteľných vecí na strane otca súd nezistil. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa k mal. U. E., nar. XX.XX.XXXX a k mal. V. A. E., nar. XX.XX.XXXX. Na výživu mal. U. prispieva sumou 130 eur mesačne a na výživu mal. V. A. sumou 100 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti na strane otca zistené neboli.
Čo sa týka bytových pomerov, otec žije v zdieľanom bývaní vo L. E., keďže tam má trvalý pobyt. Do Českej republiky cestuje 4-krát do roka za svojou partnerkou.
7. Oprávnený z výživného deklaroval svoje výdavky nasledovne: -strava 450 eur mesačne, -výdavky na učebnice a učebné pomôcky 30 eur mesačne, -kozmetika 10 eur mesačne, -cestovné 48 eur mesačne, -ošatenie a obuv 50 eur mesačne, -voľnočasové aktivity 50 eur mesačne. Ďalej navrhovateľ deklaroval svoje výdavky v rámci stravovania sa v škole v školskej jedálni, ktoré preukázal výpisom zo stravovacej karty za obdobie od 16.10.2024 do 17.09.2024, kde celkový výdavok predstavoval 8.546 Czk.
8. Otec oprávnenej z výživného deklaroval svoje mesačné výdavky nasledovne: -poplatok za odpad a Správu zelene 347 libier, -ubytovanie 700 libier, -strava 350 libier, -lieky 40 libier, -cestovné 120 libier, -kozmetika 20 libier, -ošatenie 40 libier, -voľnočasové aktivity 65 libier, poistka na auto 1106 libier ročne. Otec mal zdravotné problémy, ktoré súviseli so srdcom, absolvoval výmenu chlopne a z toho vyplývajú jeho výdavky na lieky. Právna zástupkyňa na pojednávaní vo veci uviedla, že výdavok otca na nájomné stúpol otcovi zo sumy 700 libier na sumu 2000 libier mesačne. Nevedela uviesť, či a s kým otec zdieľa predmetné bývanie.
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C/103/2006 súd zistil, že rozsudkom č. k. 10C/103/2006 - 31 zo dňa 21.05.2007 bol vtedy maloletý oprávnený z výživného zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 49,79 €. V čase vyhlásenia predmetného rozsudku mal oprávnený z výživného necelé dva roky a bol v celodennej starostlivosti svojej matky. Býval spolu s matkou v 1 – izbovom byte v Košiciach, za nájom ktorého matka uhrádzala 116 eur. Matka oprávneného poberala rodičovský príspevok vo výške 147 eur a prídavky na maloletého vo výške 18 eur. Otec oprávneného v čase vyhlásenie pôvodného rozhodnutia býval v podnájme v Košiciach, za ktorý uhrádzal 265 eur. Bol nezamestnaný, vykonával príležitostné brigády s príjmom vo výške 498 eur mesačne. Mal vyživovaciu povinnosť k E. E., nar. XX.X.XXXX vo výške 50 eur.
10. Oprávnený z výživného sa pojednávania dňa 1.10.2025 osobne nezúčastnil. Na svoje zastupovanie na predmetnom pojednávaní splnomocnil splnomocneného zástupcu, ktorý jeho neprítomnosť v pojednávacej miestnosti ospravedlnil z dôvodu, že oprávnený sa zo študijných dôvodov nachádza v Českej republike. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
11. Otec oprávneného sa pojednávania dňa 1.10.2025 osobne nezúčastnil. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca otca, ktorý jeho neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že vykonáva prácu v zahraničí. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
16. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Príspevky na výživu sú časovo ohraničené. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej – hocijakej – zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.
17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane oprávneného alebo povinného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
18. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca voči oprávnenému z výživnému k dnešnému dňu trvá, a to z dôvodu, že oprávnený z výživného pokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v dennej forme a nebol na jeho strane zistený príjem, z ktorého by bol schopný zabezpečovať si svoju výživu.
19. Súd sa pri dokazovaní zameral na zistenie skutočností, či a k akej zmene pomerov došlo od času poslednej úpravy výživného na strane povinného, ako aj na strane oprávneného. U oprávneného súd zistil, že došlo k zmene pomerov jeho prechodom na vyšší stupeň vzdelania. V čase poslednej úpravy výživného bol maloletým dieťaťom vo veku necelých dvoch rokov, v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je študentom vysokej školy. Od poslednej úpravy teda absolvoval predškolskú prípravu, základnú školu a celé stredoškolské štúdium. Zároveň dovŕšil plnoletosť a jeho výdavky na stravu, odev, obuv, školské výdavky a výdavky na voľnočasové aktivity svojou skladbou a nákladnosťou zodpovedajú výdavkom dospelej osoby, a teda sú nepomerne vyššie ako výdavky dvojročného dieťaťa. Oprávnený z výživného okrem príležitostných príjmov z vykonávania brigád počas školských prázdnin nemá iné príjmy a všetky jeho výdavky hradí jeho matka. Na strane oprávneného došlo aj k zmene objektívnej – k prirodzenému vývoju životných nákladov v súvislosti s plynutím času a s tým spojeným rastom cien. U otca súd zistil podstatnú zmenu pomerov v náraste príjmu zo sumy 498 eur mesačne na sumu 2.456,52 eur mesačne. Zároveň mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k doposiaľ maloletým deťom. Vzhľadom na zásadnú zmenu pomerov na strane oprávneného, ako aj jeho otca mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom, a to zvýšenie výživného.
20. V otázke určenia výšky zvýšeného výživného súd vychádzal z otcom preukázaných príjmov na jeho strane z výkonu práce vo Veľkej Británii v priemernej mesačnej výške 2.456,52 € mesačne v čistom. K vyjadreniam otca týkajúcim sa jeho údajne zlého zdravotného stavu súd uvádza, že otec v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mal dopad na zníženie jeho príjmu, resp. obmedzoval jeho schopnosť zamestnať sa, či vykonávať prácu s reálnym dopadom na výšku jeho odmeny za vykonanú prácu v súčasnosti. Pri stanovení výšky jeho príjmu súd vychádzal z ním predloženého daňového priznania za rok 2024, a teda má za to, že vo výške týchto príjmov už bola zahrnutá aj otcom tvrdená znížená pracovná schopnosť, ktorá podľa jeho vyjadrenia nastala od roku 2018. Súd neprihliadal na otcom tvrdený výdavok na nájomné vo výške 2000 libier mesačne, keďže takýto výdavok v takejto výške súdu jasne nepreukázal. Otec sám uviedol, že býva v zdieľanom bývaní, za ktoré pôvodne uviedol, že uhrádza 700 libier mesačne. Už z označenia formy tohto ubytovania jasne vyplýva, že predmetná ubytovacia jednotka je zdieľaná viacerými osobami. Keďže otec súdu predložil len prvú a poslednú
stranu nájomnej zmluvy, nebolo z nej možné zistiť, koľko osôb v predmetnej domácnosti býva, ani ako sa podieľajú na úhrade za jej užívanie. Keďže otec skutočné vynakladanie takéhoto výdavku otcom v takejto výške nepreukázal, súd v tejto časti vychádzal z pôvodne otcom deklarovanej sumy za ubytovanie vo výške 700 libier mesačne.
21. Spravujúc sa uvedenými úvahami, prihliadajúc na zistený príjem otca a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného je vo výške 400 eur mesačne a túto navrhovateľovi priznal odo dňa začatia konania, nakoľko má za to, že všetky podmienky pre zvýšenie výživného uvedené v bode 19. odôvodnenia trvali už v čase podania návrhu.
22. Takýmto postupom vzniklo dlžné výživné od 27.8.2024 do 30.9.2025, ktoré súd vypočítal z dlhu 350,21 eur za 13 mesiacov (9/2024 – 9/2025) a pomernej časti mesiaca 8/2024 (5 dní). Otec nedeklaroval, že by nad rámec súdom určeného výživného na výživu syna prispel, a teda z vypočítaného dlhu nebolo čo odrátať. Súd povolil dlžné výživné otcovi oprávneného splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 384,10 eur na základe žiadosti otca oprávneného a súhlasu oprávneného z výživného.
23. V prevyšujúcej miere návrh oprávneného z výživného súd zamietol, nakoľko mal za to, že suma výživného nad 400 € mesačne nie je v príjmových možnostiach otca, ako ani nezodpovedá životnej úrovni rodiny.
24. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku na návrh navrhovateľa a ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 CMP).