Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18Csp/294/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., C., D. X, nar. XX.XX.XXXX, o 970,43 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-18Csp/294/2020 - 355 z 28. júna 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v závisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom označeným v záhlaví v znení opravného uznesenia žalovanému uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 5,40 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % p. a. od 13.6.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že 23.5.2014 žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník (klient) uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej banka klientovi zriadila povolené prečerpanie do výšky limitu 800 € (neskôr zvýšený na 1 500 €) s ročnou úrokovou sadzbou 19,90 %. Z dôvodu, že žalovaný opakovane porušoval zmluvu prekračovaním limitu povoleného prečerpania (naposledy 26.6.2015), žalobca mu 1.7.2015 v súlade s bodom 8.9 VOP znížil limit povoleného prečerpania na 0 €, čím tento ako klient sa dostal do nepovoleného debetu, celková výška nezaplatenej istiny tohto úveru žalovanému poskytnutá formou povoleného prečerpania bola 325,84 €. Tento úver žalobca ďalej úročil v zmysle bodu 3.12 VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb úrokovou sadzbou 28 % ročne. Po 1.7.2015 žalovanému už nebolo umožnené čerpať povolené prečerpanie a pohľadávka banky proti nemu následne sa navyšovala už len o zúčtované úroky a poplatky. V dôsledku nepovoleného prečerpania žalobca účet žalovaného následne k 12.6.2017 uzatvoril a žalobu o 970,43 € založil na tvrdení, že ide o rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.

3. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský a z úradnej povinnosti, ako aj z pokynu odvolacieho súdu skúmal, či v danom prípade žalobca pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu uplatnil skôr, než došlo k jej premlčaniu. V tejto súvislosti s odkazom na bod 8.9 VOP, v zmysle ktorého povinnosť žalovaného vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na základe zníženia limitu povoleného prečerpania z 1.7.2015 na 0 € vo výške 325,84 € sa stala splatnou k 30.6.2015, právne uzavrel, že žalobca toto svoje právo voči žalovanému mohol preto po prvý raz vykonať 1.7.2015 ako v deň nasledujúci po splatnosti povoleného prečerpania, odkedy až do 1.7.2018 plynula trojročná

premlčacia doba (§101 o. z.). Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až 10.6.2020, konštatoval, že k tomu došlo až po premlčaní práva žalobcu žiadať od žalovaného vrátenie všetkých peňažných prostriedkov poskytnutých formou povoleného prečerpania, pričom na počiatok plynutia premlčacej doby nemali žiaden vplyv ani transformácia povoleného prečerpania v zmysle VOP na nepovolené, ako ani administratívny úkon uzavretia účtu žalovaného veriteľom, keďže tieto sú iba internou účtovnou transakciou veriteľa, ktoré nič nezmenili na povinnosti žalovaného vrátiť všetky prostriedky čerpané formou povoleného prečerpania už 30.6.2015, ako ani na jeho povinnosti nepovolené prečerpanie vzniknuté zaúčtovaním poplatkov vyrovnať vždy v deň zaúčtovania týchto poplatkov (bod 3.12 a rovnako aj 8.11 VOP).

4. Vzhľadom na to, že po 30.6.2015 dlh žalovaného sa navyšoval už iba o zaúčtované poplatky a úroky tvoriace príslušenstvo dlhu považované za nepovolené prečerpanie, ktoré klient v zmysle 3.12 VOP bol povinný vyrovnať bez zbytočného odkladu vždy po zaúčtovaní toho ktorého poplatku, resp. úrokov, právne ďalej uzavrel, že premlčané sú aj všetky poplatky a úroky zaúčtované na účte žalovaného v období spred 7.5.2017 (viac ako 3 roky a 35 dní pred podaním žaloby; ), t. j. 156 € titulom poplatkov a 452,44 € titulom úrokov a že z dôvodu premlčania nezaplatenej istiny povoleného prečerpania a poplatkov zaúčtovaných na účte žalovaného pred týmto dňom, premlčané sú aj všetky úroky z omeškania žalobcom uplatnené z týchto istín z dôvodu ich akcesority k istine. Okrem toho nárok na úroky z omeškania uplatnený z úrokov súd považoval za nedôvodný pritom aj s odôvodnením, že nárok na úroky z omeškania možno prisúdiť len z istiny pohľadávky, nie však z jej príslušenstva.

5. Takto uzavrel, že k 10.6.2020 zo žalobou uplatnenej pohľadávky na peňažné plnenie nebol premlčaný iba nárok žalobcu na 1,50 € titulom poplatku za zrušenie trvalého príkazu zaúčtovaného 29.5.2017, na 3,90 € titulom poplatku za vedenie účtu zaúčtovaného 31.5.2017 a na úroky za ich nevyrovnanie v deň ich zaúčtovania, ako aj na úroky z omeškania z týchto poplatkov.

6. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z nepovoleného prečerpania účtu vo výške 28 % p. a. z nepremlčanej istiny 5,40 €, vychádzal zo zistenia, že dojednanie tohto úročenia nebolo obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy, hoci, a to predovšetkým mierou úročenia, toto výrazne ovplyvňovalo právne postavenie spotrebiteľa, pričom toto bolo obsahom len VOP a sadzobníka. Dôvodiac, že od spotrebiteľa nemožno požadovať úroky a poplatky, ktoré s ním nie sú individuálne dojednané v zmluve a že preto takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na VOP, uzavrel, že žalobca existenciu písomnej dohody zmluvných strán na výške úročenia nepovoleného prečerpania z týchto dôvodov nepreukázal a žalobu aj v tomto rozsahu preto zamietol.

7. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v rozsahu nepremlčaného nároku na istinu spolu vo výške 5,40 € titulom poplatkov spolu aj s úrokmi z omeškania v zmysle o. z. v spojení s nariadenia vlády SR č. v znení opravného uznesenia z 26.8.2024 odo dňa požadovaného žalobcom. Rozhodnutie o trovách konania, ktorým stranám nárok na ich náhradu nepriznal, s odkazom na odôvodnil tým, že žalovanému, ktorý úspech vo veci mal až v rozsahu 99,5 %, žiadne trovy nevznikli, kým žalobcovi ako strane v spore neúspešnejšej (len v rozsahu 0,5 %, nárok na ich náhradu priznať nie je možné.

8. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho zamietavého výroku, žalobca podal odvolanie a namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených v a písm. h) navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v tomto rozsahu. S argumentom, že v zmysle bodu 8.9 VOP až odo dňa nasledujúceho po uzatvorení účtu žalovaného a zriadenia pohľadávkového účtu žalobcu debetný zostatok na účte žalovaného z pôvodne povoleného a neskôr nepovoleného prečerpania definitívne sa dostal do režimu uplatniteľnej pohľadávky žalobcu, a teda až od tohto dňa zároveň začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia doba na jej uplatnenie žalobou na súde, namietal, že predmetnou žalobou svoj nárok na peňažné plnenie voči žalovanému 10.6.2020 na súde uplatnil vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže táto v danom prípade začala preto plynúť najskôr až 12.6.2017 a jeho nárok nemôže byť preto premlčaný.

9. Odvolateľ ďalej namietal, že po znížení limitu na povolené prečerpanie na 0 € dlh žalovaného sa navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré je upravené jednak v §2 písm. f) a §18 ZoSÚ, ako aj v príslušných ustanoveniach VOP účinných ku dňu zníženia tohto limitu. Namietal preto, že aj bez osobitných ustanovení zmluvy sporné prekročenie na účte žalovaného by sa spravovalo ustanoveniami

ZoSÚ o prekročení, kedy zmluva nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať dokonca ani údaj o výške úroku, ale podľa §18 ods. 1 ZoSÚ postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe, čo žalobca v danom prípade splnil odovzdaním VOP, sadzobníka poplatkov, ako i vývesky úrokových sadzieb pri uzatvorení zmluvy o účte žalovanému, ktorý oboznámenie sa s touto dokumentáciou aj potvrdil; okrem toho túto povinnosť žalobca splnil aj jednak zverejnením VOP, ako i výšky úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webovej stránke a na každom obchodnom mieste, tiež zasielaním výpisov z účtu, z ktorých vyplýva výška, obsah prekročenia, účtovaný úrok, ako aj uvedením týchto údajov v internetbankingu, ku ktorému mal žalovaný prístup.

10. Namietal tiež, že VOP sú súčasťou zmluvy. Poukázal pritom na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. v. C. B., ako aj na §273 obch. z. s poukazom na jeho §261 ods. 6 písm. d), ktorý možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach výslovne upravuje a preto VOP, sadzobník poplatkov, ako aj výveska úrokových sadzieb produktov sú platnou súčasťou zmluvy.

11. Vo vzťahu k úrokom z omeškania namietal, že s kapitalizáciou debetného úroku na bežnom účte počíta aj zákonná úprava inštitútu prekročenia, pričom tak §2 písm. f), ako aj §18 ods. 1 ZoSÚ implicitne, avšak nevyhnutne počítajú s úročením celého zostatku účtu (prekročenia) bez rozdielu v tom, ako (akým typom transakcií) tento vznikol. Pritom tak kreditné, ako aj debetné úroky na bežných účtoch žalobcu sú kapitalizované, a to tak, že príslušná suma úroku je zohľadnená (kapitalizovaná) v zostatku na účte v posledný deň mesiaca.

12. Žalovaný, u ktorého dňom 17.9.2024 sa uplatnila fikcia doručenia odvolania protistrany, nevyužil svoje zákonné právo a k odvolaniu sa nevyjadril. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a rovnako viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne správny, odvolací súd preto ho postupom podľa potvrdil.

15. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 1.10.2025 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 25.9.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke ( použitia ).

16. Odvolanie žalobcu nesmerovalo proti vyhovujúcemu výroku, ktorý nadobudol preto právoplatnosť a z toho dôvodu nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu bol preto iba zamietavý výrok a závisiaci výrok o trovách konania ( a 3 ).

17. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v , z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom preto sa stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku sčasti pre uplatnenie premlčaného práva (istina 325,84 €, poplatky 156 €, úroky 452,44 €) a sčasti pre nepreukázanie uplatneného nároku (úroky vo výške 28 % p. a. z nepovoleného prečerpania).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

21. Skutočnosť, že žalobca peňažnú pohľadávku vo výške 970,43 € voči žalovanému uplatnil ako celok, ktorá ku dňu zrušenia účtu 12.6.2017 bola vo výške 970,43 € ako nepovolený debetný zostatok na účte, hoci ten bol tvorený tak istinou pôvodne povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ako aj rôznymi poplatkami a úrokmi z nepovoleného prečerpania, nič nezmenila na tom, že tieto jednotlivé čiastkové nároky žalobcu splatnými sa stali odlišne, a to podľa toho, ako ich splatnosť žalobca si upravil vo VOP. V zmysle §101 o. z., ak nie je určené inak, premlčacia doba je trojročná a začiatok jej plynutia je potrebné odvíjať odo dňa, keď právo objektívne, a nie subjektívne sa mohlo vykonať po prvý raz, t. j. v danom prípade odlišne od splatnosti nepovoleného prečerpania a odlišne od splatnosti každého poplatku a úrokov.

22. V zmysle čl. 8.9 VOP v danom prípade klient musí vrátiť prostriedky poskytnuté povoleným prečerpaním na požiadanie, pričom za takéto požiadanie sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0 € s tým, že ak dôjde k zníženiu limitu, klient musí vrátiť/splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktoré týmto už sa považuje za prečerpanie nepovolené, ktorá prevyšuje novú výšku limitu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Uvedené zároveň znamená nielen to, že pokiaľ v prípade žalovaného k zníženiu limitu na jeho účte na 0 € došlo k 1.7.2015, tak žalovaný bol povinný vrátiť všetky prostriedky nepovoleného prečerpania na jeho účte 30.6.2015, ale aj to, že od nasledujúceho dňa, t. j. počnúc 1.7.2015 tejto povinnosti žalovaného korešpondujúce právo žalobcu sa mohlo vykonať po prvý raz, a to bez ohľadu na to, že po subjektívnej stránke žalobca toto svoje právo voči žalovanému za uplatniteľné interne začal považovať až od momentu následného uzavretia predmetného účtu žalovaného. To, že veriteľ zaplatenia predmetnej peňažnej pohľadávky vo výške 325,84 € na žalovanom, hoci objektívne mohol, subjektívne sa nedomáhal ďalšie bezmála dva roky od uplynutia jej splatnosti (počas ktorých tento jeho debetný zostatok od 1.7.2015 ďalej sa zvyšoval už len o poplatky a úroky), na objektívny začiatok plynutia premlčacej doby už dňom 1.7.2015 nemalo totiž žiaden vplyv, keďže právo bezo zmeny od 30.6.2015 vykonať sa mohlo, len zatiaľ sa nevykonalo. Z toho dôvodu počiatok plynutia premlčacej doby ako objektívnu skutočnosť nemožno s úspechom odvodzovať od dátumu tzv. uzavretia účtu žalovaného k 12.6.2017, a to tak v rozsahu dlžnej istiny 325,84 €, ako ani v rozsahu zaúčtovaných poplatkov a úrokov, pretože tie splatnými sa stali vždy v deň ich zaúčtovania. Preto rovnako správnym je záver súdu prvej inštancie, že ku dňu podania žaloby 10.6.2020 premlčanou sa stala nielen istina, ale premlčanými sa stali aj tie úroky a poplatky, ktorých zročnosť nastala pred 7.5.2017, t. j. tak poplatky vo výške 156 €, ako aj 452,44 € titulom úrokov vrátane úrokov z omeškania spojených s ich nezaplatením. Odvolateľ preto neopodstatnene namietal, že k premlčaniu jeho práva v danom prípade nedošlo ani len sčasti.

23. Pokiaľ ide o samotné úroky z nepovoleného prečerpania vo výške 28 % p. a., tie, ako správne uzavrel aj súd prvej inštancie, v samotnej zmluve o povolenom prečerpaní dojednané neboli. Vychádzajúc z argumentácie odvolateľa, že tieto vzhľadom na právnu úpravu v §2 písm. f) a v §18 ZoSÚ v zmluve ani nemuseli byť dohodnuté, proti záveru súdu o neexistencii takejto dohody nenamietal ani samotný odvolateľ, ktorý len argumentoval, prečo existencia takejto dohody ani nie je rozhodujúca. V danom prípade odvolávanie sa na danú hmotnoprávnu úpravu ZoSÚ (a rovnako aj odvolávanie sa na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15, ako i na kapitalizáciu debetných úrokov), a to bez ohľadu na to, či táto argumentácia odvolateľa (nie) je správna, vo vzťahu k prípadnému nároku odvolateľa na tieto úroky z premlčanej peňažnej pohľadávky vo výške 934,28 € (325,84 + 156 + 452,44) a rovnako tak aj vo vzťahu

k nároku žalobcu na prislúchajúce úroky z omeškania, je však bezpredmetná, a to práve vzhľadom na správny právny záver súdu o premlčaní tejto peňažnej pohľadávky a odvolací súd sa ňou preto vecne ani nezaoberal. (Aj) v tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na správne závery a odôvodnenie súdu prvej inštancie v 21. odseku jeho odôvodnenia, že z premlčanej istiny nemôžu vznikať nepremlčané úroky vrátane tých, ktoré vo výške 22,25 €, resp. 8,23 € na účet žalovaného boli zaúčtované po 7.5.2017.

24. Relevantným v tomto súdnom spore preto by mohla byť námietka odvolateľa o jeho nároku na úroky z nepovoleného prečerpania jedine z dvoch debetných operácií spolu vo výške prisúdenej istiny 5,40 €, ktoré na účte žalovaného boli zaúčtované v období od 7.5.2017 do jeho zrušenia dňom 12.6.2017, a to 1,50 €, resp. 3,90 €, v oboch prípadoch titulom administratívnych poplatkov (za zrušenie trvalého príkazu, resp. za osobný účet). Možnosť opodstatnenosti tohto nároku v danom prípade je však len teoretická, a to práve vzhľadom na to, že ide o poplatky, a teda nie o peňažné prostriedky bankou žalovanému poskytnuté, aby tento s nimi reálne nakladal a ako odplatu banke bol povinný za to platiť úroky (bod 8.8, veta prvá VOP, a contrario). Právo na úroky veriteľovi aj v zmysle zákona (§502 ods. 1 obch. z.) vzniká len z poskytnutých peňažných prostriedkov, čo nie je prípad poplatku, pričom tieto aj podľa príslušných VOP (bod 8.8) sa vypočítavajú len zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. V dôsledku toho úročenie, a to v danom prípade nielen podľa zákona, ale ani podľa zmluvy a rovnako ani v zmysle VOP sa na poplatky nevzťahuje.

25. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol preto tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku, a to vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu žalovanej strany v spore založeného závisiaceho výroku o trovách konania ( ). 26. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa rozhodol aj o trovách odvolacieho konania ( ), a to rovnako podľa zásady úspechu v spore. Plne úspešnému žalovanému ( ), pretože ten v odvolacom konaní zostal procesne úplne pasívny, náhradu trov odvolacieho konania však nepriznal, keďže tomuto (ani) v tomto štádiu konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné rozhodnutie o trovách konania podľa čo i len sčasti v prospech neúspešného bankového veriteľa na úkor úspešného spotrebiteľa v konaní tvrdené a ani odvolacím súdom zistené neboli.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).