Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Žiline), za účasti: 1/ F. G., XXX XX H. XXX, 2/ I. G., 029 45 Rabčice 391, 3/ J. C., 029 45 Rabčice 618, 4/ K. L., 029 45 Rabčice 385, 5/ H. M., XXX XX H. XXX, X/ F. N., XXX XX H. XXX, X/ F. C., XXX XX H. XXX, 8/ F. C., 029 45 Rabčice 390, 9/ O. K., XXX XX H. XXX, XX/ A. P. B., XXX XX H. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-ZA-OVBP2-2023/003609-002/PAV zo dňa 14. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom voči žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Rabčice (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „obec“) na základe Žiadosti ďalšieho účastníka 1/ o stavebné povolenie na stavbu rodinného domu Rozhodnutím č. /RE-4 zo dňa 23.04.2021 (ďalej ako „stavebné povolenie“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní, rozhodla o povolení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. C-KN 10570/5 (LV č. XXXX) v k. ú. H., obec H., okres Námestovo (ďalej ako „stavba“) pre stavebníkov F. G. a manželka I. G. (ďalší účastník 1/ a 2/) v súlade s ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej ako „“).

2. Proti stavebnému povoleniu podala odvolanie žalobkyňa ako účastníčka administratívneho konania. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako vtedajší odvolací orgán odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/003609-002/PAV zo dňa 14. júna 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) argumentujúc, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, so základnými zásadami správneho konania (zásadou súčinnosti, materiálnej pravdy, zásadou rovnosti). Zistil presne a úplne skutkový stav a následne vo veci náležite rozhodol. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že parcely C-KN č. 10561/2 a 10546/1 (po ktorých je riešené dopravné napojenie stavby) nemajú založený list vlastníctva. Na takto označených parcelách sa nachádzajú parcely typu

E-KN známych vlastníkov, ktorí k stavebnému konaniu neboli prizvaní. V stavebnom konaní (obdobne ako v územnom konaní a analogicky aj v spojenom územnom a stavebnom konaní) platí koncentračná zásada, čo znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne vopred upozorniť a určiť lehotu na uplatnenie pripomienok a námietok. Tieto podmienky boli v konaní splnené. Žalobkyňou podané námietky v rámci odvolania (namietané pozemky pod miestnou komunikáciou, na ktoré nie sú založené listy vlastníctva) nemožno považovať za nové skutočnosti a dôkazy, keďže dopravné napojenie navrhovanej stavby rodinného domu bolo zrejmé od začiatku konania a v priebehu konania sa toto napojenie nemenilo. Nejde teda o také skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že tieto námietky si žalobkyňa mala a mohla uplatniť už pred prvostupňovým orgánom v rámci lehôt na podávanie námietok a pripomienok ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby. Žalobkyňa bola náležite poučená o tom, aké následky vyplynú z oneskorene podaných námietok. Odvolací orgán uviedol, že z katastra nehnuteľností je zrejmé, že pozemok parc. č. 10546/1 má ako kód využitia pozemku uvedené číslo 22 a spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Z ortofotosnímok lokality vyplýva, že na tejto parcele sa nachádza komunikácia slúžiaca ako prístup k existujúcim nehnuteľnostiam a rodinným domom v danej lokalite. Z ortofotosnímky je taktiež zrejmé, že miestna komunikácia sa časťou nachádza aj na pozemku parc. č. 10561/2, ktorá má ako druh pozemku uvedené: zastavaná plocha a nádvorie. Odvolací orgán s odkazom na o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) konštatoval, že miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Ak bola cesta postavená pred účinnosťou , potom prešla do vlastníctva obce momentom účinnosti , ktorý novelizoval , t.j. dňom 01.07.1996. Na takúto komunikáciu sa vzťahuje o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ Z.z), podľa ktorého () vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a taktiež zo zákona vzniká k pozemku pod stavbou vo verejnom záujme v prospech vlastníka stavby (obce) právo zodpovedajúce vecnému bremenu s obsahom uvedeným v Podľa Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom žalobkyňa v odvolaní nijako nešpecifikovala, ako sú rozhodnutím dotknuté jej práva, keďže v podanom odvolaní poukázala na pozemky, ku ktorým nemá žiadne vlastnícke ani iné právo. Pretože odvolací orgán po oboznámení sa s dôvodmi odvolania, ako aj preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecne záväznými predpismi nezistil závažné porušenie, pre ktoré by bolo odôvodnené prvostupňové rozhodnutie zrušiť, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Zhrnutie argumentov žalobkyne – žalobné body

3. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní pred stavebným úradom vzniesla námietky ohľadom napojenia stavby na inžinierske siete

- elektrinu a vodovod. Taktiež vzniesla námietky ohľadom novej projektovej dokumentácie elektrickej prípojky a námietky k vodovodnej prípojke zo studne. Konštatovala, že mala za to, že „stavebníci majú zabezpečené dopravné napojenie stavby na navrhovaný rodinný dom cez parcely C-KN č. 10561/2 a C- KN č. 10546/1 k.ú. H.“. V tejto súvislosti uviedla, že parcela č. 10561/2 (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 122 m2) nemá založený list vlastníctva. V katastri nehnuteľností je zapísané, že pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia, pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, druh chránenej nehnuteľnosti: chránená krajinná oblasť, chránené vtáčie územie. V tomto stave nemožno určiť vlastníka nehnuteľnosti, preto je potrebné vychádzať zo zápisov k parcele registra „E“, ktorá sa nachádza pod parcelou registra „C“, pričom ide konkrétne o parcelu E-KN č. 5619/2 – ostatná plocha o výmere 102 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, vlastníkom parcely je Slovenská republika. Ani parcela č. 10546/1 (zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 571 m2) nie je zapísaná na liste vlastníctva, ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba (cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti). Rovnako ide o chránenú krajinnú oblasť a chránené vtáčie územie. V tomto stave nemožno určiť vlastníka nehnuteľnosti, preto je potrebné vychádzať zo

zápisov k parcele registra „E“, ktorá sa nachádza pod parcelou registra „C“, pričom ide konkrétne o parcelu E-KN č. 5619/1 - ostatná plocha o výmere 2 662 m2 zapísaná na LV č. XXX, ktorej vlastníkom je SPF (Slovenský pozemkový fond, poznámka správneho súdu). Uviedla, že odvolací orgán jej vytkol, že tieto námietky neuplatnila počas stavebného konania a aj z tohto dôvodu zamietol odvolanie, čo považuje žalobkyňa za postup v rozpore so zákonom. Podľa žalobkyne práva k parcelám bez listu vlastníctva treba vyhľadať v dokumentácii registra „E“. Nesúhlasila so záverom odvolacieho orgánu, že vydaním stavebného povolenia nebola dotknutá na svojich právach, ako účastníčka konania mala v konaní s tým spojené práva a povinnosti, vrátane oprávnenia podať opravný prostriedok. Postup žalovaného bol podľa žalobkyne formalistický, materiálne neskúmal rozhodnutie stavebného úradu a len stroho odkázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa miestnej komunikácie. Rovnako neprihliadol na skutočnosť, že v tomto smere mohlo ísť o občianskoprávnu námietku (že skutočným vlastníkom miestnej komunikácie je obec, a to aj cez parcelu, ktorá nie je vedená ako miestna komunikácia). Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí citoval , pričom tento zákon sa nemôže vzťahovať na parcelu C-KN č. 10561/2, pretože táto parcela nie je vedená ako cestná, miestna alebo účelová komunikácia. Odvolací orgán svoj záver podoprel s odkazom na ortofotomapu, ktorá nie je právne záväzná, čím došlo k vadám konania a k vydaniu nezákonného rozhodnutia. požaduje, aby každá stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na ustanovenie , , , a . Odvolací orgán v rozhodnutí neuviedol, či zabezpečoval súhlas vlastníka pozemku, cez ktorý vedie miestna komunikácia, ani kedy vyzýval dotknuté orgány na súhlasné stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty ako prístupu k rodinnému domu, hoci daná skutočnosť pri vydaní stavebného povolenia musí byť dostatočne preukázaná. Orgány verejnej správy sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonom a s SR, osobitne s jej , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa zákona je potrebné splniť podmienky pre napojenie stavby na cestné komunikácie (prístup k stavbe). Prístup nemá byť zabezpečený len fakticky, ale aj právne (stavebník má mať právo prístupovú komunikáciu používať). S ohľadom na uvedené bol podľa žalobkyne stavebný úrad „povinný konať s vlastníkom nehnuteľností, ktorým je SPF, ako vlastníkom parciel registra „E“. Pretože sa tak nestalo, „rozhodnutie je porušením verejného záujmu, pretože správny orgán na základe svojej praxe bude rozhodovať aj do budúcna v prípade nehnuteľností, ktoré nebudú mať zabezpečený prístup k stavbám, ku ktorým žiadajú vydanie stavebného povolenia.“

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný (v čase podania vyjadrenia Okresný úrad Žilina) žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že správna žaloba je obsahovo takmer totožná s odvolaním, ktoré žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto odkázal na odôvodnenie, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že s odvolaním žalobkyne sa vysporiadal dostatočne obsiahle a zrozumiteľne, a to jednak s poukazom na koncentračnú zásadu a jednak s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku, preto nepovažoval za potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj vo vyjadrení k správnej žalobe. Podstatou koncentračnej zásady je, že na pripomienky a námietky účastníkov konania uplatnené po termíne určenom stavebným úradom sa neprihliada. Účastníci konania boli poučení o tom, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť v stanovenej lehote od doručenia oznámenia o začatí konania. Žalobkyňou namietané skutočnosti v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby) nemožno považovať za nové dôkazy a skutočnosti, pretože dopravné napojenie stavby bolo zrejmé od začiatku konania a v priebehu konania sa nemenilo. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že parcela č. 10546/1 má ako kód využitia uvedené číslo 22 a spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Z ortofotosnímok lokality vyplýva, že na tomto pozemku sa nachádza komunikácia slúžiaca ako prístup k už existujúcim nehnuteľnostiam a rodinným domom v danej lokalite. Z ortofotosnímky je tiež zrejmé, že táto komunikácia sa nachádza aj na parcele č. 10561/2, ktorá je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie. Poukázal na to, že pokiaľ ide o miestnu cestu (po starom miestnu komunikáciu), táto je vždy vo vlastníctve obce, a to od účinnosti novely ust. . Ďalej podľa ust. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Zdôraznil, že žalobkyňa nijako nešpecifikovala, ako sú dotknuté jej práva alebo právom chránené

záujmy alebo povinnosti, v správnej žalobe poukazovala len na pozemky nachádzajúce sa pod miestnou cestou, ktorá slúži ako prístup k nehnuteľnostiam v miestnej lokalite, pričom žalobkyňa samotná nemá k týmto namietaným pozemkom žiadne vlastnícke ani iné právo. Žalobkyňa nie je umiestnením stavby rodinného domu nijako dotknutá na svojich právach. Stavia sa do pozície akejsi verejnej ochrankyne práv, neháji však svoje práva.

Vyjadrenie ďalších účastníkov

5. Ďalší účastníci 1/ a 2/ (stavebníci) vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že nie je pravda, že stavebnými prácami zasahujú do vlastníckych práv tretích osôb, pretože prístupová cesta je v ich vlastníctve a vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Žalobkyňa má zriadené len vecné bremeno, a to ešte ako prechod na pôvodné E-KN parcely 4707/1, 4703/1 a 4698/1, kde po zápise geometrického plánu vznikli nové parcely C-KN 10443/43, 10570/9 a 10571. Tieto parcely po vyhotovení geometrického plánu č. 69/2020 vôbec nezodpovedajú výmere podľa pôvodných parciel aké boli uvedené v zmluve o zriadení vecného bremena. Nesprávne je tvrdenie žalobkyne, že stavba sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti. Stavebné povolenie je v súlade s územným plánom obce H.. Ďalej uviedli, že žalobkyňa sa od počiatku snaží výstavbu rodinného domu pre ich štvorčlennú rodinu oddialiť a znemožniť, v dôsledku čoho im narastajú náklady na stavbu pre nárast cien stavebného materiálu.

6. Ostatní ďalší účastníci nevyužili svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe.

7. Dňa 20.12.2023 žalobkyňa predložila správnemu súdu listinný dôkaz - Podnet na vykonanie kontroly existencie výňatku na parcelu k.ú. H., ktorý podal syn žalobkyne Okresnému úradu Námestovo, pozemkový a lesný odbor, spolu s postúpením tohto podania vecne a miestne príslušnému orgánu verejnej správy – Okresnému úradu Námestovo, katastrálnemu odboru.

Replika žalobkyne

8. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného aj ďalších účastníkov uviedla, že stavebníci majú vydané stavebné povolenie na základe toho, že majú prístup cez parcelu, ktorá nie je v ich vlastníctve. Zopakovala, že odvolací orgán nedostatočne prihliadol na jej odvolacie námietky s poukazom na koncentračnú zásadu, hoci mal skúmať zákonnosť celého rozhodnutia, pretože stavebný úrad nepostupoval v súlade s článkom 2 ods. 2 SR (prekročil svoje právomoci). Taktiež uviedla, že drenáž domu je trasovaná bez jej súhlasu po parcele E-KN č. 4712/1 (trvalý trávny porast o výmere 372 metrov štvorcových), ktorej je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 72/144. V tejto súvislosti uviedla, že adresovala stavebnému úradu ešte 23.10.2023 návrh na okamžité zastavenie stavebných prác, ktorý je doposiaľ bez odpovede. Samotné trvalé bydlisko ďalších účastníkov 1/ a 2/ nemá podľa Okresného úradu Námestovo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie.

9. Duplika vo veci podaná nebola.

10. Samostatným návrhom doručeným správnemu súdu 23.10.2023 žalobkyňa požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd Uznesením č.k. -69 zo dňa 13.12.2023 návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.12.2023.

11. Dňom 1. apríla 2024 podľa a nasl. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe z odvolacieho orgánu na žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto odvolacieho orgánu.

12. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a miestne

príslušný podľa ust. oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobkyňa ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Rozsudok bol dňa 02.10.2025 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 05.08.2025 ( ).

13. Podľa prvá veta miestne cesty sú vo vlastníctve obcí.

14. Podľa (Oznámenie územného rozhodnutia) v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

15. Podľa stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

16. Podľa tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „“).

17. Podľa (1) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu.

18. Podľa (1) Ak nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

19. Podľa v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.

20. Podľa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

21. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby rodinného domu. 22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Správny súd rozhoduje na základe včas podanej správnej žaloby, pričom predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu (správny súd je zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body).

23. Námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe sa týkali napojenia stavby rodinného domu na pozemné komunikácie (miestne cesty), resp. otázky splnenia zákonných podmienok pre vydanie stavebného povolenia v súvislosti s napojením stavby na pozemné komunikácie.

24. V predmetnej veci príslušný stavebný úrad na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 15.05.2020 zahájil spojené územné a stavebné konanie. Listom zo dňa 22.05.2020 oznámil začatie konania všetkým známym účastníkom konania a nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 18.06.2020. Súčasne upovedomil účastníkov konania, že svoje námietky si môžu uplatniť najneskôr na tomto ústnom pojednávaní a že na neskôr podané námietky sa nebude prihliadať.

25. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že stavebný úrad konal so žalobkyňou ako účastníčkou konania, doručil jej Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania a nariadení ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, vrátane príslušných poučení. Žalobkyňa ako účastníčka konania využila právo nahliadnuť do administratívneho spisu v dňoch 17.06.2020 a 29.09.2020. V konaní uplatnila pripomienky (námietky), a to: 1/ na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 18.06.2020 (námietky sa týkali napojenia stavby na inžinierske siete - elektrinu a vodu), 2/ v písomnom podaní doručenom stavebnému úradu 07.10.2020 (pripomienky k novej projektovej dokumentácii elektrickej prípojky a vodovodnej prípojky), 3/ v písomnom podaní doručenom stavebnému úradu 11.02.2021 (pripomienky týkajúce sa studne ako zdroja vody a elektrickej prípojky – jej trasovania).

26. Z projektovej dokumentácie stavby vyplýva (a medzi účastníkmi konania to nie je sporné), že prístup na stavebný pozemok (k navrhovanej stavbe rodinného domu) je zabezpečený z miestnej cesty (pozemok parc. č. C-KN 10561/2 a C-KN 10546/1), cez prístupovú komunikáciu po pozemkoch parc. č. C-KN 10566/5 a C-KN 10570/4, následne cez navrhovaný vchod a vjazd.

27. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela č. 10546/1 nie je evidovaná na liste vlastníctva, ide o druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Ani parcela č. 10561/2 nie je evidovaná na liste vlastníctva, ide o druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor.

28. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že orgán verejnej správy nepostupoval v súlade so zákonom, pretože podmienkou vydania stavebného povolenia je to, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie a ani odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol, či zabezpečoval súhlas vlastníka pozemku, cez ktorý vedie miestna komunikácia, ani kedy vyzýval dotknuté orgány na súhlasné stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty ako prístupu k rodinnému domu.

29. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad posudzoval zákonné podmienky pre vydanie stavebného povolenia. Odôvodnil, že stavba sa umiestňuje v súlade s územným plánom, pričom jej dopravné napojenie je riešené z existujúcej miestnej komunikácie, parc. č. C-KN 10561/2, 10546/1, následne po prístupovej komunikácii (pozemok C-KN č. 10566/5, 10570/4) cez navrhovaný vjazd a výjazd v k. ú. H..

30. Odvolací orgán v rámci prieskumu prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že stavebný úrad sa v konaní riadil ustanoveniami viažucimi sa ku konaniu o umiestňovaní a povoľovaní stavieb ( až 42 a a 67 ), náležite zistil skutkový stav a rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami a Správneho poriadku. Konštatoval, že preskúmaním stavebného povolenia (v zmysle ust. Správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu) nezistil také porušenie v konaní, pre ktoré by bolo odôvodnené preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Zároveň konštatoval, že odvolateľka bola poučená o tom, aké skutočnosti jej vyplynú z oneskorene podaných námietok. Napriek tomu si odvolateľka (žalobkyňa) námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby uplatnila až v odvolaní, hoci dopravné napojenie navrhovaného rodinného domu cez odvolateľkou namietané pozemky bolo zrejmé od začiatku prvostupňového konania.

31. Správny súd uvádza, že v územnom aj stavebnom konaní sa podľa v znení účinnom do 31.03.2024 (, ) uplatňovala koncentračná zásada, v zmysle ktorej mohol účastník stavebného konania uplatniť námietky najneskoršie pri ústnom pojednávaní, pričom na námietky uplatnené neskoršie sa neprihliada. Táto zásada je postavená na premise, že ochrany subjektívnych práv sa môže účastník konania relevantne domáhať len v rámci lehôt spojených s koncentráciou konania. Koncentračná zásada by nemala byť vo všeobecnosti uplatňovaná na úkor zistenia skutočného stavu veci nevyhnutne potrebného pre zabezpečenie ochrany verejných záujmov spojených s konaniami upravenými (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 31.07.2024 sp. zn. ), v tomto prípade však možno konštatovať, že pokiaľ žalobkyňa nenamietala v súlade s normatívne ustanovenou koncentráciou skutočnosti týkajúce sa napojenia stavby na pozemné komunikácie (okolnosť ktorú však stavebný úrad skúmal a posudzoval), odvolací orgán nebol povinný tieto skutočnosti skúmať ex offo v odvolacom konaní v rámci povinnosti zistiť skutočný stav veci podľa a Správneho poriadku. Zásada koncentrácie vychádza priamo zo zákona, preto zo strany žalovaného nešlo o formalistický postup (ako to namietala žalobkyňa v správnej žalobe), keď s poukazom na koncentračnú zásadu uviedol, že námietky uvedené v odvolaní si žalobkyňa mohla uplatniť pred prvostupňovým orgánom, čo neurobila, dôsledkom čoho je, že na neskôr podané námietky sa neprihliada.

32. Z obsahu správnej žaloby (obdobne z odvolania proti stavebnému povoleniu) je zrejmé, že predmetom odvolacieho konania ani predmetom správnej žaloby neboli skutočnosti namietané v konaní pred stavebným úradom (v ktorom žalobkyňa ako účastníčka konania uplatnila námietky, resp. pripomienky týkajúce sa elektrickej prípojky a prípojky vody), ale iné (nové) námietky, ktoré žalobkyňa prvýkrát vzniesla (uplatnila si) až v odvolaní proti stavebnému povoleniu. Konkrétne v odvolaní namietala, že v stavebnom povolení sú uvedené neplatné údaje týkajúce sa dopravného napojenia stavby (parcely č. C-KN 10561/2 a C-KN10546/1 nemajú založený list vlastníctva, nachádzajú sa na nich parcely typu E-KN známych vlastníkov, ktorí k stavebnému konaniu neboli prizvaní). S námietkami a pripomienkami žalobkyne vznesenými v zákonnej lehote sa stavebný úrad podrobne vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí, odvolací orgán zdôvodnil, prečo zamietol odvolanie žalobkyne obsahujúce nové námietky, na ktoré sa zo zákona neprihliada, pričom súčasne vysvetlil, že pokiaľ ide o miestnu komunikáciu (ktorá sa nachádza na parcelách namietaných žalobkyňou v odvolaní), táto je vo vlastníctve obce. Pretože miestne cesty sú vo vlastníctve obcí, obec rozhodujúca o žiadosti o stavebné povolenie nekoná „sama so sebou“ ako vlastníkom miestnej cesty. V konaní teda nebolo potrebné žiadať o „súhlasné stanovisko ohľadom využívania miestnej cesty“, ani konať s vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnou cestou, čo odvolací orgán vysvetlil s poukazom na príslušné ustanovenia Obec ako stavebný úrad v stavebnom konaní (v tomto prípade v spojenom územnom a stavebnom konaní) skúmala, či sú splnené podmienky pre vydanie stavebného povolenia, a to aj s ohľadom na napojenie stavby na pozemné komunikácie, pričom zákonné podmienky považovala za splnené. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že sa nemôže vzťahovať na parcelu č. 10561/2, ktorá je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, nie ako cestná, miestna alebo účelová komunikácia, správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí je zdôvodnené, že

cez predmetný pozemok podľa ortofotomapy taktiež prechádza miestna komunikácia, čo ako skutková okolnosť vo veci nie je sporné (túto skutočnosť žalobkyňa nerozporovala).

33. Vychádzajúc z obsahu námietok vznesených v zákonom stanovenej lehote (v územnom a stavebnom konaní) a odvolacích námietok, na ktorých je postavená aj správna žaloba, správny súd konštatuje, že odvolací orgán dôvodne v napadnutom rozhodnutí apeloval na koncentračnú zásadu, keď žalobkyňa námietky týkajúce sa dopravného napojenia stavby prvýkrát vzniesla až v odvolaní, t.j. po uplynutí lehoty na predkladanie námietok v spojenom stavebnom a územnom konaní. Dôsledkom uvedeného je skutočnosť, že na takto uplatnené námietky sa neprihliada. Sama žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že (v konaní pred stavebným úradom) „mala za to, že stavebníci majú zabezpečené dopravné napojenie stavby“. Odvolací orgán vysvetlil, že námietky v rámci odvolania nemožno považovať za nové skutočnosti a dôkazy, pretože dopravné napojenie stavby bolo zrejmé od začiatku konania a v priebehu konania sa nemenilo. Z toho vyplýva, že žalobkyňa uvedené námietky mohla uplatniť už v konaní pred stavebným úradom v rámci lehôt na podávanie námietok a pripomienok stanovených stavebným úradom pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby. Preto odvolací orgán postupoval v súlade so zákonom, keď s poukazom na koncentračnú zásadu vyhodnotil námietky žalobkyne prvýkrát vznesené až v odvolaní proti stavebnému povoleniu ako oneskorené.

34. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí dôvodne poukázal aj na to, že odvolateľka (žalobkyňa) v odvolaní nijako nešpecifikovala, ako sú rozhodnutím (stavebným povolením) dotknuté jej práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti, keďže v podanom odvolaní poukázala na pozemky nachádzajúce sa pod existujúcou miestnou cestou, ktorá slúži ako prístup k nehnuteľnostiam a rodinným domom v danej lokalite, pričom žalobkyňa samotná nemá k týmto namietaným pozemkom vlastnícke právo. Námietka žalobkyne nepredstavovala ani občianskoprávnu námietku, pretože žalobkyňa nerozporovala (jej) vlastnícke právo k sporným pozemkom. Na tomto mieste správny súd dopĺňa, že v správnom súdnom konaní sa ochrany na správnom súde môže za podmienok ustanovených zákonom domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy ( ).

35. S ohľadom na vyššie uvedeného skutočnosti správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, preto správnu žalobu podľa zamietol.

36. Správny súd pre úplnosť uvádza, že pri posudzovaní žalobných námietok neprihliadal na tvrdenie žalobkyne v replike, že drenáž rodinného domu je trasovaná bez súhlasu žalobkyne po pozemku parc. č. E.KN č. 4712/1, ktorého je žalobkyňa spoluvlastníčkou, pretože žalobkyňa uvedenú námietku vzniesla po uplynutí lehoty podľa , podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Žalobcovia môžu namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy len za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov nezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného princípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku stanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené dôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov (námietok) časovo obmedzené (až na výnimky stanovené zákonom) uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať ďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať.

37. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Ďalším účastníkom konania voči žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú by im uložil správny súd ( ). 38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.