Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/25/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcu A. B., bytom v B., C. D. X, zastúpeného JUDr. Petrom Konvičným, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti žalovanému CTR Business center Košice a.s. so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 27, o zaplatenie 10.290 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 30.4.2024 č.k. -395 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.290 eur s 5% úrokom z omeškania od 21.7.2018 do zaplatenia a zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že strany sporu uzatvorili dňa 6.7.2016 Zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal odpredať žalobcovi byt v bytovom dome sekcia B „Rezidencia pri Radnici“ na ulici Strojárenskej v Košiciach.

4. V bode 5 článku I zmluvy žalovaný ako budúci predávajúci vyhlásil, že hodlá postupovať tak, aby návrh na kolaudáciu stavby podal na príslušný stavebný úrad najneskôr do 31.12.2017. V bode 3 článku VIII ďalej strany dohodli, že v prípade, že návrh na kolaudáciu stavby nebude podaný ani do 90 kalendárnych dní od lehoty uvedenej v článku I ods. 5 zmluvy, budúci kupujúci je oprávnený požadovať od budúceho predávajúceho zmluvnú pokutu vo výške 10% kúpnej ceny predmetu prevodu teda vo výške 10.290 eur.

5. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný podal návrh na kolaudáciu časti stavby „Rezidencia pri Radnici, Strojárenská ulica, Košice“, Bytový dom C, B dňa 18.5.2018, pričom kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2018. Následne stavba časť sekcie B bola zapísaný do katastra nehnuteľnosti ako skolaudovaná dňa 9.8.2018.

6. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný.

7. Súd vychádzal z názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty má hmotnoprávny základ v právnom vzťahu na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 6.7.2016 o prevode vlastníctva bytu, ktorej platnosť žiadna zo strán sporu nenamietala. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 3 článku VIII zmluvy, lebo najneskôr do 31.12.2017 nepodal na príslušný stavebný úrad návrh na kolaudáciu stavby urobil tak až dňa 18.5.2018 a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Mal za to, že v dôsledku omeškania realizácie stavby zo strany žalovaného došlo k omeškaniu kolaudácie stavby, proces prípravy záložnej zmluvy bol taktiež v omeškaní a nebolo objektívne možné, aby bezodkladne došlo k zápisu zmeny na liste vlastníctva nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložnej zmluvy.

8. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v uložení povinnosti zaviazať žalobcu zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 10% kúpnej ceny za nesplnenie jeho povinnosti predložiť podpísaný návrh záložnej zmluvy v lehote do dňa 11.8.2018 súd posúdil na základe ako nepreukázanú a nedôvodnú. V konaní podľa názoru súdu bolo preukázané, že prípravu záložnej zmluvy zabezpečoval žalovaný spolu so Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako financujúcu banku projektu žalovaného. Práve v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného konkrétne bodu 5 článku I, bodu 3 článku VIII zmluvy došlo k výraznému omeškaniu s realizáciou stavby a jej kolaudáciou s čím súviseli zmeny na liste vlastníctva nehnuteľnosti, zápis ktorých bol predpokladom na prípravu záložnej zmluvy Všeobecnou úverovou bankou a.s. Omeškanie s prípravou záložnej zmluvy preto nemôže byť podľa názoru súdu v neprospech žalobcu s poukazom na písmeno c/ bodu 1 článok VIII zmluvy a preto vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú. Predpokladom na podanie návrhu na kolaudáciu bolo zhotovenie stavby. V čase podania návrhu na kolaudáciu časti stavby, bytové domy sekcie D až G, stavebná časť projektu, ktorej súčasťou bol bytový dom B, ktorý mal byť predmetom prevodu, nebola riadne zhotovená a pripravená k užívaniu. Túto skutočnosť mal súd preukázanú kolaudačným rozhodnutím zo dňa 27.6.2018, podľa ktorého návrh na kolaudáciu tejto časti stavby žalovaný predložil stavebnému úradu až 18.5.2018. Bol toho názoru, že nesplnenie povinnosti žalobcu predložiť žalovanému v určenej lehote podpísaný návrh záložnej zmluvy nebolo ním zapríčinené.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5% ročne počnúc dňom 21.7.2018 do zaplatenia.

10. Výrok o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

12. V odvolaní uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný z dôvodu neexistencie jeho zmluvnej povinnosti. Je toho názoru, že článok I ods. 5 zmluvy o uzavretí budúcej zmluve nie je formulovaný ako jeho zmluvná povinnosť. Zmluvnú povinnosť vo vzťahu k nemu nenachádza ani v znení prvej polovici vety článku VIII ods. 3 zmluvy čo ešte zvýrazňuje odkaz na nepovinnú „lehotu“ v zmysle článku I ods. 5 zmluvy. V uvedenom článku nenachádza sloveso, ktoré by determinovalo jeho povinnosť. Vo vzťahu k uvedenému zároveň poukazuje na znenie článku VIII ods. 5 zmluvy, z ktorej je zrejmé, že zmluvné strany nie sú povinné zmluvnú pokutu zaplatiť pokiaľ je porušenie povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou nezavinili.

13. Ako developer realizoval výstavbu bytového domu prostredníctvom stavebnej firmy – generálneho zhotoviteľa spoločnosti Chemkostav s.r.o. na základe uzavretej zmluvy o dielo so striktne stanoveným dátumom zhotovenia diela. Návrh na kolaudáciu nebolo možné podať načas v situácii omeškania generálneho zhotoviteľa stavby s odovzdaním diela. Nesplnenie povinnosti podať návrh na kolaudáciu stavby z jeho strany nebolo ním zavinené a preto má za to, že nárok žalobcu uplatnený žalobou nevznikol. S týmto podstatným skutkovým tvrdením a argumentáciou sa súd vo vzťahu k svojmu právnemu záveru o dôvodnosti nároku nevysporiadal.

14. Ďalej v odvolaní namietal vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.5.2021 sa vyjadril v tom, že v článku I ods. 1 zmluvy je obsiahnutá definícia pojmu stavba, pričom v súlade so znením predmetného článku zmluvy sa za stavbu považuje Rezidencia pri radnici v zmysle stavebného povolenia. Z tohto stavebného povolenia vyplýva, že stavba pozostáva okrem iného z bytových domov sekcie A až H.

Stavba teda pozostáva z viacerých bytových domov, pričom platí, že v bytovom dome sekcie D až G bol návrh na kolaudáciu stavby doručený príslušnému stavebnému úradu už 1.2.2018. Vzhľadom na uvedené má za to, že k vzniku nároku na zmluvnú pokutu zo strany žalobcu nedošlo, keďže podal návrh na kolaudáciu časti stavby pred 31.3.2018.

15. V odvolaní ďalej namietal, že aj keď v konaní uplatnil započítaciu námietku vychádzajúc zo znenia článku VI ods. 4 až 6 zmluvy v spojení s článkom VIII ods. 1 písm. b/ a c/ zmluvy v napadnutom rozsudku nenašiel ani len zmienku o tom ako súd započítaciu námietku posúdil týkajúcu sa porušenia povinnosti žalobcu predložiť mu hypotekárnu úverovú zmluvu v zmysle článku VI ods. 4 zmluvy. Bolo nepochybné, že žalobca disponoval hypotekárnou úverovou zmluvou už 19.8.2016, keď došlo k jej uzavretiu medzi žalobcom a bankou žalobcu. Povinnosť žalobcu predložiť mu hypotekárnu úverovú zmluvu nebola samoúčelná. Bolo preto povinnosťou žalobcu predložiť hypotekárnu úverovú zmluvu a návrh záložnej zmluvy najneskôr do 20 dní pred vypršaním lehoty k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd sa v napadnutom rozsudku nijak nevysporiadal s protirečeniami vo vyjadreniach hypotekárnej banky ani samotné vyjadrenie žalobcu k okolnostiam posunu podpisu záložnej zmluvy zo strany žalobcu, z ktorého vyplýva, že jediným dôvodom nemožnosti predložiť záložnú zmluvu bola neprítomnosť žalobcu v dotknutom čase v Slovenskej republike.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 3 čl. VIII zmluvy o budúcej zmluve, ak nepodal na príslušný stavebný úrad návrh na kolaudáciu stavby ani v lehote 90 kalendárnych dní od 31.12.2017, teda od dátumu, kedy bol povinný podať návrh na kolaudáciu stavby, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu.

18. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho vzťahu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

19. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že čl. I ods. 5 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nie je formulovaný ako jeho zmluvná povinnosť, a zmluvná povinnosť sa nenachádza ani v prvej polovici vety čl. VIII ods. 3 zmluvy.

20. Ako vyplýva z čl. VIII ods. 3 zmluvy, strany sporu sa dohodli, že v prípade, že návrh na kolaudáciu stavby nebude podaný ani do 90 kalendárnych dní od lehoty uvedenej v čl. I ods. 5 zmluvy, je budúci kupujúci oprávnený požadovať od budúceho predávajúceho zmluvnú pokutu vo výške 10% kúpnej ceny predmetu prevodu. V čl. I ods. 5 zmluvy žalovaný prehlásil, že hodlá postupovať tak, aby návrh na kolaudáciu stavby bol podaný na príslušný stavebný úrad najneskôr do 31.12.2017.

21. Z uvedeného ustanovenia zmluvy je zrejmé prehlásenie žalovaného, že návrh na kolaudáciu stavby podá najneskôr do 31.12.2017, a to pod sankciou dohodnutej zmluvnej pokuty, ak návrh na kolaudáciu stavby nepodá ani do 90-tich kalendárnych dní od 31.12.2017. Je nesporné, že žalovaný podal návrh na kolaudáciu stavby až dňa 18.5.2018, preto žalobca si dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

22. Možno súhlasiť s námietkou žalovaného v tom, že návrh na kolaudáciu stavby je podmienený dokončením kolaudovanej stavby – stavebnou pripravenosťou stavby ku kolaudácii. Bez významu je však jeho tvrdenie o tom, že návrh na kolaudáciu nebolo možné podať načas, a to z dôvodu omeškania generálneho zhotoviteľa stavby s odovzdaním diela. Je tomu tak preto, že prípadné omeškanie zhotoviteľ stavby s odovzdaním diela treba pričítať na ťarchu budúceho predávajúceho, teda žalovaného, nakoľko v opačnom prípade by dohoda o zmluvnej pokute, pri nedodržaní lehoty na podanie návrhu na kolaudáciu, bola nerealizovateľná. Žalovaný teda zavinil porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou podať včas návrh na kolaudáciu, preto odvolanie v tejto časti nemožno považovať za dôvodné.

23. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že podaním návrhu na kolaudáciu bytových domov sekcie D až G, doručeným príslušnému stavebnému úradu 1.2.2018, nedošlo k vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu.

24. K tomu je potrebné uviesť, že zo stavebného povolenia vydaného Stavebným úradom Košice Mesto dňa 20.1.2016 je zrejmé, že stavba pozostáva, okrem iného, z bytových domov sekcie A až H. Podľa názoru odvolacieho súdu, podaním návrhu na kolaudáciu časti stavby D až G (bytových domov), ktorá sa žiadnym spôsobom nedotýka bytového domu B, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcu, žalovaný si nemohol včas splniť svoju povinnosť uvedenú v bode 5 čl. I, resp. bode 3 čl. VIII zmluvy. Je tomu tak preto, že uvedená kolaudácia bytových domov sekcie D až G nemohla zabezpečiť dohodnutý prevod sporného bytu.

25. Za nedôvodnú treba považovať aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol zmienku o tom, ako posúdil jeho započítaciu námietku v časti týkajúcej sa porušenia povinností žalobcu predložiť mu hypotekárnu úverovú zmluvu v zmysle čl. VI ods. 4 zmluvy.

26. Ako vyplýva z čl. VI ods. 1, budúce strany sporu sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu do 40 dní odo dňa zápisu stavby do katastra nehnuteľností, najneskôr však do 31.8.2018. V odseku 4 tohto článku zároveň dohodli, že žalobca sa zaviazal predložiť žalovanému hypotekárnu úverovú zmluvu najneskôr 20 dní pred vypršaním lehoty k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalovaný listom doručeným 17.8.2018 obdržal hypotekárnu úverovú zmluvu.

27. Z uvedeného skutkového zistenia je zrejmé, že ak žalobca doručil žalovanému hypotekárnu úverovú zmluvu dňa 17.8.2018, bola mu doručená v lehote, ak kúpnu zmluvu strany sporu uzatvorili až dňa 17.9.2018 a s čl. XIV. ods. 10 kúpnej zmluvy strany dohodli, že kúpna zmluva nahrádza všetky predchádzajúce dohody.

28. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a v nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 v spojení s § 397 ods. 1 C.sp., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalobca, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (volanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).