Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-161-2024.pdf
PDF · 121.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/161/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre pokračovací prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 01.07.2024, č. k. 1T/89/2023 - 154, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XX,
odsudzuje:
Podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa ukladá obžalovanému i trest prepadnutia veci a to:
1. Štípacie kliešte na prúty žltej farby s plastovými čiernymi rukoväťami 2. Teleso visiaceho zámku značky FX Tools a 2 ks kľúčov FX Tools 3. Teleso visiaceho zámku 4. Časť závory visiaceho zámku 5. Časť závory visiaceho zámku
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/35/2023 zo dňa 03.07.2023, právoplatný dňa 15.08.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súdu Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 01.07.2024, č.k. 1T/89/2023
- 154 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XX (ďalej len „obžalovaný“) za vinného, že
1) dňa 10.05.2023 v čase od 18.00 h do dňa 11.05.2023 do 10.00 h v obci C., na ulici C. D. XXX, preliezol riadne murované oplotenie obývaného rodinného domu, ktorého vlastníkom je E. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v jeho zadnej časti, odkiaľ následne prešiel k hospodárskej budove, na ktorej prinesenými pákovými kliešťami odstránil - precvikol visiaci zámok vstupných dverí, čím ich otvoril, vošiel do tejto budovy, a z nej odcudzil zapojenú žiarovku v hodnote 4,75 Eur, kĺbové záhradné nožnice na strihanie konárov v hodnote 25,00 Eur, následne v tejto hospodárskej budove prešiel k uzamknutým vstupným dverám vedúcim do dielne, na ktorých taktiež pákovými kliešt'ami odstránil - precvikol visiaci zámok, čím ich otvoril, vošiel do dielne, a z nej odcudzil trojfázový kábel od zváračky 30 m dlhý v hodnote 78,34 Eur, 2 kusy predlžovacieho káblu na 220 V o dĺžke 25 m v hodnote spolu 83,83 Eur, po čom s uvedenými vecami prešiel k zadnej dvojkrídlovej kovovej bráne, na ktorej pomocou pákových klieští odstránil - precvikol visiaci zámok na petlici, cez ktorú bránu z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenej E. E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, odcudzením vecí škodu vo výške 191,92 Eur a zničením zámkov vo výške 17,40 Eur, teda celkovo škodu vo výške 209,32 Eur, 2) dňa 12.05.2023 v čase od 18.30 h do dňa 13.05.2023 do 06.30 h v obci C., F. G. C. D. XXX, preliezol riadne murované oplotenie obývaného rodinného domu, ktorého vlastníkom je E. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v jeho zadnej časti, odkiaľ prešiel k hospodárskej budove, na ktorej prinesenými pákovými kliešťami odstránil - precvikol visiaci zámok vstupných dverí, čím ich otvoril, vošiel do tejto budovy odkiaľ prešiel k uzamknutým vstupným dverám vedúcim do dielne, na ktorých pákovými kliešťami odstránil - precvikol visiaci zámok, čím ich otvoril, vošiel do dielne a z nej odcudzil trojfázovú podomácky zhotovenú zváračku na vozíku bez káblu v hodnote 100,00 Eur, odstrihol a odcudzil kábel z cirkuláru o dĺžke 25 metrov v hodnote 40,00 Eur, 2 kusy predlžovacieho káblu na 220 V o dĺžke 25m v hodnote 79,00 Eur, odstrihol a odcudzil kábel od kosačky na 220 V o dĺžke 25m v hodnote 40,00 Eur a sadu značkových pílok na plast, drevo v hodnote 20,00 Eur, po čom s uvedenými vecami, ako aj s odcviknutými zámkami prešiel k zadnej dvojkrídlovej kovovej bráne, na ktorej pomocou pákových klieští odstránil - precvikol dva visiace zámky, jeden na petlici a druhý na omotanej reťazi, cez ktorú bránu z miesta odišiel, čím spôsobil poškodenej E. E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, odcudzením vecí škodu vo výške 302,20 Eur, ktorým konaním v bodoch 1 a2 poškodenej E. E., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 494,12 Eur a zničením vecí vo výške 17,40 Eur, teda celkovo škodu vo výške 511,52 Eur, teda v bodoch 1 a 2 neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním a v bodoch 1 a 2 si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čím spáchal v bode 1 a 2 pokračovací prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a v bode 1 a 2 pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný i súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, na ktorého výkon obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalej obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia veci a to: 1. Štípacie kliešte na prúty žltej farby s plastovými čiernymi rukoväťami, 2. Teleso visiaceho zámku značky FX Tools a 2 ks kľúčov FX Tools, 3. Teleso visiaceho zámku, 4. Časť závory visiaceho zámku, 5. Časť závory visiaceho zámku. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/35/2023 zo dňa 03.07.2023, právoplatný dňa 15.08.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ďalej uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX v celkovej výške 511,52 Eur podľa odborného vyjadrenia a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú E. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania, a to aj za oprávnené osoby. 3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 05.08.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Uvádza, že sa nestotožňuje s výškou uloženého trestu a jeho odôvodnením, ktorý považuje za nezákonný. 3.2. Poukazuje na to, že základná trestná sadzba pre prečin podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je 1 až 5 rokov. Pri prevahe priťažujúcich okolností a aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného
zákona je dolná hranica trestnej sadzby takto upravenej 2 roky a 4 mesiace. Ďalej poukazuje na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá má s páchaním majetkovej trestnej činnosti (a dokonca aj násilnej) už skúsenosti. V odpise registra trestov má doposiaľ 16 záznamov (lx zahladené), teda ide o silného recidivistu, ktorý bol právoplatne odsúdený za majetkové trestné činy 13 krát (najmä trestné činy krádeže), pričom bol už právoplatne odsúdený aj za trestný čin porušovania domovej slobody, ďalej za drogový delikt a pytliactvo. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že má 5 záznamov. Ďalej poukazuje na to, že obžalovaný spáchal dva prečiny, v dôsledku čoho bol ukladaný i úhrnný trest (viacčinný súbeh), ako aj súhrnný trest, a teda bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/35/2023 zo dňa 03.07.2023, právoplatný dňa 15.08.2023, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, teda napadnutým rozsudkom, odmysliac si uloženie súhrnného trestu, dostal za trestnú činnosť 16 mesiacov. 3.3. Namieta, že s ohľadom na uvedené skutočnosti vzhliadnuc k postoju obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti (vzhľadom na kriminálnu minulosť) nie je absolútne z odôvodnenia rozsudku zrejmé, prečo mal prvostupňový súd za to, že práve trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia splní svoj účel. Uvedené sa javí ako neprimerané aj z toho dôvodu, že je zrejmé, že trest odňatia slobody uložený predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov (zločin krádeže), ktorý vykonal dňa 04.10.2021, s ochranným dohľadom v trvaní 2 roky, nesplnil absolútne svoj účel a obžalovaný sa opätovne dopustil uvedenej trestnej činnosti, a to počas plynutia ochranného dohľadu. 3.4. Z uvedeného dôvodu považuje za neprijateľné v prípade obžalovaného aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, ktoré má byť akýmsi výnimočným inštitútom, ktorý zároveň zaručí, že jeho aplikáciou budú splnené aj podmienky predpokladané § 34 ods. 1 ako aj ods. 4 Trestného zákona v kontexte s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť a postoj k spáchanej trestnej činnosti počas celého trestného (teda aj prípravného) konania. Túto okolnosť prvostupňový súd však žiadnym spôsobom v rámci odôvodnenia rozsudku nevyhodnocoval. Nie je zrejmé, z akého dôvodu prvostupňový súd mal za to, že účel trestu bude splnený práve aj aplikáciou § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákon. Je pravdou, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, avšak ani takýto prejav vôle zo strany obžalovaného nemá byť automatickým predpokladom bez ďalšieho pre aplikovanie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Prvostupňový súd by v takýchto prípadoch nemal automaticky vždy pri vyhlásení viny (ako je to aj zrejmé z rozhodovacej činnosti v poslednom období) aplikovať § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia rozhodnúť, že práve trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov splní svoj účel. 3.5. Uvádza, že je pravdou, že sa obžalovaný od začiatku priznával ku spáchaniu skutkov, avšak aj napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový súd sa ani v tomto prípade nevysporiadal s tým, z akého dôvodu práve mimoriadnym znížením trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona (ktoré mimoriadne zníženia má fakultatívnu povahu) bude u obžalovaného s ohľadom na jeho osobu naplnený účel trestu namiesto použitia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Má za to, že s ohľadom na jeho osobu, kriminálnu minulosť, kedy nebol naplnený účel trestu, kedy mu bolo v minulosti uložených 11 nepodmienečných trestov odňatia slobody, nebolo zákonné a spravodlivé mu uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. 3.6. Poukazuje na to, že v súčasnosti je obžalovaný trestne stíhaný vo veci ČVS: ORP-191 /2-VYS-GA- 2024, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. písm. a) Trestného zákona, a to za skutok z mesiaca máj 2024. Poukazuje na túto skutočnosť z dôvodu dotvorenia si osobnosti obžalovaného ako recidivistu, pričom z trestného stíhania nateraz vyplýva dôvodné podozrenie, že skutok spáchal obžalovaný, a ide o totožné trestné činy, za aké bol odsúdený odvolaním napadnutým rozsudkom, pričom v procesnom postavení podozrivého sa priznal ku spáchaniu skutku. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol nedávno priestupkovo postihnutý dňa 12.06.2024 za drobnú krádež spáchanú v predajni Terno v Šoporni. 3.7. Má za to, že odôvodnenie rozsudku, čo do výroku o treste, sa javí nepreskúmateľným, nakoľko z neho nevyplývajú žiadne úvahy súdu k tomu, prečo mal za to, že splnenie účelu trestu možno dosiahnuť aj aplikovaním inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), písm. e) Trestného zákona. 3.8. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, čo do výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok u obžalovaného vo výroku o treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Trestného
zákona so zistením a určením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona, a so zistením a určením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby (t. j. minimálne vo výmere 28 mesiacov) so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a aby zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/35/2023 zo dňa 03.07.2023, právoplatný dňa 15.08.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a rozhodol aj o prepadnuti veci a náhrade škody. 4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajkyne a prokurátora. Poškodená E. E. sa verejného zasadnutia nezúčastnila. Predsedníčka senátu podala na základe spisov správu o stave veci, zameranú na otázky, ktoré treba riešiť. 5. Prokurátor v konečnom návrhu navrhol rozhodnúť v zmysle odvolania Okresnej prokuratúry Galanta. 6. Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že obžalovaný považuje rozsudok prvostupňového súdu za zákonný, správny a preto navrhuje, aby bolo odvolanie prokurátora zamietnuté ako nedôvodné. Obžalovaný sa pridržal toho, čo uviedla jeho obhajkyňa. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 9. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k nasledovným záverom. 10. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 11. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pri výroku o treste skonštatoval, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti, ako aj na samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti je potrebné mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom vychádzal z rozsiahlej trestnoprávnej minulosti obžalovaného. Ani predchádzajúce uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave a prevýchove. Prvostupňový súd poukázal na to, že v minulosti pred spáchaním uvedeného skutku bol obžalovaný 15-krát súdne trestaný a takto boli naplnené znaky priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva prečiny a zároveň bol ukladaný i súhrnný trest (viacčinný súbeh) takto boli naplnené znaky priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Prvostupňový súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že pri obligatórnom použití ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona, t.j. pri zvýšení dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu pri najprísnejšom trestnom čine (porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona) je trestná sadzba 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Prvostupňový súd poukázal na to, že pri úvahe o výmere trestu zobral do úvahy učinené vyhlásenie obžalovaného o vine. Za týchto okolnosti dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, pričom takto je aj splnený zákonný základ odôvodňujúci mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obžalovanému tak uložil podľa zásad § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest vo výmere 20 mesiacov. 12. Prokurátor v podanom odvolaní namietal, že trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť neprimerane mierny a zároveň namietal aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. 10. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti je však v prvom rade tá skutočnosť, že od 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z.. 11. Novelizácia Trestného zákona sa dotkla aj ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 12. Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, je pre obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie, ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchal trestný čin. 13. Obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania v bode 1 a 2 pokračovacieho prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a v bode 1 a 2 pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pri ktorom podľa ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je podmienený spôsobením malej škody, pričom škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. 14. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že novelizáciou ustanovení Tretsného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, konkrétne § 125 ods. 1 Trestného zákona došlo v bode 1 a 2 obžaloby v predmetnom prípade k zániku trestnosti pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného napadnutým rozsudkom z dôvodu, že výška škody dosahovala len sumu 686,04 eur, teda neprevyšovala sumu 700 eur. 15. V prípade obžalovaného bolo ďalej vykonaným dokazovaním zistené, že pri rozhodovaní o treste je potrebné zohľadniť mu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol už
za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť prvostupňový súd správne určil podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný k spáchanej trestnej činnosti priznal a oľutoval. Pri prevahe priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami bol povinný prvostupňový súd podľa Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 uplatniť ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a na základe neho upraviť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, že túto dolnú hranicu zvýši o jednu tretinu. 16. Podľa ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, aplikujúc ustanovenia § 36 až 38 Trestného zákona, sa obžalovanému síce rovnako zohľadňujú dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona (toto ustanovenie nebolo novelizáciou Trestného zákona dotknuté), avšak neaplikuje sa vyššie uvedené ustanovenie Trestného zákona, ktoré prikazuje zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, nemá v prípade posudzovania trestného činu podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 žiaden vplyv na určenie výšky dolnej hranice trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest. 17. Pri konkurencii dvoch znení ustanovení Trestného zákona, ktoré rôznym spôsobom upravujú stanovenie trestnej sadzby, v rámci ktorej súd ukladá trest, je pre páchateľa priaznivejšie to ustanovenie Trestného zákona, ktoré súdu umožňuje páchateľovi trestnej činnosti uložiť trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je nižšia. 18. Zároveň je potrebné zohľadniť, že novelizácia Trestného zákona účinná od 06.08.2024 zmenila právny stav v prospech obžalovaného aj v tom smere, že v jej dôsledku trestnosť pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (teda jedného z trestných činov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného napadnutým rozsudkom) v celom rozsahu zanikla. Túto skutočnosť bol odvolací súd povinný pri svojom rozhodovaní (aj keď už len vo výroku o treste) zohľadniť. 19. Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a sám rozhodol vo výroku o treste, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku. 20. Pokiaľ ide o druh trestu, odvolací súd zohľadnil, že obžalovaný je niekoľkonásobný recidivista, preto je namieste ukladať trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme, tak ako to urobil aj prvostupňový súd napadnutým rozsudkom. Iný druh trestu by ani podľa názoru odvolacieho súdu nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. 21. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s potrebou uložiť obžalovanému súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, keďže skutok 1 a 2 (spáchaný dňa 10.05.2023 a dňa 12.05.2023) bol spáchaný skôr, ako bol prvostupňovým súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v inom konaní. Pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 03.07.2023, sp. zn. 14T/35/2023, právoplatný dňa 15.08.2023, doručený obžalovanému dňa 04.08.2023 (ktorým bol odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona) teda boli zákonné podmienky splnené. Za všetky tieto skutky je preto potrebné obžalovanému uložiť jeden súhrnný trest. 22. Obžalovanému bolo potrebné uložiť súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich (zo zbiehajúcich sa) najprísnejšie trestný. Tým je prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona s trestnou sadzbou 1 rok až 5 rokov. 23. Ako už bolo vyššie uvedené, nová právna úprava účinná od 06.08.2024 odstránila povinnú úpravu jednotlivých hraníc trestnej sadzby v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom na existenciu priťažujúcich okolností a poľahčujúcej okolnosti prihliadol odvolací súd pri ukladaní trestu odňatia slobody ako na okolnosť, ktorá zabránila uloženiu daného trestu v nižšej výmere. 24. Pri úvahách o výmere trestu, odvolací súd prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. m) a písm. h) Trestného zákona) a poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Trestného zákona) a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O treste pre obžalovaného rozhodol s použitím ustanovení § 36 až 38 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie. 25. Čo sa týka aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou prokurátora. 26. U obžalovaného nie je dôvod ukladať trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú zákonom. Jednak nie sú prítomné žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa §
39 ods. 1 Trestného zákona, pričom nie sú splnené podmienky ani na mimoriadne zníženie trestu s ohľadom na urobené vyhlásenia o vine. 27. Podľa odôvodnenia stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, č. 44 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, síce možno použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), nielen pri páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, ale aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Avšak súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) má možnosť, nie povinnosť, pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. 28. Uvedené je možné a potrebné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v ktorom je možnosť pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu z dôvodu urobeného vyhlásenia o vine upravená v § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého: „Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.“ 29. Odvolací súd je v súvislosti s daných inštitútom názoru, že pri úvahách o aplikácii mimoriadneho zníženia trestu v dôsledku učineného vyhlásenia o vine je potrebné zohľadniť aj jedno z kritérií rozhodných pre ukladanie trestu mimoriadne zníženého, konkrétne či trest uložený v nezníženej výmere by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. S poukazom však na osobu obžalovaného, u ktorého sa jedná o opakovane trestaného recidivistu, ktorý už v minulosti viackrát vykonával aj nepodmienečné tresty odňatia slobody a ktorý sa kontinuálne počas života dopúšťa rôznorodej trestnej činnosti (v prevažnej miere však majetkovej), je odvolací súd názoru, že trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda neznížený pod dolnú hranicu zákonom, nie je pre obžalovaného neprimerane prísny. Trest kratšieho trvania by nestačil na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred takto recidivujúcim páchateľom. 30. Na benefity z hľadiska ukladania mimoriadneho zníženia trestu nie je nárok. Okolnosť, že obžalovaný sa priznal k trestnej činnosti, túto oľutoval, a najmä urobil vyhlásenie o vine viedli k tomu, že mu bol uložený trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pretože bez týchto skutočností by prichádzal do úvahy trest odňatia slobody vo vyššej výmere. 31. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorý považuje za primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu (čiastočne zmiernený oproti trestu odňatia slobody uloženého prvostupňovým súdom v dôsledku zániku trestnosti jedného z trestných činov – pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z dôvodu absencie povinnosti zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností). Odvolací súd je názoru, že uložený trest je primeraný tak osobe obžalovaného, ale aj okolnostiam prípadu a závažnosti trestnej činnosti, ktorý je zároveň spôsobilý naplniť účel ochrany spoločnosti pred obžalovaným, ako recidivujúcim páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Sekundárne má uložený trest aj účel takzvanej generálnej prevencie, teda ambíciu odradiť iných od páchania trestných činov. 32. Zároveň v rámci ukladania súhrnného trestu, odvolací súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/35/2023 zo dňa 03.07.2023, právoplatný dňa 15.08.2023, kedže bol v uvedenom konaní uložený trest za skutok spáchaný v súbehu s prejednávanými skutkami. 33. Odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. 34. Odvolací súd zároveň prebral výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa trestu prepadnutia veci, na ktorého uloženie boli splnené všetky zákonné podmienky.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.