Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-19-2025.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/19/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., nar.: XX.XX.XXXX, pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2024, č.k. 104T/11/2023 - 142, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A., narodený XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2024, č. k. 104T/11/2023 - 142 bol obžalovaný A. A. uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a iné, na tom skutkovom základe, že dňa 03.09.2022 v čase o 12:36 hod. v meste B. C. D. E.. F. na terase kaviarne s názvom G. sa mu dostal do dispozície nálezom mobilný telefón neustálenej značky v hodnote 50 eur spolu s obalom, v ktorom sa nachádzala bankomatová karta a taktiež prístupové údaje do internet bankingu k osobnému bankovému účtu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenému v banke H. H., I., patriacemu vlastníkovi F. J., kde prostredníctvom získaných údajov obvinený napriek tomu, že vedel, že táto platobná karta a prístupové údaje do internet bankingu mu nepatria, vykonal dňa 03.09.2022 neoprávnené platby:
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 400 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 60 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 4 eur,
- 03.09.2022 platobný príkaz na úhradu (K. H.) na účet IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX v sume transakcie 4 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:46:01 hod., platba kartou v prospech účtu XX- L.*M., č. k. XXXX XX** **** XXXX v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:48:53 hod., platba kartou v prospech účtu XX-XXX*M., č. k. XXXX XX** **** XXXX v sume transakcie 100 eur,
- 03.09.2022 v čase 13:50:34 hod., platba kartou v prospech účtu XX-XXX*M., č. k. XXXX XX** **** XXXX v sume transakcie 100 eur, čím majiteľovi uvedeného účtu F. J., bytom N. H. O. XX, B. spôsobil škodu vo výške 868 eur, Za to mu prvostupňový súd uložil podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) a písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil tiež obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému F. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom B., N. H. XX škodu vo výške 868 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste, ktoré doručil prvostupňovému súdu dňa 13.12.2024. Predmetné podanie neobsahovalo ďalšiu argumentáciu. 3. Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu za obžalovaný napriek riadnemu upovedomeniu nedostavil a z tohto dôvodu Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že podané odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné a toto navrhuje zamietnuť. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. 6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie druhu trestu a jeho výmery, súd zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a existenciu dvoch priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písm. h) ( spáchal viac trestných činov), písm. m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený ) a za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Pri uložení trestu v prvej polovici trestnej sadzby súd prihliadol na skutočnosť že obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenej strane škodu vo výške 868,-Eur, čo je relatívne malá výška spôsobenej škody, ale na strane druhej prihliadol aj na tú skutočnosť, že trest má v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a tiež iných páchateľov odradí od páchania trestných činov. V súvislosti s tým treba zdôrazniť tú skutočnosť, že obžalovaný napriek relatívne nízkemu veku je už skúseným recidivistom, doteraz bol 8-krát súdne trestaný a súd musel na túto skutočnosť prihliadnuť aj pri uložení trestu. Za trest primeraný a zákonný považoval prvostupňový súd trest vo výmere 15 mesiacov nepodmienečne. Súd zároveň v rámci adhézneho konania rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému F. J. škodu vo výške 868,-Eur, pretože poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a výška spôsobenej škody podľa listinných dôkazov v spise predstavuje sumu 868,-Eur.
7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste a spôsobe jeho výkonu v dostatočnom rozsahu a zistenia uvedené v bode 6 tohto uznesenia, považuje za správne a relevantné vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu. 8. Pokiaľ ide o argument obžalovaného (z obsahu podania je zrejmé, že tento žiada o uloženie nižšie trestu bez ďalšieho zdôvodnia), odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo (viď § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť (s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky obsahujú (viď § 311 ods. 2 Trestného poriadku). Obmedzený revízny princíp (charakteristický pre odvolacie konania v zmysle Trestného poriadku) znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní vytýka. V prípade ak odvolateľ označí výrok, proti ktorému odvolanie podáva, avšak neoznačí jeho chyby, odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 9. Vzhľadom na obsah doručeného podania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok len v rozsahu výroku o treste a len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré v predmetnej veci nezistil. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne použil právnu úpravu účinnú od 06.08.2024, kedy ukladal úhrnný trest v sadzbe 6 mesiacov – 3 roky (určenej na základe § 219 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona – vo všetkých prípadoch v znení účinnom od 06.08.2024), pričom v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 by mal byť obžalovanému ukladaný trest vo výmere 28 mesiacov – 5 rokov (§ 219 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona – vo všetkých prípadoch v znení účinnom do 05.08.2024). Z uvedeného je zrejmé, že prvostupňový súd postupoval správne, keď aplikoval právnu úpravu priaznivejšiu pre obžalovaného. Výrok o treste prvostupňový súd odvodil od trestnej minulosti obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 7- krát za majetkovú trestnú činnosť a preto u jeho osoby možno pozorovať tzv. špeciálnu recidívu. Doposiaľ bol vo výkone 3 nepodmienečných trestov, v roku 2009 bol podmienečne prepustený, pričom sa následne neosvedčil a bol mu nariadený výkon nepodmienečného trestu. Ostatné 3 odsúdenia obžalovaného sú časovo datované do obdobia rokov 2017, 2018 a 2020 a nemožno ich označiť ako odsúdenia z dávnejšej minulosti. V tomto rozsahu možno potom považovať za vecne správnu úvahu prvostupňového súdu smerujúcu k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom prevažujúci pomer priťažujúcich okolností vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam odôvodňuje uloženie trestu v strede trestnej sadzby vo výmere 15 mesiacov nepodmienečnou formou. Takto uložený trest môže totiž naplniť účel trestu, spočívajúci v splnení požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie, pričom obžalovaný k týmto skutočnostiam neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by odvolací súd mohol zohľadniť. 10. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.