Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41T/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom v Prešove, dňa 3. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. A. B., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. XX

sa uznáva vinným

zo zločinu zabitia podľa sm. a) s poukazom na ustanovenie , pretože:

dňa 23. 11. 2022 v čase od 22.30 hod. do 24. 11. 2022 do 06.00 hod. v C., na E. D. F. XX, v byte č. 10 na 5. poschodí pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tam prítomného svojho partnera A. G., ktorého opakovane udieral rukami a kopal do celého tela, čím mu spôsobil krvné podliatiny na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo, na predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predkolenia, nad pravou lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej ploche pravého predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche chrbta vpravo, na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo, tržnozmliaždené rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny v oblasti nad zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti vľavo, zlomeninu 7. rebra v prednej pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 9. rebra v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice, dvojnásobnú zlomeninu 10. rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc, kde v dôsledku sériových zlomenín 7- 11 rebra vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, prekrvácaním svaloviny v okolí a poranením ciev v okolí, zlomenín s masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny došlo k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti a k smrti poškodeného,

teda

v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe (blízka osoba)

Za to mu súd ukladá:

Podľa v spojení s , pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa , oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa , trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov.

Podľa , písm. a) ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28. augusta 2023, podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu, sp. zn.: na obžalovaného A. A. B. pre zločin zabitia podľa sm. a) s poukazom na ustanovenie , na tom skutkovom základe, ako je uvedené vyššie.

Dňa 5. júna 2024, tunajší súd vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov.

Dňa 22. októbra 2024, Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. na podklade odvolania obžalovaného, vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súd na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov A. A. H., A. A., I. D., J. H., A. K. B., L. G., J. A. C., A. M. B., B. N., A. O. C., súdnych znalcov A. A. P., A. J. Q., C. P. C., A. P. N., ako aj prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne M. B. z prípravného konania a pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným, nebohým A. G. sa spoznal asi pred siedmymi rokmi, pričom následne začali spolu žiť. V ten deň, t.j. 23.11.2022 boli spoločne na návšteve u jeho mami R. M. B. v C. S. D. F. XX. V tom byte sa zdržiavali od 18.11.2022. Ráno, v ten deň ho bolel zub a preto odišiel na ošetrenie, kde mu bola vykonaná extrakcia zubu. O 12.00 hod. sa vrátil späť do bytu, pričom po ceste kúpil fľašku vodky a lieky na zub. Ako prišiel domov, tak videl že A. mal vypité. A. mu pripravil polievku, ktorú vypil z hrnčeka slamkou. Následne spolu otvorili fľašku vodky a začali spolu piť. Keď prišla jeho matka z práce, začala aj matka popíjať z tej fľašky, čo kúpil. Takto spolu sedeli, popíjali a pozerali televíziu. On vtedy chodil po byte bosí alebo v ponožkách. V ten deň A. z bytu neodišiel. On od 22.00 hod. zobral antibiotiká a išiel do postele, v spálni. A., s jeho matkou zostali pozerať televíziu, on veľmi opitý nebol. Ľahol si a zaspal. V noci sa zobudil, napil sa vody z fľašky, ktorú mal pri posteli, pričom videl na A. strane postele iba jeho nohy, lebo on zvykol spať tak, že ležal na zemi a nohy mal vyložené na posteli. Ráno sa zobudil o 6.00 hod., aby mohol zobrať antibiotiká. A. ležal tak, ako ho videl ležať v noci. Videl na ňom, ako keby híkal, ako keby sa nemohol nadýchnuť. Podišiel k nemu a prevalil ho na pravý bok, do stabilizovanej polohy. Vtedy vyvracal zrazenú krv, a tak volal na číslo 155. Podľa pokynov operátorky mu dával masáž srdca aj umelé dýchanie. Vedel o tom, že A. trpí na epilepsiu a pár krát u neho zažil epileptický záchvat. Ako prišli záchranári, napojili A. na diódy a monitorovali mu srdce, ale nakoniec povedali, že je mŕtvy. Resuscitáciu záchranári nerobili. Následne prišiel ohliadajúci lekár a na koniec, po telo prišli pracovníci pohrebnej služby. Potom ako A. telo odviezli, spolu s mamou vypili nejaký alkohol. Mama mu na druhý deň povedala, že A. pred odchodom do spálne spadol v obývačke, že ho videla ležať na zemi, a že mu kontrolovala hlavu a povedala mu, aby šiel po štyroch do postele, aby sa mu nič nestalo.

Svedkyňa R. M. B. vo svojej výpovedi zo dňa 24.11.2022 uviedla, že býva na adrese C., D. F. XX. V tomto byte od 18.11.2022 boli na návšteve jej syn A., spolu so svojim partnerom A.. S A. vychádzala veľmi dobre, bol zlatý, volal ju mama. Vedela o tom, že v minulosti boli medzi A. a A. hádky, žiarlivostné scény. Ona riadne cez deň chodila do práce, pričom syn aj s partnerom ostávali u nej doma. Oni väčšinou do obeda spali, potom pozerali televíziu a popíjali alkohol, prevažne vodku. Ona prichádzala domov okolo 15.00 hod až 15.30 hod. Keď prišla domov, tak spolu s nimi si tiež vypila, ale nie veľa, pretože každé ráno vstávala do práce. Jej syn A. a jeho partner A. v Prešove nikoho nepoznali. Medzi sebou

sa správali riadne a riadne sa správali aj k nej. Dňa 23.11.2022 prišla domov okolo 15.45 hod. a všetko bolo v poriadku. Jej syn A. a jeho partner A. boli už pod vplyvom alkoholu, mali už niečo vypité. Ona niečo navarila, spolu sa najedli a prisadla si k nim, a dala si 2 až 3 poháriky. Spoločne sa riadne bavili, neboli medzi nimi žiadne hádky, pozerali televízor. A. a A. boli po celý čas doma. Nevidela, žeby niekto v ten večer, resp. noc vyšiel von z bytu. Asi okolo 21.30 hod, im povedala, že nech idú spať, že ona ráno vstáva do práce. Keď jej syn spolu s jeho partnerom boli u nej na návšteve, tak oni spali v spálni na manželskej posteli. Syn sa postavil a ako bol opitý, tak asi po piatich metroch sa dal na štyri, pretože už asi nevládal chodiť a takým spôsobom sa presunul do spálne. A. spolu s ňou ostal sedieť v obývačke, pretože sa s ňou chcel ešte porozprávať. Začal rozprávať o svojej rodine, a bol smutný z toho, že nemá s nimi dobré vzťahy. S A. sa hádať nedalo, bol nekonfliktný človek. Z obývačky odišiel A. do spálne okolo 22.30 hod. Ako vstal, tak ona počula, ako spadol za jej kreslom. Ona vstala z kresla a spýtala sa, čo sa stalo. On jej povedal, že mu nič nie je. Následne mu povedala, aby radšej išiel po štyroch ako išiel A., aby si neublížil. On ju poslúchol. Po chvíli ich oboch išla skontrolovať, pričom videla, že obaja ležia na posteli vedľa seba. Následne si išla ľahnúť do obývačky a zaspala okolo 23.00 hod. Na druhý deň vstala o 6.00 hod. a išla si zapáliť cigaretu na balkón. Cestou k balkónu išla cez spálňu, pričom videla, že A. a jeho partner spia. A. spal na zemi, a to tak, že mal nohy na posteli. Nevidela na ňom žiadnu krv. Myslela si, že je v poriadku. Potom ako vyfajčila cigaretu, prešla cez spálňu do obývačky. Po pár minútach na ňu zakričal syn A., že s A. niečo je. Ona si myslela, že A. má epileptický záchvat, pretože A. jej povedal, že chrčí. Spoločne ho dali do stabilizovanej polohy a ona videla ako mu z úst vytiekla tmavá krv. A. vôbec nereagoval. Oni si uvedomili, že to asi nie je epileptický záchvat, a tak syn zavolal na tiesňovú linku, pričom poskytoval Michalovi prvú pomoc, tak ako ho usmerňovala dispečerka na telefóne. Následne prišli záchranári ohliadajúci lekár, pohrebná služba aj policajti.

Súd zápisnicu o výsluchu tejto svedkyne prečítal v zmysle aj bez súhlasu obžalovaného, pretože boli splnené všetky podmienky na jej prečítanie, t.j svedkyňa zomrela a v čase jej výpovede, nebol dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní, ju nebude môcť prečítať. Svedkyňa síce nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom, ale jej výpoveď nie je jediným a rozhodujúcim dôkazom pre usvedčenie obžalovaného a teda v zmysle ustálenej judikatúry, mohla byť táto zápisnica na hlavnom pojednávaní prečítaná a mohla byť podkladom pre rozhodnutie o veci samej. Svedkyňa ako matka obžalovaného bola, ešte pred vznesením obvinenia svojmu synovi, riadne poučená, že bude vypovedať vo veci nebohého partnera jej syna a bola tiež poučená o možnosti odoprieť vypovedať v zmysle ustanovenia . Teda jej výpoveď bola vykonaná zákonným spôsobom a je použiteľná v konaní pred súdom.

Podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zákona, zločin zabitia spácha ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 3, písm. e) Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1, písm. c) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba

Zo znaleckého posudku č. 149/2022, resp. z výsluchu súdneho znalca MUDr. Martina Kováča, mal súd za preukázané, že nebohému poškodenému A. G., boli v noci zo dňa 23.11.2022 do ranných hodín dňa 24.11.2022 spôsobené zranenia, na následky, ktorých zomrel. Ide predovšetkým o zlomeninu 7. rebra v prednej pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra, v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 9. rebra v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice, dvojnásobnú zlomeninu 10. rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc. Následkom týchto zranení došlo

k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti a k smrti poškodeného.

Z výsluchu súdneho znalca, tiež vyplýva, že na tele nebohého poškodeného boli pri pitve zistené ďalšie zranenia a to krvné podliatiny na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo, na predobočnej ploche hrudníka vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predkolenia, nad pravou lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej ploche pravého predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche chrbta vpravo, na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo, tržnozmliaždené rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny, v oblasti nad zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti vľavo.

Obhajoba namietala, že podľa výpovedí svedkov A. H. – ohliadajúceho lekára a A. B. – lekára záchrannej zdravotnej služby, ktorí videli telo nebohého v byte, nebolo na ňom vidno žiadne zranenia a že tieto mohli vzniknúť pri jeho transporte.

Svedok A. H. však uviedol, že na pravej strane hrudníka videl modrinu. Svedkovia A. a H., pracovníci pohrebnej služby, vo svojich výpovediach uviedli, že transport tela prebehol štandardným spôsobom. Súdny znalec A. P. uviedol, že niektoré z poranení, ako krvné podliatiny sa môžu zvýrazniť niekoľko hodín po smrti, pričom niektoré poranenia sa zvýraznia až po vykonaní pitvy, po čiastočnom odstránení krvi z organizmu.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že bolo preukázané, že k predmetným zraneniam nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť pri manipulácii s telom poškodeného a ich zvýrazneniu došlo v neskoršom čase a preto osobám prítomným ráno pri tele poškodeného sa nemuseli hneď javiť ako závažné.

Obhajoba takisto namietala, že tieto zranenia, mohli byť spôsobené pri páde poškodeného, bez zavinenia inej osoby.

K tomuto súdny znalec A. A. P. uviedol, že vylučuje aby zlomeniny rebier vznikli pri páde na rovinu, prípadne pri páde na bližšie neurčený predmet, ako aj pri páde z postele. Niektoré krvné podliatiny, napríklad na chrbte nosa, na dolnej pere uprostred vľavo, na hrudníku, na kolene, v oblasti chrbta, v driekovej a sedacej oblasti mohli vzniknúť aj pri páde alebo náraze poškodeného, v stave opitosti na bližšie neurčené predmety. Vo všeobecnosti tiež však platí, že v prípade nekoordinovaných pádov, prípadne nárazov do bližšie neurčených predmetov dochádza aj k vzniku kožných odrenín alebo tržnozmliaždených rán, ktoré však u poškodeného nezistil.

Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému, spôsobené mimo predmetného bytu.

Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby poškodený v ten večer, resp. noc opustil tento byt. Matka obžalovaného výslovne uviedla, že ako jej syn, tak aj poškodený, nikdy počas návštev u nej, nikde nechodili a vždy spolu pili alkohol. Žiaden z vykonaných dôkazov, ani len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, poškodený opustil predmetný byt. To, že poškodený v tú noc tento byt neopustil, vyplýva aj z výpovedi súdneho znalca A. P., ktorí uviedol, že poškodený bol v čase smrti v ťažkom stupni opitosti, čo znamená, že bol negatívne ovplyvnený pri vykonávaní telesných pohybov, s možnou neschopnosťou samostatnej chôdze. Je málo pravdepodobné, aby v danom prípade, v takomto stupni opitosti, spolu so zraneniami, ktoré boli identifikované, sa následne poškodený vôbec mohol ešte pohybovať a vrátiť sa po prípadnej, nočnej prechádzke do predmetného bytu.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že bolo preukázané, že k predmetným zraneniam nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť mimo uvedeného bytu v čase od 22.30 hod. dňa 23.11.2022 do 6.00 hod. dňa 24.11.2022.

Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému, spôsobené inou osobou, prítomnou v uvedenom čase v predmetnom byte. Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby v predmetnom byte, v ten deň sa zdržiaval niekto iný ako oni dvaja, spolu s nebohým poškodeným. Matka obžalovaného výslovne uviedla, že potom ako dňa 23.11.2022, v poobedňajších hodinách prišla do svojho bytu, boli tam iba jej syn a poškodený a žiadna iná osoba. Žiadna iná osoba, nebola v byte ani o 22.30 hod., keď ona odišla spať a ani ráno o 6.00 hod., keď vstala a išla cez spálňu, si zafajčiť na balkón. Žiaden z vykonaných dôkazov, ani len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, niekto vošiel do uvedeného bytu.

Vykonaným dokazovaním, mal teda za preukázané, že jedinou osobou, ktorá bola prítomná, v uvedenom čase, v tomto byte, bola mimo obžalovaného a nebohého poškodeného, matka obžalovaného M. B..

Z výsluchu súdneho znalca A. A. P. vyplýva, že na základe rozsahu a charakteru poranení a to najmä v oblasti rebier ustálil, že takéto viacnásobné zlomeniny rebier museli vzniknúť pri opakovanom kopnutí nohou druhej osoby, ktorá dokázala v krátkom čase bez zmeny svojej polohy kopať do oblasti hrudníka poškodeného, svojou nohou. Osoba, ktorá takéto poranenia spôsobila, musela byť dostatočne fyzicky zdatná a schopná viesť intenzívny útok, na pomerne malú oblasť. Ďalej uviedol, že vzhľadom na rozsah a charakter krvných podliatin je možné vylúčiť, aby tieto poranenia vznikli dlhou časťou, bližšie neurčeného predmetu ako napríklad drevená palica, baseballová palica, teleskopický obušok, rúčka z metly a pod.

Z výpovede obžalovaného a jeho matky, má súd za preukázané, že matka obžalovaného M. B. pravidelne požívala alkohol, keď prišla domov z práce. Tak tomu bolo aj v onen deň. Matka obžalovaného, mala v čase skutku 56 rokov, bola úradníčkou na Finančnom riaditeľstve SR v Prešove. Súd si dovoľuje konštatovať, že išlo o dámu vo vyššom strednom veku, s fyzickými schopnosťami, neprevyšujúci priemer.

Podľa znaleckého posudku č. 036/2025, súdneho znalca, I. – T. O. D., pani M. B. vážila 80 kg, pri výške 165 cm. Z výsluchu znalca A. A. P. ďalej vyplýva, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, sa svedkyňa R. M. B. musela v čase 23.11.2022 až 24.11.2022, teda necelých 21 týždňov pred smrťou, nachádzať v stave alkoholovej cirhózy pečene, ktorá ju zjavne obmedzovala vo fyzických aktivitách. Jej fyzická kondícia podmienená týmto bola nedostatočná, bola fyzicky slabá a nie je teda možné predpokladať, aby táto osoba dokázala spôsobiť uvedené poranenia. Menovaná necelé dva mesiace po čine, teda 13.1.2023 udávala slabosť v dolných končatinách, nevládala chodiť, mala pocit chladných nôh, pričom takéto ťažkosti nevznikajú v priebehu niekoľkých týždňov, ale majú dlhodobý postupný priebeh. U menovanej bola popisovaná chôdza o širokej báze, čo znamená, že tento stav nevznikol náhle.

Na základe uvedeného ma preto súd za to, že svedkyňa mala problémy s udržiavaním rovnováhy, už pri bežnej chôdzi a teda, že by dokázala udržať rovnováhu pri niekoľko násobnom kopaní (podľa súdneho znalca 15 krát) do tela poškodeného, ktoré si vyžadovalo značnú fyzickú námahu, je značne nepravdepodobné.

Na námietku obhajoby, že táto znalecká organizácia nemohla vyhotoviť uvedený znalecký posudok, súd uvádza, že v zmysle obsahového vymedzenia znaleckého odboru - súdne lekárstvo, (príloha č. 2 vyhlášky MS SR č. ) je toto odvetvie komplexné medicínske odvetvie, ktoré skúma a rieši problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus a to u živých aj mŕtvych osôb, vrátane pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselne škodliviny, iné vonkajšie faktory). Keďže ide o komplexné posudzovanie zdravotného stavu, už nebohej svedkyne M. B., bol súdny znalec oprávnený na vypracovanie uvedeného posudku, v ktorom odpovedal na otázky súdu.

Súdny znalec A. J. Q., súdny znalec pre odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, uviedol, že svedkyňa R. M. B., mohla spôsobiť poškodenému uvedené zranenia. K tomuto záveru dospel po preskúmaní zranení poškodeného a zdravotnej dokumentácie svedkyne. K tomu súd uvádza, že bolo v jeho kompetencií ako súdneho znalca z uvedených odvetví, preskúmavať zranenia poškodeného. Súd má však pochybnosti o tom, že sa mohol vyjadrovať k zdravotnému stavu poškodenej, pretože toto je mimo týchto odvetví. Znalec sa vyjadruje napríklad k lekárskemu vyšetreniu svedkyne, ktoré bolo dňa 11.1.2023, pričom konštatuje že dané zdravotné ťažkosti boli prvým príznakom postupného prechodu

hepatálneho zlyhávania, z fázy chronického pečeňového zlyhávania do fázy akútneho pečeňového zlyhávania. V tomto prípade teda určite nejde o chirurgiu, resp. úrazovú chirurgiu.

Navyše, matka obžalovaného nemala žiadny motív, takto konať voči poškodenému, o ktorom sa vyjadrila, že ju považoval za svoju druhú matku. Jej výpoveď, ako sa v danom čase správala a čo vnímala svojimi zmyslami, je vnútorne konzistentná a nie je v rozpore zo žiadnym vykonaným dôkazom. Je vylúčené, vzhľadom na jej osobnosť, že v prípade, žeby skutočne „dobila“, poškodeného, sa ráno správala tak, ako to popisovali svedkovia, ktorí boli prítomní v ten deň, v jej byte, pri tele nebohého poškodeného. Z výpovede svedka A. K. B. vyplýva, že keď jej oznámil, že poškodený je mŕtvy, tak bola prekvapená.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že je vylúčené, aby matka obžalovaného, M. B., fyzicky napadla poškodeného a spôsobila mu predmetné zranenia.

Po zhrnutí vyššie uvedeného, je súd presvedčený, že neexistuje žiadna iná relevantná možnosť toho, kto poškodeného fyzicky napadol a spôsobil mu uvedené zranenia, ako tá, že je to práve obžalovaný.

Jedine obžalovaný, bol prítomný v čase od 22.30 hod. dňa 23.11.2022 do 6.00 hod. dňa 24.11.2022 v spálni uvedeného bytu, spolu s poškodeným. Obžalovaný, vzhľadom na svoj vek, 31 rokov, bol fyzicky disponovaný na realizovanie takéhoto útoku na poškodeného. Na tom nič nemení skutočnosť, že v ten deň ráno sa podrobil extrakcii zubu. Súd mal za preukázané, že potom ako sa obžalovaný vrátil domov, pokračoval vo svojom bežnom trávení dňa, resp. večera a napr. neodobral sa ihneď do postele za účelom oddychu.

Z výpovedí svedkov L. G., matky nebohého poškodeného a I. D., kamarátky obžalovaného a poškodeného vyplýva, že obžalovaný a poškodený žili v partnerskom vzťahu, ktorý bol plný konfliktov, žiarlivosti a fyzických konfliktov zo strany obžalovaného. Matka poškodeného vo svojej svedeckej výpovedi výslovne uviedla, že vzhľadom na to, čo všetko vnímala okolo svojho syna, tak mala zato, že je v tomto partnerskom vzťahu „týranou ženou“.

Podľa C. P. C., súdnej znalkyne z odboru psychológie, v osobe obžalovaného ide o priemerne intelektovo vybavenú osobnosť, sociálne extrovertovanú, žoviálnu. Veselý, entuziastický, s nižšou emočnou zrelosťou a s predpokladom horšej modulácie emocionality a afektivity, s prvkami impulzivity. Obžalovaný nadmerne užíva alkohol, následkom čoho má jemné poškodenia centrálneho nervového systému, ktoré sa prejavujú labilitou, dráždivosťou, rýchlejším vzplanutím a oslabením sebakontroly.

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že potom ako poškodený odišiel do spálne, došlo medzi ním a obžalovaným k nejakému konfliktu, pričom obžalovaný stratil nad sebou sebakontrolu a impulzívne fyzicky zaútočil na poškodeného, pričom mu spôsobil opísané zranenia, na následky ktorých poškodený zomrel.

Podľa súdneho znalca A. A. P., ak dôjde k vzniku krvných podliatin, samotný kontakt končatín poškodeného a páchateľa nevyvolá žiaden zvuk, ktorý by bol počuteľný do okolia. V prípade zvuku prebiehajúceho na oblasť hrudníka je možné pripustiť, že na začiatku útoku môže dôjsť ku výkriku napadnutej osoby, pričom v priebehu útoku dochádza k tzv. vyrazeniu dychu poškodenej osoby, ktorá nemôže vydať žiadny zvuk.

Tento útok teda nemohla počuť jeho matka vo vedľajšej izbe, pretože spala omámená pod vplyvom alkoholu a nemusela teda zaregistrovať jeden, či viaceré výkriky poškodeného na začiatku útoku. Vykonaným dokazovaním nemal súd s určitosťou za preukázané, že by svedok A. M. B., nad ktorého bytom, bol byt matky obžalovaného, v tú noc bol alebo nebol vo svojom byte, t. j. či mohol alebo nemohol niečo počuť.

Zo zvukového záznamu mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 24.11.2022 v čase o 6.54 hod., telefonicky kontaktoval Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotníckej služby v Prešove a následne podľa pokynov operátorky, poskytoval poškodenému prvú pomoc až do príchodu lekára záchrannej služby. Táto samotná skutočnosť bez ďalšieho, však nemôže vyviniť obžalovaného spod obžaloby. Túto prvú pomoc, mohol poskytovať v snahe zakryť následky svojho konania, resp. nemusel

si vôbec pamätať, ako v tú noc voči obžalovanému konal. Zo znaleckého posudku č. 109/2023, C. P. C., súdnej znalkyne z odvetvia psychiatria vyplýva, že obžalovaný ako osoba trpiaca na chronický alkoholizmus, s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III., vývinovej fázy podľa J., mohol mať v inkriminovanej dobe výpadok pamäte, tzv. alkoholické okienko. Vzhľadom na svoj stav, si tiež vôbec nemusel uvedomovať, že poškodený v čase ním poskytovanej prvej pomoci, bol už mŕtvy. O tom svedčí skutočnosť, že lekár záchrannej služby sa po príchode na miesto samé, vôbec nepokúsil o resuscitáciu poškodeného.

Obhajoba tiež poukazovala na skutočnosť, že na tele poškodeného pri jeho obhliadke bola zistená trasologická stopa – odtlačok podrážky a aj napriek dôležitosti a významu tejto trasologickej stopy ju OČTK žiadnym spôsobom neskúmali, čím sú len znásobené pochybnosti vo vzťahu k skutočnému páchateľovi skutku. Obuv, ktorá sa nachádzala v byte, nebola následné podrobená znaleckému skúmaniu v súvislosti s touto stopou.

K tejto námietke súd uvádza, že skutočne OČTK dôsledne nepreskúmali danú skutočnosť. Z fotodokumentácie miesta činu vyplýva, že podľa fotografie č. 10 sa v predsieni bytu nachádzajú štyri páry topánok, z toho dva páry dámskej obuvi. Podľa fotografie č. 89, sa v spálni bytu nachádzali tri páry papúč, z toho jedny, tzv. kroksy. Keďže táto obuv nebola ihneď po spáchaní činu zaistená a ich podrážky neboli podrobené príslušnému skúmaniu, v tejto fáze konania je prípadné dodatočné skúmanie bezpredmetné. Od skutku uplynulo viac ako rok a pol a s touto obuvou mohlo byť dodatočne manipulované, resp. už by nebolo možné s istotou stotožniť, že prípadne predložená obuv obžalovaným, je skutočne obuvou, ktorá je zadokumentovaná na týchto fotografiách.

Podľa znaleckého posudku ČEZ: PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2448 zo dňa 24. januára 2025, ktorý bol zabezpečený až v konaní pred súdom, nie je možné potvrdiť ale ani vylúčiť, že tvar a vzor krvnej podliatiny na tele poškodeného, bol vytvorený časťami podošiev obuvi, ktoré sú označené vo fotodokumentácii z miest ohliadky činu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzatvára, že bolo bez odôvodených pochybností preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, svojho životného partnera a spôsobil mu uvedené zranenia tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Rozsah zranení preukazuje skutočnosť, že obžalovaný napadol poškodeného v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. Na druhej strane, preukázaný spôsobom útoku, t. j. údery rukou a kopanie nohou, keď útok nebol vedený žiadnou zbraňou, nepreukazuje skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle poškodeného usmrtiť. Následkom týchto zranení, však poškodený zomrel.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd uznal obžalovaného A. A. B. vinným zo zločinu zabitia podľa sm. a) s poukazom na ustanovenie .

Podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona, možno páchateľa zločinu zabitia potrestať odňatím slobody na deväť až dvanásť rokov.

Podľa znaleckého posudku súdneho znalca C. P. C., č. 13/2023 v osobe obžalovaného ide o priemerne intelektovo vybavenú osobnosť, sociálne extrovertovanú, žoviálnu. Ide o človeka, ktorý je živoreaktívny, schopný nadväzovať pomerne ľahko vzťahy aj v širšom meradle. Veselý, entuziastický, s nižšou emočnou zrelosťou a s predpokladom horšej modulácie emocionality a afektivity. U obžalovaného sú aj známky dobrodružnosti, tiahnutí po zážitku, po zmene, po tom aby sa niečo dialo. Aj s takými hysteroidnými črtami, afektovanosťou. U obžalovaného nezistila žiadne agresívne tendencie, nijakú primárnu osobnostnú dispozíciu, nijakú všeobecnú pohotovosť byť agresívny. V rámci testových metód vyšiel obžalovaný ako sebakritický a nemal vysoké lži skóre.

Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a bol iba raz priestupkovo postihnutý, za menej závažný priestupok. Z miesta trvalého bydliska, mu nie je nič negatívne vytýkané.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, t. j. že pred spáchaním trestného činu, viedol riadny život. Obžalovanému nič nepriťažovalo v zmysle § 37 Tr. zákona. U obžalovaného teda prevažuje poľahčujúca okolnosť.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je na mieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní desiatich rokov, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Podľa , písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd zaradil obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená L. G., matka nebohého poškodeného si neuplatnila žiaden nárok na náhradu škody.

Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazné prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako sú tieto uvedené vyššie. Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.