Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_91Cb-77-2024.pdf
PDF · 115.16 KB
Case nature
Area
Subarea
91Cb/77/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, v spore žalobcu: TAMAM COMERC s.r.o., so sídlom Masarykova 2, 040 01 Košice – Staré mesto, IČO: 47 136 529, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – Juh, IČO: 472 40 482, proti žalovanej: Drahoslava Kodrazi – Kvetinárstvo Dašena, so sídlom Povrazová 10, 040 16 Košice – Myslava, IČO: 47 669 896, o zaplatenie 1026,65 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1026,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,50% ročne zo sumy 840,53 eura od 27.05.2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania 13,50% ročne zo sumy 186,12 eura od 06.06.2024 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.08.2024 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1026,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 840,43 eura od 27.05.2024 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 13,50% ročne zo sumy 186,12 eura od 06.06.2024 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť na adrese A. X, XXX XX B.. Do 31.12.2023 žalovaná mala umiestnenú prevádzku na uvedenej adrese na základe nájomnej zmluvy, pričom od 01.01.2024 užívala priestory prevádzky bez platnej nájomnej zmluvy. Na základe Zmluvy o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej energie a tepelnej energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov zo dňa 20.06.2017, uzavretej na dobu neurčitú, je žalobca oprávnený žalovanej prefakturovať náklady za: spotrebu elektrickej energie, spotrebu tepelnej energie, spotrebu vody a stočného, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, upratovanie spoločných priestorov, a to faktúrou, vystavenou na základe skutočne nameraných hodnôt, v súlade s bodom 2, čl. III Zmluvy o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej energie a tepelnej energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov. Na základe uvedeného žalobca vystavil dňa 24.05.2024 faktúru č. 202444, splatnú dňa 26.05.2024 za elektrickú energiu za mesiace január 2024 – apríl 2024 v sume 840,53 eura. Žalobca dňa 31.05.2024 vystavil faktúru č. 202445 so splatnosťou 05.06.2024, predmetom ktorej bola fakturácia elektrickej energie za mesiac máj 2024 v sume 186,12 eura. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy písomnou výzvou, avšak žalovaná tieto faktúry žalobcovi vrátila ako neopodstatnené a dlžnú sumu neuhradila
3. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností uvádzaných v žalobe, ako dôkazy označil a priložil Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 20.06.2017,Zmluvu o prefakturovaní, predžalobnú výzvu, faktúru č. 202444 a faktúru č. 202445.
4. V zmysle návrhu žalobcu vydal upomínací súd vo veci platobný rozkaz sp. zn. 10Up/1514/2024 zo dňa 09.09.2024, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením.
5. Žalovaná v odpore zo dňa 09.09.2024 uviedla, že medzi žalovanou a žalobcom bola uzavretá dohoda, podľa ktorej Drahoslava Kodrazi poskytovala služby pre firmu TAMAM COMERC a v rámci tejto dohody nebola povinná platiť nájom ani spotrebu energií. Táto dohoda nebola formálne zmenená, alebo vypovedaná, a preto boli podľa žalovanej spätné faktúry za energiu vystavené žalobcom bez právneho podkladu. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobca jednostranne, bez predchádzajúceho upozornenia prerušil dodávku elektrickej energie do prevádzky kvetinárstva, čo spôsobilo zatvorenie prevádzky a spôsobil žalovanej škodu. Zároveň žalovaná poukázala na kroky pána A. C. po prevzatí firmy TAMAM COMERC, ktoré podľa žalovanej dostali firmu do finančných problémov. Záverom uviedla, že vypnutie elektrickej energie a vystavenie faktúry, môžu byť podľa jej názoru považované za nátlak na žalovaného a konanie zamerané na poškodenie žalovaného.
6. Žalovaná na preukázanie ňou tvrdených skutočností neoznačila žiadne dôkazy.
7. Žalobca v podaní označenom ako Vyjadrenie k odporu a návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 23.09.2024 uviedol, že so žalovanou neuzavrel žiadnu osobitnú dohodu, na ktorú poukazuje žalovaná v podanom odpore, a na základe ktorej by žalovaná nebola povinná platiť nájom ani spotrebu energií. K neoprávnenému odpojeniu od elektrickej energie uviedol, že bola to práve žalovaná, ktorá neoprávnene zotrvávala v priestoroch, ktoré sú v dlhodobom prenájme žalobcu a to bez platnej nájomnej zmluvy. Zdôraznil, že k odpojeniu od elektrickej energie došlo až po tom, ako žalobca písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy listom, ktorému predchádzala sms komunikácia z 22.05.2024, 24.05.2024 a 27.05.2024. Poukázal na to, že tvrdenie žalovanej o finančných problémov firmy TAMAM COMERC s.r.o. je nepreukázané a zmätočné. V prílohe repliky žalobca pripojil sms komunikáciu, na ktorú sa v predmetnom podaní odvoláva. Záverom žalobca žiadal, v prípade zrušenia platobného rozkazu, o pokračovanie v konaní voči žalovanej na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
8. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu navrhol pokračovať v konaní voči žalovanej na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, upomínací súd dňa 26.09.2024 postúpil vec na tunajší súd.
9. Žalovaná v podaní zo dňa 14.10.2024 uviedla, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 25.02.2014 uzavretá dohoda, ktorá stanovuje, že žalovaná nebude platiť nájomné a spotrebu energií výmenou za poskytovanie služieb (údržba kvetinovej výzdoby a starostlivosť o 20 000 m2 budovy). Uvedená dohoda podľa tvrdenia žalovanej nebola zrušená ani vypovedaná, z uvedeného dôvodu považuje žalovaná faktúry za spotrebu elektrickej energie neoprávnené. Žalovaná zopakovala, že 27.05.2024 žalobca bez predchádzajúceho upozornenia a bez právneho dôvodu prerušil dodávku elektrickej energie do prevádzky žalovanej, čo spôsobilo značné materiálne a finančné škody na tovare, v dôsledku čoho bolo nutné prevádzku uzavrieť. Podľa názoru žalovanej bol tento krok urobený zámerne ako forma nátlaku zo strany A. C., ktorý prevzal firmu TAMAM COMERC. Žalovaná zároveň poukázala na neprimeranosť dvojdňovej splatnosti faktúry za elektrickú energiu, čo podľa názoru žalovanej odporuje zásadám dobrých mravov. V bode 4 vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že nebola prizvaná k odpočtu elektromera a nebol poskytnutý začiatok merania spotreby elektriny. Na základe uvedeného, podľa jej názoru, nie je možné overiť správnosť údajov o spotrebe. Okrem toho podružný elektromer, ktorý bol použitý, neprešiel predpísanou kalibráciou alebo overením a má viac ako 10 rokov, čo môže byť dôvodom nepresného merania. Záverom poukázala na podľa nej podvodné fakturácie zo strany TAMAM COMERC a opakované zakladanie nových spoločností. Žalovaná žiadala aby súd zrušil platobný rozkaz, nariadil riadne prejednanie veci s vykonaním dôkazov a zaviazal žalobcu na náhradu spôsobených škôd.
10. Žalobca v reakcii na podanie žalovanej vo vyjadrení zo dňa 21.11.2024 uviedol, že žalobca so žalovanou neuzavrel žiadnu osobitnú dohodu v akejkoľvek forme, na základe ktorej by za plnenia
žalovanou nebola žalovaná povinná plniť nájom ani spotrebu energií. Žalobca zároveň opätovne zdôraznil, že zo strany žalobcu nešlo o neoprávnené odpojenie od elektrickej energie, a už vôbec nie bez predchádzajúceho upozornenia, nakoľko práve žalovaná od januára 2024 neoprávnene zotrvávala v priestoroch, ktoré sú v dlhodobom prenájme žalobcu, a to bez platnej nájomne zmluvy. Zopakoval, že nešlo o neočakávané odpojenie od elektriny, nakoľko žalovaná o predmetnom kroku žalobcu mala vedomosť, keďže ten ju písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy osobitým písomným listom, ktorému predchádzala sms komunikácia z 22.05.2024, 24.05.2024 a 27.05.2024. Vzhľadom na to, že žalovaná v čase od januára 2024 užíva predmet nájmu bez platnej nájomnej zmluvy, odmieta uhradiť faktúry za užívanie predmetu nájmu, z nehnuteľnosti sa odmietala vysťahovať, žalobca považoval za úplne legitímne svoje kroky, spočívajúce v odpojení od elektrickej energie, nakoľko tie nasledovali až po viacnásobnom upozornení zo strany žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu nešlo o formu nátlaku. K námietke žalovanej ohľadom dvojdňovej splatnosti faktúr žalobca poukázal na skutočnosť, že neexistuje všeobecné ustanovenie v Obchodnom zákonníku, ktoré by stanovovalo a za „bežnú prax“ určovalo splatnosť 14 dní. Žalobca uviedol, že žalovanú vyzval k úhrade dlžnej sumy písomne sms komunikáciou a zároveň aj predžalobnou výzvou. K lehote splatnosti žalobca uviedol, že si uplatnil faktúrou č. 202444, splatnou 26.05.2024 elektrickú energiu za mesiac január 2024 až apríl 2024, teda je zrejmé, že išlo o spotrebovanú elektrickú energiu za predošlé mesiace, kde ak by si žalobca tieto faktúry účtoval samostatne, boli by už po lehote ich splatnosti. V druhej faktúre za spotrebovanú elektrickú energiu za mesiac máj 2024 bola nastavená splatnosť 5 dní. Žalobca k námietke žalovanej ohľadom nesprávneho účtovania a neprítomnosti pri odpočte elektromera uviedol, že žalovaná namieta nesprávnosť odpočtov až po podaní žaloby, počas trvania zmluvného vzťahu túto nesprávnosť voči žalobcovi nenamietala. K účelovému správaniu sa žalobcu, zneužitiu jeho právomoci a namietanému porušovaniu zákazov žalobcom a jeho príbuznými firmami žalobca uviedol, že jedná sa len o tvrdenia žalovanej, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty k meritu tohto sporu.
11. Na pojednávaní konanom dňa 03.10.2025, ktoré súd vykonal za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, žalobca zotrval na žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Poukázal na to, že žalobca faktúry preukázateľne vystavil, pričom k ich úhrade nedošlo. Zdôraznil, že žalovaná ani nepoprela, že by v predmetnom období priestory neužívala, resp. túto skutočnosť ani nevyvrátila. Taktiež mal za to, že tvrdenia žalovanej o existencii nejakých dohôd so žalobcom sú iba v rovine skutkových tvrdení, ktoré neboli preukázané. Žalovaná na pojednávaní okrem iného poukázal na to, že všetci nájomníci uzatvárali zmluvy, kedy museli zložiť aj dvojmesačný depozit. Uviedla, že nájom neplatila, nakoľko mali dohodu, že sa ona bude starať údržbu výzdoby. Do apríla 2024 neplatila nájom, ani iné poplatky. Uviedla, že sa neuzavrela žiadna zmluva na čas ukončenia ich obchodného vzťahu, nedošlo k žiadnemu vysporiadaniu materiálno- technických vecí. Poukázala ma to, že ona ako jediná z pôvodných nájomníkov nepodpísala novú nájomnú zmluvu. Potvrdila, že žalobca sa jej vyhrážal, že v prevádzke vypne elektrinu. Poukázala na to, že týmto krokom žalobcu jej vznikla škoda vyše 4000,- eur a do dnešného dňa nemá vrátené veci, ktoré boli jej majetkom a ani zložený depozit. Záverom uviedla, že to berie ako krivdu voči jej osobe, lebo nie je so žalobcom vysporiadaná, nie je ochotná sumu zaplatiť, a že sa nebude ďalej vyjadrovať, pretože boj so žalobcom nezvládne. Nechce už fungovať v tomto systéme a nenamieta nič.
12. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom žaloby a písomných podaní žalobcu i žalovanej, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založenými v súdnom spise, výsluchom strany sporu a zistil tento skutkový stav:
13. Dňa 20.06.2017 uzavrel žalobca, ako nájomca, so žalovanou, ako podnájomcom, Zmluvu o podnájme nebytových priestorov a súčasne dňa 20.06.2017 Zmluvu o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelne energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov.
14. Predmetom Zmluvy o podnájme nebytových priestorov bol nebytový priestor nachádzajúci sa v Dome kultúry o celkovej výmere 67,00 m2, ktorý dal nájomca do podnájmu podnájomcovi - žalovanej. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť v prevádzke svojho kvetinárstva na adrese A. X, XXX XX B.. Podnájom nebytových priestorov bol uzavretý na dobu určitú, a to odo dňa 01.07.2017 do platnosti nájomného vzťahu Nájomcu k predmetu prenajatých nebytových priestorov, pričom z čl. I ods. 2 predmetnej zmluvy bolo stanovené, že dňa 23.12.2013 vlastník predmetnej budovy –
Domu kultúry, Masarykova 2, Košice, Rada Odborov OZ KOVO U.S. Steel uzatvoril s nájomcom TAMAM COMERC s.r.o. Zmluvu o nájme nebytových priestorov od 01.01.2014 do 31.12.2023, v zmysle ktorej mohol nájomca prenajaté nebytové priestory ďalej prenajímať tretím osobám. Podľa čl. V ods. 2 Zmluvy o podnájme nebytových priestorov cena podnájmu nezahrňovala úhradu služieb spojených s podnájmom nebytových priestorov. Podľa ods. 2 bol podnájomca – žalovaný povinný od 01.07.2017 uhrádzať nájomné vo výške 350,- eur mesačne na základe vystavenej faktúry na účet nájomcu. Podnájomca mal podľa zmluvy hradiť služby spojené s podnájmom, ktoré predstavovali elektrickú energiu, kúrenie, vodné, stočné, odvoz smetia, spotreba plynu a upratovanie, na základe faktúr predložených Nájomcom, pričom konkrétna výška za služby mala byť určená na základe spotreby a podielu prenajatých plôch. Podnájomca mal od 01.07.2017 platiť úhradu služieb mesačne vždy najneskôr do 15. kalendárneho dňa mesiaca v lehote splatnosti na základe vystavenej faktúry.
15. Zmluva o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelne energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie v čl. II stanovovala jej uzavretie na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.07.2017. V čl. III ods. 2 písm. a) sa odberateľ – žalovaná zaviazala dodávateľovi k úhrade vyúčtovaných nákladov za elektrickú energiu, vodné a stočné jedným z nasledujúcich spôsobov: 1/ paušálne do 15. kalendárneho dňa aktuálneho mesiaca za predchádzajúci mesiac, 2/ na základe faktúry vystavenej na základe skutočne nameraných hodnôt internými meračmi danej prevádzky do 15. kalendárneho dňa aktuálneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Odberateľ sa v uvedenom článku pod písm. b) zaviazal uhradiť dodávateľovi náklady za tepelnú energiu, náklady za komunálny odpad a upratovanie spoločných priestorov paušálne, do 15. kalendárneho dňa aktuálneho mesiaca za predchádzajúci mesiac a písm. c) akceptovať všetky zmeny cien alebo spôsobu účtovania zo strany primárnych dodávateľov médií a správcu miestneho poplatku za komunálny odpad. Podľa uvedenej zmluvy dodávateľ prefakturuje odberateľovi a) náklady za dodávku elektrickej energie ako násobok priemeru nákladov (v eur) na 1kWh vypočítaného z faktúry dodávateľa a skutočnej nameranej spotreby odberateľa, b) náklady za dodávku tepelnej energie ako násobok priemeru nákladov (v eur) na 1 kWh vypočítaného z faktúry Dodávateľa a skutočnej nameranej spotreby odberateľa, c) náklady na vodné a stočné ako násobok jednotkovej ceny a skutočnej spotreby zistenej odpočtom z vodomeru/ vodomerov namontovaných v nebytových priestoroch prenajímaných odberateľom, d) pomernú časť miestneho poplatku za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu a poplatku za upratovanie spoločných priestorov stanovených platobným výmerom správcu poplatku v závislosti od veľkosti plochy (m2) daného nebytového priestoru, ktorý je prenajímaný odberateľom.
16. Z faktúry č. 202444 zo dňa 24.05.2024, so splatnosťou 26.05.2024 vyplynulo, že predmetom bola fakturácia dodávky elektrickej energie žalovanej do kvetinárstva Dašena za mesiace január 2024 – apríl 2024 v sume 840,53 eura. Z faktúry č. 202445 zo dňa 31.05.2024, splatnej dňa 05.06.2024 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanej dodávku elektrickej energie za mesiac máj 2024 v sume 186,12 eura. Žalovaná si záväzok vyplývajúci zo zmluvy o prefakturovaní nesplnila a žalobcovi vystavené faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu riadne a včas neuhradila.
17. Zo sms komunikácie predloženej žalobcom medzi žalobcom a žalovanou vyplynulo, že dňa 22.05.2025 žiadal žalobca o zaslanie e-mailovej adresy, na ktorú by následne zaslal faktúru za spotrebu elektrickej energie. Z komunikácie zo dňa 24.05.2025 súd zistil, že žalobca touto cestou oznámil žalovanej, že jej na e-mail zaslal faktúru za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 01.01.2024 do 30.04.2024. Žalobca v predmetnej sms správe žiadal dodržať termín splatnosti, nakoľko v opačnom prípade bude nútený pristúpiť k obmedzeniu dodávky elektrickej energie. V správe zo dňa 25.05.2025 žalobca opätovne vyzval žalovanú k úhrade vyššie uvedenej faktúry s upozornením, že v prípade nedodržania termínu splatnosti bude nútený pristúpiť k obmedzeniu dodávky elektrickej energie, a to 27.05.2024. Dňa 06.06.2024 žalobca zaslal žalovanej správu, že neeviduje úhradu faktúr za energie spolu s upozornením, že ak nebudú uhradené v najbližšej dobe, žalobca bude nútený podať návrh na súd. Z nedatovaného písomného listu označeného ako Výzva na úhradu nezaplatených faktúr č. 20244 a č. 202445 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu nezaplatených faktúr č. 202444 a č. 202445 za spotrebu elektrickej energie v lehote 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Dôkaz o doručení žalovanej súdu nepredložil.
18. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „Zákon č. 116/1990 Zb“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďale len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
21. Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
22. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 116/1990 Zb. práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
23. Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
24. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
29. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
30. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
31. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
33. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
34. Podľa § 369 ods. 2 OBZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie č. 21/2013 “) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
36. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Súd na podklade zhodných tvrdení strán sporu dospel k záveru, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o podnájme nebytových priestorov a následne Zmluvu o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelnej energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov. Nebolo sporné ani to, že na základe Zmluvy o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelnej energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov žalobca vystavil dňa 24.05.2024 faktúru č. 202444, splatnú dňa 26.05.2024 predmetom ktorej bola fakturácia dodávky elektrickej energie za mesiace január 2024 – apríl 2024 v sume 840,53 eura a faktúru č. 202445, splatnú dňa 05.06.2024, predmetom ktorej bola fakturácia elektrickej energie, za mesiac máj 2024 v sume 186,12 eura. Žalovaná namietala, že nebola povinná platiť nájom ani spotrebu energií, nakoľko podľa jej tvrdenia bola uzavretá dohoda dňa 25.02.2014, podľa ktorej žalovaná poskytovala služby pre firmu TAMAM COMERC výmenou za neplatenie nájomného a spotrebu energií. Mala za to, že táto dohoda nebola formálne zmenená alebo vypovedaná, a preto sú spätné faktúry za energiu vystavené žalobcom bez právneho podkladu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenie žalovaná nepodporila žiadnymi dôkazmi. Zároveň žalovaná nerozporovala, že by v predmetnom období nebytové priestory neužívala, prípadne, že by k uzavretiu Zmluvy o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelnej energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov nedošlo. Žalovaná v konaní nepopierala, že faktúry vystavené žalobcom neuhradila, na pojednávaní jasne uviedla, že ich zaplatiť odmieta. Namietala krátku splatnosť faktúry – dva dni, nakoľko ju považovala za neprimeranú, odporujúcu zásadám dobrých mravov, pričom takáto krátka splatnosť podľa jej tvrdenia znemožnila riadne splniť si svoje povinnosti. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že faktúrou č. 202444, splatnou dňa 26.05.2024 bola vyúčtovaná dodávka elektrickej energie za mesiace január 2024 – apríl 2024, teda keby tieto mesiace žalobca účtoval samostatne, boli by už po lehote splatnosti. K faktúre za spotrebovanú elektrickú energiu za mesiac mám 2024 bola splatnosť 5 dní. K námietke žalovanej, že nebola pozvaná k odpočtu elektromera a nebol jej poskytnutý začiatok merania spotreby elektriny, že elektromer, ktorý bol použitý neprešiel predpísanou kalibráciu alebo overením a má viac ako 10 rokov, čo môže spôsobiť nepresné merania súd uvádza, že žalovaná uvedené tvrdenie nijako nepreukázala, a jej vyjadrenie zostalo len v rovine dohadov. Žalobcovi uvedená povinnosť zo zmluvy nevyplývala. Rovnako ani tvrdenie žalovanej, že dňa 27.05.2024 žalobca prerušil dodávku elektrickej energie do prevádzky žalovanej bez predchádzajúceho upozornenia a bez právneho dôvodu sa neukázalo ako pravdivé, nakoľko bolo z listinných dôkazov predložených žalobcom preukázané, že platnosť podnájomnej zmluvy žalovanej skončila k 31.12.2023. Žalobca preukázal, že žalovanú vyzýval na úhradu dlžnej sumy predložením predžalobnej výzvy (nedatovaná), ktorú žalovaná nerozporovala a zároveň sms komunikáciou z 22.05.2024, 24.05.2024, 25.05.2024, 27.05.2024.
37. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť niečo relevantné v spore tvrdiť. Povinnosť tvrdenia, teda bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade žalobcu. S bremenom tvrdenia je úzko spätá aj dôkazná povinnosť, pričom ak ich žalobca ustojí, teda v prvom rade tvrdí podstatné a rozhodné skutočnosti, na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení označí dôkazy, následne sa uvedená povinnosť tvrdenia s dôkaznou povinnosťou presúva na protistranu, žalovaného. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi princípom formálnej pravdy a následne rozsudok v spore v zásade zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Ako vyplýva z uvedeného vyššie, žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu účinne. Obrana žalovanej zostala v rovine nepreukázaných tvrdení. Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že
keďže žalovaná za účelom preukázania svojich tvrdení neoznačila a ani nepredložila žiadne dôkazné prostriedky, účinná právna úprava v súdenej veci neumožňovala súdu vykonať dôkazy bez návrhu strany sporu. Pokiaľ strana nesplní, respektíve nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Žalovaná ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie, neuplatnila také prostriedky procesnej obrany, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o dôvodnosti ňou uplatnenej obrany.
38. S ohľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žalobca si nárok voči žalovanej uplatnil žalobou dôvodne, a preto mu priznal sumu 1026,65 eura. Žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o prefakturovaní a úhrade nákladov za spotrebu elektrickej a tepelne energie, vody a stočného, poplatku za komunálny odpad a za upratovanie spoločných priestorov, na základe ktorej žalovanej vystavil faktúry za dodávku elektrickej energie, ktoré žalovaná neuhradila riadne a včas. Súd mal v konaní preukázané aj to, že sa žalovaná s úhradou žalovanej sumy dostala do omeškania, a preto v súlade s § 369 ods. 1 OBZ priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, a to v súlade so žalobným návrhom. Nad rámec súd uvádza, že za nijako významné nepovažoval tvrdenia žalovanej o nátlaku zo strany žalobcu, prípadne jej hodnotenie žalobcovho podnikania. Zároveň sa súd nezaoberal ani náhradou škody, nakoľko si ju žalovaná neuplatnila spôsobom, ako to vyžaduje zákon, taktiež ďalšie argumenty sporových strán súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerelevantné, preto sa s nimi osobitne nezaoberal.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd nevzhliadol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).