Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-158-2025.pdf
PDF · 141.86 KB
Case nature
Subarea
13CoP/158/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: C. D., E. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F. G. XX, zastúpená splnomocnencom: Jóža a partneri, s.r.o., IČO: 53 815 963, adresa sídla Nitra, Sládkovičova 7, a otca: H. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. J. K. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 34P/102/2025 - 67 z 30. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e a vo výroku III. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi ho riadne a včas pred miestom svojho bydliska odovzdať. Otec je povinný po ukončení styku maloletú pred miestom bydliska matky riadne a včas matke vrátiť. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú A. dočasne ponechal v starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.), otcovi uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok II.) a upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny týždeň vo štvrtok od 13:00 hod. do 16:00 hod., až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a styk otca s maloletým dieťaťom v určenom čase umožniť. Miestom preberania maloletého dieťaťa je bydlisko matky, ktoré je súčasne miestom odovzdávania maloletého dieťaťa. Matka je oprávnená byť prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom (výrok III.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2025, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou vo výške 270 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletého dieťaťa a styk otca s maloletým dieťaťom ponechal neupravený z dôvodu, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu a stupňujúcu sa agresiu otca voči matke dieťaťa, ktorá vyvrcholila do fyzických útokov, s cieľom zabezpečiť stabilné, pokojné a bezpečné prostredie pre maloleté dieťa sa matka rozhodla opustiť spoločnú domácnosť. Od 18.01.2025 žije spolu s maloletým dieťaťom u svojich rodičov, pričom od ich odchodu zo spoločnej domácnosti dochádza k stretávaniu otca s maloletým dieťaťom len sporadicky, maximálne raz mesačne, stretnutia prebiehajú tak, že matka
čaká otca pri zastávke v blízkosti svojho aktuálneho bydliska a následne spoločne odchádzajú do obchodného centra, kde navštívia detský kútik, že každé stretnutie trvá maximálne dve hodiny, že otec si k maloletému dieťaťu vytvoril určitú citovú väzbu, avšak nie v takej miere, aby bol schopný samostatne zabezpečiť jeho starostlivosť bez prítomnosti matky, že maloleté dieťa otca vníma ako blízku osobu, avšak vzhľadom na svoj vek a veľmi silnú citovú väzbu k matke nie je schopné zotrvať v jeho prítomnosti bez jej fyzickej blízkosti, pokiaľ sa matka vzdiali čo i len na krátku vzdialenosť, maloleté dieťa reaguje plačom a dožaduje sa jej prítomnosti, že otec dlhodobo vykazuje agresívne a vulgárne správanie voči matke, pričom sa u neho prejavujú aj sklony k fyzickému násiliu, že vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vek maloletého dieťaťa a jeho silné citové naviazanie na matku, nemá matka inú možnosť, ako podmieňovať osobné stretnutia otca s maloletým dieťaťom výlučne svojou prítomnosťou, že po odlúčení sa vzájomný vzťah medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa výrazne zhoršil do takej miery, že nie sú schopní priamej osobnej komunikácie. Ich kontakt prebieha prevažne prostredníctvom elektronickej komunikácie, najmä cez aplikácie WhatsApp a Messenger. Aj táto forma komunikácie je však zo strany otca poznačená urážlivými a vulgárnymi vyjadreniami voči matke, že otec prostredníctvom elektronickej komunikácie opakovane vyjadruje úmysel získať maloleté dieťa do svojej výlučnej starostlivosti, a to formou vyhrážok a nátlaku voči matke. V správach uvádza napríklad ...budúci týždeň mi dajú moju dcéru...Dcérku zoberiem od teba a ty ju už dlho mať nebudeš...zoberiem ti tú malú, ty sa zbadáš, atď., že odkedy matka odišla s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti do dňa podania návrhu otec prispel na výživu maloletého dieťaťa len formou troch jednorazových platieb na bankový účet matky, a to v celkovej výške 130 eur (dňa 06.03.2025 vo výške 50 eur, dňa 10.03.2025 vo výške 40 eur a dňa 05.05.2025 vo výške 40 eur). Navrhovateľka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 351 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne, čo predstavuje jej jediný pravidelný príjem v celkovej výške 411,80 eur mesačne. Matka nemá ďalšie príjmy a výlučne sama zabezpečuje bežné životné potreby maloletého dieťaťa z uvedených finančných prostriedkov. Otec s návrhom matky v časti určenia výživného v požadovanej výške 270 eur mesačne nesúhlasil, nakoľko vzhľadom na jeho finančné možnosti je táto suma neprimeraná. Výživné navrhol určiť v sume 100 eur mesačne a navrhol upraviť jeho styk s maloletou aspoň 1 x týždenne bez prítomnosti matky.
1.2 V konaní mal za osvedčené, že maloletá A. má 1,5 roka a pochádza z partnerského vzťahu rodičov, matky C. D. a otca H. B., ktorí sú účastníkmi konania. Nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravá a matka má s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky. Detským lekárom maloletého dieťaťa je H. G., detská ambulancia Pata, maloleté dieťa máva iba bežné detské ochorenia. Do júna tohto roku bol otec s maloletým dieťaťom v pravidelnom osobnom kontakte cca 2-krát mesačne, pričom stretávanie prebiehalo vždy na vopred dohodnutom mieste, mimo miesta aktuálneho pobytu matky a trvalo v rozmedzí od 1 do 3 hodín. Dĺžka stretnutia záležala od toho, ako dlho matke maloletého dieťaťa dovolili rodičia zostať vonku. T. č. maloleté dieťa nemá s otcom žiadny kontakt, posledný krát ho otec videl pred 3 mesiacmi. Pohovor s maloletým dieťaťom zo strany kolízneho opatrovníka nebol možný vzhľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť, maloleté dieťa sedelo pri mame, bolo hanblivé a aj keď sa mu pracovníčky prihovorili, otočilo sa k mame.
1.2.1 Matka spolu s maloletým dieťaťom obývajú 8-izbový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jej sestry F. B.. Rodinný dom je dvojgeneračná novostavba, v ktorej bývajú aj starí rodičia maloletého dieťaťa. Rodinný dom pozostáva z obývacích izieb, zo spální, detských izieb, 4 kúpeľní, dom bol vkusne, čisto zariadený. Izba matky a maloletého dieťaťa bola čisto, účelne zariadená k potrebám maloletého dieťaťa, nachádzala sa tam posteľ, skriňa s množstvom detského oblečenia, hračky a detský nábytok. Súčasťou izby je kúpeľňa so sociálnym zariadením. Pre maloleté dieťa boli vytvorené vhodné podmienky pre jeho osobný rast a rozvoj. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá spolu s rodinnými prídavkami sumu 411 eur. S financiami a starostlivosťou o maloleté dieťa pomáhajú matke starí rodičia.
1.2.2 Otec maloletého dieťaťa spolu so svojou sestrou E. B. a jej dvomi maloletými deťmi obýva jednopodlažný, 4-izbový rodinný dom s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve ich brata - p. L. C. B.. Náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti sú tvorené mesačnými zálohovými platbami za vodu v sume 40 eur; elektrinu 87 eur; plyn 180 eur; internet + TV + paušál na mobilný telefón 100 eur; komunálny odpad 40 eur/os./rok, ktoré hradí otec maloletého dieťaťa a zároveň prispieva mesačne na domácnosť sumou 150 eur. Zariadenie domácnosti je prispôsobené potrebám maloletého dieťaťa, hygiena a čistota priestorov je na veľmi dobrej úrovni, okolie domu je upravené, dvor oplotený, na úrovni priemerného štandardu, bez ohrozujúcich vplyvov. Otec maloletého dieťaťa je slobodný, má ukončené základné vzdelanie. Od 04/2025 je prostredníctvom pracovnej agentúry zamestnaný v
spoločnosti M. N. G. G. v pracovnej pozícii skladník, s dosahovaným priemerným mesačným príjmom, podľa jeho vyjadrenia, cca 1.000 eur netto. Iný príjem neuvádza. Okrem maloletého dieťaťa nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Je zdravý, nemá zvýšené výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou. Medzi svoje pravidelné mesačné výdavky zahrnul výdavky na stravu 150 eur; hygienu 30 eur; ošatenie a obuv 40 eur; náklady spojené s dochádzkou do práce 30 eur, splátku spotrebného úveru 240 eur. Otec pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom verbalizoval, že pri každom stretnutí prispel matke na výživu maloletého dieťaťa finančnou čiastkou od 50 do 100 eur a že okrem finančného plnenia neposkytoval dieťaťu žiadne iné (vecné) plnenia, nakoľko by sa týmto spôsobom rodičia matky maloletého dieťaťa dozvedeli, že matka umožňuje otcovi kontakt s dieťaťom.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 a § 366 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je s časti dôvodný.
1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti určenia výživného zo strany otca a v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom uviedol, že z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere, a to najmä z dôvodu potreby maloletému dieťaťu zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, keďže otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní riadne, resp. nie v takom rozsahu, ktorý by postačoval na uspokojenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Súd má vzhľadom k uvedeným skutočnostiam za to, že úprava výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením je v záujme maloletého dieťaťa. Z návrhu matky vyplýva, že s maloletým dieťaťom býva v spoločnej domácnosti so starými rodičmi maloletého dieťaťa, aktuálne nepracuje z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej výške 411,80 eur. Matka maloletého dieťaťa pravidelné výdavky na maloleté dieťa konkrétnymi sumami nevyčíslila, uviedla, že ich uhrádza ona, nakoľko otec prispel od ich odchodu zo spoločnej domácnosti, na výživu maloletého dieťaťa trikrát sumou v celkovej výške 130 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje inštitút umožňujúci zabezpečiť maloletému dieťaťu dočasne finančné prostriedky zo strany rodiča, ktorý nemá dieťa v starostlivosti aspoň v rozsahu umožňujúcom pokrytie jeho základných nevyhnutných výdavkov, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP neurčuje súd výšku výživného v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletého a celkovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, ale len v nevyhnutnej výške, v rozsahu, ktorý umožňujú osvedčené majetkové a príjmové pomery povinnej osoby. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia § 366 CMP je tak rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Z uvedených dôvodov, s poukazom tiež na absentujúce vyčíslenie mesačných výdavkov na maloleté dieťa matkou maloletého dieťaťa, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne (s ktorou sumou súhlasil aj otec maloletého dieťaťa), majúc za to, že pokiaľ matka prispeje na výživu maloletého dieťaťa aspoň v zákonnej minimálnej výške, t.j. v sume 38,93 eur mesačne v zmysle § 62 ods. 3 ZR, tak maloleté dieťa bude mať k dispozícii sumu, ktorá postačuje na pokrytie výdavkov na základné životné potreby dieťaťa, t.j. predovšetkým výdavkov na stravu, hygienu a oblečenie dieťaťa. Z vykonaného dokazovania má súd osvedčené, že otec je zamestnaný v agentúre H. G. G., s pravidelným čistým mesačným príjmom vo výške približne 1.000 eur, a teda je nepochybne v jeho možnostiach dočasne, do skončenia konania vo veci samej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100 eur mesačne. Pre úplnosť súd uvádza, že v rámci konania vo veci samej súd vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie (vrátane zákonných podmienok upravených v hmotnoprávnych ustanoveniach vzťahujúcich sa na vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu) a nie je v ňom viazaný rozhodnutím vydaným v konaní podľa § 366 CMP.
1.5 Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, v danom prípade mal súd taktiež dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Na základe zhodných tvrdení rodičov mal súd osvedčené, že starí rodičia maloletého dieťaťa zo strany matky neumožňujú plnohodnotnú realizáciu styku otca s maloletým dieťaťom v ich domácnosti (v ktorej žije aj matka s maloletým dieťaťom), resp. v jej blízkosti, v dôsledku čoho sa styk otca s maloletým dieťaťom toho času nerealizuje. V tejto súvislosti súd podotýka, že z petitu podaného návrhu matky síce vyplýva, že matka nežiada neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, tento svoj návrh však pred kolíznym opatrovníkom modifikovala a žiadala upraviť styk každý nepárny piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste jej bydliska a za jej prítomnosti. Vo svojom následnom vyjadrení matka uviedla, že prípadné stretnutia otca s maloletou bez prítomnosti matky by mohli mať negatívny vplyv na psychickú stabilitu dieťaťa, keďže má vytvorenú mimoriadne silnú citovú väzbu k matke. Otec navrhol upraviť styk tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý štvrtok od 13.00 hod. do 16.00 hod., ktorému rozsahu styku by dokázal prispôsobiť svoje pracovné povinnosti.
1.5.1 Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Súd sa s poukazom na skutočnosť, že posledný osobný kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa realizoval v mesiaci jún 2025, stotožnil s názorom otca maloletého dieťaťa, ktorý žiadal aspoň o základnú úpravu styku s maloletým dieťaťom s tým, že súd pri úprave styku vzal do úvahy skutočnosti osvedčené obsahom spisového materiálu a prihliadol na rodičmi navrhovanú úpravu styku, ktorú primerane modifikoval s prihliadnutím na doposiaľ zistené okolnosti prípadu, resp. na pracovné povinnosti otca. Čo sa týka prítomnosti matky počas styku maloletého dieťaťa s otcom, súd vychádzal z tvrdení matky o tom, že maloletá má vytvorenú mimoriadne silnú citovú väzbu k matke a reaguje na jej akékoľvek krátkodobé vzdialenie intenzívnym plačom. Zároveň súd prihliadol na zhodné tvrdenia rodičov, že styk maloletého dieťaťa s otcom sa toho času vôbec nerealizuje, preto má súd za to, že aj vzhľadom na nízky vek dieťaťa je potrebné, aby si opätovne zvyklo na prítomnosť otca, k čomu je podľa názoru súdu nevyhnutne potrebná súčinnosť matky ako prvej vzťahovej osoby v živote maloletého dieťaťa. Súd však podotýka, že matka má právo a nie povinnosť byť prítomná pri styku s otcom a toto môže využiť v závislosti od toho, či bude jej účasť na stretnutiach potrebná. Súdom určený rozsah styku je spôsobilý zabrániť strate vzájomného kontaktu, prípadne odcudzeniu otca a maloletého dieťaťa, ako i rozvíjať emocionálnu väzbu dieťaťa a otca, ďalej zabezpečí pravidelný režim pre maloleté dieťa, nakoľko súd má za to, že maloleté dieťa je v citlivom veku, kedy pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin je dôležité zabezpečiť mu pravidelnosť stretávania sa s otcom, ale zároveň zachovať jeho denný režim, ktorý mu zabezpečuje a najlepšie pozná jeho matka. Keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie a nie o rozhodnutie vo veci samej a neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, súd považoval za dostatočnú úpravu styku v uvedenom rozsahu s tým, že posúdenie vhodnosti prípadnej rozsiahlejšej úpravy bude predmetom dokazovania vo veci samej.
1.6 Pre úplnosť súd uvádza, že tvrdenia matky o fyzickom násilí zo strany otca súd nemá doposiaľ osvedčené, pričom súd poukazuje na samotný návrh matky, z ktorého o.i. vyplýva, že rozsah styku otca s maloletým dieťaťom je aktuálne limitovaný nielen z dôvodu narušených vzťahov medzi rodičmi, ale najmä v dôsledku zásahov zo strany starých rodičov zo strany matky, ktorí majú s otcom konfliktný vzťah. Súd nadobudol presvedčenie, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sa mohli (ešte viac) zhoršiť aj v dôsledku vplyvu starých rodičov, ktorí svojej dcére zakazujú kontakt s otcom maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi.
1.7 Súd dáva do pozornosti oboch rodičov, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby rodičia vyvinuli maximálne úsilie na vzájomné kultivované správanie sa, ktoré je základným predpokladom zdravého vývinu maloletého dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií aj v budúcnosti. Dieťa by malo vyrastať v atmosfére lásky, šťastia, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie tak, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Uvedené možno len ťažko docieliť, keď medzi rodičmi, resp. ďalšími rodinnými príslušníkmi prebiehajú neustále konflikty a dieťa je pravidelne svedkom nepriateľského, až agresívneho správania sa z ich strany. Súd preto apeluje na rodičov, aby k vzniknutej situácii pristupovali zodpovedne a aby uprednostnili záujmy svojho maloletého
dieťaťa a konštruktívne riešenia problémov pred zbytočným prehlbovaním konfliktov. Súd zdôrazňuje, že sú to predovšetkým rodičia, ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojich detí.
2. Uznesenie vo výrokoch II. a III. napadla riadnym a včasným odvolaním matka viniac súd prvej inštancie, že pri rozhodovaní o návrhu matky uprednostnil prioritne návrhy otca ako aj jeho „formálne“ rodičovské právo pred najlepším záujmom maloletej A., a to v rozpore s článkom 5 ZR, napriek tomu, že starostlivosť otca o maloletú bola, či už v čase spolužitia rodičov, ale aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti, len minimálna, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil tvrdenia matky o pretrvávajúcej závislosti maloletej na matke a jej neschopnosti zotrvať v prítomnosti otca bez fyzickej prítomnosti matky a z toho plynúce námietky matky o nevhodnosti stretávania sa otca s maloletou bez prítomnosti matky, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje súčinnosť a aktívne podporuje udržiavanie vzťahu otca s maloletou, avšak otec sa k matke správa hrubo a urážlivo, a to aj pri styku s maloletou, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil denný režim maloletej a styk otca s maloletou upravil v čase kedy maloletá realizuje zaužívaný poobedný spánok (v čase približne od 13:00 hod. do 16:00 hod., teda na obdobie, kedy nie je možné, aby matka maloletú na styk s otcom otcovi odovzdala, že súd pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca nezohľadnil skutočnosť, že majetkové a príjmové pomery otca sú výrazne vyššie ako matky, ktorá celý svoj príjem vynakladá na výživu a starostlivosť o maloletú, pričom otec vo svojom vyjadrení sa k návrhu matky ohľadom svojich výdavkov uviedol len výdavky, ktoré súvisia s prevažne so zabezpečovaním jeho nadštandardných potrieb, že matka navrhovala výživné vo výške 270 eur vzhľadom na výdavky spojené so zabezpečením základných potrieb maloletej vo výške 785 eur mesačne a napokon, že podľa „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“)„ by pri príjme povinného rodiča 1.000 eur a veku dieťaťa 1 a pol roka výživne malo predstavovať 18 % príjmu, teda 180 eur.
2.1 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záverom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým zaviaže otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške a 270 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a upraví styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň vo štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že styk sa v určenom čase začne v mieste bydliska matky, kde sa v určenom čase aj skončí.
3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
3.1 Otec odvolací návrh nepodal a k odvolaniu matky maloletej sa vecne nevyjadril. Vo svojom mailovom vyjadrení poukázal len na to, že matka mu nedovoľuje s maloletou sa stretávať podľa rozhodnutia súdu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne vopred k rukám matky maloletej do právoplatného skončenia konania vo veci samej a ktorým upravil styk otca s maloletou (výrok II. a III.). Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, a preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.
5.1 Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
5.2 Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že v konaní boli osvedčené podmienky, za ktorých by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania spôsobom uvedením odvolaním napadnutým v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III., čo do určenia frekvencie stretávania sa otca s maloletou. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov, by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
6. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.3 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7.4 Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
7.5 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7.6 Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
8.1 Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZR. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.
8.2 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, sú bývalými partnermi a výkon ich práv a povinností k maloletej nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Maloletá A. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Rodičia aktuálne vedú na Okresnom súde Galanta súdny spor o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedený pod sp. zn. 34P/102/2025.
8.3 V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
8.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZoR).
9. Maloletá A. je toho času vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde má zabezpečené bývanie, výchovu a s časti aj výživu. Neobstojí preto námietka matky, že súd pri úprave rozsahu vyživovacej
povinnosti otca nezohľadnil skutočnosť, že majetkové a príjmové pomery otca sú výrazne vyššie ako matky, ktorá celý svoj príjem vynakladá na výživu a starostlivosť o maloletú, pričom otec vo svojom vyjadrení sa k návrhu matky ohľadom svojich výdavkov uviedol len výdavky, ktoré súvisia prevažne so zabezpečovaním jeho nadštandardných potrieb, že matka navrhovala výživné vo výške 270 eur vzhľadom na výdavky spojené so zabezpečením základných potrieb maloletej vo výške 785 eur mesačne, nakoľko matka na jednej strane, či už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla a neosvedčila, aké sú základné potreby maloletej a v odvolaní tieto základné potreby maloletej len vyčíslila vo výške cca 270 eur mesačne, taktiež bez osvedčenia pravdivosti takýchto svojich skutkových tvrdení nevyhnutne potrebných pre rozhodnutie o jej návrhu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd z vykonaného dokazovania, nemohol uzavrieť, že suma 100 eur mesačne navrhovaná otcom po zohľadnení rodinných prídavkov na maloletú vo výške 60 eur mesačne, nepostačuje na krytie nevyhnutných potrieb maloletej matkou z jej príjmov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ matka základné potreby maloletej deklarovala vo výške 785 eur mesačne (strava 580 eur, plienky 40 eur, kozmetika 55 eur, oblečenie 50 eur, lieky 30 eur, vitamíny 30 eur), odvolací súd bez ďalšieho (teda len vzhľadom na svoje poznatky o základných potrebách maloletého dieťaťa vo veku maloletej A. vyplývajúcich z jeho súdnej praxe) dospel k záveru, že pre zabezpečenie základných potrieb maloletej je postačujúca suma cca 230 eur mesačne (strava 150 eur, plienky 40 eur, kozmetika 20 eur, oblečenie 20 eur). Pri úvahe o výške výživného zo strany otca potrebného na zabezpečenie základných potrieb maloletej potom zohľadnil skutočnosť, že matka maloletej osvedčila svoj príjem vo výške 411 eur mesačne, z ktorých finančných prostriedkov sumu 284 eur mesačne (suma životného minima na jednu plnoletú osobu) potrebuje nevyhnutne na krytie svojich odôvodnených potrieb, a teda na krytie základných potrieb maloletej v sume 230 eur jej zostáva suma cca 127 eur mesačne (411 – 284 = 127) a chýba jej suma cca 103 eur mesačne. Pokiaľ teda súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne a námietky matky o jeho nesprávnosti za nedôvodné. Nakoľko matka v konaní neosvedčila výšku základných potrieb maloletej, avšak otec uznal nárok maloletej na výživné v nevyhnutnej miere z jeho strany vo výške 100 eur mesačne, bolo možné skutkové tvrdenia matky o potrebe výživného v nevyhnutnej miere na maloletú zo strany otca vo výške 100 eur mesačne aj bez osvedčenia základných potrieb maloletej považovať za nesporné.
10. Nedôvodná bola aj námietka matky, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky uprednostnil prioritne návrhy otca ako aj jeho „formálne“ rodičovské právo pred najlepším záujmom maloletej A., a to v rozpore s článkom 5 ZR, napriek tomu, že starostlivosť otca o maloletú bola, či už v čase spolužitia rodičov, ale aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti len minimálna, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil tvrdenia matky o pretrvávajúcej závislosti maloletej na matke a jej neschopnosti zotrvať v prítomnosti otca bez fyzickej prítomnosti matky a z toho plynúce námietky matky o nevhodnosti stretávania sa otca s maloletou bez prítomnosti matky, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že matka poskytuje súčinnosť a aktívne podporuje udržiavanie vzťahu otca s maloletou, avšak otec sa k matke správa hrubo a urážlivo, a to aj pri styku s maloletou, keďže súd prvej inštancie pri úprave styku otca s maloletou ponechal právo matky podľa jej uváženia (reagujúc na aktuálnu situáciu, psychické rozpoloženie, či už maloletej, alebo matky maloletej, prípadne správania sa otca maloletej) byť prítomná pri styku otca s maloletou, teda spôsobom, kedy otec maloletej je povinný rešpektovať rozhodnutie matky o jej prítomnosti pri styku otca s maloletou. Takýto spôsob rozhodnutia súdu matku nediskvalifikuje z jej účasti pri styku otca s maloletou, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu matka.
11. Obdobne nedôvodnou je aj námietka matky, že podľa „Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“)“ by pri príjme povinného rodiča 1.000 eur a veku dieťaťa 1 a pol roka výživne malo predstavovať 18 % príjmu, teda 180, nakoľko tak, ako bolo uvedené vyššie, v tomto konaní súd nerozhodoval o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej, kedy by sa uplatňovala matkou namietaná metodika, ale predmetom tohto konania bolo rozhodnúť neodkladným opatrením v akom rozsahu je dôvodné uložiť odporcovi platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere a v akom rozsahu matka nie je schopná z vlastných príjmov hradiť základné výdavky maloletej, a to len na základe osvedčenia základných skutkových okolností potrebných pre takéto rozhodnutie. Až v konaní vo veci samej o úprave výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletej bude súd vykonaným dokazovaním zisťovať všetky odôvodnené potreby maloletej a vzhľadom na možnosti a schopnosti rodičov určovať rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému maloletá nebude zverená do osobnej starostlivosti. Pri takomto rozhodovaní súd bude prihliadať aj na matkou namietanú Metodiku.
12. Naopak za dôvodnú bolo potrené považovať námietku matky, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil denný režim maloletej a styk otca s maloletou upravil v čase kedy maloletá realizuje zaužívaný poobedný spánok (v čase približne od 13:00 hod. do 16:00 hod., teda na obdobie, kedy nie je možné, aby matka maloletú na styk s otcom otcovi odovzdala. Odvolací súd preto chrániac najlepšie záujmy maloletej a jej potrebu poobedného spánku vzhľadom na jej vek a z neho plynúce vývinové potreby, pri zohľadnení denného režimu maloletej zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti úpravy styku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Je na otcovi, ako plnoletej osobe bez zdravotných obmedzení, aby si svoje pracovné záležitosti zariadil tak, aby v súdom stanovenom čase mal dostatok priestoru pre výkon svojho práva na styk s maloletou.
13. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletej A. pokúsili v otázkach súvisiacich s jej výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie, aby kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletej a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom a nedorozumeniam, ktorých je maloletá A. účastná. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálnu snahu o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a vytvoriť im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku oboch rodičov. Je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom o výchove ich spoločného dieťaťa je jedným z dôležitých kritérií pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému z rodičov vo veci samej maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, resp. ktorý z rodičov je diskvalifikovaný z osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (napr. pre jeho sústavné osočovanie a napádanie druhého rodiča, bojkotovanie kooperácie s ním, presadzovanie najmä svojich záujmov a pod.).
16. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).