Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8To-71-2025.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/71/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 07. októbra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.05.2025 sp. zn. 5T/10/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Michalovce, trvale bytom C. XXX, D. B.
ukladá
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, § 54 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ Tr. Zákona, účinného od 6.8.2024, trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín.
Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 5T/10/2025 zo dňa 15. mája 2025 obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX uznal vinným za skutok právne kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 Tr. zák. spáchaný tak, že
dňa 07.09.2022 v čase o 10.27 hod. na pobočke Tatra banky, a.s., organizačnej zložke Raiffeisen bank, ktorá sa nachádza na E. D. XX, B., podal žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 15.000,-Eur, zaevidovanú pod č. 3530187568, v ktorej uviedol nepravdivé informácie v súvislosti s jeho zamestnaním a zároveň k podanej žiadosti ako prílohu predložil falošné dokumenty a to potvrdenie o príjme pre zamestnanca na meno A. B. od zamestnávateľa DHL Supply Chain, ID 206121, Nordweg, Holandsko zo dňa 05.09.2022, výpisy z účtu banky Bunq B.V, IBAN: E. F. XXXXXXXX, potvrdzujúce príjem od DHL Supply Chain za mesiace 03,04,05,06,07 a 08/2022. Následne zo strany Tatra banky a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO:XXXXXXXX, bolo počas procesu overovania a schvaľovania úveru vyhodnotené, že predložené listinné materiály sú podozrivé, na základe čoho banka žiadosť o úverový produkt zamietla a úver v požadovanej výške 15.000 € neposkytla,
Za to mu súd uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. l/ Tr. Zákona účinného od 6.8.2024, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona účinného od 6.8.2024, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, kde v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že uložený trest považuje neprávoplatným rozsudkom OS Michalovce sp. zn.: 5T/10/2025 zo dňa 15.05.2025, s ohľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného za neprimerane prísny a v rozpore s účelom Trestného zákona.
Neprimeranosť uloženého trestu vidí najmä v tom, že na prejednávanom prípade bol spáchaný trestný čin v štádiu pokusu, teda konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna škoda. Obžalovaný viedol a vedie riadny život, je bezúhonným človekom, k spáchaniu skutku sa priznal a tento v celom rozsahu oľutoval. S ohľadom na uvedené skutočnosti poukazuje na to, že súd pri rozhodovaní o treste obžalovaného nezohľadnil zásadu primeraností a možnosť uloženia alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody, pričom tieto by mali mať pred trestom odňatia slobody prednosť. Okresný súd Michalovce sa v odôvodnení napádaného rozsudku žiadny spôsobom ani len nezaoberal možnosťou uloženia alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Preto poukazuje na to, že počas celého priebehu konania poukazovali na alternatívne možnosti k trestu odňatia slobody a to napríklad upustenie od potrestania v zmysle ust. § 40 Tr. zákona, podmienečné zastavenie trestného stíhania v zmysle ust. § 282 Tr. poriadku alebo uloženie trestu povinných prác v zmysle ust. § 54 Tr. zákona. Poukázal aj na ustanovenia § 34 Tr. zákona, ktoré upravujú postup súdu pri ukladaní trestov páchateľom, pričom zastáva názor, že v tomto prípade neboli zohľadnené a súd pri neprimerane, neodôvodnene a teda aj nezákonne uprednostnil ukladanie prísnejšieho trestu bez dostatočného odôvodnenia prečo by alternatívne tresty neboli v prejednávanom prípade účinné aj napriek tej skutočnosti, že o uloženie alternatívnych trestov žiadal obhajca na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu považujú napádané rozhodnutie aj za arbitrárne a nepreskúmateľné. Preto navrhol, aby odvolací súd, Krajský súd v Košiciach, tomuto odvolaniu vyhovel a rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.05.2025 pod sp. zn. 5T/10/2025 podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zrušil a vo veci sám rozhodol, a to uložením miernejších (alternatívnych) trestov, resp. upustil od potrestania obžalovaného resp. aby zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na podklade odvolania obžalovaného, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie je dôvodné.
Okresný súd v posudzovanom konaní vo vzťahu ku rozhodnutiu o treste obžalovaného, vykonaným dokazovaním zistil všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho predchádzajúcej protiprávnej minulosti, ako aj jeho aktuálne osobné a rodinné pomery, rozhodujúce pre správne a zákonné uloženie trestu. Pri ukladaní trestu vychádzal okresný súd zo správneho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona a správne ustálil aj konkrétne poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, keď zistil, že u obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. a absencia priťažujúcich okolností. Krajský súd s poukazom na odvolaciu argumentáciu sa stotožnil s obhajobou v tom, že okresný súd dostatočne nezohľadnil okolností prípadu, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život, pričom dôsledne nevyhodnotil všeobecné zásady ukladania sankcií vyjadrené v § 33a Tr. zák., najmä však ustanovenie § 33a ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého v prípadoch kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. V zmysle uvedeného dospel krajský súd k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody, hoc aj na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby a v minimálnej dĺžke skúšobnej doby, je s prihliadnutím na vývojové štádium spáchaného trestného činu, nespôsobenie škody, ako aj čistý odpis registra trestov v rozpore s uvedenou zásadou a zbytočne citeľnejšie postihuje páchateľa v situácii, kde je možné ukladať aj alternatívny druh trestu.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a keďže okresný súd náležite objasnil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o treste, mohol odvolací súd rozhodnúť sám a uložiť obžalovanému trest bez zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok odvolací súd ju vyhodnotil ako spoločensky závažnú činnosť, ohrozujúcu chránené spoločenské vzťahy, ktorej typologická závažnosť nebola zvyšovaná nejakými osobitnými okolnosťami, pričom išlo o konanie, ktoré bezprostredne smerovalo k vylákaniu úveru od iného, avšak k dokonaniu činu nedošlo a to z dôvodu na strane poškodeného. Teda konaním obžalovaného nebola poškodenému napokon spôsobená škoda, avšak motívom jeho konania bola, podľa názoru krajského súdu, zištná pohnútka, teda získať na škodu iného svoj vlastný majetkový prospech. Z konania obžalovaného je zrejmá aj jeho úmyselná forma konania v podobe priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., čo odôvodňuje ukladanie prísnejšieho trestu, než je to u nedbanlivostných formách zavinenia. U obžalovaného bolo nepochybne preukázaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. , teda že sa k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval. Napriek tomu, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za trestný čin, nemohol súd priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko z lustrácie priestupkov je zrejmý pomerne vysoký počet priestupkov. Aj keď ide o priestupky na úseku dopravy, čo je druhovo rozdielna protiprávna činnosť, než je predmetom tohto trestného stíhania, avšak ich počet bránil v úvahe o navrhovanom upustení od potrestania, či o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania. Práve uvedená náchylnosť obžalovaného k páchaniu menej závažných protispoločenských skutkov viedla k záveru o nutnosti ukladania trestu. Súd pri určovaní druhu trestu konštatoval, že na uloženie peňažného trestu neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nezamestnaný a za ďalšie jeho majetkové pomery nenaznačovali, že by peňažný trest mohol byť bezproblémovo vykonaný. Uloženie trestu domáceho väzenia vnímal súd zase ako veľmi prísne a navyše nebolo vykonané šetrenie za účelom splnenia technických podmienok jeho výkonu. Napokon sa súd rozhodol prikloniť k uloženiu trestu povinnej práce, nakoľko obžalovaný v minulosti pracoval, trest povinnej práce má všeobecne pozitívny výchovný vplyv na odsúdených a zároveň výkonom trestu bude zaistený aj istý prospešný účel pre spoločnosť. Vzhľadom na kritický postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti dospel senát k názoru, že účel trestu možno dosiahnuť uložením trestu povinnej práce. Za primeranú a postačujúcu výmeru trestu súd považoval výmeru na spodnej hranici jej sadzby v zmysle § 54 Tr. zák., nakoľko išlo len o vývojové štádium a obžalovaný osobnostne nepredstavuje kriminálne poznačeného páchateľa a preto mu uložil tento test vo výmere 40 hodín. Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovaným a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tiež odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.
Kriticky postoj obžalovaného k jeho trestnému činu, ktorý vyjadril svojim vyhlásením o vine odôvodňuje predpoklad určitej pozitívnej prognózy do budúcnosti a to aj pri ukladaní iného trestu než je trest odňatia slobody.
To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.