Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-48-2025.pdf
PDF · 191.97 KB
Case nature
Subarea
11P/48/2025
Uznesenie
22 11P/48/2025
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, 811 07 Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. B., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G. a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. X, F. I., C., XXXXX, v konaní o návrhu navrhovateľa: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, so sídlom Račianska 13152/69B, 831 02 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
22 11P/48/2025
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa maloletou: A. B., narodená XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času a v sobotu od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času, a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams.
Matka je povinná maloletú a súčasne technicko-komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na kontakt dieťaťa s navrhovateľom riadne pripraviť za účelom komunikácie s navrhovateľom a zabezpečiť prítomnosť maloletej pri zariadení.
II. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
20 11P/48/2025
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 26.03.2025 na tunajší súd domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa maloletá A. dočasne zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, do právoplatnosti vo veci samej a matke uloží súd povinnosť odovzdať maloletú otcovi v mieste bydliska otca, a po ukončení styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky. Alternatívne navrhovateľ žiada nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upraví styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok od 15:00 hod. do nedele 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Matka odovzdá maloletú otcovi v mieste bydliska otca, a po
ukončení styku otec odovzdá maloletú matke v mieste bydliska matky. Zároveň sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa matke uloží povinnosť písomne oznámiť otcovi miesto pobytu maloletej a písomne informovať otca o mieste, kde si maloletá plní povinnú školskú dochádzku. Navrhovateľ žiadal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou maloletej sa spoznal dňa XX.XX.XXXX. Toho času bola matka vydatá za matrikového otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, občana Talianskej republiky, ktorého následne uviedla v zmysle zákona aj do rodného listu maloletej. Navrhovateľ sa oboznámil s týmto právnym pomerom matky dňa XX.XX.XXXX, počas spoločnej služobnej cesty do M.. Matka mu vtedy naznačovala svoju nespokojnosť v manželstve aj z dôvodu, že s manželom – matrikovým otcom, ktorý býva v Taliansku, trávi málo času. Matka navrhovateľa zavolala na párty dňa XX.XX.XXXX, odkiaľ majú prvú spoločnú fotografiu. Matka neustále vyjadrovala nespokojnosť v manželstve, manželov nezáujem o ňu a pod.. Matka a navrhovateľ začali udržiavať partnerský vzťah a odo dňa XX.XX.XXXX sa začali stretávať aj v jeho byte na A. ulici. V tom čase bývala matka v prenajatom byte s kamarátkou. V dňoch XX. – XX.XX.XXXX boli prvýkrát na spoločnej lyžovačke v N.. Dňa XX.XX.XXXX sa stretli v G.. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ zoznámil matku s jeho maloletými deťmi z prvého manželstva – synmi (nar.: XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX), ktoré trvalo 13 rokov. S matkou sa navrhovateľ naďalej viac spoznávali a ich partnerský vzťah sa prehlboval aj po emocionálnej stránke, dňa XX. – XX.XX.XXXX boli spolu v A.. V júni XXXX zoficiálnili ich vzťah aj spoločensky, pričom trávili spolu čas v jeho byte, chodili na výlety s deťmi navrhovateľa, ukazovali sa verejne na spoločenských akciách. Matka tvrdila navrhovateľovi, že vzťah s jej manželom je nefunkčný a že manžel za ňou na Slovensko necestuje. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ matku predstavil jeho rodine, ktorá ju považovala za jeho partnerku. Pred rodinou navrhovateľ a matka tajili, že matka zatiaľ nie je rozvedená, aj keď v tom čase matka navrhovateľa ubezpečovala, že na rozvode intenzívne pracuje a že je to len otázka času a administratívy. Navrhovateľ sa snažil chápať jej situáciu a netlačil na ňu, dôveroval jej, že si svoju minulosť vie vysporiadať, tak aby nemala vplyv na ich vzťah, ktorý obaja budovali. Od začiatku roku XXXX začala matka a navrhovateľ ich vzťah brať ešte vážnejšie, rozhodli sa plánovať spoločnú budúcnosť, tzn. spoločnú domácnosť a spoločné dieťa. Navrhovateľ vedel, že matka veľmi túži po dieťati a tak s ňou dňa XX.XX.XXXX absolvoval konzultácie a vyšetrenia v oblasti reprodukčnej medicíny v L. N.. V zariadení sa teda pokúsili o asistovanú reprodukciu, bez úspechu. Od júna XXXX v čase, keď už matka bývala prevažne v byte navrhovateľa na A., aj keď stále mala prenájom s kamarátkou, začali spolu chodiť na obhliadky nehnuteľností. Vnímali to v tom období tak, že navrhovateľov byt na A. nie je vhodný pre rodinu s dieťaťom. V lete XXXX (XX.XX. – XX.XX.) absolvovali spoločnú dovolenku spolu s deťmi navrhovateľa karavanom – O., F., J. N. E.. Od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX spolu absolvovali roadtrip v P. (O., B., O., Q. B. P.), kde matka navrhovateľa ubezpečovala, že vzťah so svojim manželom ukončila. Po návrate z P., sa vrátili do navrhovateľovho bytu na A., oslávili matkine narodeniny a plánovali spoločnú budúcnosť. Navrhovateľ bol stále ubezpečovaný, že matka rozvod už rieši a že to má ešte vydržať. Matka dokonca pri rôznych spoločenských situáciách predstavovala navrhovateľa ako svojho manžela. Matka navrhovateľa presvedčila, že jej „tikajú biologické hodiny“ a že sa musia sústrediť na plánovanie spoločnej budúcnosti. Spoločne sa snažili o dieťa. Pri snahe o dieťa navrhovateľ matke v tomto období každý večer pomáhal s aplikáciou injekcií na riedenie krvi. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ s matkou spoločne navštívili Kliniku reprodukčnej medicíny E. I. G., kde spoločne podpísali žiadosť a súhlas s výkonom asistovanej reprodukcie. V uvedenom súhlase svojimi podpismi explicitne potvrdili, že budú považovaní za zákonnú matku a zákonného otca dieťaťa, ktoré sa im narodí po liečbe metódami umelého oplodnenia. V správe o liečbe je uvedený dátum odberu navrhovateľových spermií, matkiných vajíčok a dátum fertilizácie – dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa z tohto „procesu“ asistovanej reprodukcie narodila navrhovateľova a matkina spoločná dcéra maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to pár dní pred plánovaným pôrodom, keď matke doma na A. odtiekla plodová voda a následne ju navrhovateľ viezol do pôrodnice, pričom bol počas pôrodu s matkou. Maloletá sa narodila na XXX. deň od fertilizácie, teda v XX. týždni, čo zodpovedá dĺžke trvania tehotenstva. Po príchode z pôrodnice, priniesla navrhovateľovi pásku z pôrodnice, ktorou bolo označené dieťa so spoločne vybratým menom A. a spoločne dohodnutom priezvisku po matke A.. Až pri zápise maloletej na matrike navrhovateľ bol konfrontovaný s realitou, že ako otec dieťaťa v rodnom liste maloletej je už uvedený manžel matky a maloletá má jeho priezvisko. Navrhovateľ sa s matkou presťahovali do spoločnej domácnosti na F. XX I. G. XX.XX.XXXX v deň narodenia dcéry. Fungovali ako usporiadaná rodina a následné partnerské konflikty matky a navrhovateľa pramenili z neriešenia nesúladu skutkového, opisovaného a stále len sľubovaného stavu a právneho stavu, či už vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky a určenia otcovstva maloletej matkou. Matka navrhovateľa totiž ubezpečovala, že sa rozvedie s manželom ešte pred návštevou Kliniky reprodukčnej medicíny E. I. G.. Zmenila si na matrike priezvisko za slobodna
a tvrdila, že rozvod je už len administratívna formalita, a že to vyrieši pred narodením dieťaťa. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Je teda evidentné, že matka navrhovateľa už od počiatku zavádzala, či už v otázke formy spolužitia (manželstva) a spoločného dieťaťa. Matrikový otec maloletej žije v Taliansku, rodičovské práva voči maloletej si neuplatňuje, rovnako si neplní žiadne rodičovské povinnosti voči maloletej. Aj napriek vedomosti navrhovateľa o matričnom otcovi a teda jeho zápise v rodnom liste maloletej, navrhovateľ vyvíjal všetku snahu, aby s matkou a maloletou žili ako rodina, so svojimi radosťami a bežnými starosťami. Ako rodina viedli usporiadaný rodinný život, ako dôkaz prikladáme rodinné fotografie. Od narodenia maloletej navrhovateľ bol plne prítomný milujúci partner a rodič, ktorý sa stará o svoju rodinu. Od narodenia maloletej, keďže matka bola na materskej dovolenke a nemala príjem, navrhovateľ znášal všetky náklady spojené so zabezpečením rodiny, v plnom rozsahu zabezpečoval finančne celú domácnosť, matka používala jeho kreditnú kartu a pod.. Navrhovateľ platil maloletej aj súkromnú škôlku a platil aj súkromnú školu, ktorú maloletá do nedávna navštevovala, platí jej zdravotnú starostlivosť. Taktiež navrhovateľ uhrádzal všetky spoločné absolvované dovolenky, výlety a hradil stravovanie v reštauráciách a niektoré náklady na spoločnú domácnosť. Od narodenia maloletej sa navrhovateľ zapájal do všetkých rodičovských povinností, vrátane kúpania, prebaľovania, varenia, obliekania a kočíkovania, trávil s maloletou voľný čas a voľnočasové aktivity. Matka nebola ochotná vyriešiť otázku stavu otcovstva k maloletej, ktorej biologickým otcom je navrhovateľ, a ktorého maloletá od malička vníma ako svojho otca. Od narodenia sleduje jej pokroky a snaží sa jej zabezpečiť všetko, čo potrebuje dieťa k zdravému vývinu. Maloletá má pozornosť navrhovateľa, dôveru, majú vybudovaný skvelý vzťah. Navrhovateľ sa teší z úspechov maloletej, podporuje ju. Navrhovateľ zároveň rešpektuje úlohu matky. Matka chodila na dovolenky so svojou mamou, s kamarátkami na výlety, do divadla, na víno. Matka maloletú ponechala v takýchto prípadoch v starostlivosti navrhovateľa, nakoľko vedela, že sa môže na navrhovateľa spoľahnúť, pretože on sa o ňu bezpečne postará, pretože sa o ňu stará od jej narodenia a má všetky rodičovské schopnosti a kompetencie. Dňa XX.XX.XXXX matka vymenila zámok a navrhovateľ odvtedy vstupoval do domu na F. XX po dohode s matkou a vždy s jej súhlasom. Jeho zámerom bolo byť s maloletou tak, ako celé predošlé obdobie od jej narodenia. Napriek neustálemu záujmu o vyvážený styk, postupom času mu bol umožňovaný styk s maloletou v čoraz menšom rozsahu. Navrhovateľ považuje tento akt matky za ukončenie ich partnerského vzťahu, pričom si uvedomuje, že rodičom ostáva naďalej a má plný absolútny a bezvýhradný záujem o uplatnenie a plnene si svojich rodičovských práv a povinností. V období od odsťahovania do konca júna XXXX, keď maloletá navštevovala školu, rodičia mali zavedený režim. Navrhovateľ prišiel každé ráno a odviezli spolu dcéru do školy. Po práci okolo 17tej, navrhovateľ prišiel za maloletou, zahrali sa, čítali si a keď išla spať, navrhovateľ odchádzal do svojho bytu. Rovnako sa navrhovateľ snažil o kontakt s maloletou počas víkendov, zvykli chodiť na prechádzky, na ihrisko, bicykel, do R. B., na S. O. alebo okolie D. M.. Prvýkrát matka akceptovala samostatný výlet navrhovateľa s maloletou aj s prespávaním XX.- XX.X.XXXX, kde si spravili výlet s jej detskou kamarátkou v G. T. a boli navštíviť babku na U. I. V.. Potom, prišlo obdobie prázdnin júl – august XXXX, rodičia mali dohodu, že maloletá bude dva týždne na dovolenke s matkou a následne rovnaký čas s navrhovateľom. Navrhovateľ mal naplánovanú dovolenku s maloletou a jej kamarátkou. Matka do poslednej chvíle menila termíny, kedy môže navrhovateľ byť s dcérou. Navrhovateľ bol s dcérou na výlete pri H. D. L. od XX.XX. – XX.XX.XXXX, kde sa venovali plávaniu, výletom, boli v zábavnom parku L. a trávili príjemnú dovolenku. Napriek tomu bol navrhovateľ po návrate z tohto výletu obvinený, že manipuluje maloletú proti matke, a do XX.XX.XXXX mu po neúspešných pokusoch o kontakt s dcérou (7 pokusov o video hovor) poslala 2 fotografie a umožnila mu jeden krátky 5 minútový video hovor XX.XX.XXXX. Obratom potom si ho matka zablokovala na telefóne a bol mu znemožnený akýkoľvek kontakt s maloletou na 23 dní. Navrhovateľ odlúčenie od maloletej ťažko znášal a svoje prežívanie a hlavne dopady na dcéru konzultoval s odborníkmi na psychológiu. Po návrate do G. matka umožnila navrhovateľovi byť v kontakte s maloletou na trojdňový výlet XX. – XX.X.XXXX. Od začiatku školského roka 2024/25 sa rodičia snažili o dohodu ohľadom nastavenia fungovania s dcérou. Snažili sa dohodnúť na krúžkoch, vození do a zo školy. Väčšina dohôd a prísľubov matky v skutočnosti neplatila, napriek tomu že boli potvrdené vo WhatsApp komunikácii. Rodičia boli spolu na zahájení školského roka. Navrhovateľ sa zaujímal o školský režim a mimoškolské aktivity maloletej. Rodičia si nastavili režim, že dva dni v týždni navrhovateľ maloletú odvezie do školy a vyzdvihne zo školy. Rodičia sa pokúsili o dohodu v prítomnosti právnych zástupcov. Uvedená dohoda fungovala len čiastočne. Postupne bol navrhovateľovi obmedzovaný styk s maloletou, pod rôznymi zámienkami. Podľa dohody navrhovateľ mal byť v septembri s maloletou každý druhý víkend a dva dni v týždni po škole. Matka mu však umožnila styk s maloletou v septembri len XX. – XX.XX.XXXX v nasledujúci dohodnutý víkend XX. – XX.X.XXXX mohol byť s maloletou len v obmedzenom čase v jej bydlisku na F. XX. V rámci týždňa akceptovala len jedno vyzdvihnutie zo školy. Začiatkom októbra matka tvrdila, že nemajú dohodu,
lebo pôvodná dohoda bola len na september. Navrhovateľ trval na pravidelnom kontakte s dcérou minimálne každý druhý víkend s prespávaním a dva dni v týždni po škole. Matka v októbri akceptovala, že maloletá bude s navrhovateľom víkend XX. – XX.XX.XXXX. Ďalší víkend ktorý akceptovala, že bude tráviť s navrhovateľom bol XX. – XX.XX.XXXX. Rodičia následne začali navštevovať mediátora. Ešte pred začatím mediácie poskytovala matka mediátorke skreslené informácie, napr. že „od kedy sa navrhovateľ odsťahoval, prispel na dcéru len 500 eur“. V tom čase objektívna realita na základe prevodných príkazov banky bola 6492,-eur. Mediácia s p. G. T. sa začala XX.XX.XXXX. Na začiatku mediácie sa matka vyjadrila, že od mediácie očakáva, aby sa otec zmenil a netrval na dodržiavaní dohôd. Pani mediátorke sa podarilo dohodnúť režim stretávania navrhovateľa s dcérou do XX.XX.XXXX a termín ďalšej mediácie na XX.XX.XXXX, kde mali byť preberané témy ohľadom nákladov na dcéru. Na tento termín sa matka nedostavila a mediáciu ukončila. Podľa tejto dohody rodičia fungovali, v novembri a decembri. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ bol na vianočnej besiedke maloletej a nasledoval víkend XX. – XX.XX.XXXX, ktorý navrhovateľ s maloletou strávil v zmysle dohody uzavretej pred mediátorkou. Režim dohodnutý v mediácii cez vianočné sviatky matka svojvoľne menila do poslednej možnej chvíle. Matka nedokázala dodržať ani dohodu potvrdenú mediátorke XX.XX.XXXX a odovzdať maloletú XX.XX. na pripravenú oslavu Vianoc s navrhovateľom. Len vďaka trpezlivému, nenásilnému a rešpektujúcemu prístupu navrhovateľa, sa to podarilo až XX.XX.XXXX. Následne s navrhovateľom oslávili Vianoce, stretnutie s rodinou a lyžovačku. Odovzdanie maloletej matke prebehlo XX.XX.XXXX podľa dohody v komunikácii, kde sa matka dožadovala okamžitého odovzdania. Matka na navrhovateľa pôsobila vystrašene a zmätene. Dňa XX.XX.XXXX o 09:20 ráno naposledy videl svoju dcéru. Odvtedy mu matka bráni akémukoľvek kontaktu (osobný, telefonický, video hovor) aj keď sa ho v primeranej miere opakovane dožaduje. S matkou prebieha komunikácia cez WhatsApp, kde ju navrhovateľ informuje o krokoch, ktoré podniká v záujme maloletej, aby vyrastala v zdravom prostredí a trávila čas so svojím biologickým otcom s ktorým má vytvorené silné väzby. Navrhovateľ sa teda v poslednom období snaží dohodnúť na nejakej forme fungovania s matkou, najmä s ohľadom na maloletú, aj v súvislosti s tým, že matka trvá na ukončení partnerského života, čo navrhovateľ plne rešpektuje. Jeho snahy sa teda fokusujú výhradne na spôsob úpravy starostlivosti. Navrhovateľ maloletú nevidel od 30.12.2024, pričom nemá o nej žiadne správy zo strany matky. Matka mu bráni v akomkoľvek styku s ňou. Matka s navrhovateľom komunikuje výhradne prostredníctvom aplikácie Whatsapp, a to len veľmi stroho a neurčito. Jedinou podstatnou informáciou pre navrhovateľa bola jej správa zo dňa 10.01.2025 kedy mu oznámila, že už sa neuvidíme a dostala lukratívnu pracovnú ponuku a odišla aj s maloletou. Matka však bližšie túto skutočnosť nešpecifikuje. Otec však nemá toho času vedomosť, kde sa matka s maloletou zdržuje. Matka pri sústavných snahách navrhovateľa, aby mohol maloletú vidieť resp. styk s maloletou odkazuje len na obdobie, keď sa matka s maloletou usadí a stabilizuje. Pre vylúčenie pochybností smerom k súdu o otcovstve biologického otca si navrhovateľ dal vyhotoviť test DNA, na základe ktorého je preukázané, že biologický otec je otcom maloletej, čím si navrhovateľ fakticky potvrdil svoje otcovstvo, o ktorom však ani predtým nepochyboval a súčasne aj právne bude na základe uvedeného svoje otcovstvo ďalej preukazovať za účelom zosúladenia faktického a právneho stavu. Navrhovateľ sa nepochybne považuje za rodiča. Má nad všetky pochybnosti, poukazujúc na skutkový stav ako aj samotné výsledky DNA testov zo dňa XX.XX.XXXX, že je biologickým otcom. Navrhovateľ má za to, že ako biologickému otcovi a teda faktickému rodičovi, za ktorého sa považuje z titulu počatia maloletej, mu v plnom rozsahu prislúchajú rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. § 28 a nasl. Zákona o rodine, ktoré sú mu od 30.12.2024 odopierané svojvoľným konaním zo strany matky, spočívajúcom v neoprávnenom odňatí maloletej z akejkoľvek, hoc aj obmedzenej starostlivosti a faktickom bránení styku navrhovateľa s maloletou. Navrhovateľ má za to, že neexistujú žiadne objektívne prekážky na jeho strane, pričom žiadne neboli v akomkoľvek konaní ešte ani len preukazované, ktoré by mu bránili v riadnom výkone jeho rodičovských práv a povinností. Matka do súčasnosti, okrem jej faktického odňatia maloletej z jeho starostlivosti a následnému bráneniu mu v styku, neiniciovala žiadne súdne ani mimosúdne konanie spochybňujúce jeho otcovstvo, ani obmedzenie výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na doterajší priebeh skutkového stavu t.j. vývoju vzťahu medzi maloletou a navrhovateľom takéto skutočnosti de facto neexistujú. Maloletá je na navrhovateľa emocionálne silne naviazaná, ktorý jej do inkriminovaného času odňatia poskytoval stabilné a zdravé výchovné prostredie, poskytoval jej materiálne zabezpečenie, riadne si plnil všetky povinnosti voči maloletej. Navrhovateľ si do súčasnosti riadne uniesol rolu faktického, biologického ako aj sociálneho rodiča. Navrhovateľ má za to, že právne označenie otca de iure má v jeho prípade len deklaratórny účinok a je v tomto prípade nevyhnutné ho zosúladiť s faktickým stavom, kedy bol práve on vnímaný maloletou od počiatku ako jeden z rodičov, pričom s matrikovým otcom nemá maloletá žiadne väzby, videla ho len párkrát počas života, oslovuje ho „ujo“. Navrhovateľ podotýka, že ani zo strany matričného
otca nebola nikdy zaznamenaná aktivita za účelom uznania tejto právnej role, nejavil o maloletú žiadny právny, či faktický záujem. Matka svojvoľne, jednostranným spôsobom odňala navrhovateľovi možnosť výkonu jeho rodičovských práv a povinností, čím odňala maloletej právo na jej otca a ďalšie budovanie si vzájomných vzťahov. Matka sama vyradila navrhovateľa z jeho otcovskej role vo vzťahu k maloletej, čo môže mať závažný dôsledok na zdravom duševnom vývoji maloletej aj pro futuro. Navrhovateľ v tejto súvislosti zdôrazňuje právo dieťaťa na oboch rodičov, teda aplikačne právo dieťaťa na otca, vyplývajúce mu z Dohovoru o právach dieťa. Navrhovateľ má za to, že podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva majú obaja rodičia. Svojvoľné bránenie matky styku maloletej s navrhovateľom v tomto prípade, rozhodne možno považovať za príkry rozpor a najlepším záujmom dieťaťa, na ktorý má súd pri svojom rozhodovaní prioritne prihliadať. Navrhovateľ má za to, že je potrebné a nevyhnutné, aby dočasne a najrýchlejšie bolo zabezpečené právo dieťaťa na otca, nakoľko akékoľvek dlhodobejšie odcudzenie od navrhovateľa rozhodne nemožno považovať v najlepšom záujme dieťaťa, po emocionálnej ako aj materiálnej stránke, nakoľko navrhovateľ ani len nemá vedomosť, kde sa jeho dieťa nachádza, kde študuje, ako je zabezpečená jeho zdravotná starostlivosť. Navrhovateľ v tomto smere pokladá za najefektívnejšie využitie práve využitie inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré svojím charakterom zabezpečuje bezodkladnú úpravu pomerov, ak je život, zdravie alebo právo ohrozené. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje aj na nevyhnutnosť interakcie práve zo strany súdu, nakoľko do súčasnosti ústne prísľuby, či mimosúdne dohody matka nerešpektovala. Navrhovateľ už nemôže ďalej ponechať úpravu starostlivosti, v ktorej mu je de facto bránené, len na komunikáciu s matkou, ktorá zatajuje, kde sa s maloletou nachádza a neumožňuje ani len krátkodobý styk s ňou. Navrhovateľ považuje konaním matky, spočívajúcom v svojvoľnom odňatí maloletej z jeho starostlivosti úplne ako aj následným bránením vo výkone styku svoje rodičovské práva za ohrozené, pričom poukazuje aj na závažnosť ujmy na právach maloletej k navrhovateľovi, ktoré môžu byť takýmto konaním matky spôsobené, najmä čo do emocionálneho vzťahu k navrhovateľovi ako aj samotnej matke, keď maloletá si môže k nej vybudovať až animiozné vzťahy v dôsledku jej odrhnutia od otca, čo jej môže pričítať. Navrhovateľ poukazuje na nestabilitu matky už v predchádzajúcom období po ich rozchode, kedy matka ani len nedokázala umožňovať styk maloletej s ním v zmysle vopred dohodnutého. Navrhovateľ už len popieranie jeho biologického otcovstva matkou spôsobom jeho neriešenia ako aj vopred plánovaného odchodu od navrhovateľa, môže považovať matku za nevierohodnú, pričítajúc jej odchod od neho s maloletou do nezistenej destinácie. Na druhej strane neexistujú objektívne dôvody, ktoré by navrhovateľovi bránili vo výkone rodičovských práv a povinností, tak ako poukazoval na jeho vzťah s maloletou. Navrhovateľ nemá v žiadnom prípade v úmysle brániť matke vo výkone jej práv a povinností, len ich bezodkladne nastaviť tak, aby ich mohli obaja rodičia vykonávať rovnako a morálny, duševný vývoj maloletej a jej zdravie neboli ohrozené a to len dočasne, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, pričom navrhovateľ už na Mestskom súde Bratislava II inicioval konanie na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťom návrhom zo dňa 22.04.2024, ktoré nebolo do súčasnosti právoplatne ukončené. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil rodný list maloletej zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie o prijatí a vybavení podnetu z Okresnej prokuratúry G. C. zo dňa XX.XX.XXXX, súhlas s výkonom asistovanej reprodukcie na Klinike reprodukčnej medicíny E. I. G. zo dňa XX.XX.XXXX, výber fotografií z roku 2017 (č.l. 39 súdneho spisu), fotky z pôrodnice (č.l. 53 súdneho spisu), prehľad platieb – maloletá a prehľad platieb – domácnosť/matka (č.l. 42-52, č.l. 100-101 súdneho spisu), výber fotografií z roku 2018 – do rozchodu 2024 (č.l. 40-41, č.l. 79-98 súdneho spisu), výber fotografií po rozchode od 2/2024 (styk s maloletou (č.l. 54 nasl. súdneho spisu), zápis z mediácie spísanej mediátorkou G. T. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 99 súdneho spisu), prepis komunikácie navrhovateľa s matkou cez aplikáciu WhatsApp (č.l. 63-76 súdneho spisu) a určenie otcovstva pomocou testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 77-78 súdneho spisu). 4. Podľa rodného listu dieťaťa zo dňa XX.XX.XXXX priloženého k návrhu sa maloletá narodila dňa XX.XX.XXXX matke: C. D. A., E. A., a otcovi: H. B., nar. XX.XX.XXXX, občanovi Talianskej republiky. 5. Z upovedomenia o prijatí a vybavení podnetu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na základe podnetu K. L. zo dňa XX.XX.XXXX vstúpila do konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 11P/89/2024 Okresná prokuratúra G. C.. 6. Dňa XX.XX.XXXX podpísala matka maloletej a navrhovateľ na Klinike reprodukčnej medicíny a gynekológie E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G., nasledovné dokumenty:
- Informovaný súhlas s prevedením preimplantačnej genetickej diagnostiky a screeningu;
- Súhlas neplodného páru s prevedením asistovanej reprodukcie metódou umelého oplodnenia s použitím zárodočných buniek páru, kde v bode 6. sa uvádza: „Berieme na vedomie, že udelením tohto súhlasu budeme považovaní za zákonnú matku a otca dieťaťa, ktoré sa nám narodí po liečbe metódami umelého oplodnenia.“
- Súhlas s ďalšími výkonmi asistovanej reprodukcie a prevedenie špeciálnych laboratórnych metód a postupov;
- Informovaný súhlas s časozberným záznamom vývoja embryí;
- Informovaný súhlas s hodnotením zrelosti vajíčok; 7. Podľa Správy Kliniky E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G., o liečbe IVF zo dňa XX.XX.XXXX bol dňa XX.XX.XXXX realizovaný embryotransfer na základe fertilizácie zo dňa XX.XX.XXXX, realizovanej z vlastných vajíčok matky maloletej a vlastných spermií partnera: K. L., nar. XX.XX.XXXX. 8. Podľa zápisu z mediácie spísaného mediátorkou G. T. dňa XX.XX.XXXX sa matka maloletej a navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zúčastnili prvej spoločnej mediácie, ktorej cieľom bolo nájsť dohodu v otázke starostlivosti o ich dcérku A.. Rodičia sa zhodli na režime stretávania dcéry s otcom do XX.XX.XXXX s tým, že režim od XX.XX.XXXX si dohodnú na ďalšej mediácii dňa XX.XX.XXXX. 9. Podľa prepisu komunikácie cez aplikáciu WhatsApp založenej navrhovateľom do spisu matka v správe zo dňa XX.XX.XXXX oznámila navrhovateľovi nasledovné: „Čauko, mrzí ma, že sa nám nepodarilo spojiť takto na rýchlo. Už sa nestretneme, dostala som lukratívnu pracovnú ponuku v zahraničí a chcem resp. musím ju využiť. Odcestovala som aj s A.. Verím, že sa nám ešte podarí spojiť, keď budeme usadené. Ozvem sa. Pozdravujeme na diaľku.“ Následne sa v správach navrhovateľ domáhal kontaktu s maloletou, načo mu matka maloletej opakovane odpovedala, že potrebuje aj s dcérou priestor usadiť sa a potom sa ozve. 10. Podľa testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX realizovaného L. L. O. O.. C. X, XXX XX G., zo vzoriek doručených objednávateľom (navrhovateľom) vyplýva záver, že pravdepodobnosť otcovstva je vyššia ako 99,9% a index otcovstva vyšší ako 1000, a tak je treba pokladať otcovstvo označeného muža (navrhovateľa) voči vyšetrenému dieťaťu, označenému v časti testovaných vzoriek nasl.: 2401115 dieťa (vreckovka), za prakticky dokázané. V teste sa nachádza upozornenie, že L. L. O. O. nepreberá záruku za identitu pôvodcov testovaných biologických vzoriek, ktorá je známa len objednávateľovi. 11. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/89/2024 vedené konanie o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, zo dňa 03.07.2024 o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej na podanie návrhu a zastupovanie maloletej v konaní o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa narodila matke, pani D. A., a jej domnelému biologickému otcovi - pánovi K. L.. Matka s domnelým otcom udržovala mimomanželský vzťah a po ich dvojročnej známosti sa im narodila dcéra A.. V čase narodenia maloletej bola však matka zákonitou manželkou pána H. B., občana talianskej národnosti, zapísaného ako otca na rodnom liste maloletej. Vzťah matky s pánom L. pretrvával a žili spolu od roku 2018 do februára 2024 ako rodina. Viedli usporiadaný rodinný život. Od narodenia maloletej bol domnelý otec plne prítomný a milujúci partner a rodič, ktorý zabezpečoval finančne celú domácnosť. Domnelý otec platil maloletej súkromnú škôlku a zdravotnú starostlivosť. Tiež uhrádzal všetky spoločné rodinné aktivity, výlety a dovolenky. Maloletá ho od narodenia až doposiaľ vnímala ako otca a tak ho aj oslovuje. V partnerskom vzťahu začali problémy prameniace z neriešenia skutkového, opisovaného a stále len sľubovaného stavu a právneho vzťahu, vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky s pánom B. a určenia otcovstva maloletej. Matka domnelého otca ubezpečovala, že sa rozvedie s manželom. Zmenila si na matrike svoje priezvisko za slobodna a tvrdila, že rozvod je už administratívna formalita, a že to vyrieši ešte pred narodením maloletého dieťaťa. Do dnešného dňa sa tak nestalo. Otec zapísaný v rodnom liste maloletej žije v Taliansku, rodičovské práva voči maloletej si neuplatňuje a rovnako si neplní žiadne rodičovské povinnosti voči maloletej. Domnelý otec si dal vyhotoviť DNA test, na základe ktorého je preukázané, že je biologickým otcom maloletej. Obidvom zapísaným rodičom maloletej uplynula lehota na zapretie otcovstva, avšak zákon o rodine umožňuje podať návrh na zapretie otcovstva dieťaťom, resp. podať návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva, pričom v tomto konaní musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 12. Uznesením č.k. 11P/89/2024-13, zo dňa 05.08.2024, bol ustanovený maloletej za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR Bratislava“), a to na podanie návrhu a zastupovanie maloletej v konaní o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva. Žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada trov konania. Uznesenie nie je doposiaľ právoplatné, nakoľko obaja rodičia podali odvolania, o ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté. 13. V odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024, matka maloletej uviedla, že navrhovateľ uviedol nepravdivé, domnelým biologickým otcom podsunuté informácie ohľadom spoločného života v jednej domácnosti. Jej vzťah s p. L. (domnelým biologickým otcom) bol len priateľský, nemôže ho nazývať partnerským, nakoľko neboli naplnené partnerské povinnosti. Ešte pred narodením dieťaťa (počatie asistovanou reprodukciou) sa matka pokúšala niekoľko
krát oslobodiť od domnelého biologického otca, ktorý predstieral partnerstvo. Od r. 2018 býval p. L. v rodinnom dome na F. XX (trvalé bydlisko matky) v spoločnej domácnosti ako spolubývajúci. Do tejto domácnosti prispieval nákupmi potravín cca jeden krát týždenne. Všetky ostatné výdaje na domácnosť hradila matka, nehovoriac o potrebných opravách domu (nakoľko ide o rekonštrukciu starého domu), preto tvrdenie navrhovateľa, že p. L. zabezpečoval finančne celú domácnosť, je nepravdivá. Formulácia, ktorú uviedol navrhovateľ, a to: „viedli usporiadaný rodinný život“, je fikciou. Ďalšie tvrdenie „plne prítomný a milujúci partner a rodič, ktorý zabezpečoval finančne celú domácnosť“ sú lži. Bohužiaľ p. L. uviedol tieto nepravdivé tvrdenia, a tým zavádza navrhovateľa. Bývalý spolubývajúci p. L. (ktorému Mestský súd Bratislava IV k č. k.: 0C/6/2024 nariadil neodkladné opatrenie) má dva vzorce správania: 1. v súkromí a 2. v spoločnosti. V krátkosti vysvetlenie: pred priateľmi, jeho rodinou sa správa ako iný človek. Začne byť pozorný, predstiera harmonický vzťah, snaží sa v domácnosti, predvádza sa ako sa hrá s dcérkou, pritom na druhej strane, v súkromí je zavretý v jednej izbe, vychádza len na wc, do kuchyne... jeho skutočnú identitu nepoznáme, keďže funguje cez tieto vzorce pravdepodobne odpozorovaného správania, či skôr pretvarovania. Nevieme, či nemá nejakú deviáciu (udialo sa pár podozrivých momentov, napr. matke prešiel autom nohu, nainštaloval skrytú kameru, nahráva si ľudí
- bez ich vedomia ). Domnelý otec tiež uviedol navrhovateľovi, že platil maloletej súkromnú škôlku a zdravotnú starostlivosť. Toto tvrdenie je polopravda, čiastočne prispievala aj matka: škôlku v sume 4176,50 eur, lekárske vyšetrenia - očné (okuliare) ORL, lieky na predpis, pohybové cvičenia a iné odborné vyšetrenia hradila matka. Matka hradila viac-menej všetky krúžky a voľnočasové aktivity, ktoré dieťa navštevuje a to: gymnastiku, súkromné hodiny klavíra, hodiny baletu. Ďalej domnelý otec uviedol navrhovateľovi, že uhrádza všetky spoločné rodinné aktivity, výlety a dovolenky, čo je taktiež polopravda. Nakoľko na niektorých dovolenkách boli prítomné dve deti z 1. manželstva p. L., tie dovolenky hradil v plnej výške domnelý otec. Poslednou vecou je formulácia, ktorú uviedol navrhovateľ, a to „v partnerskom vzťahu začali problémy prameniace z neriešenia skutkového, opisovaného a stále len sľubovaného stavu a právneho vzťahu, vo veci rozvodu nefunkčného manželstva matky s pánom B.“ - táto formulácia je nepravdou. Domnelý otec o manželstve vedel od začiatku, nakoľko bol s matkou len v priateľskom vzťahu, ako spolubývajúci ubezpečoval matku, že táto vec nie je problém. Až keď matka trvala na tom, aby sa odsťahoval, nakoľko prestal prispievať do domácnosti, začal tvrdiť, že jej manželstvo je problémom. Treba povedať súdu fakt, že odkedy domnelý otec nebýva na F. (trvalé bydlisko matky), a to od XX.XX.XXXX na dcérku A. neprispel žiadnou sumou. 14. V odvolaní proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024, otec maloletej uvedený v jej rodnom liste (H. B.) uviedol, že oponuje návrhu, v ktorom navrhovateľ ÚPSVaR Bratislava uviedol nepravdivé údaje o jeho dcére A. B., poskytnuté údajne biologickým otcom. Rozumie tomu tak, že vzťah svojej manželky – matky A. s pánom L. bol iba priateľskej povahy. Potvrdil, že on udržiaval intímny vzťah s matkou svojej dcéry ako pred počatím, tak aj po ňom a tiež sa pokúsil o počatie prostredníctvom asistovaného umelého oplodnenia. Dňa XX.XX.XXXX bol osobne na matričnom úrade v E. v G. podpísať listinu ohľadom mena svojej dcéry. Záverom podotkol, že manželstvo prebieha pokojne, s manželkou a dcérou sú v neustálom kontakte, aj telefonickom. 15. Z lustrácií v Registri obyvateľov vyplýva, že maloletá A. B., trvale bytom F. XX, XXX XX G., sa narodila dňa XX.XX.XXXX vydatej matke: C. D. B., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G., a otcovi- partnerovi matky: H. B., nar. XX.XX.XXXX. 16. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 03.04.2025, č.k. 11P/48/2025-115 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 17. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.04.2025, č.k. 11P/48/2025-115 podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že matka sa ho po rozchode snaží všemožnými možnými spôsobmi vytesniť zo života maloletej, pričom maloletá ho považuje za svojho otca, s ktorým vyrastala od jej narodenia a trávila s ním čas, oslovuje ho ako otca, a nikdy u nej neboli pochybnosti, že by iná osoba mohla zastávať v jej živote danú pozíciu. Maloletá okrem toho považuje aj jej nevlastných bratov za súrodencov, pozná jeho rodinu. Matka v jej odvolaní proti rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava II, č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024 uvádza informácie, ktoré sa nezakladajú na faktoch, doslova klame, pretože sa snaží zaviesť aj súd, napr. tým, že tvrdí, že súd síce nariadil neodkladné opatrenie na základe jej tvrdení, avšak po jeho odvolaní Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co/47/2024-137 zo dňa 30.05.2024 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného matky zamietol. Súhlasil, že nemá zákonom priznané rodičovské práva a povinnosti, napriek skutočnosti, že ich od narodenia maloletej fakticky vykonával, ale nesúhlasí s tým, že od narodenia maloletej sa nesnažil tento stav zmeniť, keďže matka mu stále sľubovala, že predmetnú záležitosť dá do poriadku, zmenila si napr. meno na matrike z B. na A.. Predmetnú záležitosť s maloletou riešil, veril jej slovám,
že to vyrieši, situácia sa však skomplikovala po ich rozchode, ale aj tak trval na tom, že s maloletou chce tráviť čas, čo matka čiastočne aj umožňovala, snažili sa aj mimosúdne dohodnúť, o čom svedčí mediácia, ktorej sa podrobovali. Netušil, že matka sa zachová voči nemu tak, že maloletú od neho úplne odstrihne, neumožní mu s ňou komunikovať, neuvedie kde sa maloletá zdržuje, či je v poriadku a pod. Naposledy maloletá s ním strávila vianočné sviatky 2024, od tej doby mu matka styk s ňou neumožňuje. Na jednej strane súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že je blízkou osobou maloletej, avšak v tejto časti odôvodnenia absentuje zásadná úvaha, a to posúdenie, prečo by v konkrétnych okolnostiach tohto prípadu, najmä vzhľadom na špecifický a individuálny vzťah, nemalo byť v jej najlepšom záujme upraviť ich styk, keď z dostupných dôkazov jednoznačne vyplýva, že maloletá ho od narodenia vníma ako svojho otca. Napriek tomu bola matkou náhle vytrhnutá nielen z prostredia, v ktorom vyrastala, ale je jej aj aktívne bránené v kontakte s osobou, ktorú má rada, a ku ktorej má vytvorený hlboký citový vzťah. Súdu prvej inštancie predložil dostatočné dôkazy preukazujúce nielen existenciu silného vzťahu medzi ním a maloletou, ale aj okolnosti, ktoré si vyžadujú urýchlenú intervenciu formou nariadenia neodkladného opatrenia, minimálne v rozsahu úpravy ich styku. Súčasný stav, keď je maloletému dieťaťu znemožnený akýkoľvek kontakt s osobou, ktorú považuje za svojho otca, je v priamom rozpore s jeho najlepším záujmom. Poukázal na judikatúru slovenských súdov ako aj ESĽP. 18. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý s odvolaním navrhovateľa nesúhlasil, pretože nie je uvedený v rodnom liste maloletej ako otec. 19. Matka vo vyjadrení k odvolaniu okrem iného poukázala na zmenu svojho priezviska, ktoré si pôvodne po uzavretí manželstva ponechala rodné, avšak od XX.XX.XXXX si priezvisko zmenila na „B.“ za účelom zhodného priezviska s maloletou. Ďalej uviedla, že ako otec maloletej je zapísaný jej manžel, občan Talianskej republiky, s ktorým v čase počatia dieťaťa žila v manželstve a v partnerskom súžití, pričom konanie o zapretie otcovstva iniciované navrhovateľom nie je právoplatne skončené z dôvodu podania odvolania jej manžela, teda jeho otcovstvo k maloletej naďalej trvá a navrhovateľ nemá k dieťaťu žiadne rodičovské práva ani povinnosti. Poukázala na skutočnosť, že dôkaz predložený navrhovateľom, a to údajne vykonaný test DNA z vreckovky, nebol vykonaný procesne prípustným spôsobom a súdom nebol uznaný ako dôkaz podľa zákona, preto je pre konanie a určenie otcovstva irelevantný. Ďalej uviedla, že začiatkom roka 2025 odišla s maloletou do O. N. W., kde získala atraktívnu pracovnú príležitosť zodpovedajúcu jej kvalifikácii a v D. majú s maloletou zabezpečené všetky podmienky pre žitie, pričom o okolnostiach ich odchodu boli informované všetky dotknuté osoby, dôvodom odchodu nebolo vylúčenie akéhokoľvek kontaktu navrhovateľa s maloletou, ktorému nikdy nebránila v kontakte s dieťaťom a naďalej prebieha komunikácia s jeho rodinnými príslušníkmi prostredníctvom telefonátov a videohovorov. V budúcnosti nevylučuje ani osobné stretnutia, ktoré je potrebné realizovať citlivo a v súlade so záujmom maloletej. Návrh navrhovateľa považovala za predčasný, právne nepodložený a skutkovo nepresný, keďže si prostredníctvom neodkladného opatrenia nárokuje na rodičovské práva mu neprislúchajúce, keďže otcovstvo nebolo v jeho prospech právoplatne určené. Návrh, vrátane dôvodov žiadosti o vstup prokurátora do konania považovala za účelový a miestami skreslený, keďže v obsiahlom podaní sa uvádzajú tvrdenia, ktoré miešajú fakty s manipulatívnymi vyjadreniami a subjektívnymi fabuláciami, pričom všetky priložené dôkazy vyvolávajú vážne pochybnosti o ich autenticite a objektivite, z ktorého dôvodu je potrebné zo strany súdu ich posúdiť s náležitou opatrnosťou a v súlade so zákonnými dôkaznými pravidlami. Nevidela dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie ohrozenia života, zdravia či priaznivého vývinu maloletého dieťaťa. 20. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 13.08.2025 č.k. 12CoP/110/2025-223 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom vytkol, že odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú relevantné a dostatočné dôvody a závery súdu, pre ktoré bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odvolací súd v súvislosti s právnou stránkou prejednávaného prípadu poukázal na § 25 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Uviedol, že pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného a podobne. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Odvolací súd konštatoval, že je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými, a aby
nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča; ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa iným blízkym osobám styk s dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd teda ,,môže“ upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať k iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. V prejednávanej veci sa navrhovateľ, tvrdiac, že je biologickým otcom maloletej, domáha nariadenia neodkladného opatrenia za účelom neprerušenia kontaktu s maloletou, ktorá má síce v rodnom liste zapísanú inú osobu ako otca. V súvislosti s touto tvrdenou skutočnosťou vychádzajúc z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, je pravdepodobné, že je otcom dieťa, na výchove ktorého sa podieľal od jeho narodenia v súvislosti so spolužitím s matkou dieťaťa, z čoho podľa odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že je blízkou osobou, ktorá má tiež nárok na styk s dieťaťom. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na zápis z mediácie zo dňa 19.12.2024, v zmysle ktorého matka dieťaťa otcovstvo navrhovateľa k maloletej nespochybňovala, (č. l. 99 spisu). Tento záver podporuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k 8Co/47/2024-137 zo dňa 30.05.2024 a to predovšetkým dôvody vyjadreného v bode 10. odôvodnenia predmetného rozhodnutia, kde odvolací súd považoval za osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľ (v predmetnom konaní ako odporca) je biologickým otcom maloletej, a to na základe ním predloženého informovaného súhlasu, týkajúceho sa výkonu asistovanej reprodukcie zo dňa XX.XX.XXXX, výsledku určeniu otcovstva pomocou testu DNA zo dňa XX.XX.XXXX, či fotografiami a prehľadmi platieb, v zmysle ktorých vyplýva vybudovaný dobrý vzťah navrhovateľa k dieťaťu, podieľanie sa z jeho strany na jej starostlivosti a zabezpečovaní jej potrieb. Aj súd prvej inštancie mal k dispozícii dôkaz - test DNA zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým navrhovateľ preukazuje otcovstvo k dieťaťu, zápis mediácie či prepis komunikácie medzi matkou, maloletej a navrhovateľom, z ktorej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal kontaktu s maloletou, pričom matka s dieťaťom údajne odcestovala do zahraničia a nebola ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť, keď v komunikácii uviedla, že sa už nestretnú, z čoho vyplýva, že nie je ochotná umožniť navrhovateľovi styk s maloletou. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd síce správne vychádzajúc z rodného listu dieťaťa konštatoval, že navrhovateľ aktuálne nemá postavenie rodiča dieťaťa z dôvodu zápisu v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom liste dieťaťa, kde nie je zapísaný ako otec, avšak považoval ho za osobu blízku vo vzťahu k maloletej, no napriek tomuto konštatovaniu nemal za dôvodené upraviť styk navrhovateľa s maloletou neodkladným opatrením z dôvodu, že záujem maloletého dieťaťa by prevýšil rodičovské práva matky a otca zapísaného v matrike. Takéto závery prvoinštančného súdu sú pre odvolací súd s poukazom na zistené skutočnosti, najmä dôkazy predložené navrhovateľom a obsah spisu neprijateľné, pretože záujem dieťaťa je v danom prípade prvoradý a nie záujem či rodičovské práva matky a matričného otca dieťaťa. Nemožno sa stotožniť s neúplnosťou dôkazov predložených navrhovateľom, z ktorých aj súd prvej inštancie uzavrel, že je jeho otcovstvo k maloletej nepochybné a na druhej strane nepovažoval za dôvodné v záujme dieťaťa a neprerušenia jeho kontaktu s navrhovateľom, ktorý sa podieľal na výchove maloletej od narodenia, styk upraviť, pričom odlúčenie, ktoré už aktuálne trvá niekoľko mesiacov, aj s poukazom na vek dieťaťa, môže mať nezvratné následky a to najmä v odcudzení maloletej od navrhovateľa až do času meritórneho rozhodnutia o úprave jeho práv a povinností k dieťaťu ako rodiča, ktorému konaniu musí predchádzať ešte konanie o zapretie otcovstva a následne určenie otcovstva, ktoré nevyhnutne bude trvať po určitý čas a tento je jednoznačne v neprospech navrhovateľa. Odvolací súd tiež poukázal na vyjadrenie matky k odvolaniu, kde na jednej strane spochybňuje otcovstvo k maloletej zo strany navrhovateľa, na druhej strane tvrdí, že v kontakte nemieni brániť, čo predstavuje rozpor v jej argumentácii. Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek k skutočnosti, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, neobsahuje dostatočné a pádne dôvody pre zamietnutie návrhu navrhovateľa a tiež sa prvoinštančný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď síce aplikoval správnu právnu normu (normy), avšak tieto nesprávne vyložil pri rozhodovaní. Úlohou súdu prvej inštancie je v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia opätovne sa vysporiadať s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom, s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, zistiť aktuálny stav veci a to najmä na strane maloletej, ktoré dokazovanie presahovalo rámec odvolacieho konania aj s poukazom na skutočnosť, že matka dieťaťa síce na výzvu súdu nereagovala, ale následne sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila, že sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky, a vzhľadom na uplynutý čas od podania návrhu navrhovateľa, najmä prerušenia jeho kontaktu s dieťaťom od decembra 2024, nemal odvolací súd dostatočné podklady pre zmenu napadnutého rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletou, pre ktoré dôvody, by v prípade úpravy styku s navrhovateľom, táto vzhľadom na nedostatok skutkových zistení nezodpovedala s najväčšou pravdepodobnosťou aktuálnemu skutočnému stavu veci, preto je daná potreba doplnenia dokazovania súdom prvej inštancie, teda aké sú aktuálne pomery na strane dieťaťa (bytové, aktuálny pobyt, školské povinnosti a pod.) a vydať rozhodnutie spĺňajúce atribúty preskúmateľnosti a vecnej správnosti po právnej stránke. 21. Na žiadosť súdu realizoval dňa 05.09.2025 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „ÚPSVaR“) šetrenie aktuálnych pomerov maloletého dieťaťa z hľadiska praktických možností realizácie styku dieťaťa s navrhovateľom, ktorý je domnelým biologickým otcom dieťaťa, resp. aj v zmysle záverov odvolacieho súdu blízkou osobou dieťaťa. Z predloženej správy doručenej tunajšiemu súdu dňa 17.09.2025 vyplýva, že matka žije spolu s maloletou od začiatku roka 2025 v Spojených arabských emirátoch (Dubaj), kde má stabilné zamestnanie zodpovedajúce jej kvalifikácii. S dcérou majú zabezpečené primerané bývanie, pravidelnú zdravotnú starostlivosť a maloletá je riadne zaradená do miestneho školského systému. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka a to vo všetkých aspektoch. Maloletá prospieva po všetkých stránkach a žije v pokojnom a stabilnom prostredí. Maloletá je údajne v kontakte s členmi širšej rodiny navrhovateľa prostredníctvom telefonických hovorov. Tento kontakt prebieha v primeranej miere, pričom prioritou matky je ochrana psychickej pohody maloletej. V závere matka uviedla, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie a s cieľom zachovania objektivity si dovoľuje neposkytovať osobné hodnotenia ani informácie, ktoré priamo súvisia s aktuálnymi životnými podmienkami maloletej. Na doplňujúcu žiadosť súdu, aby kontaktovali matku za účelom zistenia školského rozvrhu maloletej, vrátane rozvrhu jej záujmovej činnosti, s uvedením presného časového vymedzenia školského vyučovania maloletej, ÚPSVaR dňa 1.10.2025 doručil súdu doplňujúce podanie obsahujúce školský rozvrh maloletej, zhodný s podaním matky doručeným dňa 2.10.2025. 22. Podaním doručeným dňa 2.10.2025 matka na výzvu súdu oznámila školský rozvrh maloletej, ktorá navštevuje základnú školu v Spojených arabských emirátoch. Vyučovanie prebieha v čase 08:00 hod.
- 15:15 hod. miestneho času, čo zodpovedá času 06:00 hod. - 13:15 hod. stredoeurópskeho letného času (ďalej len „SELČ“). Vyzdvihnutie zo školy prebieha približne 14:00 hod. stredoeurópskeho letného času. Mimoškolské aktivity má maloletá nasledovné: pondelok gymnastika od 15:00-16:30 hod. SELČ, utorok výtvarné aktivity do 15:30 hod. SELČ, streda individuálne plávanie 15:30-16:30 hod. SELČ, štvrtok individuálne plávanie 15:30-16:30 hod. SELČ, piatok slovenský jazyk do 15:00 hod. SELČ, sobota výlety, voľnočasové aktivity, nedeľa gymnastika 15:00 - 16:30 hod. SELČ (do 26.10.2025). S ohľadom na blížiacu sa zmenu letného času (SELČ) na štandardný zimný čas (SEČ) k 27.10.2025, bude od tohto dátumu časový posun medzi Slovenskom a Spojenými arabskými emirátmi 3 hodiny (namiesto aktuálnych 2 hodín). Rozvrh maloletej bude teda následne o hodinu skorší v stredoeurópskom čase (SEČ). 23. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone. 24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa používajú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 30. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. 31. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 32. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 33. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 34. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 35. Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, d) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, e) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, f) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, g) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, h) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 37. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 38. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 39. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 40. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 41. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 42. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
43. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 44. Podľa § 84 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 45. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 46. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 47. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. S ohľadom na právny názor Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.08.2025, č.k. 12CoP/110/2025-223 tunajší súd pri opätovnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa vychádzal nielen z tohto návrhu a jeho príloh, ale aj z obsahu súvisiaceho spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11P/89/2024, ako aj z vyjadrení účastníkov, ktoré prezentovali v priebehu odvolacieho konania a v neposlednom rade aj zo správy ÚPSVaR zo šetrenia pomerov realizovaného zo dňa 5.9.2025. 48. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu závažnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má teda slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. 49. Po preskúmaní návrhu, predložených dôkazov a tiež na základe obsahu súvisiaceho spisu sp. zn. 11P/89/2024 súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky len na čiastočné vyhovenie návrhu, a to v časti úpravy styku navrhovateľa s maloletou. 50. Podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil ním tvrdené rodičovské práva vo vzťahu k maloletej, a to právo na starostlivosť o maloletú, jej zastupovanie, či správu majetku v zmysle § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ako aj právo na poskytovanie informácií o maloletej podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, resp. žiadal, aby bolo rešpektované právo maloletej na udržiavanie jej pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, teda aj s ním ako (domnelým) otcom, v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine. 51. Súd konštatuje, že rodičovské práva a povinnosti patria od narodenia do plnoletosti dieťaťa obom rodičom, t.j. výlučne osobám, ktoré sú podľa Zákona o rodine považované za rodičov. Teda žene, ktorá dieťa porodila – matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva. Matka aj otec sú pri výkone rodičovských práv a povinností rovnoprávni. To ale predpokladá, že obaja musia byť známi, čiže sú v zmysle práva uznaní za rodičov dieťaťa a sú ako rodičia zapísaní v knihe narodení. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3.vydanie. Bratislava: C.H.Beck, 2019, s.169.) 52. V posudzovanej veci je predovšetkým treba zdôrazniť, že navrhovateľ nemá v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, t.j. najmä Zákona o rodine, právne postavenie rodiča maloletej, pretože nie je dosiaľ zapísaný v knihe narodení príslušnej matriky, resp. v rodnom liste dieťaťa. Na tomto fakte nič nemení ani navrhovateľom poukazovaný bod 6. súhlasu podpísaného matkou a navrhovateľom
na Klinike E. I. G. dňa XX.XX.XXXX. Tento právny stav trvá už viac ako 7 rokov, t.j. prakticky od narodenia maloletej, o čom navrhovateľ dlhodobo vedel a zmenu tohto stavu právne relevantným spôsobom inicioval až v roku 2024, kedy sa obrátil na ÚPSVaR Bratislava s cieľom dosiahnuť zapretie otcovstva manžela matky pána H. B.. Konanie o zapretie otcovstva dieťaťom po uplynutí zákonnej lehoty obom rodičom v zmysle ustanovenia § 96 Zákona o rodine má pritom dve fázy. Prvou je konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, kde aktívne legitimované je výlučne dieťa, ktoré však musí byť zastúpené kolíznym opatrovníkom. Tejto prvej fáze teda predchádza ešte konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, aktuálne prebiehajúce na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/89/2024, dosiaľ právoplatne neskončené. Druhá fáza konania o zapretie otcovstva dieťaťom po uplynutí zákonnej lehoty obom rodičom v zmysle § 96 Zákona o rodine, ktorou je konanie o samotnom návrhu na zapretie otcovstva, prichádza do úvahy iba vtedy, ak súd vyhovie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva. Inými slovami, až v rámci druhej fázy konania o zapretí otcovstva sa vykonáva riadne dokazovanie, najmä znalecké dokazovanie testom DNA, ktorým sa bez akýchkoľvek pochybností ustaľuje otcovstvo k dieťaťu, a ktorého výsledok je spôsobilý zvrátiť aktuálny zápis otcovstva v matrike. 53. Navrhovateľ spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým priloženým testom DNA zo dňa XX.XX.XXXX, správou Kliniky E. C. O., R. XX/XXX, XXX XX G. zo dňa XX.XX.XXXX o výkone asistovanej reprodukcie a tiež ďalšími dôkazmi osvedčoval, že je biologickým otcom maloletej. Dôkazy predložené navrhovateľom síce v pomerne veľkej miere pravdepodobnosti osvedčujú jeho biologické otcovstvo, avšak zo žiadneho z nich nemožno vyvodiť otcovstvo navrhovateľa bez akýchkoľvek pochybností, a to najmä v kontexte s vyjadrením manžela matky - otca maloletej uvedeného v rodnom liste dieťaťa. Pán H. B. totiž vo svojom odvolaní voči uzneseniu č.k. 11P/89/2024-13 zo dňa 05.08.2024 oponuje návrhu ÚPSVaR Bratislava na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletej na podanie návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, pričom v podanom odvolaní maloletú A. označuje za svoju dcéru a tvrdí, že udržiaval intímny vzťah s matkou svojej dcéry ako pred počatím, tak aj po ňom a tiež sa pokúsil o počatie prostredníctvom asistovaného umelého oplodnenia. K uvedenému je treba opätovne konštatovať, že len riadne vykonaným dokazovaním v konaní o zapretie otcovstva je možné s istotou ustáliť biologické otcovstvo k maloletej, a tým prípadne dosiahnuť zmenu právneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu k maloletej. 54. Napriek tomu, že navrhovateľ vedel o manželstve svojej partnerky – matky maloletej s pánom H. B., tak bez toho, aby si preveril ukončenie tohto manželstva, súhlasil s výkonom asistovanej reprodukcie na Klinike E. I. G.. Dňa XX.XX.XXXX bol realizovaný embryotransfer na základe fertilizácie zo dňa XX.XX.XXXX, teda počas trvania manželstva matky s pánom H. B., ktorému tak svedčala I. domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, a ktorý aj bol zapísaný do matriky ako otec maloletej. Tento matričný zápis ako aj manželstvo matky s pánom H. B. trvá dosiaľ. Keďže teda navrhovateľ nemá právne postavenie rodiča maloletej, t.j. z hľadiska Zákona o rodine nie je nositeľom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, nesvedčí mu ani aktívna vecná legitimácia na uplatnenie svojich rodičovských práv vo vzťahu k maloletej v tomto konaní. Už na základe uvedeného záveru, t.j. aj bez vyhodnocovania tvrdení navrhovateľa o bránení mu matkou v realizácii jeho rodičovských práv a potrebe bezodkladnej úpravy súdu neostalo iné, než zamietnuť návrh navrhovateľa v tej časti, kde si uplatnil právo na starostlivosť a výchovu maloletej formou jej zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, resp. právo na jej zastupovanie a správu jej majetku, či právo na poskytovanie informácií o maloletej matkou. Všetky uvedené práva si totiž môže uplatniť jedine rodič, v tomto prípade otec dieťaťa. Navrhovateľ je však v tejto fáze konania podľa § 96 Zákona o rodine stále iba domnelým, nie však zákonným otcom maloletej. 55. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom, túto si okrem rodiča maloletého dieťaťa (ktorého právne postavenie však navrhovateľ vo vzťahu k maloletej dosiaľ nemá) môže podľa § 25 ods. 5, resp. § 36 ods. 1 Zákona o rodine uplatniť aj blízka osoba v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah návrhu, tzn. navrhovateľom tvrdený a osvedčovaný blízky citový vzťah k maloletej (starostlivosť o ňu od narodenia na úrovni otcovskej starostlivosti) je vysoko pravdepodobný záver, že navrhovateľ je vo vzťahu k maloletej blízkou osobou, a to na základe existencie subjektívneho skutkového predpokladu definovaného v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, časť vety za bodkočiarkou, ktorým je blízky vnútorný citový vzťah charakterizovaný tým, že ak by utrpela jedna z osôb v tomto vzťahu ujmu, tak druhá by ju dôvodne pociťovala ako vlastnú. 56. Ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom však nemajú tieto blízke osoby - na rozdiel od rodiča - právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Tak v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine ako aj v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na
to právny nárok, a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by taká úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. 57. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco len ako záujem zdravia dieťaťa, ale čo najextenzívnejšie. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať k iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Je nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča, ale v záujme dieťaťa je hlavne to, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah a vzhľadom na pomery v rodine sa iným blízkym osobám styk s dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje. Maloleté deti majú teda právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd teda ,,môže“ upraviť stretávanie blízkych osôb dieťaťa s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok: je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. 58. V posudzovanej veci tunajší súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu dospel k záveru, že v súlade s najlepším záujmom maloletej je potrebné upraviť jej styk s navrhovateľom, ktorý sa na výchove maloletej podieľal od jej narodenia v súvislosti so spolužitím s matkou dieťaťa, z čoho nepochybne vyplýva, že je blízkou osobou dieťaťa. Odlúčenie maloletej a navrhovateľa aktuálne trvá už niekoľko mesiacov, a môže mať - aj s poukazom na vek dieťaťa - nezvratné následky, spočívajúce najmä v odcudzení maloletej od navrhovateľa až do času meritórneho rozhodnutia o úprave jeho práv a povinností k dieťaťu ako rodiča, ktorému konaniu musí predchádzať ešte konanie o zapretie otcovstva a následne určenie otcovstva, ktoré nevyhnutne bude trvať po určitý čas a tento je jednoznačne v neprospech navrhovateľa. 59. Zároveň z prepisu komunikácie medzi matkou maloletej a navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal kontaktu s maloletou, pričom matka s dieťaťom údajne odcestovala do zahraničia a nebola ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť, keď v komunikácii uviedla, že sa už nestretnú, z čoho vyplýva, že nie je ochotná umožniť navrhovateľovi styk s maloletou. Uvedená okolnosť predstavuje splnenie druhej kumulatívnej hmotnoprávnej podmienky na úpravu styku navrhovateľa ako blízkej osoby s maloletou, t.j. že pomery v rodine vyžadujú úpravu styku súdnym rozhodnutím. 60. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov a pod. ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a príbuzného a podobne. Uvedené okolnosti zisťoval tunajší súd (v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu) prostredníctvom kolízneho opatrovníka, resp. dopytom na matku, nakoľko nariadenie pojednávania za situácie, že obaja rodičia maloletej aktuálne žijú v zahraničí, pričom otcovi je potrebné každú jednu písomnosť prekladať do talianskeho jazyka, by neúmerne predlžovalo konanie o neodkladnom opatrení. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že aktuálne - od začiatku roka 2025 - matka spolu s maloletou žije v Spojených arabských emirátoch (Dubaj), kde je maloletá riadne zaradená do miestneho školského systému. Súd preto upravil styk navrhovateľa s maloletou dištančnou formou, ktorú považoval za daných okolností za jedinú možnú, a to vzhľadom na aktuálnu vzdialenosť bydlísk navrhovateľa a maloletej. Pokiaľ ide o rozsah, tento stanovil na každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času a v sobotu od 16.00 hod. do 16.30 hod. stredoeurópskeho času, a to formou kontaktovania sa cez internetovú komunikáciu Microsoft Teams s tým, že matka je povinná maloletú a súčasne technicko – komunikačné zariadenie s nainštalovaným Microsoft Teams určeným na kontakt dieťaťa s navrhovateľom riadne pripraviť za účelom komunikácie s navrhovateľom a zabezpečiť prítomnosť maloletej pri zariadení. Súd podotýka, že platforma Teams, ktorá je podľa prevádzkovateľa – spoločnosti Microsoft „nástupcom“ platformy Skype, a dá sa bezplatne nainštalovať ako aplikácia do každého počítača alebo mobilu alebo sa dá používať aj bez inštalácie priamo cez internetový prehliadač.
61. Súd vzhľadom na informácie matky o dennom rozvrhu maloletej dospel k záveru, že uvedená úprava styku bude pre navrhovateľa aj pre maloletú toho času primeraná a zodpovedajúca neodkladnej úprave pomerov. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na skutočnosť, že pridanou hodnotou tejto úpravy styku je to, že matka formu tohto styku môže spolu s maloletou realizovať kdekoľvek, a zároveň bude
naplnený (v rámci daných možností) aj účel zachovania kontaktu navrhovateľa s maloletou. Takto určený styk, t.j. prostredníctvom informačných technológií, považuje súd v určenom rozsahu za primeraný a dostatočne zabezpečujúci zachovanie vzájomných citových väzieb medzi navrhovateľom a maloletou, a zároveň zohľadňujúci školské povinnosti maloletej, prípadne jej mimoškolské aktivity tak, aby nebola nadmieru obmedzovaná vo svojom dennom režim, všetko do času, kým neprebehne konanie vo veci samej s riadne vykonaným dokazovaním o pomeroch maloletej.
62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
2 11P/48/2025 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.