Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/57/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, proti žalovanému: Obec Mošovce, so sídlom Kollárovo námestie 10, 038 21 Mošovce, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o preskúmanie súladu Všeobecného záväzného nariadenia obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj zo dňa 08. decembra 2022 so zákonom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí dňa 08.12.2022 prijalo Uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým prijalo Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „VZN obce Mošovce č. 1/2022“), a to s poukazom na ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“ alebo aj „“) a ust. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Dňa 09.05.2023 podala Okresná prokuratúra Martin (ďalej len „žalobca“) Obecnému zastupiteľstvu obce Mošovce protest prokurátora sp. zn. Pd 56/23/5506-2 podľa v spojení s o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o prokuratúre“) proti VZN obce Mošovce č. 1/2022, pretože toto VZN je v rozpore s , zákona o obecnom zriadení a navrhla ho zrušiť v celom rozsahu.

3. Obecné zastupiteľstvo obce Mošovce uznesením č. Z/1/5/V/2023 zo dňa 22.06.2023 nevyhovelo protestu prokurátora sp. zn. Pd 56/23/5506-2 zo dňa 09.05.2023 podanému proti VNZ obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj.

Správna žaloba – žalobné body

4. V zákonom stanovenej lehote po oznámení o nevyhovení protestu prokurátora podal žalobca v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správnu žalobu a žiadal, aby správny súd VZN obce Mošovce č. 1/2022 zrušil pre jeho nezákonnosť.

5. Žalobca v správnej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania a následne citoval ust. , pričom uviedol, že zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo už po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili dňa 29.10.2022, v ktorých boli zvolení noví poslanci, sa však zúčastnili ešte poslanci zvolení v predchádzajúcom volebnom období, ktorí následne prijali VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj. Uznesením obecného zastupiteľstva č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 prijaté VZN obce Mošovce č. 1/2022 je tak podľa žalobcu v rozpore so zákonom.

6. Ďalej žalobca citoval ustanovenia § 11 ods. 1, ods. 4 písm. g), § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení, pričom konštatoval, že ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta obce zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb, pričom v citovanom zákonnom ustanovení je osobitným spôsobom ustanovený subjekt pre zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva, ako i lehota na jeho uskutočnenie, a tým nepriamo i pre jeho zvolanie. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnení volieb do orgánov samosprávy obcí v zložení z poslancov zvolených v týchto voľbách. Zvolanie ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva je povinnosťou (nie možnosťou) starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období. Akýkoľvek iný výklad podľa žalobcu odporuje zásadám správnej interpretácie a materiálne je prejavom degradácie právnej kultúry a právneho nihilizmu. Napriek tomu si starostka obce Mošovce túto povinnosť nesplnila. Ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva sa rozumie prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po uskutočnených komunálnych voľbách, a podľa žalobcu nie je teda možné, aby po uskutočnených komunálnych voľbách ešte rokovalo obecné zastupiteľstvo zložené z poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období.

7. Žalobca tiež namietal, že starostka obce zvolená v predchádzajúcom volebnom období mala zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva najneskôr do 28.11.2022, avšak napriek tomu zvolala obecné zastupiteľstvo na deň 08.12.2022, pričom toto rokovalo ešte v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom po nových voľbách ostali zvolení z týchto poslancov len štyria poslanci, zvyšní piati poslanci boli po voľbách nahradení už novými poslancami) a títo poslanci prijali, okrem iných, aj napadnuté uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým schválili VZN obce Mošovce č. 1/2022, pričom títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách zvolili nových zástupcov do orgánu samosprávy. Starostka obce Mošovce až následne zvolala ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 13.12.2022.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pre posúdenie zachovania legality (zákonnosti) zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 treba zohľadniť rozdiel medzi volebným obdobím obecného zastupiteľstva a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. Následne ozrejmil pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“. S poukazom na ust. konštatoval, že funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva sa neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. V preskúmavanom prípade obecné zastupiteľstvo rokujúce v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období bolo zvolané na deň 08.12.2022. Uskutočnením volieb dňa 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubov poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom komunálnych volieb, ktoré sa konali dňa 29.10.2022, tak delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t. j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13.12.2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovaného právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne (zákonné).

9. Žalovaný ďalej poukázal na § 23 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre, pričom uviedol, že ak má prokurátor podozrenie, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje právnym predpisom, musí

uviesť aj konkrétne ustanovenia zákona, ktoré podľa neho boli porušené. Ak prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o nezákonnosti uznesenia, znamená to, že nevie presne určiť, v akom konkrétnom bode bolo uznesenie porušené. Bez takejto opory v zákone nie je protest dôvodný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v predmetnom prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom právnom predpise. V predmetnom prípade nie je ne dostatočne preukázaná, keďže prokurátor nemá konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by mohol oprieť ne.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež poukázal na to, že na území Slovenskej republiky sa konali po komunálnych voľbách 2022 zasadnutia zastupiteľstiev z funkčného obdobia 2018 - 2022 v stovkách ďalších obcí a miest, tieto sa konali po uskutočnených komunálnych voľbách, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecných zastupiteľstiev, v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období. Poukázal na nejednotnosť prístupu žalobcu k jednotlivým prípadom a ako dôkaz navrhol žalovaný predložiť konkrétny spisový materiál k prokurátorskej previerke, ktorá sa v obdobnej veci konala v obci Malý Čepčín v roku 2016.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva a že zároveň aj rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia sú legálne (zákonné). V tejto súvislosti poukázal na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, ktorý bol zverejnený na Portáli pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie dňa 01.10.2018 v rubrike: Z právnej praxe, ktorého autorom je A. A. B., C. (terajší právny zástupca žalovaného), ktorý sa v uvedenom príspevku zaoberal legitimitou prijímania rozhodnutí obecným zastupiteľstvom v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych voľbách. Žalobca odcitoval parciálnu časť z predmetného článku, v ktorej autor o. i. konštatoval, že: „Po uskutočnených komunálnych voľbách nie je založená dostatočná legitimita pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období“.

12. K tvrdeniu žalovaného, že prokurátor nemal konkrétne ustanovenia zákona, o ktoré by opieral svoje tvrdenia o ne, žalobca uviedol, že v podanom proteste prokurátora bolo poukázané na konkrétne porušenie ustanovení zákona o obecnom zriadení (, K námietke žalovaného o nejednotnosti a rozdielnosti prístupu žalobcu k jednotlivým prípadom (zasadnutie obecného zastupiteľstva Malý Čepčín v roku 2016) žalobca uviedol, že v obdobnom prípade (o ktorom nie je zrejmé, ako sa žalovaný o ňom dozvedel „z vlastnej činnosti“) bolo zistené porušenie zákona a následne naň bolo reagované žalobcom podaním upozornenia prokurátora.

13. Rovnako žalobca poukázal na obdobný prípad týkajúci sa obce Dražkovce, kde rovnako žalobca pristúpil k podaniu upozornenia prokurátora v zmysle ustanovení , no v inej veci bol taktiež podaný protest prokurátora, ktorému bolo obecným zastupiteľstvom obce Dražkovce vyhovené. Poukázal tiež na to, že v prípade žalovaného bolo z celkového počtu 30 preskúmaných uznesení obecného zastupiteľstva, prijatých na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022, podaných proti týmto uzneseniam len 11 protestov prokurátora. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca vykonal previerky vo všetkých obciach v okrese Martin a Turčianske Teplice, na ktoré upozornila starostka obce Mošovce, a napr. obci Sklené bolo podaných celkom 6 protestov prokurátora z tých istých dôvodov, ako aj v prípade žalovaného, pričom všetkým podaným protestom prokurátora bolo vyhovené.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

14. Žalovaný v duplike k poukazu žalobcu na článok „Zasadnutie “starého zastupiteľstva“ po komunálnych voľbách“, ktorého autorom je JUDr. Jozef Tekeli, PhD., uviedol, že je potrebné rozlišovať interpretáciu práva v rovine de lege ferenda a v rovine de lege lata. Pre vedu, ktorej predstaviteľom je i autor citovaného príspevku, je typické de lege ferenda akademické vyslovovanie vlastných hodnotiacich úsudkov a názorov a sloboda vedeckého bádania. Naopak, orgány aplikácie práva, ku ktorým patria žalobca, žalovaný a súd ako orgány verejnej moci, sú prísne viazané zásadou zákonnosti de lege lata pregnantne vyjadrenou v SR. Právna veda a aj orgány aplikácie práva používajú iné výkladové metódy a tieto vedú k rozdielnym interpretačným záverom. Aplikácia práva verejnomocenskými orgánmi je prísne konkrétna.

15. Žalovaný poukázal na to, že skutková situácia, ktorá nastala v prejednávanom prípade, nie je výslovne riešená v gramatickom texte zákona o obecnom zriadení, ani v žiadnom inom platnom právnom predpise. Poukázal pritom na ust. § 11 ods. 4 tohto zákona, pričom účelom citovaného ustanovenia je bezporuchový a plynulý výkon obecnej samosprávy. Uskutočnením zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 bol tento účel dosiahnutý. Na tomto zasadnutí sa prijímali rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre oblasť výkonu správy, obecnej normotvorby, financovania a plnenia úloh obce, čím sa napĺňa všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný záujem.

16. Žalovaný opätovne poukázal na rozdiel medzi volebným obdobím a funkčným obdobím obecného zastupiteľstva. V podmienkach obecnej samosprávy je volebné obdobie zastupiteľského zboru štvorročné, čo znamená, že voľby do orgánov samosprávy sa uskutočňujú každé 4 roky. Zvolenie nového zastupiteľstva však neznamená súčasne aj jeho sfunkčnenie. Podľa „noví“ poslanci musia najprv zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, aby mohli začať vykonávať svoje mandáty. Funkčné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva tak neskončí po uplynutí volebného obdobia, ale až po zložení sľubu poslancami novozvoleného zastupiteľstva na prvom zasadnutí, na ktorom sa zúčastnia. To znamená, že platná legislatíva rozlišuje medzi volebným a funkčným obdobím.

17. Uskutočnením volieb 29.10.2022 síce uplynulo volebné obdobie poslancov „starého“ zastupiteľstva, ale funkčné obdobie sa skončilo až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, ktoré v čase zvolania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 ešte neboli zložené. Obyvatelia obce prostredníctvom komunálnych volieb zo dňa 29.10.2022 tak delegovali svoju moc na nových zástupcov - novozvolených poslancov, ktorých mandát však nebol „funkčný“ z objektívnych dôvodov, t. j. kým nezložili zákonom predpísaný poslanecký sľub dňa 13.12.2022. Rokovanie obecného zastupiteľstva zvoleného v predchádzajúcom volebnom období, ktorého funkčné obdobie ešte stále trvá, je podľa žalovaného právne konformné do momentu zloženia sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodnutia, ktoré vzídu z uskutočnenia takéhoto zasadnutia zastupiteľstva, sú legálne (zákonné).

18. Žalovaný opätovne upozornil na nejednotnosť a rozdielnosť, s akou žalobca pristupuje k obdobným právnym tvrdeniam a skutkovým situáciám, pričom poukázal na výsledky vykonanej prokurátorskej previerky v obci Malý Čepčín, kedy bolo zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Malý Čepčín dňa 14.11.2022 v zložení poslancov v minulom volebnom období, hoci sa uskutočnilo po komunálnych voľbách dňa 29.10.2022. Dňa 21.12.2023 žalobca podal obci Malý Čepčín upozornenie prokurátora podľa , sp. zn. Pd 167/23/5506-2 s odvolaním sa na tie isté tvrdenia, ako v danom prípade. Čo sa týka obce Dražkovce, žalobca podľa žalovaného zavádza, nakoľko sa jednalo o odlišné skutkové okolnosti ako v danom prípade, je teda irelevantné, že protestu prokurátora v tom prípade bolo vyhovené.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

19. Správny súd v Banskej Bystrici podľa nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.10.2025, pretože o to požiadal žalovaný. Žalobca telefonicky v deň pojednávania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že o nariadenie pojednávania ani nežiadal. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní zopakovala argumenty uvedené v správnej žalobe a v replike.

20. Správny súd ako súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

21. Podľa Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach a) územnej samosprávy so zákonom alebo b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. (2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

22. Podľa ; Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

23. Podľa ; Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.

24. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

25. Podľa ; (v znení platnom a účinnom ku dňu 08.12.2022) (1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. (4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené g) uznášať sa na nariadeniach.

26. Podľa ; (1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené. (3) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. (7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, , a alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.

27. Podľa ; (1) Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. (4) Starosta (a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.

28. Podľa ; (1) Mandát starostu zaniká b) uplynutím funkčného obdobia.

29. Podľa Zb; (1) Poslanec je povinný najmä a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní. (2) Mandát poslanca zaniká b) uplynutím funkčného obdobia.

30. Podľa SR; Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

31. Podľa , 2 SR; (1) Orgánmi obce sú a) obecné zastupiteľstvo, b) starosta obce. (2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

32. Podľa ; Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

33. Podľa ; Ak orgán územnej samosprávy nevyhovie protestu prokurátora, je prokurátor oprávnený podať proti uzneseniu žalobu na správny súd podľa osobitného predpisu.

34. Správny súd zistil, že totožné veci žalobcu voči žalovanému s obdobným predmetom súdneho prieskumu už boli predmetom konania pred Správnym súdom v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod sp. zn. , , , , , a . Správny súd sa stotožňuje s právnym posúdením obdobných vecí žalobcu, preto v ďalšom v zmysle v spojení s poukazuje aj na závery uvedených rozhodnutí.

35. Predmetom konania v preskúmavanej veci je vyslovenie nesúladu VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022, so zákonom. Správny súd uvádza, že v rámci správnej žaloby žalobca namietal aj nezákonnosť uznesenia č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022, avšak predmetom tohto súdneho prieskumu bol súlad VZN obce Mošovce č. 1/2022 so zákonom, čo vyplýva aj z obsahu správnej žaloby, preto správny súd postupoval podľa a nasl. .

36. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vychádza z písm. c), d) SR, podľa ktorého je zrejmé, že pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy ( SR) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy ( SR) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd. Účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti VZN územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily.

37. Konanie o súlade VZN obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy upravujú ustanovenia až 367 ako samostatné konanie vo veciach územnej samosprávy. Aktívna žalobná legitimácia bez ohľadu na obsah VZN patrí len prokurátorovi. Dôvodom pre takúto výlučnosť je osobitná povaha VZN ako všeobecne záväzného právneho predpisu, pri ktorom logicky aktívna žalobná legitimácia musí byť ohraničená len na určité orgány verejnej moci zohľadňujúc ich zákonom určenú pôsobnosť. Keďže preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy je súčasťou dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy [d 3, ] a analogicky nadväzuje na návrhové oprávnenia generálneho prokurátora pred Ústavným súdom SR podľa písm. e) SR, je pochopiteľné, že zákonodarca zveril aktívnu

žalobnú legitimáciu práve prokurátorovi. Pri žalobe prokurátora sú účastníkmi konania vždy len žalujúci prokurátor a žalovaný orgán verejnej správy, t. j. obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenia (). Žalovaným teda nie je samotné zastupiteľstvo, ktoré predstavuje len jeden z orgánov obce územnej samosprávy [ ]. Na rozdiel od žaloby prokurátora na preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva ( ) na podanie žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu nemá prokurátor normatívne ustanovenú lehotu. Takúto lehotu nemožno odvodiť ani zo znenia , pretože ustanovenia týkajúce sa všeobecnej správnej žaloby nie sú vo vzťahu k osobitným konaniam, vrátane konaní vo veciach územnej samosprávy, subsidiárne. Na záver, analogicky s ekvivalentným konaním o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR ( SR) možno konštatovať, že uplynutie žiadnej lehoty nemôže odstrániť právne následky protiprávneho všeobecne záväzného právneho predpisu.

38. Správny súd uvádza, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi, aký rozsah a obsah prieskumu ustanoví uvedením žalobných bodov ( ), pričom správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať ani špecifikovať dôvody nezákonnosti VZN pre vyslovenie jeho nesúladu so zákonom a ani za žalobcu dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca, ktorým je v tomto prípade prokurátor, je povinný uviesť v žalobe žalobné body ( eobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný prípad neumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti uznesenia zastupiteľstva.

39. Žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že v podstate neobsahovala relevantné dôvody, pre ktoré by mohol správny súd dospieť k záveru, že VZN obce Mošovce č. 1/2022 nie je v súlade so zákonom. Predovšetkým absentovalo expressis verbis tvrdenie žalobcu, že VZN obce Mošovce č. 1/2022 nie je v súlade s konkrétnymi ustanoveniami konkrétneho zákona. Keďže podstatou a účelom podania žaloby prokurátora v zmysle ustanovenia a nasl. je práve tvrdenie o nesúlade VZN so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, správna žaloba musí obsahovať konkrétne tvrdenie, že napadnuté VZN nie je v súlade s konkrétnym ustanovením, resp. ustanoveniami zákona, čo vyplýva aj z ust. , ktoré ako povinnú náležitosť správnej žaloby (okrem ust. ) ohľadom konania o súlade VZN so zákonom stanovuje „uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť VZN alebo jeho ustanovenie v nesúlade“. Absenciu takéhoto tvrdenia žalobcu o nesúlade VZN s konkrétnym ustanovením bez toho, aby žalobca zároveň tvrdil, že práve v nesúlade s týmito konkrétnymi citovanými ustanoveniami konkrétneho právneho predpisu (v danom prípade ) bol prijaté VZN obce Mošovce č. 1/2022, ktoré bolo prijaté uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/VII/2022 dňa 08.12.2022. Vzhľadom na absenciu tvrdenia o nesúlade VZN s konkrétnymi ustanoveniami zákona v správnej žalobe správny súd konštatuje, že žaloba neobsahuje žiadnu argumentáciu, resp. námietky voči obsahu predmetného VZN obce Mošovce č. 1/2022, ktoré bolo prijaté uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/ zo dňa 08.12.2022.

40. Podstatou správnej žaloby žalobcu bolo, že s poukazom na ust. , nebolo možné, aby sa po komunálnych voľbách, konaných dňa 29.10.2022, v ktorých boli zvolení noví poslanci obecného zastupiteľstva (čiastočne odlišní od poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období), konalo zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení z poslancov, ktorí boli zvolení v predchádzajúcom volebnom období. Tento názor však žalobca neodôvodnil relevantnou skutkovou a právnou argumentáciou, z ktorej by bolo možné vysloviť nesúlad prijatého VZN obce Mošovce č. 1/20222 so zákonom o obecnom zriadení. Žalobca v žalobe len vo všeobecnosti poukázal na povahu, úlohy a kreovanie obecného zastupiteľstva, ako aj na účel konania ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva (konaného po uskutočnených voľbách do orgánov samosprávy obcí v zložení poslancov zvolených v týchto voľbách) a na povinnosť starostu obce zvoleného v predchádzajúcom volebnom období zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb. Konštatoval, že starostka obce Mošovce si túto povinnosť nesplnila (do 28.11.2022 nezvolala ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva a toto sa konalo až dňa 13.12.2022), avšak na 08.12.2022 zvolala zasadnutie obecného zastupiteľstva

s poslancami zvolenými v predchádzajúcom volebnom období, ktorí prijali VZN č. 1/2022, pričom títo poslanci už podľa žalobcu nemali legitimáciu pre rozhodovanie a prijímanie VZN, resp. uznesení obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách, konaných dňa 29.10.2022, zvolili nových zástupcov do orgánov samosprávy. Len samotné konštatovanie žalobcu, že „poslanci zvolení v predchádzajúcich voľbách už nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva“, teda na prijatie VZN obce Mošovce č. 1/2022, bez akejkoľvek právnej argumentácie ozrejmujúcej, v čom, resp. akým spôsobom, boli prijatím VZN obce Mošovce č. 1/2022 žalobcom označené ustanovenia § 11 ods. 1 a 4 písm. g) a § 12 ods. 1, 3 a 7 zákona o obecnom zriadení porušené, nepostačuje na konštatovanie nesúladu prijatého VZN obce Mošovce č. 1/2022 so zákonom o obecnom zriadení.

41. Žalobca tiež v žalobe namietal, že poslanci, ktorí rokovali na zasadnutí obecného zastupiteľstva, konanom dňa 08.12.2022 (v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období) a ktorí prijali aj uznesenie č. E/1/8/VII/2022, ktorým schválili VZN obce Mošovce č. 1/2022, už nemali legitimitu pre rokovanie a prijímanie rozhodnutí obecného zastupiteľstva, pretože občania si v komunálnych voľbách, konaných dňa 29.10.2022, zvolili nových zástupcov do orgánu samosprávy. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z ust. veta prvá vyplýva, že obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Z článku 69 ods. 2 SR vyplýva, že poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Uplatňovanie mandátu poslanca sa viaže na funkčné obdobie obecného zastupiteľstva. V zmysle ust. veta tretia sa funkčné obdobie obecného zastupiteľstva končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva. Platná právna úprava teda rozlišuje medzi pojmami „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“.

42. Volebné obdobie zastupiteľského zboru obce je v zmysle ust. veta prvá štvorročné. Článok 69 ods. 2 SR a upravuje dĺžku volebného obdobia obecného zastupiteľstva, nie však začiatok jeho plynutia. Funkčné obdobie je obdobím, v ktorom sa konkrétna osoba, ktorá bola zvolená za poslanca obecného zastupiteľstva, ujme mandátu a vykonáva ho až do zániku mandátu. Funkčné obdobie zvolených poslancov obecného zastupiteľstva sa nekončí uskutočnením volieb (uplynutím volebného obdobia), ale až zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva (na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastnia). Nie je preto možné stotožňovať pojmy „volebné obdobie“ a „funkčné obdobie“ obecného zastupiteľstva. Vykonaním volieb (a zvolením nových poslancov obecného zastupiteľstva) nezaniká mandát doterajším poslancom obecného zastupiteľstva (t.j. poslancom zvoleným v predchádzajúcich voľbách). Spôsoby zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva sú uvedené v ust. , pričom v zmysle mandát poslanca zaniká uplynutím funkčného obdobia. Správny súd poukazuje na ust. tretia veta , podľa ktorého sa funkčné obdobie obecného zastupiteľstva končí až zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva, teda do momentu, kedy na ustanovujúcom zasadnutí alebo na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa novozvolení poslanci zúčastnia, nezložia títo novozvolení poslanci poslanecký sľub. Dovtedy mandát novozvolených poslancov obecného zastupiteľstva „spočíva“ a trvá mandát poslancov obecného zastupiteľstva zvolených v predchádzajúcich voľbách a súčasne trvá funkčné obdobie obecného zastupiteľstva (zloženého z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách). Zasadnutie (rokovanie) obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách je teda právne konformné aj po uskutočnení (nových) komunálnych volieb, a to až do času konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

43. Je tiež treba poukázať na to, že z ust. veta prvá vyplýva, že obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Z ustanovenia vyplýva oprávnenie starostu zvolávať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a podpisovať uznesenia. V preskúmavanom prípade mandát starostky (zvolenej v predchádzajúcich voľbách) v čase zvolania i konania obecného zastupiteľstva dňa 08.12.2022 trval, tento mandát jej nezanikol uplynutím volebného obdobia, keďže podľa mandát starostu zaniká uplynutím funkčného obdobia. Podľa veta tretia funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Z uvedeného je teda možné vyvodiť, že pokiaľ starostka obce Mošovce

zvolala po komunálnych voľbách zasadnutie obecného zastupiteľstva na deň 08.12.2022 a toto obecné zastupiteľstvo zasadalo a rokovalo v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období (pričom uznesením prijalo okrem iného aj VZN č. 1/20222), nemožno tento postup označiť za protizákonný, resp. takýto postup starostky žalovaného a konanie obecného zastupiteľstva (vrátane prijatia VZN č. 1/2022) nie je v rozpore s ustanoveniami a Zo žiadneho ustanovenia zákona o obecnom zriadení totiž nevyplýva, že starosta obce nie je po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať zasadnutie obecného zastupiteľstva v zložení poslancov zvolených v predchádzajúcom volebnom období, resp. expressis verbis nevyplýva, že by starosta bol po uskutočnení komunálnych volieb oprávnený zvolať už len ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva.

44. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na ust. veta tretia a na nesplnenie povinnosti starostky žalovanej obce zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote do 30 (kalendárnych) dní od vykonania volieb (t. j. do 29.11.2022), správny súd uvádza, že žalobca jednak neuviedol, aký má porušenie tejto povinnosti zo strany starostky žalovaného vplyv na vyslovenie nesúladu prijatého VZN obce Mošovce č. 1/2022 a jednak ani (a ani iný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis) nespája s nesplnením tejto povinnosti (zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote 30 kalendárnych dní od vykonania volieb) žiadne účinky, ani sankcie. Nesplnenie tejto povinnosti vyplývajúcej z ust veta tretia nemá za následok ani zánik mandátu starostky, ani skončenie jej funkčného obdobia, ani zánik mandátu poslancov obecného zastupiteľstva (zvolených v predchádzajúcich voľbách), ani skončenie ich funkčného obdobia a ani skončenie funkčného obdobia obecného zastupiteľstva (ktoré sa v zmysle veta tretia končí až zložením sľubu novozvolených poslancov). Navyše predpokladá takúto situáciu (že starosta nesplní povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva v lehote stanovenej v veta tretia ) a v ust. ustanovuje, že v takomto prípade sa ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb, čo v danom prípade aj bolo splnené, keďže ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva obce Mošovce sa konalo v lehote stanovenej v , a to dňa 13.12.2022, t. j. 30-ty pracovný deň od konania komunálnych volieb dňa 28.10.2022.

45. Žalovaný vo vyjadrení uvádzal, že v priebehu súdneho konania namietal nejednotnosť prístupu žalobcu k iným prípadom, v ktorých sa podľa tvrdenia žalovaného po uskutočnení komunálnych volieb v roku 2022 vo viacerých obciach v okrese Martin (a aj v iných obciach na Slovensku) konali zasadnutia obecných zastupiteľstiev v zložení z poslancov zvolených v predchádzajúcich voľbách a prijímali uznesenia, resp. VZN, pričom žalobca neriešil obdobnú situáciu upozornením na porušenie zákona ani protestom prokurátora. V tejto súvislosti konkretizoval napr. konanie obecného zastupiteľstva v obci Malý Čepčín, v súvislosti s ktorým žalovaný navrhol, aby správny súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť ako dôkaz konkrétny spisový materiál prokurátorskej previerky konanej v obci Malý Čepčín v roku 2016. Správny súd tomuto návrhu nevyhovel, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nemalo žiadny súvis s preskúmavanou vecou a vo vzťahu ku konaniu o súlade VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj, ktorý bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva obce Mošovce č. E/1/8/VII/2022 zo dňa 08.12.2022 so by bol takýto dôkaz irelevantný.

46. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko sa nepreukázal nesúlad napadnutého VZN obce Mošovce č. 1/2022 o ustanovení miestneho poplatku za rozvoj so a ani porušenie tohto zákona postupom pri jeho prijímaní, a preto správny súd žalobu podľa zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže predmetné súdne konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). 48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( a ntrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa entrum právnej pomoci.