Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/163/2019

Potvrdené rozhodnutím 10CoCsp/18/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v sporovej veci žalobkyne: X. P., O.. XX.X.XXXX, V. L. XXX/XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Udavské 391, 067 31 Udavské, IČO: 51007771, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.141,04 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12Csp/163/2019-156 zo dňa 12.7.2021, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov I. a II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobkyne X. P., nar. XX. X. XXXX, L. XX, B., zast. JUDr. Kristína Tomková, advokátka, Udavské 391 proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. Mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7141,04 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.141,04 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.931,88 eur od 29.09.2019 do zaplatenia, a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 209,16 eur od 19.11.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne na úrok z omeškania z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 8. 11. 2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal žalovanému uložiť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 7141,04 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 6931,88 eur od 19. 9. 2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 209,16 eur od 8. 11. 2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 25. 11. 2011 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, pričom išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebiteľský úver 5000 eur s celkovou splatnou čiastkou stanovenou v zmluve 11 823 eur. V štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere bol ešte určený poplatok za vedenie účtu vo výške 209,16 eur. Zo strany žalovaného došlo k zmene výšky splátok po 15. 9. 2012 a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola vyčíslená na sumu 12 864,42 eur s počtom splátok 96. RPMN bola v zmluve stanovená od 33% do 34,3% a ročná úroková sadzba 28,57%.

Žalovaný vypracoval žalobkyni splátkový kalendár až po 15. 10. 2012, t.j. po uzatvorení zmluvy, kedy menil výšku splátky a celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom. Splátkový kalendár neobsahuje údaj, kedy bol vypracovaný, kým, výšku splátky istiny a úrokov z omeškania. Obdobie kedy bol splátkový kalendár vypracovaný je možné určiť podľa pripísaných splátok na splátkovom kalendári, ktoré boli uhradené žalobkyňou. Posledná mesačná splátka, ktorú mala žalobkyňa uhradiť, má byť 15. 12. 2019. Žalobkyňa od júna 2019 neuhradila do dnešného dňa 6splátok a do ukončenia úverovej zmluvy od júna 2019 do decembra 2019 by mal uhradiť 7splátok. Žalobkyňa splatila takmer celú výšku pôžičky. Žalobkyňa má

za to, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich výpočet. V tomto prípade žalovaný nesplnil povinnosť uviesť tieto skutočnosti pri uzatváraní zmluvy.

Ďalším pochybením zo strany žalovaného bola výška RPMN, ktorá v zmluve bola uvedená 33% až 34,3% a výška ročnej úrokovej sadzby 28,57%. Podľa štatistík Národnej banky Slovenska a MF SR v čase uzatvorenia zmluvy RPMN mohla byť maximálne vo výške 18,29% a úroková sadzba pre úvery so splatnosťou od 1-5 rokov bola 9,56%. Výška ročnej úrokovej sadzby predstavuje nárast o viac ako 3násobok. Žalobkyňa mala podľa splátkového kalendára uhradiť úroky 7864,42 eur a poplatok za vedenie účtu 209,16 eur. Suma, ktorú žalobkyňa mala uhradiť, je rozpore s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho zmluva neobsahuje ani údaj o výpočte RPMN a úrokov podľa .

V zmluve tiež absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ustanovenia §9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zároveň zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v časti, kde je ustanovené vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil so Zmluvnými podmienkami. Vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že súdom oprávneným rozhodovať spory z Úverovej zmluvy je Bratislavský arbitrážny súd zriadený pri spoločnosti N. G. R. F..E..D.. so sídlo v Bratislave. Žalobkyňa je dôchodkyňa, ktorá býva na východe Slovenska a arbitrážny súd, ktorý bol jednostranne určený, má sídlo v Bratislave. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konania, a to preukázateľne. Žalobkyňa nikdy nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, ten bol v zmluve vopred určený a nebola ani osobitne zamestnancom žalovaného žiadnym spôsobom poučená o možnosti odmietnuť konanie pred takto predtlačeným a vopred určeným rozhodcovským súdom, ktorý vybral žalovaný. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu tam uvedeného rozhodcovského súdu, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a nespĺňa podmienky individuálneho dojednania, keďže splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami. Pokiaľ dodávateľ núti spotrebiteľa k prijatiu rozhodcovskej doložky a to jej včlenením do formulára zmluvy nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu. Takúto neprimeranú výhodu žalobkyňa považuje za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Teda rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nevyvážená a preto je neprijateľná. Ide o formulárovú zmluvu, ktorá

bola predtlačená a ktorú prijala žalobkyňa v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje žalobkyne, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy.

Dôvodom pre ktorý žalobkyňa žiada súd, aby uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 7141,04 eur je nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy vyplývajúcich z ustanovenia 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) a y) . Žalobkyňa zaplatila žalovanému úroky 6931,88 eur a poplatok za vedenie účtu 209,16 eur, pričom zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Týmto sa žalovaný bezdôvodne obohatil a je povinný takto získané bezdôvodné obohatenie vydať žalobkyni.

3. Žalovaný doručil súdu dňa 27. 11. 2019, dňa 26. 3. 2020, dňa 9. 6. 2021 a dňa 30. 9. 2020 podania, v ktorých žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. V podaní doručenom súdu dňa 30. 9. 2020 žalovaný eventuálna navrhol uzatvorenie súdneho zmieru, k čomu však nedošlo.

Z obsahu týchto podaní vyplýva, že namietal, že žalobkyni nemohla a ani nevznikla pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu, ani plnením z neplatného právneho úkonu a ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Posúdenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov len samotnou žalobkyňou bez ďalšieho nemôže mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia, nakoľko takéto posúdenie nie je spôsobilé nahradiť rozhodnutie súdu. Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 4. 2009 sp.zn. XObo X/XXXX.

Žalovaný taktiež rozporuje aj výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, keďže z prehľadu úhrad, ktorý žalobkyňa v prílohe predkladá vyplýva, že na úverovej zmluve uhradila súhrnne sumu 11 883,33 eur a teda žalobkyňou požadované bezdôvodné obohatenie preto ani hypoteticky nemôže byť 7141,04 eur (11 883,33 mínus 5000 eur = 6833,33 eur).

Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie , a to vzhľadom k plynutia subjektívnej 2ročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa vykonali prvýkrát úhrady bez domnelého právneho dôvodu (obdobne Ro NS SR sp. zn. X N. XX/XXXX a uznesenie NS SR z 10.1.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného splátku istiny poskytnutého úveru dňa 7. 1. 2015 a po dátume 7. 1. 2017 nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, keďže žaloba bola podaná 11. 11. 2019. V prípade neakceptácie subjektívnej premlčacej lehoty, žalovaný z dôvodu procesnej opatrnosti vznáša námietku premlčania aj v objektívnej premlčacej lehote, v rámci ktorej považuje splátky uhradené pred dňom 11. 11. 2016 za premlčané. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Krajského súdu v Z. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. V ďalšom podaní žalovaný k námietke premlčania uviedol, že záver rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci N.-XXX/XXXX jednoznačne nemožno vykladať v zmysle, že v prípade akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy a žalovaného bezdôvodného obohatenia, sa nevyhnutne bude aplikovať vždy 10ročná premlčacia lehota. Zo záveru rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva výlučne to, že smernici odporuje taká vnútroštátna právna úprava, v zmysle ktorej by mala byť dôkazná povinnosť na preukázaní úmyselného bezdôvodného obohatenia veriteľa na strane spotrebiteľa. Okrem toho žalobca ako spotrebiteľ si v tomto konaní neuplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia z nekalej zmluvnej podmienky, ale na základe toho, že zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí, čo taktiež treba v jednotlivých sporoch striktne rozlišovať. Žalovaný preto popiera akékoľvek, čo i len hypotetické úmyselné bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov, za ktoré mu v zmysle patria úroky a poplatky. Poskytuje teda úvery za účelom zisku a nie bezdôvodného obohatenia, s čím je žalobkyňa ako aj každý iný spotrebiteľ automaticky oboznámený v úverovej zmluve, v ktorej má špecifikovanú výšku poskytnutého úveru a celkovú čiastku, ktorú má žalovanému ako veriteľovi zaplatiť. Žalobkyňa bola teda informovaná už v čase uzatvorenia zmluvy, koľko bude platiť a koľko ju úveru bude. U subjektu, ktorý poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti je akékoľvek úmyselné bezdôvodné obohatenie vylúčené. Je preto neopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaný v rámci predmetu podnikania poskytol žalobkyni úver, za ktorý požadoval na základe úverovej zmluvy od žalobkyne zaplatiť úroky a poplatky. Aký by malo zmysel, aby žalovaný úmyselne nedodržal všetky zákonné náležitosti, za ktoré by bol následne sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou on sám a nie žalobkyňa ako klient. Žalovaný ako veriteľ chcel

uzatvoriť úverovú zmluvu a chcel z nej získať zisk v nej uvedený, čo nebolo žiadnym tajomstvom ani pre žalobkyňu ako klienta. Úverová zmluva bola uzatvorená v r. 2011. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom netvrdila a nepreukázala, že by mal žalovaný v roku 2011 znalosť o tom, že sa bezdôvodne na úkor žalobcu obohacuje, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v V. V. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16. 9. 2015). V čase uzatvorenia zmluvy judikatúra súdov ohľadne náležitostí úverových zmlúv nebola taká rozsiahla ako v dnešnej dobe a súdy vyhodnocovali náležitosti úverových zmlúv ako korektné, v súlade so zákonným znením. Žalovaný preto nemal pochybnosti o správnosti svojich úverových zmlúv. Pokiaľ súdy začali časom niektoré náležitosti spochybňovať ako absentujúce alebo nesprávne uvedené, žalovaný flexibilne reagoval na požiadavky súdov a náležitosti svojich úverových zmlúv sa snažil vždy korigovať v zmysle zákonnej úpravy a požiadaviek súdov. Okrem toho žalovaný poukazuje na veľmi rôznorodú a nejednoznačnú judikatúru jednotlivých súdov pri posudzovaní náležitostí úverových zmlúv. Žalovaný pri koncipovaní úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu zákona korektne a komplexne. Preto zastáva názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj výklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže zjednotiť.

Čo sa týka namietania žalobkyne, že zmluva neobsahuje náležitosti, žalovaný s týmto nesúhlasil. K dobe trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti, žalovaný uviedol, že spotrebiteľ disponuje informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto je cieľ ustanovenia dosiahnutý. v znení platnom a účinnom ku dňu 1. 5. 2018 zmenil znenie ustanovenia tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. K rozkladu splátok uviedol, že predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením . Informácie o splátkach sú upravené v zmluve, kde je presný údaj o výške mesačnej splátky 140,75 eur, ďalej počet splátok 84, termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Údaj o termínoch splatnosti splátok je uvedený tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Názor žalovaného na splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade aj s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 veci N.-XX/XX. Ďalej poukázal aj na rozsudok Okresného súdu E. F. zo dňa 15. 1. 2018 sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, Okresného súdu Brezno zo dňa 19. 9. 2017 sp. zn. XC/XX/ XXXX, Okresného súdu P. zo dňa 21. 11. 2017 sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX, Okresného súdu G. zo dňa 16. 10. 2017 sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX.

K neprijateľným zmluvným podmienkam žalovaný uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na ich určený a nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu F. O. X. zo dňa 12. 9. 2017 sp. zn. XXCsp/XX/XXXX. Žalovaný má zároveň za to, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, ako to uvádza žalobkyňa.

K RPMN žalovaný uviedol, že táto je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v zmluve. Dátum čerpania úveru pri uzatváraní úverovej zmluvy teda nebol úplne nejasný, bol obmedzený lehotou poskytnutou žalovaným žalobcovi pre vrátenie podpísanej zmluvy. Táto lehota udávala limitné hodnoty dátumu čerpania. Tým boli obmedzené aj limitné hodnoty intervalu medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky, ktoré žalovaný ako veriteľ z dôvodu proklientského prístupu a čo najväčšej transparentnosti použil pre výpočet limitných hodnôt RPMN uvedených v zmluve v rozmedzí od 33% do 34,3%.

Taktiež výška úrokov bola v zmluve uvedené v súlade s ustanovením ods. , účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Výška úrokovej sadzby nie je pevne stanovenou veličinou, ktorá je konštantná pre všetky banky a nebankové subjekty na trhu a je ovplyvnená najmä ponukou a dopytom. Je všeobecne známe, že nebankové subjekty poskytujú úvery s vyšším rizikom ako banky, pričom cena rizika sa prejavuje práve vo výške odplaty za poskytnutý úver. Priemerná úroková sadzba bánk v danom období bola vo výške 13,89% a v zmluve je dojednaná sadzba 28,57%, ktorú žalovaný nepovažuje za v rozpore s dobrými mravmi.

4. Po vyjadreniach žalovaného, žalobkyňa doručila súdu dňa 22. 1. 2020, dňa 22. 7. 2020, dňa 6. 5. 2021, dňa 26. 5. 2021 podania, v ktorých prostredníctvom právnej zástupkyne, trvala na podanej žalobe.

Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 19. 12. 2019 č. N., ktoré sa zaoberá otázkou rozpätia RPMN, ktorú v zmluvách uvádzajú inštitúcie poskytujúce úvery. Údaj o RPMN v zmluve má spotrebiteľovi poskytnúť pravdivú informáciu v číselnom vyjadrení o skutočnej výške nákladov súvisiacich so spotrebiteľským úverom. RPMN teda odzrkadľuje skutočnú cenu spotrebiteľského úveru ako číslo vyjadrené v percentách, ktoré umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku. RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa sa najvýhodnejší môže javiť ten spotrebiteľský úver, ktorý má najnižšiu hodnotu RPMN. V praxi niektoré nebankové spoločnosti nepostupujú v súlade so znením právnej úpravy a namiesto jednej presnej percentuálnej hodnoty RPMN uvádzajú hodnotu RPMN vo forme rozptylu percent. Z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 19. 12. 2019 vo veci N.-XXX/XX, RN proti Home Credit Slovakia, a.s. vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu. V uvedenej súvislosti je potrebné poukázať na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 32 a 33 rozhodnutia konštatoval, že je bez právneho významu, že v čase keď veriteľ predkladá spotrebiteľovi ponuku na uzavretie zmluvy o úvere, nepozná dátum čerpania úveru alebo dátum uzavretia zmluvy, nakoľko na presný výpočet RPMN môže uplatniť dodatočné predpoklady upravené v prílohe smernice. Je teda zrejmé, že RPMN musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere za každých okolností vyjadrená jediným údajom (hodnotou). V opačnom prípade nie je splnené kritérium stanovené v článku 10 ods.2 písm. g) smernice (zrozumiteľnosť a stručnosť), pričom použitie rozpätia RPMN môže spotrebiteľovi nie len sťažiť posúdenie celkových nákladov úveru, ale tiež môže uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný rozsah jeho záväzku. Na základe tohto rozhodnutia možno konštatovať, že v zmluve vyjadrená RPMN je nezrozumiteľná a neurčitá. Z hodnoty RPMN uvedenej vo forme rozpätia percent nie je možné určiť hodnotu RPMN, ktorá sa uplatňuje na konkrétnu zmluvu. V dôsledku uvedeného je daný úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyňa nesúhlasila s premlčaním práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade podľa názoru žalobkyne a ustálenej súdnej praxe objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného je úmyselné. Žalovaný mal v predmete činnosti ako nebankový subjekt poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzala zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jej konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia OS B. sp. zn. XCsp/XXX/XXXX zo dňa 22. 1. 2019, ktorý bol potvrdený rozhodnutím KS v P. sp. zn. XX N. zo dňa 29. 11. 2019, ktorý zastáva právny názor o 10 ročnej premlčacej lehote. Ďalej poukázala na rozsudok Okresného súdu B. sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 10. 12. 2020, v ktorom súd uplatnil 10ročnú premlčaciu lehotu a riadil sa aj právnym názorom Krajského súdu v P. v rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 20. 1. 2020. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozhodnutia odvolacích súdov a to Krajského súdu v P. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/X/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/ XX/XXXX, XXCo/XX,XX,XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/ XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30. 5. 2019, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 16. 4. 2019, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 20. 2. 2020, rozsudok Krajského súdu Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, žalobca je toho názoru že táto začala plynúť dňom 23. 7. 2019, t.j. dňom kedy došlo k prevzatiu zastúpenia právnou zástupkyňou, keďže žalobkyňa sa týmto momentom dozvedela, že na strane žalovanej na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žaloba bola podaná na súd dňa 8. 11. 2019, teda počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd F. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v P. v rozsudku sp. zn. XC/XX/XXXX z 23. 10. 2013. V ďalšom podaní žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý rozhodol o prejudiciálnej otázke Krajského súdu v P. N.-XXX/XXXX. V zmysle tohto rozhodnutia bol vyhlásený

rozsudok Krajského súdu v P. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29. 4. 2021, s tým, že na základe týchto judikátov žalobkyňa považuje žalobu za dôvodnú.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu, predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, formulárom štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkovými kalendármi zmluvy, výpismi z účtu žalobkyne, predžalobnou výzvou žalobkyne + doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. 11. 2011 súd zistil, že žalovaný, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. Piešťany, IČO: 36234176, poskytol žalobkyni bezúčelový úver vo výške 5000 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 84 mesačnými splátkami po 140,75 eur splatnými vždy do 15. dňa v mesiaci, pri úroku 28,57% ročne a RPMN od 33% do 34,3%. Žalovaná sa teda zaviazala vrátiť žalovanému spolu 11 823 eur. Priemerná hodnota RPMN bola 18,29%, poplatok za vedenie účtu je 2,49 eur, lehota splatnosti 84mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Spoločnosť a klient uzatvorili dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok, kde poplatok za možnosť zmeny a výšky počtu splátok je 0,30 eur. Uvedené údaje vyplývajú aj z formulára štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

Súčasťou zmluvy bola aj Rozhodcovská zmluva, ktorou si zmluvné strany dohodli, že žalujúca strana je oprávnená na výber prejednania a rozhodnutia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v právnych vzťahoch vyplývajúcich z o zmluvy alebo súvisiacich so zmluvou, v rozhodcovskom konaní pred Bratislavským rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom v Bratislave.

7. Žalobkyňa súdu predložila dve listiny pod názvom Splátkové kalendáre zmluvy, ktoré boli spísaný dňa 25. 11. 2011 a dňa 28. 11. 2011 a ktoré obsahovali údaje o poradí splátky, dátume splátky, výške splátky a údaje o úhrade súm a dátume úhrad.

Ďalej žalobkyňa súdu predložila výpisy z účtu, ktoré osvedčovali, že v prospech žalovaného vykonávala splátky.

8. Žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne, predžalobnou výzvou zo dňa 16. 9. 2019 vyzvala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6931,88 eur a to v lehote 10dní od doručenia tejto výzvy. List bol žalovanému doručený dňa 18. 9. 2019.

9. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach trvala na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Žalobkyňa si uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 7141,01 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 6931,88 eur od 19. 9. 2019 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 209,16 eur od 8. 11. 2019 do zaplatenia. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. N. XXX/ XX zo dňa 19. 12. 2019, kde taktiež figuruje žalovaný a kde toto konanie sa týka tiež bezdôvodného obohatenia. Obe zmluvy majú uvedenú RPMN ako roztyl percent a teda takýto údaj nemožno považovať ako jednoznačne určenú RPMN. Keďže chýba takýto údaj, zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

K vznesenej námietke premlčania právna zástupkyňa žalobkyne rovnako zotrvala na svojich vyjadreniach. Poukázala na prax súdov, na najnovšie rozhodnutie Krajského súdu v P. sp. zn. XXCo/XX/ XXXX zo dňa 29. 11. 2019, kde tento súd rozhodol o tom, že sa jedná o úmyselné konanie zo strany žalovaného, a teda platí tu 10ročná premlčacia lehota. Zároveň poukázala na rozhodnutia súdov, ktoré rozhodli o tom, že subjektívna 2ročná premlčacia lehota začína plynúť, odkedy sa daná osoba dozvedela o tejto skutočnosti, čo v tomto prípade bolo 23. 7. 2019. Jedná sa o deň prevzatia právneho zastúpenia, keďže žalobkyňa je spotrebiteľka, dôchodkyňa, ktorá sa nevyzná v právnych záležitostiach.. Teda až na základe tejto skutočnosti bola oboznámená s vznikom bezdôvodného obohatenia a ďalších skutočností, ktoré s tým vlastne súvisia. Ďalej poukázala na rozhodnutia súdov, napr. Krajského súdu v P. XC/XX/ XXXX zo dňa 23. 10. 2013, Krajského súdu v Ž., ktoré aplikovali 10ročnú premlčaciu lehotu. Žalobkyňa má za to, že aj v tomto prípade sú naplnené predpoklady pre uplatnenie tejto lehoty.

Žiadala žalobe vyhovieť a uplatnila si náhradu trov konania.

10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť. Má za to, že žalovaný prijal všetky finančné prostriedky z platného právneho úkonu. Trvala na tom, že nárok žalobkyne je premlčaný sčasti, pokiaľ súd nebude akceptovať 2ročnú premlčaciu dobu, podľa ktorej by žalovaný mohol vydať bezdôvodné obohatenie v sume 2483,87 eur alebo 3-ročnú premlčaciu dobu, to znamená objektívnu, kde by pripadalo do úvahy vydanie 4052,63 eur. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom, že v danej veci sa jedná o úmyselné konanie zo strany žalovaného, keďže úmyselné konanie nebolo preukázané. Rozhodnutie krajského súdu, na ktoré poukázala právna zástupkyňa žalobkyne, sa vzťahuje na iný subjekt, ktorý podniká na finančnom trhu. Úmysel žalovaného je potrebné preukázať v tomto konkrétom konaní. Čo sa týka názoru na plynutie týchto premlčacích dôb, žalovaný dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XCdo/XXX/XXXX, ktorý sa zaoberal spotrebiteľskou vecou a konštatoval, že bezdôvodné obohatenie pripadá do úvahy alebo malo by sa vydávať 2roky spätne odo dňa podania žaloby, čo v tomto prípade by prichádzalo do úvahy vydať pani žalobkyni sumu 2483,80 eur s príslušenstvom. S ohľadom na uvedené, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celosti alebo v časti a priznať náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla uzatvorenie súdneho zmieru, k čomu však nedošlo.

11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné v časti istiny vyhovieť.

Podľa ustanovenia , účinného v čase uzatvorenia zmluvy 25. 11. 2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia , , a , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa ustanovenia , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie .

Podľa ustanovenia , spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa ustanovenia , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ustanovenia , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

12. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia , obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa ustanovenia , za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

13. Podľa ustanovenia a , platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. č., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa článku 2. písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 2. písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2. písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 3. body 1. a 2. Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa článku 6. Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle , pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle .

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť mesačnými splátkami vo výške 140,75 eur pri ich počte 84.

17. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona ( zákona). Žalovaný bol právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia a , musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ustanovenia .

18. V prejednávanej veci súd pristúpil k preskúmaniu zmluvy o úvere a dospel k záveru, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje povinný údaj v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

Súd v súlade s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 9. 11. 2016 vo veci N.-XX/ XX v ktorom sa uvádza, že zmluva o úvere, resp. jej náležitosti nemusia byť obsiahnuté na jednom dokumente, avšak, vzhľadom na platnú právnu úpravu, dokumenty, v ktorých sú obsiahnuté náležitosti podľa §9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, musia mať písomnú formu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje podpis účastníka zmluvného vzťahu. Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, že „článok 10 ods. 1 a v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle,

že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10. ods. 2 smernice.

Súd je preto toho názoru, že nebola naplnená dikcia ustanovenia §9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd poukazuje, že sa jedná o osobitnú zákonnú náležitosť, ktorá v spotrebiteľskej zmluve musí byť uvedená a tuto náležitosť nie je možné stotožniť s údajom v úvode zmluvy, kde sú identifikované zmluvné strany.

19. Ďalej súd je toho názoru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje aj ďalšiu povinnú náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj v zmluve nie je vôbec obsiahnutý. Zákonodarca určil túto náležitosť v právnom predpise jasne doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakým spôsobom vyvodzovať z viacerých údajov a okrem toho zákon jednoznačne uvádza, že ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda rozlíšil pojmy doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti.

Krajský súd v P. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 24.04.2019 uviedol: ,, Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, a preto pri písmene f) citovaného zákona iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy musí byť určená dátumovo neprichádza do úvahy.“

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v V. V. zo dňa 19.9.2012, sp. zn. XXCo/ XXX/XXXX).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X D. XXX/ XX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v P. zo dňa 30. 05. 2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania. Len v predložených zmluvných podmienkach je v hlave 7. Ukončenie zmluvy uvedené, že zmluva je uvedená na dobu neurčitú. Zmluvné podmienky však neboli spotrebiteľom podpísané.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Ž. sp. zn.XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2018, Krajského súdu v M. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 21.02.2018, Krajského súdu v P. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 21.01.2019.

20. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa ustanovenia a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a tiež uvedenie samotnej výšky RPMN.

V zmysle ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu P. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v P. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 27.03.2018, Krajského súdu v Z. sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa 25.08.2020.

21. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na , kde je vyjadrená subsidiarita , ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

22. Súd tiež konštatuje, že nie je možné v danej veci riadne posúdiť ani to, či žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobkyňou sa náležite zaoberal skúmaním jej bonity, keďže uvedené zo zmluvy o úvere nevyplýva. Nebolo preukázané, či jej príjem a nevyhnutné výdavky na živobytie by jej umožňovali plniť si povinnosti podľa úverovej zmluvy, t. j. splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami.

Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka sa aj Súdny dvor EÚ uvedeným zaoberal (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, G. G. N. G., N.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, body XX a XX).

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

Podľa rozsudku KS v P. sp. zn. XXCo/XX/XXXX - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver a peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Za hrubé porušenie povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Keďže žalobca súdu žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným

spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho skutočné výdavky žalovaného a ich preukázanie a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nevykonal ani lustráciu v prístupných registroch). V zmluve sa síce uvádza, že žalovaný má príjem 380,00 € a výdavky 0,00 € ale tieto údaje neboli doložené žiadnymi dokladmi.“

Krajský súd v P. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,, Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných, ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

Krajský súd v P. vo svojom rozhodnutí sp. zn. XCoCsp/XX/XXXX zo dňa 23.09.2020 uviedol, že ,, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klientov žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu aj v prejednávanej veci, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, teda a nasl. , Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby nepochybne preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal a že si splnil povinnosti plynúce pre neho z ust. . Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.“

Teda súd v danej veci nemal za preukázané, žeby žalovaný vôbec skúmal bonitu žalobkyne, aby vyžadoval od nej preukázanie skutočností týkajúcich sa jej schopností predmetný úver splácať dohodnutými pravidelnými mesačnými splátkami, resp. žeby skúmal jej bonitu tak ako jeho oprávnenie vyplýva z ustanovenia §7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Teda z dokladov predložených žalovaným nevyplýva, že by veriteľ zisťoval výdavky či iné záväzky žalobkyne pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom starostlivého hospodára.

23. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov ( ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu nad 5 rokov v novembri 2011, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 13,89% ročne. Výška úrokovej sadzby dohodnutá medzi stranami sporu bola 28,57% ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100% vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM N. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

24. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako veriteľovi nepatria úroky z úveru, pretože dohodnutá výška úroku z úveru bola v rozpore s dobrými mravmi.

25. Veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy tak vznikol iba nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 5000 eur. Nad túto sumu úhrady žalovanej vo výške 6931,88 eur a poplatok za vedenie účtu 209,16 eur (84x 2,49 eur) tvoria bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ods. l ) tomu, na úkor koho sa získal ( ). (rozsudok NS SR XCdoXX/XXXX).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7110,04 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný.

26. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne. Súd sa preto v ďalšom touto námietkou zaoberal.

Podľa ustanovenia a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

Žalovaný ako nebankový subjekt má v predmete činnosti dlhodobé poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak veriteľ obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení dňa 23. 7. 2019, keď oslovila právnu zástupkyňu, čoho dôkazom je plnomocenstvo predlžené právnou zástupkyňou žalobkyne spolu s podanou žalobou, ktorá bola na súd podaná elektronickými prostriedkami dňa 8. 11. 2019, preto súd zastáva názor, že nakoľko žaloba v danej právnej veci bola podaná dňa 8. 11. 2019, bola podaná i v rámci dvojročnej subjektívnej doby. Obdobne premlčanie posúdil napr. aj Okresný súd F. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v P. v rozsudku sp.zn. XC/XX/XXXX- XXX z 23. 10. 2013.

27. Zároveň súd poukazuje na rozsudok súdneho dvora z 22. apríla 2021 vo veci N.-XXX/XX, keďže žalovaný vzniesol aj námietku premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe. Podľa bodu 59. a 60. rozsudku Súdneho dvora pokiaľ ide o stanovenú dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade tri roky, Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ je táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v zásade dostatočná na to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže táto dĺžka sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2020, E. V. a V. T. F. T., N.-XXX/XX a N.-XXX/ XX, W.:N.:XXXX:XXX, body 62 a 64, ako aj zo 16. júla 2020, N. a V. V. X. R., N.-XXX/XX a N.-XXX/XX, EU:C:2020:578, bod 87 a citovanú judikatúru).

Pokiaľ však ide o stanovený začiatok plynutia skúmanej premlčacej lehoty, za okolností, o aké ide vo veci samej, existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ sa počas stanovenej lehoty nebude dovolávať práv, ktoré mu priznáva právo Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2020, D.-I., N.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, bod 22 a citovanú judikatúru), v dôsledku čoho by sa ocitol v situácii, že by tieto práva nemohol uplatniť.

Podľa bodu 61 rozsudku Súdneho dvora, z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a to najmä v rámci jeho prvej otázky, totiž vyplýva, že trojročná lehota stanovená v , začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe predmetnej zmluvnej podmienky.

Podľa bodu 62. v tejto súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach vyplývajúcich zo smernice 93/13 alebo zo smernice 2008/48, prípadne že nepoznajú ich rozsah (pozri

v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 2020, E. V. a V. T. F. T., N.-XXX/XX a N.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, body 65 až 67, ako aj zo 16. júla 2020, N. a V. V. X. R., N.-XXX/XX a N.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, bod 90 a citovanú judikatúru).

Podľa bodu 63. ako pritom v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 71 až 73 svojich návrhov, zmluvy o úvere, akou je zmluva, o akú ide vo veci samej, sa vo všeobecnosti plnia počas dlhého obdobia, a preto, ak je udalosťou, na základe ktorej začína plynúť trojročná premlčacia lehota, akákoľvek platba uskutočnená dlžníkom, čo musí overiť vnútroštátny súd, nemožno vylúčiť, že prinajmenšom pre časť uskutočnených platieb môže dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty ešte predtým, než sa skončí platnosť zmluvy, takže takýto režim premlčania môže spotrebiteľom systematicky odopierať možnosť domáhať sa vrátenia platieb uskutočnených na základe zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s uvedenými smernicami.

Podľa bodu 64. preto je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky, o aké ide vo veci samej tým, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré mu priznáva smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda že tieto podmienky sú v rozpore so zásadou efektivity (pozri analogicky rozsudky z 9. júla 2020, E. V. a V. T. F. T., N.-XXX/XX a N.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, body 67 a 75, ako aj zo 16. júla 2020, N. a V. V. X. R., N.-XXX/XX R.-XXX/XX, W.:N.:XXXX:XXX, bod 91).

Podľa bodu 65. okrem toho ako uviedol generálny advokát v bodoch 87 a 89 svojich návrhov, úmysel predajcu alebo dodávateľa, ktorý využil zmluvnú podmienku považovanú za nekalú, nemá vo vzťahu k právam spotrebiteľov vyplývajúcim z ustanovení smernice 93/13 žiadny význam, a to isté platí aj pokiaľ ide o článok 10 ods. . Preto spotrebiteľ nemôže mať na účely uplatnenia svojich práv vyplývajúcich z týchto ustanovení povinnosť preukazovať úmyselnú povahu konania príslušného predajcu alebo dodávateľa. Z toho vyplýva, že možnosť predĺžiť trojročnú premlčaciu lehotu pod podmienkou, že spotrebiteľ preukáže úmysel predajcu alebo dodávateľa, ako je stanovená v , nemôže vyvrátiť konštatovanie uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

Vzhľadom k uvedenému preto súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas a žalobkyňou uplatnený nárok nie je premlčaný.

28. Len pre úplnosť súd poukazuje na obdobné rozhodnutia odvolacích súdov a to Krajského súdu v P. sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/X/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XX/XXXX, XXCo/ XX,XX,XX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 7141,04 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to pri sume 6931,88 eur dňom 29. 9. 2019, pretože predžalobnou výzvou zo dňa 16. 9. 2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto výške a to v lehote 10dní od doručenia tejto výzvy, pričom list bol žalovanému doručený dňa 18. 9. 2019, t.j. súd má za to, že až dňom 29. 9. 2019 sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením sumy 6931,88 eur. Čo sa týka sumy 209,16 eur, tu súd priznal žalobkyni úroky z omeškania odo dňa 19. 11. 2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu žalobkyne zamietol.

30. Podľa ustanovenia , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu žalobkyne zamietol len v nepatrnej časti úroku z omeškania s tým, že v časti istiny 7141,04 eur súd žalobe žalobkyne vyhovel. Vzhľadom na daný výsledok sporu súd žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.