Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Ps-10-2025.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
10Ps/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci opatrovanca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., toho času bytom C. XXX, zast. procesným opatrovníkom: A. B., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom C. XX, na návrh: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, práv. zast. JUDr. Magdaléna Sujová, advokátka, so sídlom Obrody 27, Košice, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony opatrovanca takto
r o z h o d o l :
1. E. A. B., nar. XX.XX.XXXX obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony tak, že tento nie spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami bez súhlasu opatrovníka, nie je oprávnený uzatvárať akékoľvek zmluvy, zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, akékoľvek dodatky k zmluvám, kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy, nie je spôsobilý k vybaveniu invalidného dôchodku, k vybaveniu občianskeho preukazu, samostatne preberať invalidný dôchodok, akúkoľvek poštu, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ich zaťažiť, spísať závet a narábať s vlastným finančným účtom. Nie je spôsobilý samostatného rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, vrátane hospitalizácie a s tým spojenými potrebnými úkonmi, sám sa zastupovať v zdravotníckych zariadeniach.
II. Súd ustanovuje opatrovancovi A. B., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníčku D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, ktorá bude opatrovanca zastupovať a spravovať jeho majetok v rozsahu obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony.
III. Opatrovníčka je povinná v lehote do 30.6. a do 31.12. každoročne súdu predkladať správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V. Trovy dôkazov platí štát.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka D. B., nar. XX.XX.XXXX doručila Okresnému súdu Humenné dňa 03.04.2025 návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho syna – opatrovanca A. B., nar. XX.XX.XXXX a ustanovenie jeho opatrovníka, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu – diagnostikovaná: F10.2 Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti. Navrhovateľka žiadala, aby bol opatrovanec obmedzený na tieto úkony: uzatváranie zmlúv akéhokoľvek druhu a udeľovanie plnej moci; nakladanie s finančnými prostriedkami nad 30,- €/ týždenne; preberanie dôchodku a iných sociálnych dávok; preberanie doporučených úradných listových zásielok a reagovanie na tieto zásielky; vyslovenie informovaného súhlasu s poskytovaním psychiatrickej a nepsychiatrickej
zdravotnej starostlivosti ako v ústnej tak aj v ambulantnej forme; vyslovenie súhlasu so vstupom a pobytom v zariadení sociálnej starostlivosti.
2. Dňa 28.05.2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom predstúpil právny zástupca navrhovateľky, ktorý k veci uviedol, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu. Bola vypočutá navrhovateľka, ktorá uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu s tým, že chce obmedziť svojho syna v spôsobilosti na právne úkony, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, pretože pokiaľ mu zabezpečí nejaké liečenie alebo zdravotnú starostlivosť, on hneď nato podpíše reverz. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Máva epileptické záchvaty. Keď mu zavolá rýchlu zdravotnú pomoc, tak odmietne s nimi odísť a vráti sa naspäť. Odchádzajú mu obličky, pečeň, má problémy s chôdzou. Chce urobiť niečo s týmto jeho zdravotným stavom, pretože je ešte mladý a aby si mohol svoj život nejakým spôsobom usporiadať. Takisto si nepamätá veci a keď sa o niečom rozprávajú, spomína veci spred 15-tich rokov. Momentálne nemá žiaden príjem. Dokázal aj pracovať, ale jeho pracovný pomer trval dva týždne, mesiac, najdlhšie bol zamestnaný pol roka. V podstate už žiadna firma v B. D. C. ho nezamestná, pretože vedia, že má problém s alkoholom. Takisto jeho správanie doma je nevyspytateľné. Cez deň spí, v noci vyjedá chladničku, potom má problémy s trávením.
3. Súd uznesením zo dňa 03.06.2025, č.k. 10Ps/10/2025 - 16 pribral do konania F. D. G., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zapísaným v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pod č. XXXXXX. Dňa 28.07.2025 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorého závere znalec uviedol, že u opatrovanca, zistil poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním alkoholu - jedná sa u neho o syndróm závislosti neabstinujúcu formu. V triezvom stave posudzovaný je spôsobilý uzatvárať zmluvné vzťahy a chápať význam z toho vzniknutých práv a povinností, v stavoch po požití alkoholu jeho spôsobilosť uzatvárať zmluvné vzťahy a chápať význam z toho vzniknutých práv a povinností je znížená. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný peniaze používa na uspokojenie svojej závislosti od alkoholu, nie je spôsobilý na samostatný úsudok o nakladaní s vlastným majetkom a z toho plynúcom ekonomickom dopade pre neho samotného. Vzhľadom na uvedené je u neho potrebné obmedziť spôsobilosť na právne úkony v rozsahu tak, že nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami bez súhlasu opatrovníka, že nie je oprávnený uzatvárať akékoľvek zmluvy (zmluva o poskytovaní sociálnej služby, akékoľvek dodatky k zmluvám, kúpne zmluvy. spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy), že nie je spôsobilý k vybaveniu invalidného dôchodku, k vybaveniu občianskeho preukazu, samostatne preberať invalidný dôchodok, akúkoľvek poštu, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ich zaťažiť a spísať závet, narábať s vlastným finančným účtom. Čo sa týka vyjadrenia sa k obmedzeniu spôsobilosti v rozsahu, že nie je oprávnený vykonávať akékoľvek právne úkony pred inštitúciami a úradmi, Slovenskej republiky, tu uvádza, že v triezvom stave posudzovaný je spôsobilý chápať práva a povinnosti plynúce zo všeobecne záväzných právnych noriem a je oprávnený vykonávať akékoľvek právne úkony pred inštitúciami a úradmi, v stavoch po požití alkoholu jeho spôsobilosť chápať práva a povinnosti plynúce zo všeobecne záväzných právnych noriem môže byť znížená. Rovnako je potrebné uviesť, že posudzovaný je schopný pochopiť spoločenskú nebezpečnosť trestného činu a následne aj chápať zmysel trestného konania a preto takéto obmedzenie u opatrovanca neodporúča. Čo sa týka spôsobilosti samostatného rozhodovania o zdravotnej starostlivosti (vrátane hospitalizácie a s tým spojené potrebné úkony), sám sa zastupovať v zdravotníckych zariadeniach, tu uvádza, že k zodpovedaniu tejto otázky je potrebné uviesť niekoľko faktov - Esenciálnymi podmienkami zákonnosti zadržania v psychiatrickom ústavnom zariadení je existencia duševnej choroby pacienta, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie pacienta, pričom medzi chorobou a nebezpečným konaním musí byť vzťah príčiny a následku. Samotná prítomnosť duševnej choroby bez iných príčin nie je dôvodom na nútené zadržanie psychiatrickom ústavnom zariadení. Podmienky aby bol pacient zadržaný v ústavnom psychiatrickom zariadení sú - a) osoba trpí na duševnú chorobu alebo sa u nej prejavujú príznaky duševnej poruchy b) zadržaná osoba so zdravotným stavom opísaným v bode a) ohrozuje samu seba alebo ohrozuje svoje okolie, pričom toto konanie je vyvolané duševnou chorobou alebo u zadržanej osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Hlavnými podmienkami, ktoré legitimizujú zásah do slobody pohybu, ako aj zásah do práva na súkromie je prítomnosť duševnej poruchy, v dôsledku ktorej sa človek správa nebezpečne voči sebe alebo voči svojmu okoliu. Na základe uvedeného neodporúča obmedzenie spôsobilosti samostatného rozhodovania o zdravotnej starostlivosti (vrátane hospitalizácie a s tým spojené potrebné úkony), sám sa zastupovať v zdravotníckych zariadeniach.
4. Dňa 02.10.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľky k znaleckému posudku č. XX/XXXX. V súvislosti so zisteniami viacerých nedostatkov znaleckého posudku č. XX/ XXXX uvádzajú nasledovné: V úvodnej časti znaleckého posudku znalec definuje svoju úlohu ako posúdiť zdravotný stav opatrovanca, podať písomne znalecký posudok a zodpovedať otázky uvedené v uznesení zo dňa 03.06.2025, č.k. 10Ps/10/2025 – 16, ktorým súd pribral do konania F. D. G.. K otázkam, ktoré zadal súd znalcovi uvádzajú, že znalec je oprávnený posúdiť len zdravotný stav opatrovanca. Ostatné otázky týkajúce sa schopností opatrovanca s dispozíciou finančných prostriedkov, schopnosť vystupovať pred orgánmi Slovenskej republiky a uzatvárať právne úkony posudzuje v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle ust. § 231 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku len súd po vykonanom dokazovaní, nakoľko v zmysle ust. § 207 Civilného sporového poriadku, súd priberá znalca len na zodpovedanie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky. Výsledkom znaleckého posudku sú zároveň závery znalca ku konkrétnym obmedzeniam a či je potrebné obmedziť spôsobilosť u opatrovanca, so záverom znalca či ich odporúča alebo nie. Opätovne zdôrazňujú, že v zmysle ust. § 207 Civilného sporového poriadku, súd priberá znalca len na zodpovedanie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a znalec sa nemá vyjadrovať k právnemu posúdeniu veci. V zmysle ust. § 231 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku len súd po vykonanom dokazovaní môže prijať záver či je potrebné opatrovanca obmedziť na spôsobilosti na právne úkony a aké opatrenia sú na to vhodné. V závere na strane 10 znaleckého posudku navyše samotný znalec uvádza podmienky, pre ktoré môže byť pacient zadržaný v ústavnom psychiatrickom zariadení spolu s podmienkami, ktoré legitimizujú zásah do slobody pohybu, práva na súkromie, ktoré sú po 1. duševná choroba alebo duševná porucha a po 2. osoba ohrozuje samu seba alebo okolie, pričom konanie je vyvolané duševnou chorobu alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukazujú, že obe podmienky sú splnené. Na strane 8 znaleckého posudku je znalcom konštatovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu so syndrómom závislosti. Zároveň je potvrdená aj skutočnosť, že opatrovanec je nebezpečný pre seba, a to svojou závislosťou na alkohole, ktorá sa prejavila poruchou psychiky, degeneráciou nervového systému, ktorá viedla k neuropatii dolných končatín. Alkoholizmus sa prejavil aj kardiovaskulárnym problémom v podobe vysokého krvného tlaku a v poslednom rade sa jeho ťažký alkoholizmus prejavil poškodením pečene. Je teda evidentné, že opatrovanec si alkoholizmom vážne poškodzuje zdravie. Nakoľko sú splnené obe podmienky stanovené znalcom pre obmedzenie spôsobilosti opatrovanca na právne úkony a jeho zadržanie v ústavnom psychiatrickom zariadení nerozumejú ako znalec dospel k záveru, že neodporúča obmedzenie spôsobilosti samotného rozhodovania o zdravotnej starostlivosti. Ďalším nelogickým záverom je konštatovanie znalca, že nepovažuje za potrebné obmedziť spôsobilosť opatrovanca v rozsahu, že nie je oprávnený vykonávať právne úkony pred inštitúciami a úradmi. Samotný znalec uvádza, že opatrovanec je schopný chápať práva a povinnosti plynúce zo všeobecne záväzných právnych noriem len v triezvom stave a je oprávnený vykonávať akékoľvek právne úkony pred inštitúciami a úradmi. Zároveň znalec uvádza, že v stavoch po požití alkoholu môže byť jeho spôsobilosť chápať práva a povinnosti plynúce zo všeobecne záväzných noriem znížená. V tomto prípade ide o rozpor, ktorý nie je znalcom bližšie vysvetlený. Znalec navyše opomína skutočnosť, že väčšinu dňa sa opatrovanec nachádza v alkoholom intoxikovanom stave, a preto majú za to, že spôsobilosť opatrovanca vo vzťahu k právnym úkonom pred inštitúciami má byť obmedzená, nakoľko opatrovanec má obmedzenú schopnosť chápať svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzných noriem. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujú, aby súd odstránil nedostatky znaleckého posudku formuláciou nových otázok, ktoré zodpovedajú otázku zdravotného stavu opatrovanca, jeho diagnózy a príčinnú súvislosť s konaním opatrovanca. Prípadne aby súd na najbližšou pojednávaní vypočul znalca F. D. G., a to za účelom odstránenia nedostatkov znaleckého posudku.
5. Dňa 08.10.2025 sa konalo ďalšie pojednávanie vo veci, na ktorom predstúpila navrhovateľka a uviedla, že na podanom návrhu trvajú v celom rozsahu. Znalec na tomto pojednávaní uviedol, že opatrovanca vyšetril v priestoroch psychiatrickej ambulancie v Snine, kde sa dostavil v doprovode rodičov, ktorí sú navrhovatelia a zároveň procesní opatrovníci s tým, že rodičia boli prítomní pri celom znaleckom vyšetrení. Anamnestické údaje o sebe, o svojom živote, o rodinnej anamnéze mu podal opatrovanec sám, rodičia potom doplnili niektoré údaje. Rodičom sa snažil vysvetliť aké je lekárske a znalecké hľadisko. Berie v úvahu, že námietky, ktoré boli voči posudku, vychádzajú z toho ľudského hľadiska. Žiaľ, ľudské hľadisko niekedy nepostačuje. Znalec sa v prvom rade vyjadroval k zdravotnému stavu opatrovanca a je v praxi zaužívané, že znalec by mal aj vyšpecifikovať niekedy, ak je nejaké obmedzenie, na ktoré právne úkony odporúča obmedziť toho
ktorého opatrovanca. V tomto prípade bola otázka položená, či je potrebné, takže znalecký posudok spĺňa tie kritériá, ktoré sú potrebné na takéto vyjadrenie. On, ako znalec nerozhoduje o tom, či niekto bude alebo nebude obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, to je naozaj vec súdu, tak ako to uviedla v námietkach právna zástupkyňa navrhovateľky. On iba odporúča, ako znalec. Čo sa týka námietky v otázke, že na strane 8 znaleckého posudku, bod 6 vyjadrenia právnej zástupkyne, kde je znalcom konštatovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu so syndrómom závislosti. Zároveň je potvrdená aj skutočnosť, že opatrovanec je nebezpečný pre seba, a to svojou závislosťou na alkohole, ktorá sa prejavila poruchou psychiky, degeneráciou nervového systému, ktorá viedla k neuropatii dolných končatín a je teda evidentné, že opatrovanec si alkoholizmom vážne poškodzuje zdravie. Znalec z knihy „Princípy súdnej psychiatrie“ odcitoval: „V klinickej praxi sa často vyskytuje otázka nedobrovoľnej hospitalizácie pacientov závislých od alkoholu, či iných návykových látok. Lekári sú často tlačení príbuznými pacienta, aby došlo k hospitalizácii proti ich vôli. V takýchto prípadoch rozhoduje vždy momentálny stav pacienta, pri ktorom musia byť splnené všeobecne platné zákonné podmienky nedobrovoľného prevzatia do ústavnej liečby“ Argument, že pacient pije a systematicky si zhoršuje svoje telesné a duševné zdravie, ako aj sociálny status nestačí. Takže samotná prítomnosť duševnej choroby, či poruchy nie je dôvodom pre nedobrovoľnú hospitalizáciu pacienta proti vôli pacienta, takže preto neodporúčal obmedzenie na právne úkony čo sa týka rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka argumentácie, že môže byť nebezpečný pre svoje okolie, je to len argumentácia, že môže, ale nemusí. To znamená, že naozaj sú ľudia, u ktorých alkohol od istej koncentrácie môže dať vyniknúť ich potláčaným vlastnostiam. Ľudia, ktorí sú v bežnom živote kľudní, niektorí po požití alkoholu sa môžu stať agresívnymi, neohľaduplnými, nemusia dodržiavať nejaké spoločenské normy. Takže nie je rozpor v jeho tvrdení, lebo on netvrdí, že opatrovanec musí byť nebezpečný pre svoje okolie, ale môže. Znalec pripúšťa možnosť, že jeho správanie by sa mohlo zmeniť, takže je to niečo, čo dal ako všeobecné konštatovanie ale nie, že opatrovanec je nebezpečný. On je schopný chápať spoločenské normy a je schopný ich aj dodržiavať. To je k tým námietkam, ktoré boli v tom znaleckom posudku. Znalec neodporúčal takéto obmedzenie, že nie je schopný chápať zmysel nejakých trestných úkonov a pod., lebo on má dostatok skúseností a môže sa aj zdržať požívania alkoholu. On nie je organický, v zmysle, nie je tam nejaká demencia, on nie je psychotický, že by vnímal zmenenú realitu v zmysle ako bludnú vplyvom nejakej halucinácie a pod., takže tieto prejavy u opatrovanca nenašiel a preto neodporúčal, že by malo byť takéto obmedzenie. Z knihy: „Základy súdnej psychiatrie“ znalec odcitoval: „Niekedy býva otázka, či sa závislý človek mohol zdržať požívania alkoholu. Pokiaľ nejde o páchateľa s alkoholickou degradáciou osobnosti alebo demenciou, dá sa predpokladať, že vie rozoznať spoločenské, možné dôsledky pitia a takisto vie o možnosti liečiť sa. Ak si tento nevybral túto alternatívu, je za tento stav zodpovedný. Ak došlo k napitiu sa v počiatočnom abstinenčnom stave, je zrejme schopnosť ovládať svoje konanie ľahko znížená.“ To znamená, že alkohol môže odbrzdiť ovládacie schopnosti, keby to previedli do trestnoprávnej roviny, ale nie rozpoznávacie schopnosti. To znamená, že opatrovanec netrpí demenciou, nezistil tam prejavy organickej poruchy ani psychotickej poruchy. Pripustil, že jeho schopnosť môže byť znížená, ale nemusí byť znížená. Znalec uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, aby znalec bližšie rozviedol tretie štádium alkoholizmu vo všeobecnosti a priamo adresne na tu prítomného opatrovanca, znalec k tomuto uviedol: Tretie štádium závislosti je charakterizované tým, že človek, ktorý je závislý, dokáže zvládnuť ešte aj vyššie množstvá alkoholu. Má dobrú toleranciu alkoholu. Môže mať obdobia, ktoré sú rôzne dlhého trvania, niekedy ide o pár dní, niekedy môže ísť o týždne, kedy od alkoholu aj abstinuje a napriek tomu sa potom k tomu alkoholu vracia, aj keď si uvedomuje, že to môže mať dopad na jeho telesné zdravie, na jeho sociálne fungovanie v rámci rodiny, vzťahov k blízkym. Toto štádium je charakterizované tým, že človek ešte stále dokáže aj abstinovať. Znalec ďalej uviedol, že tak ako uvádzal v svojej odpovedi, že jeho schopnosť vnímania alebo rozpoznávania nebezpečenstva svojho konania by mohla byť znížená, naozaj môže sa objaviť aj takýto stav, trebárs aj u opatrovanca, on nevraví, že sa objaví, kedy stav by mohol byť spôsobený nejakou alkoholickou psychózou a vtedy by nerozpoznal nebezpečenstvo svojho konania, ale to by bolo o hodnotení toho stavu v čase skutku, ak by sa nejakého takéhoto dopustil, ale v tomto stave, ako ho vidíme dnes, dokáže rozpoznať. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či môže znalec potvrdiť, že zdravotné problémy opatrovanca priamo súvisia so syndrómom závislosti na alkohole, znalec k tomuto uviedol, že tak ako uvádzal vo svojom znaleckom posudku, pri štúdiu zdravotnej dokumentácie, nachádza tam záznamy o sekundárnej epilepsii. Sekundárne znamená, že sú to stavy, ktoré sú vyvolané následkom požívania alkoholu. Takže, áno, nevylučuje tieto stavy, ale ako citoval
z literatúry, len vedomé poškodzovanie si svojho zdravia, či vedomé dostávanie sa do stavu depresie nestačí na to, aby bol človek obmedzený na právne úkony a bol liečený proti svojej vôli. Zo strany znalca boli súdu poskytnuté listiny, z ktorých vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa požiadala lekárov, aby oznamovali každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitie alkoholu alebo inej návykovej látka. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, aby znalec vysvetlil, prečo navrhuje opatrovanca obmedziť v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu týkajúceho sa uzatvárania zmlúv a prečo neodporúča obmedziť spôsobilosť na právne úkony čo sa týka konania alebo vykonávania právnych úkonov pred inštitúciami a úradmi, znalec k tomuto uviedol, že si uvedomuje, že zmluvy rôzneho charakteru nie sú poskytované inštitúciami, ktoré zastrešuje len Slovenská republika. Sú to častokrát rôzne súkromné spoločnosti, ktoré poskytujú takéto zmluvy a žiaľ riziko ľudí, ktorí požívajú alkohol je, že v takom stave, keď majú požitý alkohol by mohli byť zneužití na to, že niekto v ich mene alebo za ich účasti podpíše takúto nevýhodnú zmluvu, ktorou zaťaží, v tomto prípade rodinu, príbuzných. Takže bolo to myslené na tie zmluvy, ktoré sú kúpno- predajné, ekonomického charakteru. Pokiaľ nebude triezvy, on sa nezaeviduje napr. na úrad práce. Jemu je to jedno, či bude mať občiansky preukaz, či bude mať zdravotný preukaz, jemu je jedno, či bude mať zajtra alebo o hodinu čo jesť, nie, on sa potrebuje napiť. Takže v tomto zmysle odporúčal, pretože on si sám nevybaví invalidný dôchodok, jemu je jedno, či bude mať invalidný dôchodok alebo nie. Tieto veci nevníma ako nejakú potrebu pre svoju existenciu a preto odporúčal to obmedzenie, aby mu niekto pomohol, aby dokázal aspoň nejako sociálne koexistovať, práve v takýchto prípadoch, lebo jemu je to jedno. Opatrovanec uviedol, že s obmedzením spôsobilosti na právne úkony nesúhlasí. Je evidovaný na úrade práce, chodí sa hlásiť na úrad práce. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Peniaze teraz mal z toho, že absolvoval rekvalifikačný kurz ako operátor výroby, kde mesiac chodil každý deň, takže za to mu boli vyplatené nejaké finančné prostriedky. Zamestnaný bol v minulom roku. Navrhovateľka na tomto pojednávaní uviedla, že pokiaľ opatrovanec nemá peniaze, tak berie im, alebo svojmu XX ročnému bratovi, zbiera fľaše, odnesie vrátiť fľaše a teraz v poslednom období požije aj pytralon alebo dezinfekčné prostriedky, čo majú doma. Ona toto konanie považuje za poslednú šancu na to, aby nejako dokázali synovi pomôcť, lebo situácia už nie je únosná. Ona by potom bola jeho opatrovníčkou. Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľky, či opatrovanec z liečení, ktoré absolvoval odišiel sám alebo ich absolvoval do konca, opatrovanec k tomuto uviedol, že z jedného odišiel sám, a jedno absolvoval celé. Na otázku sudkyne, koľko trvalo po liečení, keď sa opätovne napil, opatrovanec k tomuto uviedol, že vydržal niekoľko dní. Procesný opatrovník uviedol, že po tomto liečení sa raz snažil opatrovanec sa nenapiť, dokonca navštívil aj psychiatričku, aby mu predpísala nejaké lieky, ale potom začal piť na tie lieky a bolo to ešte horšie. Opatrovanec požíva alkoholické nápoje každý deň. Pokiaľ nemá finančné prostriedky, tak donesie dezinfekčné alebo obdobné prostriedky, teraz doniesol nejaký etylalkohol, ktorý mu však vyliali. Čo sa týka vody po holení, tak aj to požil, ostal tam len nejaký balzam, čo sa vlastne nedá vypiť.
6. Podľa § 10 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
7. Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
8. Podľa § 243 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
9. Podľa § 26 OZ, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
10. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
11. Podľa § 248 ods. 1, 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
12. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
13. Podľa § 274 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
14. Podľa § 250 ods. 1 CMP, súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín.
15. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby. V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.
16. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
17. Súd poukazuje na skutočnosť, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale opatrením slúžiacim predovšetkým ochrane záujmov samotných fyzických osôb, ktoré pre svoj duševný stav nie sú schopné robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou niektoré právne úkony. Ide tiež o ochranu osôb, ktoré s takýmito fyzickými osobami vstúpili do právnych vzťahov.
18. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že opatrovanec trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu, jedná sa u neho o syndróm závislosti neabstinujúcou formou. Súd vyhovel návrhu v celom rozsahu a obmedzil opatrovanca v navrhovanom rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a však v časti nakladania s finančnými prostriedkami rozhodol súd, že opatrovanec nie je spôsobilý disponovať so žiadnymi finančnými prostriedkami bez súhlasu opatrovníka (v návrhu nad 30 eur týždenne). Súd taktiež rozhodol, že opatrovanec nie je oprávnený uzatvárať akékoľvek zmluvy, zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, akékoľvek dodatky k zmluvám, kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek zmluvy majetkovo-právnej povahy, nie je spôsobilý k vybaveniu invalidného dôchodku, k vybaveniu občianskeho preukazu, samostatne preberať invalidný dôchodok, akúkoľvek poštu, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ich zaťažiť, spísať závet a narábať s vlastným finančným účtom. Súd taktiež obmedzil opatrovanca v rozsahu samostatného rozhodovania o starostlivosti o zdravie (vrátane hospitalizácie a s tým spojené potrebné úkony). Súd má za potrebné poukázať na skutočnosť, že esenciálnymi podmienkami zákonnosti zadržania v psychiatrickom ústavnom zariadení je existencia duševnej choroby pacienta, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie pacienta, pričom medzi chorobou a
nebezpečným konaním musí byť vzťah príčiny a následku. Samotná prítomnosť duševnej choroby bez iných príčin nie je dôvodom na nútené zadržanie v psychiatrickom ústavnom zariadení. Podmienky aby bol pacient zadržaný v ústavnom psychiatrickom zariadení sú - a) osoba trpí na duševnú chorobu alebo sa u nej prejavujú príznaky duševnej poruchy. b) zadržaná osoba so zdravotným stavom opísaným v bode a) ohrozuje samu seba alebo ohrozuje svoje okolie, pričom toto konanie je vyvolané duševnou chorobou alebo u zadržanej osoby hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Hlavnými podmienkami, ktoré legitimizujú zásah do slobody pohybu, ako aj zásah do práva na súkromie je prítomnosť duševnej poruchy, v dôsledku ktorej sa človek správa nebezpečne voči sebe alebo voči svojmu okoliu. Súd u opatrovanca vzhliadol naplnenie oboch podmienok, nakoľko opatrovanec trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu (syndróm závislosti neabstinujúcou formou), v dôsledku ktorej sa správa nebezpečne najmä voči svojej osobe a to tým, že opatrovanec konzumuje dezinfekčné a obdobné prostriedky za účelom dosiahnutia stavu opitosti. Zároveň môže byť opatrovanec nebezpečný pre svoje okolie. Súd zdôrazňuje, že toto obmedzenie nemusí znamenať trvalý (nezvratný) stav a pokiaľ sa opatrovanec podrobí vhodnej liečbe je možné tento stav obmedzenia zvrátiť. Súd mal s poukazom na všetky uvedené skutočnosti za to, že opatrovanec nie je spôsobilý sa samostatne rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, vrátane hospitalizácie a s tým spojenými potrebnými úkonmi, samostatne sa zastupovať v zdravotníckych zariadeniach. Súd dospel k záveru, že boli splnené zákonom stanovené podmienky ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka na obmedzenie spôsobilosti v danom rozsahu u opatrovanca.
19. Na základe hore uvedených skutočností a v záujme ochrany práv opatrovanca súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony opatrovanca tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže účinná právna úprava neumožňuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu rozporu s ľudskoprávnymi štandardami. V súlade s ustanoveniami § 248 ods. 2 CMP súd v rozhodnutí súčasne ustanovil opatrovancovi podľa § 272 CMP opatrovníka a to matku opatrovanca, D. B., nakoľko súdu sa javí ako osoba, ktorá túto funkciu bude vykonávať v jeho prospech. Na riadny výkon opatrovníctva súd dohliada a z uvedeného dôvodu opatrovníkovi uložil povinnosť pravidelne predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Súd štátu náhradu trov konania z titulu znalečného za vypracovaný znalecký posudok a výsluch znalca nepriznal, ale rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP v zmysle ktorého trovy dôkazov platí štát, nakoľko súd nezistil dôvody uvedené v § 251 ods. 2 CMP odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.