Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Csp-116-2023.pdf
PDF · 72.85 KB
Case nature
Subarea
35Csp/116/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., právne zast. F. G. H., A. XXX/XX, XXX XX I., IČO: 52 824 837 , o zaplatenie 5 223,84 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu do upomínacieho konania dňa 30.3.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 5 223,84 Eur s príslušenstvom. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 22.9.2025 zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie v súlade s § 145 ods. 1 CSP zastavil. Súčasne v podaní doručenom súdu dňa 3.10.2025 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na súdnom pojednávaní nariadenom na deň 9.10.2025, a to v záujme hospodárnosti konania.
3. Vzhľadom ku skutočnosti, že vo veci došlo k späťvzatiu žaloby po prvom pojednávaní o veci samej, súd výzvou zo dňa 26.9.2025 vyzval žalovanú na oznámenie súhlasu, resp. nesúhlasu so späťvzatím žaloby s tým, že ak sa k späťvzatiu nevyjadrí v lehote určenej súdom, bude sa predpokladať, že nemá voči späťvzatiu žaloby žiadne námietky. 4. Podaním doručeným súdu dňa 8.10.2025 žalovaná, prostredníctvom právneho zástupcu, oznámila, že späťvzatie žaloby berie na vedomie a považuje ho za konkludentnú reakciu na obsah jej posledného vyjadrenia vo veci, pričom tam uvedené argumenty považuje za dôvodné v merite veci. Navrhla, aby súd konanie zastavil a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Súčasne žiadala ( rovnako aj jej právny zástupca) o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 9.10.2025, a to vzhľadom na naplnenie predpokladu neúčelnosti účasti na takomto pojednávaní a zároveň aj z objektívnych dôvodov, keďže žalovaná sa nachádza mimo územia SR.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
9. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu vo veci samej, ktorým vzal žalobu v späť a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, súd toto konanie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.
13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.
15. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
16. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
17. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak vyžaduje zodpovednosť za zavinenie sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje len z procesného hľadiska.
18. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná. Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
19. V danom prípade žalobca neuviedol dôvod späťvzatia svojej žaloby. V týchto súvislostiach je preto potrebné uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovanej, a teda nie je možné procesné zavinenie pričítať žalovanej.
20. V intenciách vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd potom o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.