Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cpr-9-2024.pdf
PDF · 77.28 KB
Case nature
Area
Subarea
58Cpr/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B. C., D., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XXX, G., zastúpený: IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu mieru 1, Košice, IČO: 35 541 016, o náhradu mzdy takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . III. Poplatková povinnosť sa neukladá.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 27.3.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady mzdy 53.645,68 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy z 7.5 2019 je zamestnaný a pracuje pre žalovaného na pozícii vedúceho oddelenia energetiky. Pracovný pomer bol pôvodne dojednaný na dobu určitú do 14.5. 2020, nakoľko však s vedomím zamestnávateľa pokračoval po uplynutí dohodnutej doby vo výkone práce a nedohodli sa so zamestnávateľom inak, pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas. Zamestnávateľ v rozpore s týmito tvrdeniami, však trval na skončení pracovného pomeru dňom 14.5. 2020, a teda uplynutím pôvodne dojednanej doby určitej. Z dôvodu uvedeného stavu podal žalobu o určenie, že pracovný pomer u žalovaného trvá a zmenil sa na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. Toto konanie bolo vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K2-42Cpr/26/2020. Vzhľadom k tomu žalobca pristúpil k uplatneniu peňažných nárokov na náhradu mzdy (za obdobie po žalovaným tvrdenom skončení pracovného pomeru) vyčíslenej vo výške 53.645,68 eur s príslušenstvom. Pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal z priemerného zárobku podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý sa musí poskytovať ako priemerný hodinový zárobok, ktorý vyčíslil na 14,025 eur/hodina. Ustanovenie o znížení náhrady mzdy nad 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce podľa žalobcu v prejednávanom prípade nemožno aplikovať. Toto ustanovenie systematicky nadväzuje na odsek 1, ktorý sa týka výlučne prípadov, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe. Nespadá teda na prípad, ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu potom, čo došlo k transformácii pracovného pomeru na neurčitý čas (a teda po uplynutí doby určitej, na ktorú bol pracovný pomer dohodnutý).
2. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä:
- Pracovnú zmluvu zo dňa 7.5.2019,
- Skončenie pracovného pomeru – výzva zo dňa 28.5.2020,
- Dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. 1 zo dňa 28.6.2019,
- Skončenie pracovného pomeru – výzva – odpoveď zo dňa 11.6.2020,
- Výmenný lístok zo dňa 14.3.2023,
- Kolektívna zmluva zamestnancov Košického samosprávneho kraja na rok 2019,
- Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve,
- Príloha č. 2a, 3/b,
- Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na roky 2019-2022,
- Výpočet náhrady mzdy.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.7.2025 nárok na náhradu mzdy neuznal. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 9CoPr/5/2024 dňa 18. septembra 2024 rozsudkom potvrdil rozsudok sp. zn. 42Cpr/26/2020-282 zo dňa 20. novembra 2023, ktorým bývalý Okresný súd Košice II (dnes Mestský súd Košice) zamietol žalobu žalobcu o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá a je uzavretý na neurčitý čas a o uloženie povinnosti prideľovať žalobcovi prácu s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2024 a to v spojení s citovaným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoPr/5/2024 zo dňa 18.09.2024, a teda neexistuje právny základ nároku na náhradu mzdy. Poukázal aj na spôsob výpočtu mzdy podľa ktorého nie je možné náhradu mzdy počítať podľa počtu hodín a podľa počtu pracovných dní. Vždy je potrebné vychádzať z pravdepodobného mesačného zárobku s ohľadom na výšku zmluvnej mzdy v rozhodnom období. Žalovaný v súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce navrhol, aby za čas presahujúcimi 12 mesiacov súd náhradu mzdy žalobcovi vôbec nepriznal, prípadne ju primerane znížil z dôvodu, že priznaním náhrady mzdy za 12 mesiacov je splnená sociálna ochrana žalovaného a je pravdepodobné, že žalovaný po skončení práceneschopnosti sa zapojil do pracovného pomeru a dosiahol možno aj vyšší príjem.
4. Pracovnou zmluvou zo dňa 7.5.2019 bol založený pracovnoprávny vzťah medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, podľa ktorej žalobca nastúpi do práce dňa 15.5.2019, vo funkcii vedúci oddelenia energetiky, s miestom výkonu práce: Úrad Košického samosprávneho kraja, Košice. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú a končí dňom 14.5.2020. 5. Zo spisu Mestského súdu Košice bolo zistené, že v konaní sp. zn. K2-42Cpr/26/2020 bola riešená otázka, či pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 7.5.2019 naďalej trvá a či sa zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas. 6. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 42Cpr/26/2020-282 zo dňa 20.11.2023 rozhodol tak, že žalobu žalobcu o určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 9CoPr/5/2024 zo dňa 18.9.2024 potvrdil rozsudok v zamietavom výroku. Rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 42Cpr/26/2020-282 zo dňa 20.11.2023 nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Kosiacich sp. zn. 9CoPr/5/2024.
7. Podľa ust. § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
8. Podľa ust. § 48 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
9. Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
10. Podľa ust. § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
11. Podľa ust. § 143 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
12. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Z uvedeného vyplýva, že základnou podmienkou nároku na mzdu je existencia pracovnoprávneho vzťahu. Rovnaká podmienka musí byť splnená aj v prípade nároku na náhradu mzdy.
13. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od 18. mája 2021 do 30. apríla 2023. V tomto období už pracovný pomer žalobcu u žalovaného netrval, o čom bolo tunajšími súdmi právoplatne rozhodnuté. Medzi stranami je táto otázka aj naďalej sporná, preto žalobca na uplatnenom nároku trval. Výrok právoplatného rozsudku je však pre sporové strany záväzný (§ 228 ods. 1 C.s.p.). Preto ak bola žaloba na určenie trvania pracovného pomeru (aj za žalované obdobie) zamietnutá a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, potom je potrebné z tejto skutočnosti vychádzať.
14. Pracovnoprávny vzťah sporových strán v žalovanom období neexistoval, lebo pracovný pomer žalobcu skončil 14.5.2020 uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Žalobca preto nemá voči žalovanému nárok na náhradu mzdy. Z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá.
15. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. V prejednávanom prípade bol v konaní úspešný žalovaný a preto podľa zásady úspechu v spore má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného si náhradu trov konania neuplatnila, lebo v súvislosti s týmto konaním žalovanému žiadne trovy nevznikli. Žalobca na náhradu trov nemá nárok. Preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
17. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. veta prvá, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
18. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov a preto nemá povinnosť súdne poplatky platiť ani v prípade neúspechu v spore. Poplatkovú povinnosť nemá ani žalovaný, lebo v tomto konaní bol úspešný. V dôsledku tejto procesnej situácia tak poplatková povinnosť sporovým stranám nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.