Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: L.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. 1, štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 353 591, proti žalovanému: EURENT SLOVAKIA, s. r. o. so sídlom Bratislava, M. Sch. Trnavského 14, IČO: 35 842 598, v zastúpení: Tomášek & partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, IČO: 36 858 811, o zaplatenie 4.763,79 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania

odôvodnenie:

1. Žaloba žalobkyne bola vylúčená na samostatné konanie uznesením sp. zn. zo dňa 27.01.2020 z konania vedeného žalobcom EURENT SLOVAKIA, s. r. o. voči žalovanej Ing. H. S., na základe žaloby zo dňa 14.06.2018, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.840,01 Eur titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého vyplatením odstupného. Súd tak rozhodol na základe žiadosti žalovanej v uvedenom konaní, ktorá žiadala v prípade nemožnosti vykonať zápočet, aby súd nárok žalovanej na náhradu mzdy, ktorý špecifikovala v odpore voči platobnému rozkazu z 20.11.2018 v bode 41 a ďalej špecifikovala vo vyjadrení z 31.05.2019 v bode 4 tak, že si žalovaná uplatňuje nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa za obdobie od 01.06.2016 do 27.07.2016 a z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa od 28.07.2016 do 27.09.2016 v brutto vyjadrení vo výške 4.763,79 Eur vylúčil na samostatné konanie. 2. Podľa žalobkyne, medzi stranami sporu nie je sporné, že rozviazanie pracovného pomeru bolo neplatné. Neplatnosť žalovaný uznal. Nebolo už potrebné, aby o skončení pracovného pomeru rozhodoval súd. Žalobkyňa má za to, že na jej situáciu sa preto nevzťahuje a vzťah medzi stranami sporu sa riadi všeobecnými ustanoveniami a inými pracovnoprávnymi predpismi, vrátane ustanovení o prekážkach v práci. Pokiaľ teda žalovaný listom zo dňa 05.08.2016 žalobkyni oznámil, že na podanej výpovedi netrvá, právny úkon výpovede nevyvolal zamýšľané právne účinky ( akoby výpoveď nebola daná), pracovný pomer výpoveďou neskončil, naďalej trval, riadil sa pracovnou zmluvou a žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu mzdy v zmysle príslušných ustanovení o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa aj za dobu po 01.06.2016. Do 31.05.2016 žalobkyňa čerpala žalovaným nariadenú dovolenku. Pokiaľ pracovný pomer trvá naďalej, avšak žalovaný neprideľoval žalobkyni žiadnu prácu, počnúc od 01.06.2016, kedy mala žalobkyňa

nastúpiť do práce po skončení dovolenky išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa . Žalobkyni teda vznikol nárok na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej nikdy neumožnil pokračovať v práci v súlade s pracovnou zmluvou, nakoľko jej vo výpovedi zo dňa 16.02.2016 oznámil, že s účinnosťou od 01.06.2016 bola zrušená jej pracovná pozícia účtovníčka. Zrušené pracovné miesto žalobkyne nebolo nikdy obnovené. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. žalovaný uviedol, že pracovné miesto účtovníka zrušil, pretože ho nepotreboval a nepotrebuje ho dodnes a doteraz zrušené miesto žalovaný neobnovil. Z toho vyplýva, že žalovaný už nemohol umožniť žalobkyni návrat do práce na svoje pôvodné pracovné miesto účtovníčky a nemohol jej prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalobkyňa má za to, že zaslaním listu zo dňa 05.08.2016 s výzvou na nástup do práce žalovaný sledoval výlučne snahu minimalizovať nárok žalobkyne na náhradu mzdy. Vzhľadom na to, že žalovaný neumožnil žalobkyni pokračovať v práci, jej pracovné miesto zrušil a nikdy neobnovil, prekážky v práci na strane žalovaného trvali nepretržite od 01.06.2016 do momentu okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 28.09.2016. Žalobkyni preto vznikol nárok na náhradu mzdy voči žalovanému vo výške 3.174,74 Eur ( za 656 hodín t. j. 82 pracovných dní - 656 x 5,504 Eur/hod = 3.610,62 Eur). Uplatnený nárok žalobkyňa špecifikovala v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného v konaní sp. zn. podaním zo dňa 31.05.2019, pričom vyčíslila nárok na náhradu mzdy, na ktorý podľa jej názoru jej vznikol nárok za obdobie od 01.06.2016 do 27.09.2016 na 5.199,67 Eur brutto, ktorý znížila o sumy, ktoré jej žalovaný vyplatil na účet v mesiaci júl 2016 - 109,54 Eur a v mesiaci august 2016 - 326,34 Eur, na konečnú pohľadávku vo výške 4.763,79 Eur. Zároveň si uplatnila s príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.342,86 Eur od 11.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.218,21 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.127,87 Eur od 11.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.074,85 Eur od 11.10.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k nároku žalobkyne vyjadril v konaní sp. zn. písomne podaním zo dňa 14.03.2019. Vo vyjadrení uviedol, že dňa 19.02.2016 doručil žalobkyni výpoveď. Žalobkyňa listom zo dňa 27.07.2016 oznámením namietla neplatnosť výpovede a súčasne vyzvala žalovaného na prideľovanie práce. Rovnako žalobkyňa zároveň podala na Okresnom súde Bratislava III žalobu o určenie neplatnosti uvedenej výpovede. Túto situáciu aj nároky žalobkyne je preto potrebné posudzovať podľa , nakoľko práve toto ustanovenie rieši nároky zamestnanca v prípade neplatnej výpovede danej zamestnávateľom. Žalobkyňa v konaní o určenie neplatnosti výpovede riadne pokračovala aj po tom, čo jej žalovaný doručil výzvu na nástup do práce a prejavil vôľu ďalej ju zamestnávať a to až do 24.04.2018, kedy žalobu vzala späť a súd konanie dňa 22.11.2018 právoplatne zastavil ( konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , žaloba bola dňa 24.04.2018 zobratá späť, s čím vyjadrila súhlas aj druhá strana ). Žalovaný má za to, že do zastavenia konania bola platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou medzi stranami stále sporná a neistá. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že sa stav spornosti a neistoty ohľadom skončenia/ neskončenia pracovného pomeru výpoveďou sa odstránil výzvou žalovaého na nástup do práce. Za uvedené obdobie nemohol žalobkyni v žiadnom prípade vzniknúť nárok na náhradu mzdy podľa . Žalobkyňa namietla neplatnosť výpovede 5 mesiacov po jej doručení. Žalovaný bol až do dňa 28.07.2016 v dobrej viere, že pracovný pomer so žalobkyňou skončil výpoveďou z dôvodu organizačných zmien ku dňu uplynutia výpovednej doby - 31.05.5016, nakoľko neplatnosť skončenia pracovného pomeru je neplatnosťou relatívnou, pokiaľ by sa jej žalobkyňa nedovolala, žalovaný by sa o vade výpovede dodnes nemusel dozvedieť a mal za to, že pracovný pomer so žalobkyňou skončil v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyni preto v žiadnom prípade nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy podľa od 01.06.2016. Momentom doručenia oznámenia vznikol žalobkyni nárok na náhradu mzdy, čo žalobca nikdy nesporoval. Táto náhrada žalobkyni patrila do času, keď jej žalovaný umožnil pokračovať v práci. Žalovaný žalobkyňu riadne vyzval k nástupu do práce, pričom výzvu na nástup do práce myslel vážne a korektne. Tento postup žalovaného bol v súlade so a tiež jediným rozumným a právne správnym riešením. Žalobkyni preto vznikol nárok na náhradu mzdy podľa za obdobie od 28.07.2016 do 08.08.2016. Náhrada mzdy za toto obdobie bola žalobkyni zaplatená. Žalobkyňa na výzvu na nástup do práce reagovala dňa 08.08. 2016 tak, že žalovanému oznámila, že do práce nenastúpi a ani nenastúpila. Z uvedeného je zrejmé, že vôľa žalobkyne, aby ju žalovaný naďalej zamestnával vyjadrená v oznámení, nebola myslená vážne a žalobkyňa žalovaného len zavádzala. Nie je preto žiaden rozumný dôvod na to, aby žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu mzdy za čas od 01.06.2016 podľa (nakoľko v tom čase sa žalobkyňa neplatnosti ešte nedomáhala) a žalovaný mal za to, že pracovný pomer skončil a žalobkyňa

nemá nárok na náhradu mzdy ani za čas po doručení výzvy na nástup do práce podľa , pretože žalobkyňa nemala záujem a snahu skutočne pracovať. Až oznámením zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní sa obnovujú všetky práva a povinnosti z pracovnej zmluvy a z pracovného pomeru. Tieto práva a povinnosti trvajú až do právoplatného rozhodnutia alebo do iného platného skončenia pracovného pomeru ( rozsudok NS SR ). K argumentu žalobkyne, že výzva žalovaného na nástup žalobkyne do práce bola súčasne odvolaním výpovede, čo malo za následok, že na výpoveď žalovaného treba hľadieť, akoby nebola daná žalovaný uviedol, že, aby odvolanie výpovede bolo účinné, vyžaduje sa súhlas druhej strany s týmto odvolaním. Žalobkyňa vo svojej jedinej reakcii na výzvu na nástup do práce (list zo dňa 08.08.2016 ) žiadnym spôsobom nevyjadrila súhlas s odvolaním výpovede, práve naopak poukazovala na neférovosť a šikanóznosť konania žalovaného, ktorý ju len vyzval na nástup do práce s tým, že na toto konanie žalovaného poukáže aj pred súdom. Až po cca v dvoch rokoch žalobkyňa zobrala žalobu v konaní o určenie neplatnosti výpovede späť s odôvodnením, že žalovaný ( zamestnávateľ) na výpovedi netrval. V prebiehajúcom konaní o antidiskriminačnej žalobe na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. žalobkyňa tvrdila, že do práce nenastúpila z dôvodu, že nemala zabezpečenú starostlivosť o maloleté deti a po doručení druhej výzvy z dôvodu, že už nemala ani záujem pracovať u žalovaného. Konaniu žalobkyne, ktorá sa najprv domáhala práce, následne ani po dvoch výzvach do práce nenastúpila a následne žalovaného ako zamestnávateľa obvinila zo šikany a diskriminácie žalovaný dodnes neporozumel a považuje ho za neštandardné, zamerané výlučne na získanie majetkového prospechu. Absenciu žalobkyne v práci od 09.08.2016 do 27.09.2016 bez náležitého vysvetlenia a ospravedlnenia žalovaný posúdil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a v súlade s a listom zo dňa 27.09.2016 skončil so žalobkyňou pracovný pomer. Nakoľko toto skončenie pracovného pomeru nebolo nikdy spochybnené a je platné, je tým tiež potvrdené, že absencia žalobkyne v práci od 09.08.2016 do 27.09.2016 bola neospravedlnená a žalobkyni aj preto za dané obdobie nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Podľa žalobkyne jej ako zamestnankyni vznikol voči žalovanému ako zamestnávateľovi nárok na náhradu mzdy z titulu existencie prekážok v práci na strane zamestnávateľa v období od 01.06.2016 do 27.07.2016, čo je prvá časť uplatneného nároku a to z toho dôvodu, že zamestnávateľ si uznal chybu a na podanej neplatnej výpovedi netrval, čo oznámil žalobkyni v liste z 05.08.2016, ktorý jej bol doručený 08.08.2016. Podľa žalobkyne tým došlo k odstráneniu spornosti čo sa týka trvania pracovného pomeru, ktorý sa teda riadil ustanoveniami ( ďalej len ), pričom na strane žalovaného boli prekážky v zmysle . Druhá časť nároku vyplýva žalobkyni z za obdobie od 28.07.2016 až do okamžitého skončenia dňa 27.09.2016, keď 27.07.2016 žalovaný prevzal výzvu žalobkyne na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, takže od 28.07.2016 jej patrí náhrada mzdy vo výške, ako ju vyčíslila vo vyjadrení z 31.05.2019 strana 5 bod 4 aj so špecifikovaným príslušenstvom. Žalovaný neumožnil žalobkyni pokračovať v práci a aj keď ju výzvou z 05.08.2016 vyzval na okamžitý nástup do práce z dôkazov, ktoré žalovaný predkladal v iných konaniach vyplýva, že u neho nikdy nedošlo k obnoveniu pracovného miesta účtovníčky, nakoľko ho už nepotreboval, bol v reštrukturalizácii, stratil licenciu na prevádzkovanie autopožičovne. Účtovnícke služby si zabezpečoval dodávateľským spôsobom. Žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy v celkovej výške 4.763,69 Eur s príslušenstvom.

6. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom žalobkyne a mal za to, že nárok na náhradu mzdy od 01.06. do 27.07.2016 žalobkyni neprináleží, lebo v tomto období nenamietala neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom jej výzva, ktorou namietla neplatnosť výpovede a žiadala o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy bola doručená žalovanému dňa 27.07.2016, pričom do tohto dátumu žalovaný považoval pracovný pomer so žalobkyňou za skončený. Preto za toto obdobie žalobkyni nemožno priznať akúkoľvek náhradu mzdy z titulu prekážok v práci. Za obdobie od 28.07. do 08.08.2016, kedy bola žalobkyni doručená výzva na nástup do práce, žalovaný náhradu mzdy žalobkyni vyplatil. Žalobkyňa vo svojej výzve z 27.07.2016 deklarovala záujem pracovať pre žalovaného a preto ju žalovaný listom z 05.08.2016 ( doručený žalobkyni 08.08.2016 ) vyzval na nástup do práce, žalobkyňa však ani po opätovnej výzve na nástup do práce z 17.08.2016 nenastúpila a preto jej podľa žalovaného od 09.08.2016 až do času skončenia pracovného pomeru okamžite pre závažné porušenia pracovnej disciplíny neprináleží žiadaná náhrada mzdy, pretože za toto obdobie ide o neospravedlnenú absenciu v práci. Výzvu na nástup do práce z 05.08.2016 žalobkyňa považuje za formálnu. V tomto smere poukázal

žalovaný na judikát NS ČR , ktorý jednoznačne skonštatoval, že zamestnancovi neprináleží hodnotiť adekvátnosť výzvy zamestnávateľa na nástup do práce, aj keď prebieha spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalovaný žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

7. Podľa žalobkyne k prekážkam v práci na strane zamestnávateľa dochádza z objektívnych príčin, teda nie je podstatné, či o nich zamestnávateľ vedel alebo či ich zavinil. Po právnej stránke opravuje vyjadrenie, že zo strany žalovaného listom z 05.08.2016 malo dôjsť k odvolaniu výpovede, nakoľko odvolať výpoveď je možné len v čase do skončenia výpovednej lehoty. Podľa žalobkyne došlo fakticky medzi stranami sporu k zhode na tom, že pracovný pomer trvá a preto na strane zamestnávateľa išlo o prekážky v práci za obdobie prvej časti nároku. Pri druhej časti nároku sa treba zaoberať skutočnosťou, či došlo k prideľovaniu práce zo strany žalovaným žalobkyni vo vzťahu ku skutočnosti, že k obnoveniu pracovného miesta žalobkyne nikdy nedošlo. V tomto smere poukazuje na judikát uvedený v odpore voči platobnému rozkazu v konaní , podľa ktorého o takýto úkon ide len vtedy, ak zamestnancovi zamestnávateľ výslovne oznámi, že mu bude prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy. Keďže pracovné miesto účtovníčky u žalovaného nebolo obnovené, teda nebola naplnená materiálna podmienka umožnenia pokračovania v práci. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení v antidiskriminačnej žalobe uviedol, že žalobkyňu vyzval na nástup do práce z dôvodu, aby zamedzil nabiehaniu náhrady mzdy za čas, keď žalobkyňa nepracovala.

8. Žalovaný nesúhlasil s interpretáciou právnej zástupkyne žalobkyne, že by došlo k zhode medzi stranami sporu za obdobie od 01.06.2016, nakoľko od 01.06.2016 do 27.07.2016 si žalobkyňa nič neuplatnila a preto za čas, kedy sedela doma a uvažovala čo bude robiť ďalej, jej náhrada mzdy nepatrí. Poukázal na judikatúru NS SR CPJ 4/2004, podľa ktorej zamestnávateľ vyzve zamestnanca na nástup do práce a ak zamestnanec nastúpi, tak zamestnávateľ má prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. V tomto prípade žalobkyňa nenastúpila a to ani po opakovanej výzve. To, že žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce čo najskôr, je konanie, ktoré predpokladá a je prirodzené, keďže žalovaný je podnikateľský subjekt, naopak, treba prihliadnuť aj na konanie žalobkyne, ktorá nenastúpila do práce, so žalovaným nekomunikovala a dokonca si nepreberala poštu.

9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 súd zistil, žalobkyňa bola od 01.04.2008 v pracovnom pomere u žalovaného na pracovnej pozícii účtovník. V čase od 01.09.2013 čerpala rodičovskú dovolenku, ktorá mala skončiť dňa 26.02.2016. Žalovaný dňa 10.01.2016 rozhodol o zrušení pracovného miesta účtovník a dal žalobkyni výpoveď, ktorá jej bola doručená dňa 19.02.2016, t. j. 7 dní pred skončením rodičovskej dovolenky - ochrannej doby. Dňa 17.06.2016 žalovaný poukázal na účet žalobkyne odstupné, náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, celkom sumu vo výške 5.395,50 Eur. Odstupné z tejto sumy predstavovalo sumu 2.840,01 Eur.

10. Podaním zo dňa 27.07.2016 označeným ako „ Oznámenie v zmysle a žiadosť o ďalšie prideľovanie práce“, právna zástupkyňa žalobkyne oznámila žalovanému, že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní a výpoveď považuje za neplatnú, nakoľko jej bola doručená v ochrannej dobe. V ten istý deň podala žalobkyňa žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

11. Žalovaný listom zo dňa 05.08.2016 žalobkyni oznámil, že na výpovedi netrvá. Súčasne vyzval žalobkyňu na nástup do práce a vrátenie odstupného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku - spolu sumy vo výške 4.393,29 Eur. Tento list bol žalobkyni doručený dňa 08.08.2016.

12. Žalovaný vyplatil žalovanej náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 28.07.2016 do 08.08.2016 a to za júl 2016 v sume 109,54 Eur a za august v sume 326,34 Eur.

13. Z podania právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 08.08.2016 adresovanému žalovanému - odpoveď na vyjadrenie zo dňa 05.08.2016 súd zistil, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu, na základe ktorého chcel žalovaný so žalobkyňou skončiť pracovný pomer výpoveďou v čase, keď sa nachádzala v ochrannej dobe, si žalobkyňa nemohla zabezpečiť celodennú starostlivosť o deti v predškolskom zariadení a teraz už takúto možnosť nemá. Výzvu žalovaného preto pokladá za neférovú s prvkami šikanózneho výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký nepožíva právnu ochranu. Na druhej strane je žalobkyňa otvorená pre obojstrannú dohodu o

mimosúdnom skončení celej záležitosti, tak pre uskutočnenie platného rozviazania pracovného pomeru, ako aj pre urovnanie vzájomných nárokov.

14. Z podania žalovaného zo dňa 17.08.2016 adresovaného žalobkyni súd zistil, že žalovaný žalobkyni oznámil, že s tvrdením jej právneho zástupcu nesúhlasia, dôrazne odmietajúc, aby bol ich postup označovaný za šikanu. Podľa žalovaného jeho postup nie je možné v žiadnom prípade označiť za šikanózny, keďže žalobkyňa 4,5 mesiaca od doručenia výpovede nespochybňovala ukončenie pracovného pomeru a prijala všetky nároky z ukončeného pracovného pomeru ( odstupné, náhradu za nevyčerpanú dovolenku ). Jedným listom žalobkyňa požiadala žalovaného o prideľovanie práce v zmysle a následne ďalším listom žalobkyňa žalovanému oznámila, že si nemá ako zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloleté deti. Napriek tomu, že jej bolo umožnené pokračovať v práci v zmysle , žalobkyňa do práce nenastúpila a ani svoju absenciu neospravedlnila. Žalovaný žalobkyňu opakovane vyzval, aby bezodkladne nastúpila do práce a aby vysvetlila a preukázala dôvody absencie. Žalovaný vyzval žalobkyňu na vrátenie odstupného a preplatenej nevyčerpanej dovolenky vo výške 4.393,29 Eur.

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

16. V zmysle pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Až oznámením zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní sa obnovujú všetky práva a povinnosti z pracovnej zmluvy a z pracovného pomeru. Tieto práva a povinnosti trvajú až do právoplatného rozhodnutia alebo do iného platného skončenia pracovného pomeru ( rozsudok NS SR ).

17. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia . Zamestnancovi súčasne patrí náhrada mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

18. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaný dňa 19.02.2016 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa a, že žalobkyňa dňa až 27.07.2006 oznámila žalovanému v zmysle , že nakoľko bola v čase doručenia výpovede v ochrannej dobe ( na rodičovskej dovolenke ) je výpoveď absolútne neplatným právnym úkonom a preto žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Zároveň žalobkyňa podala na príslušnom súde žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru predmetnou výpoveďou, ktorú zobrala späť až dňa 24.04.2018 a konanie bolo právoplatne zastavené dňa 22.11.2018.

19. Na základe predmetného oznámenia žalobkyne z 27.07.2016 žalovaný podaním zo dňa 05.08.2016 žalobkyni oznámil, že na podanej výpovedi netrvá a zároveň ju vyzval, aby nastúpila do práce nasledujúci pracovný deň, po doručení tohto oznámenia. Uvedené oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 08.08.2016. Po doručení oznámenia žalobkyňa do práce nenastúpila a podaním zo dňa 08.08.2006 žalovanému oznámila, že si nevie zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloleté deti v predškolskom zariadení a

že jeho výzvu pokladá za neférovú s prvkami šikanózneho výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký nepožíva právnu ochranu. Podaním zo dňa 17.08.2016 žalovaný žalobkyňu opätovne vyzval na nástup do práce. Žalobkyňa do práce nenastúpila. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňa 27.09.2016 okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.

20. V tomto konaní si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2016 do 27.07.2016 ( 1. časť uplatneného nároku) z dôvodu, že zamestnávateľ si uznal chybu a na podanej neplatnej výpovedi netrval, čo oznámil žalobkyni v liste z 05.08.2016, ktorý jej bol doručený 08.08.2016. Podľa žalobkyne tým došlo k odstráneniu spornosti čo sa týka trvania pracovného pomeru, ktorý sa teda riadil ustanoveniami a podľa nej na strane žalovaného boli prekážky v práci v zmysle . Druhú časť nároku si žalobkyňa uplatňuje podľa za obdobie od 28.07.2016 až do okamžitého skončenia dňa 27.09.2016, keď 27.07.2016 žalovaný prevzal výzvu žalobkyne na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa oznámila žalovanému v zmysle , že jeho výpoveď považuje za neplatnú a žiada, aby jej prideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, nemožno považovať reakciu žalovaného podaním 05.08.2016 v ktorom uviedol, že na podanej výpovedi netrvá a vyzval ju zároveň na nástup do práce za odstránenie spornosti, nakoľko žalobkyňa na tento úkon nereagovala prípadným späťvzatím podanej žaloby na určenie neplatnosti výpovede, teda práva a povinnosti medzi stranami sporu podliehali režimu ust. a trvali až do právoplatného rozhodnutia vo veci . Uvedeným oznámením žalovaného nastala situácia podľa , keď žalovaný ako zamestnávateľ sám bez rozhodnutia súdu uznal neplatnosť danej výpovede, čo malo za následok, že žalobkyni bol povinný poskytnúť náhradu mzdy, ktorá jej patrila v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní teda od 27.07.2016 až do času, kým jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, k čomu došlo doručením listu žalovaného z 05.08.2016 žalobkyni, ktorá ho prevzala 08.08.2016 a preto do tejto doby jej patrí náhrada mzdy. Žalovaný za uvedené obdobie žalobkyni náhradu mzdy sám dobrovoľne vyplatil. To, že žalovaný uznal neplatnosť výpovede však neznamená, že na strane žalovaného došlo k prekážkam v práci za obdobie, ktoré predchádzalo oznámeniu žalobkyne v zmysle . Žalovaný pred dátumom 27.07.2016 nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú a teda nemal vedomosť o trvaní pracovného pomeru. Súd má preto za to, že za obdobie od 01.06.2016 dňom 27.07.2016 žalobkyni náhrada mzdy z titulu prekážok v práci na strane zamestnávateľa nepatrí.

22. Pokiaľ ide o druhú časť uplatneného nároku a to náhradu mzdy podľa za obdobie od 28.07.2016 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 27.09.2016, súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobkyňa na výzvy žalovaného do práce nenastúpila, hoci oznámením zo dňa 27.07.2016 deklarovala svoj záujem o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy, nemožno bez ďalšieho považovať výzvu žalovaného na nástup žalobkyne do práce za šikanózny výkon práva vzhľadom na skutočnosť, že pracovná pozícia účtovníčky bola u žalovaného zrušená. Až oznámením zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní sa obnovujú všetky práva a povinnosti z pracovnej zmluvy a z pracovného pomeru. Podľa žalobkyne zaslaním listu zo dňa 05.08.2016 s výzvou na nástup do práce žalovaný sledoval výlučne snahu minimalizovať nárok žalovanej na náhradu mzdy. Súd má za to, že tento postup žalovaného bol legitímny, keď v záujme eliminácie rozsahu náhrady mzdy žalobkyňu vyzval na nástup do práce. Až keď by žalobkyňa do práce reálne nastúpila, mohol by sa súd zaoberať otázkou, či jej žalovaný prideľoval prácu v súlade s pracovnou zmluvou a k prípadnému vzniku iných nárokov žalobkyne. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov, keď napríklad aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 19.11.2019 poukázal na odbornú právnickú literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že výšku nároku na náhradu mzdy môže zamestnávateľ minimalizovať dvoma spôsobmi a to buď čím skôr, ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní zamestnancovi pracovať ( takto postupoval žalovaný ), alebo môže v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, alebo môže požadovať, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty

do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatné skončenie pracovného pomeru alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom. Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym následkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Na ten účel má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho k tomu, aby nastúpil do práce. V tomto prípade však žalobkyňa na výzvu žalovaného na nástup do práce nenastúpila a preto súd považuje aj druhú časť jej nároku za nedôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.