Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/36/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. H. I., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. -6 zo dňa 31.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u je uznesenie

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd ukladá žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami.

II. Ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX m s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

III. Poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať proti žalovanej A. A., bytom B. XXXX/XX, C. návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalobu o zrušenie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m a zrušenie zákazu kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami.

IV. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , ), , , , až 4 (ďalej len „“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa rozhodujúcimi skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne a spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie

žalovaného napĺňa pojmové znaky ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne, čo bolo preukázané nielen tvrdeniami žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj dôkazom - potvrdením J. A. o tom, že žalobkyňa podala trestné oznámenie. Z potvrdenia vyplýva, že žalovaný je podozrivý z trestného činu, ktorého sa mal dopustiť tým, že žalobkyňu prenasleduje takým spôsobom, že to u nej vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej dcéry a rodiny. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovanému bola uložená povinnosť nekontaktovať žalobkyňu, a to písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami. Žalobkyňa opísala, že žalovaný sa nevie zmieriť s rozchodom a aj keď ho zablokovala v telefóne, začal používať emailovú komunikáciu a hlavne prichádzal pred bytový dom, kde žalobkyňa býva, vyzváňal na zvončeky nielen jej rodiny, ale aj ostatných nájomníkov a vykrikoval, čím došlo k rušeniu ľudí bývajúcich v danom bytovom dome, ale hlavne žalobkyne a jej rodiny. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu nielen písomne, telefonicky, elektronicky, ale aj iným prostriedkami, čo zahŕňa aj kontaktovanie bytu, v ktorom žije so svojou rodinou, aj vulgárne vyjadrovanie sa pred daným bytovým domom a zvonenie na zvonček bytu. Hore uvedeným spôsobom dochádza v neprimeranej miere k obťažovaniu žalobkyne, lebo hoci ide len o vulgárne nadávky, vykrikovanie pred bytovým domom a emailovú komunikáciu, ktoré samé o sebe nie sú takého charakteru, aby mohli u žalobkyne vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie, ale sú schopné u nej vyvolať pocit nátlaku, nepokoja a negatívne vyplývajú aj na jej psychické zdravie. Žalovaný nemá žiaden dôvod na to, aby žalobkyňu kontaktoval, lebo podľa tvrdenia žalobkyne vzťah so žalovaným bol ukončený dňa 06. 07. 2025

4. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na úkonoch pred orgánmi verejnej moci. Mal za to, že aj v tejto časti žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia takéhoto opatrenia, lebo aj po ukončení spolužitia so žalovaným dochádza k snahe žalovaného kontaktovať ju aj osobne a vyhľadávať jej prítomnosť, najmä v okolí bytu, v ktorom býva. Žalobkyňa popísala situáciu, že pri venčení psa, po definitívnom rozchode, ju žalovaný napadol slovne, keď ku nej pristúpil a dokonca udrel psa, ktorého držala na rukách. Aj keď kontakt s ním odmietla, prenasledoval ju naďalej a bola nútená zavolať hliadku polície. Vyvrcholením situácie bola udalosť z 20. 07. 2025, kedy žalovaný poslal do bytu žalobkyne nielen hliadku polície, ale aj hliadku RZP s tvrdením, že žalobkyňa odmieta vyjsť z bytu a chce sa zabiť, hoci to nebola pravda. Za takejto situácie sa žalobkyňa necíti bezpečne v prítomnosti žalovaného a samotné podanie trestného oznámenia svedčí o tom, že žalovaný narúša jej duševnú a telesnú integritu. Prvoinštančný súd považoval za dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni vyhovieť, lebo len tak možno zabezpečiť, že telesná a duševná integrita žalobkyne nebude konaním žalovaného vážne ohrozená. Navyše, mal za to, že predmetným zákazom priblíženia sa nebude nijako dotknuté právne postavenie žalovaného, lebo nie je žiaden dôvod na to, aby sa žalovaný k žalobkyni priblížil na vzdialenosť menšiu ako XX metrov, vzhľadom na skutočnosť, že už netvoria pár a nemajú spolu ani maloleté deti. Nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom znení nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, lebo takou je len ujma, ktorá je neprimeraná výhode, ktorá sa neodkladným opatrením dostane druhej strane.

5. Súd prvej inštancie zároveň poučil žalovaného o tom, že má možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ) a tiež o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu, to znamená zrušenia zákazu priblíženia sa k žalobkyni a zákazu ju kontaktovať.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Podrobne sa vyjadril k vzniku, priebehu a ukončeniu jeho partnerského vzťahu so žalobkyňou a dôvodom ich rozchodu. Rovnako sa detailne vyjadril k dôvodom, pre ktoré žalobkyňu kontaktuje. Trvá na tom, že žalobkyňu neohrozuje ani neprenasleduje, nie je pre jej život a zdravie, rovnako ako aj život a zdravie jej dcéry a rodiny nijako nebezpečný. Jediné, čo chce je, aby mu žalobkyňa vrátila peniaze, čo mu je dlžná.

Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Namietala, že nie všetky tvrdenia žalovaného sú pravdivé, má za to, že mu nič nie je dlžná. Podrobne by sa k týmto tvrdeniam vyjadrila, keby to uviedol v inom konaní. Má za to, že žalovaným tvrdené skutočnosti nemajú súvis s predmetom tohto konania a nie sú podstatné pre rozhodnutie o odvolaní žalovaného. Zdôraznila, že žalovanému nikdy nechcela zle, dokonca ani po ukončení ich partnerského vzťahu. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení požiadala z dôvodu, že sa žalovaného bála, keď je v stave opitosti a nevedela ako inak ho zastaviť. Žalovanému nepraje nič zlé, chce mať od neho len pokoj.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je nedôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

15. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Vyššie spomínané ustanovenia vyjadrujú účel sledovaný neodkladným opatrením, pričom súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia v rámci civilného konania je možné len na návrh a za splanenia zákonných predpokladov.

17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré

by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

18. Neodkladné opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) sú radené medzi neodkladné opatrenia vydávané v záujme ochrany jednotlivých osôb, v prípadoch ak existujú závažné dôvody pre ktoré je možné sa domnievať, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Medzi takéto opatrenia patrí aj zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ktoré inak predstavujú menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1231-1246).

19. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne hrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Hoc násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku, ďalšia charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou.

20. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, no napriek tomu môže svojím rozsahom byť najhoršou formou násilia.

21. Právna úprava tohto neodkladného opatrenia vychádza zo zásady, že uvedené podmienky musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Toto osvedčenie nemá intenzitu preukázania tvrdených skutočností dokazovaním vykonávaným vo veci samej, keďže na vzhľadom na potrebu rýchlej a neodkladnej úpravy pomerov nie je vytvorený časový priestor na vykonanie dokazovania, a preto súd o takomto návrhu rozhoduje iba na základe tých skutočností, ktoré žalobca osvedčí pri podaní návrhu označenými dôkazmi.

22. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. enie povinnosti žalovanému zdržať sa kontaktovania žalobkyne, a to písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami, a taktiež povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

23. Ako vyplýva z obsahu spisu, strany sporu boli v minulosti v partnerskom vzťahu, zdieľali spoločnú domácnosť. V dôsledku požívania alkoholu sa správanie žalovaného (nielen) voči žalobkyni menilo. Žalovaný bol žiarlivý, žalobkyni zakazoval komunikovať s inými ľuďmi, klamal jej, manipuloval ňou, koncom leta 2024 mal žalobkyňu fyzicky napadnúť. Žalobkyňa partnerský vzťah so žalovaným opakovane obnovovala, čo odôvodnila jednak tým, že žalovanému verila, že problémy s alkoholom bude riešiť, ale aj strachom zo žalovaného, ktorý sa jej mal vyhrážať, že ublíži jej mal. dcére. Po neustálych konfliktoch a vyhrotených situáciách žalobkyňa vzťah so žalovaným definitívne ukončila, čo žalovanému dňa 06.07.2025 oznámila. Od toho času žalovaný žalobkyni zasielal rôzne sms správy, vulgárne vykrikoval pre bytovkou, v ktorej žalobkyňa býva, v noci vyzváňal na zvončeky susedov, v dôsledku čoho bola privolaná policajná hliadka. Takéto správanie žalovaného voči žalobkyni pokračovalo aj naďalej. Situáciu nezmenila ani skutočnosť, že si žalobkyňa zablokovala prijímanie hovorov aj sms správ od žalovaného, žalovaný žalobkyňu začal kontaktovať prostredníctvom emailovej komunikácie, pričom jeho

emailová komunikácia bola obdobného charakteru ako sms komunikácia. Vyššie popísané správanie žalovaného u žalobkyni vyvolalo strach a obavy, žalobkyňa sa bála vychádzať z bytu. Keď žalobkyňa opustila byt a išla vyvenčiť psa, žalovaný hneď žalobkyňu osobne kontaktoval, snažil sa s ňou rozprávať. Keď žalobkyňa žalovaného návrhy odmietla, žalovaný sa jej začal vyhrážať a chcel ju napadnúť, pričom udrel psa, ktorého mala na rukách a žalobkyňu prenasledoval, aj keď táto od neho utekala smerom k cudzím ľuďom. V dôsledku popísaného správania bola žalobkyňa nútená sa obrátiť na hliadku polície. Prenasledovanie žalobkyne a jej obťažovanie žalovaným pretrvávalo aj naďalej. Dňa 20.07.2025 sa do bytu žalobkyne dostavila hliadka polície a záchranár RZP, ktorú privolal žalovaný tvrdiac, že žalobkyňa je zavretá v izbe, nechce vyjsť von a chce sa zabiť, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie.

24. Žalobkyňa spolu s podaným návrhom predložila súdu listiny, ktoré osvedčujú, že dňa 21.07.2025 žalobkyňa podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia z trestného činu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že žalobkyňu prenasleduje takým spôsobom, že to u nej vzbudzuje dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej dcéry a rodiny (č. l. 3) ako aj Záznam o zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 20.07.2025 vyhotovený RZP, ktorú privolal účelovo žalovaný (č. l. 4). Žalobkyňa zároveň opísala situácie, ku ktorým malo dôjsť správaním sa žalovaného, ktoré viedli k vzniku viacerých incidentov, na základe ktorých žalobkyňa podala aj trestné oznámenia. Je preto pochopiteľné, že chovanie žalovaného môže dôvodne vzbudzovať u žalobkyni strach o svoju fyzickú, ale aj duševnú integritu, pričom začalo dosahovať takú mieru intenzity, že žalobkyňa v obave o svoje fyzické zdravie sa začala báť vychádzať z domu, rovnako má obavy o zdravie a bezpečnosť jej mal. dcéry a rodiny. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa predloženými a označenými listinnými dôkazmi osvedčila predbežnú dôvodnosť svojej obavy pred hrozbou zásahu žalovaného do jej telesnej, duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti.

25. V predmetnom prípade má odvolací súd v zhode so súde prvej inštancie za osvedčené, že strany sporu boli v minulosti partnermi, pričom ich partnerský vzťah definitívne ukončila žalobkyňa z dôvodu pretrvávajúcich problémov žalovaného s alkoholom. Žalovaný aj napriek ukončeniu partnerského vzťahu žalobkyňu neustále kontaktuje, a to, či už osobne (napr. pri venčení psa) alebo telefonicky, príp. prostredníctvom elektronickej komunikácie, vnucuje jej svoju pozornosť, voči žalobkyni je vulgárny, fyzicky sa na ňu snaží zaútočiť, pričom v lete 2024 mal žalobkyňu zbiť do bezvedomia a spôsobiť jej otras mozgu.

26. Reagujúc na odvolaciu námietku žalovaného považuje odvolací súd za potrebné dodať, že pre vyhodnotenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo podstatné aká pohnútka viedla k pretrvávajúcemu vyššie opísanému konaniu žalovaného voči žalobkyni, teda či táto spočívala v nezmierení sa s ukončením partnerského vzťahu, alebo v snahe o vrátenie peňažných prostriedkov. Podstatným hľadiskom bola intenzita, obsah a spôsob akým sa žalovaný snažil žalobkyňu neustále kontaktovať.

27. V konaní bolo tiež osvedčené, že strany sporu majú medzi sebou nezhody kvôli majetku. Žalovaný tvrdí, že si na podnet žalobkyne vzal úver, pričom peniaze z úveru minimálne vo výške 8.000,- EUR poskytol žalobkyni. Rovnako mal za svoje finančné prostriedky žalobkyni kúpiť telefón, či spotrebiče do domácnosti, ktoré si žalobkyňa po odchode zo spoločnej domácnosti ponechala. Podľa vyjadrení žalovaného, sa tento zmieril s ukončením partnerského vzťahu so žalobkyňou, jediné čo od nej požaduje je, aby mu vrátila peniaze, príp. telefóny či spotrebiče ktoré kúpil on. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaného vyslovene nepoprela, uviedla, že by sa k nim vyjadrila, ale v inom konaní, nakoľko predmetom tohto odvolacieho konania nie ú majetkové vzťahy medzi stranami sporu.

28. Pokiaľ tak odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami, je potrebné z pohľadu obsahového výkladu výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie zdôrazniť, že uložená povinnosť neobmedzuje žalovaného komunikovať sa žalobkyňou písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami, avšak jedine za účelom vysporiadania ich majetkových vzťahov, či dlžôb za predpokladu, že žalovaný túto komunikáciu v primeranej miere obmedzí čo do intenzity a výhradne čo do obsahu komunikácie na predmetné skutočnosti (vymoženie eventuálnych dlhov žalovanej voči jeho osobe), pričom sa vyslovene zdrží užívania vulgarizmov, invektív, či akýchkoľvek vyhrážok voči žalobkyni. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že táto uložená povinnosť neobmedzuje žalovaného komunikovať so žalobkyňu v súvislosti s úkonmi trestného konania,

priestupkového konania alebo občianskeho či iného súdneho konania, v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť oboch na úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

29. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie že na dosiahnutie účelu, ktorý žalobkyňa sledovala, teda upokojenie vzťahov medzi bývalými partnermi, a rovnako aj zabezpečenie jej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti jej mal. dcéry a rodiny je postačujúce neodkladné opatrenie v znení, ako ho nariadil súd prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie zúžil rozsah tohto neodkladného opatrenia na výnimku úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

30. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd nevidel dôvod pre aplikáciu výnimočného ustanovenia .

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).