Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-65-2025.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/65/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. G. F. C. C.
je vinný, že
v presne nezistenom čase od 19.00 h dňa 29. 03. 2025 do 13.58 h dňa 30.03.2025 v Brezne, na ul. Cesta osloboditeľov pri zastávke MHD v objekte opusteného dreveného stánku, fyzicky napadol A. C. tak, že ho minimálne 2 krát udrel do tváre, a keď spadol na zem kopal ho najmä do oblasti chrbta, pričom na ňom aj kľačal, podpálil mu bundu, ktorú následne zahasil, čím mu takto spôsobil mnohopočetné pomliaždeniny a odreniny hlavy s okuliarovým hematómom, vnútrolebečné krvácanie na viacerých miestach – subdurálny čelovo-temennozáhlavnej oblasti vľavo a záhlavno- temennej oblasti vpravo, pomliaždenie mozočka vpravo a spánkového laloka mozgu vpravo s krvácaním, tržnú ranu ľavej ušnice, objemný pneumotorax vľavo, hemotorax vpravo, emfyzém krku a chrbta vľavo, sériovú zlomeninu 3-5 rebra vpravo s posunom a 10-12 rebra vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 4 krčného stavca vľavo, zlomeninu priečneho výbežku 2, 3 a 4 driekového stavca vľavo, popáleninu chrbta s nekrózou III. stupňa 15x10 cm, početné hlboké odreniny horných a dolných končatín obojstranne, ako následok útoku na hlavu, hrudník, driek a končatiny opakovanými údermi päsťou a kopnutím vysokej intenzity, ktoré si vyžiadali dobu liečenia najmenej 3 mesiace a závažné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov,
čím došlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, mozgu a pľúc poškodeného A. C.,
teda
inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, surovým alebo trýznivým spôsobom
čím spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák.
za to sa odsudzuje
Podľa § 155 ods. 2, § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6,5 (šesť a pol) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenému A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. I. XXXX/X, škodu – bolestné vo výške 21 031,20 Eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Ensteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 122,42 Eur .
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený A. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 23.07.2025 obžalobu na obvineného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým rozdielom, že prokurátor v svojej obžalobe uviedol, že obžalovaný
minimálne sedem krát udrel poškodeného dlaňou, a keď spadol na zem kopal ho približne desať krát najmä do oblasti chrbta.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 01.09.2025 neurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Uviedol, že je síce vinný, ale nie je zo všetkých zranení, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby. Myslí si, že niektoré zranenia nemohli byť také, ako sú popísané, keď poškodený v podstate chodil už niekoľko dní po danom úraze, pričom, keby naozaj utrpel zranenia v zmysle obžaloby, tak by musel minimálne ležať 3 až 4 mesiace. Čo sa týka predmetného dňa 29.03.2025, obžalovaný s poškodeným večer pili, pričom sa na to veľa nepamätá. Pili lacné víno a poškodený obžalovaného napadol kachličkou. Obžalovaný ten úder vykryl, v podstate sa bránil. Priznal však, že tá jeho obrana bola neprimeraná, pričom nevie, či ho desaťkrát kopol do oblasti chrbta alebo sedemkrát udrel dlaňou do tváre. Pýtali sa ho na to policajti, ale on nevie, či im to uviedol, že v takomto počte útočil na poškodeného, nepamätá si to. Prečo zapálil bundu poškodenému, na to si tiež nepamätá, ale vie, že ju zahasil. Po tomto incidente obaja pospali, a keď sa ráno zobudili, poškodený tam ležal a mal stiahnuté nohavice, bol pomočený, nereagoval. Obžalovaný sa zľakol, preto zavolal jeho mame. Na otázku sudkyne, na čo si presne pamätá ohľadne predmetného útoku na poškodeného, obžalovaný uviedol, že málo, len to, že ho poškodený chcel napadnúť kachličkou, obžalovaný ten úder vykryl, vykrútil ruku poškodenému a ho udrel. Na kopance si obžalovaný nepamätá. Na ďalšiu otázku sudkyne, ako si potom obžalovaný vysvetľuje jednotlivé zranenia, ktoré utrpel poškodený, uviedol, že nevie. Poukázal na to že posledný mesiac pred incidentom boli stále spolu, dennodenne, častokrát ťahal poškodeného na pleciach zo stanice a pod.
Až následne, ako začali klásť obžalovanému dodatočné otázky prokurátor a splnomocnenec poškodeného, sa obžalovaný rozpamätal na niektoré ďalšie okolnosti. Predmetný večer mali obžalovaný a poškodený spať v búde na Mazorníku. Niečo sa pohádali, poškodený ho chcel napadnúť kachličkou, on úder vykryl, vykrútil poškodenému ruku, udrel ho do tváre dlaňou, možno tam bola aj päsť, nato poškodený spadol na zem a obžalovaný mu povedal, aby vstal, ak je chlap. Poškodený vstal, znovu sa začali naťahovať, biť, znovu poškodený držal v ruke kachličku a obžalovaný ho znovu udrel. Poškodený na to spadol na zem, a ako ho obžalovaný držal za bundu, tak ju podpálil a následne zahasil. Na mieste činu okrem nich nebol nikto iný. V ten celý deň sa pohybovali po meste a bol tam nejaký J., obžalovaný nevie uviesť jeho meno, takisto si obžalovaný nespomínal, žeby mal v ten deň poškodený konflikt aj s niekým iným. Keď obžalovaného prvýkrát zložil na zem, tak obžalovaný poškodeného fackal na zemi. Ako spolu obžalovaný s poškodeným boli posledný mesiac, tak sa aj pohádali, vznikol medzi nimi napríklad konflikt v nocľahárni o posteľ. Väčšinou tieto hádky vyvolával poškodený, keď bol opitý.
Poškodený bol pod vplyvom alkoholu agresívny. Mal konflikty aj s okolím, keď chodil žobrať k Tescu a predtým mal konflikty so svojou matkou.
Vzhľadom na to, že sa obžalovaný vo svojej výpovedi odchyľoval od svojej výpovedi z prípravného konania, výpoveď obžalovaného z prípravného konania bola prečítaná na návrh
prokurátora. Na otázku, ako obžalovaný vysvetlí rozpor vo svojej výpovedi, keď uvádzal v prípravnom konaní, že poškodeného aj kopal, na to obžalovaný uviedol, že to povedal preto, lebo mu to povedali policajti, ale on si na to nepamätá. Obžalovaný dokonca v záverečnej reči uviedol, že jeho konanie voči poškodenému považuje za nutnú obranu, nakoľko ho poškodený napadol kachličkou, on sa bál o svoj život, preto sa bránil. Priznal len, že mohol spôsobiť poškodenému hematómy na tvári a na tele, ale poprel najvážnejšie zranenia, ktoré mu boli spôsobené, poranenie hlavy, pneumotorax, zlomené rebrá a zlomené stavce. Čo sa týka vnútrolebečného krvácania, tak pripustil, že sa to mohlo stať len dôsledku toho, ako obžalovaný spadol na zem po jeho údere. Obžalovanému podpálil bundu, ale túto hneď zahasil, preto mal aj popáleniny na rukách. Urobil tak preto, lebo bol v šoku z konania poškodeného. Aj prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že v konaní bez pochybnosti nebolo preukázané, že obžalovaný spôsobil poškodenému zranenia v takom rozsahu, keď poukázal aj na výpoveď znalca z odvetvia traumatológie, ktorý uviedol, že sa nedá jednoznačne určiť, že jednotlivé zranenia vznikli v dôsledku konania obžalovaného.
Súd okrem výsluchu obžalovaného, ďalej na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného A. C., svedkyňu, matku poškodeného, Vieru Bláziovú, znalca z odvetvia chirurgia-traumatológia A. K., ďalej prečítal znalecký posudok znalca z odvetvia psychiatrie A. I. a znalecké posudky kriminalistického a expertízneho ústavu ohľadne zaistených stôp, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Poškodený A. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň mal vypité. Vtedy mal šnúru, pil každý deň, preto si nepamätá, ako sa dostal do predmetného stánku. Na jediné, čo si pamätá je, že povedal „A. nebi ma“. V ten deň bola zima, mal oblečené dve bundy, jednu flisovú a jednu čiernu, niečo mal ešte pod tým oblečené, ale na viac si už nepamätá. Rovnako nevedel vysvetliť, ako sa na jeho bundu dostali chemikálie, možno ho niekto oblial. Rovnako si nepamätal, prečo ho napadol obžalovaný, predtým vždy dobre vychádzali. Podľa neho to bol skrat zo strany obžalovaného, že mu takto naložil. Čo sa týka jeho zdravotného stavu pred predmetným úrazom, sa svedok ohodnotil na jednotku. Poukázal na to, že ho vlastne obžalovaný zachránil, lebo volal jeho mame. Keby tak neurobil, tak by vykrvácal. Stalo sa aj v minulosti, že ho zbili, bolo to vtedy, keď mal šnúru pitia, ale stalo sa to ešte pred tým, ako sa kamarátil s obžalovaným. Priznal, že keď sa ožerie ako kôň, tak aj spadne a potom spí. Odreniny a modriny na nohách má v podstate stále. Poukázal na to, že aj v minulosti ho zrazili autom, ale bolo to pred rokom ako sa stal daný incident, a vtedy bol triezvy. Čo sa týka jeho života pred úrazom, ten bol taký, aby prežil. Nikde nepracoval, býval v útulku na Mazorníku. Poprel, že by v ten večer v predmetnom stánku bol aj niekto iný ako obžalovaný a poškodený. Čo sa týka jeho zdravotného stavu po úraze, tak sa poškodený nemá dobre. Bolí ho krčná chrbtica, rebrá, bolí ho popálenina, nemôže spať na chrbte, stále chodí na preväz, dvakrát mu operovali hlavu. Poškodený si nepamätá prvú hospitalizáciu v nemocnici po úraze.
Svedkyňa E. C., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 30.03.2025 jej volal obžalovaný s tým, že nemôže poškodeného zobudiť, že nereaguje. Obžalovaný jej však nepovedal, že by ho mal on napadnúť, svedkyňa si myslela, že dostal infarkt alebo niečo podobné. Svedkyňa na to zavolala policajtov. Čo sa týka života jej syna, že poškodený nikde nepracoval, býval v útulku na Mazorníku, pričom ju navštevoval každý deň. Nikdy jej ničím neprispieval na domácnosť, skôr ona jemu prispievala na život a takisto jej dcéra. Potom, ako poškodeného prepustili z nemocnice, býval istý čas u nej. Krátko na to ako začal bývať u nej, znovu začal požívať alkohol, otvoril fľašu vodky a začal ju piť, vtedy svedkyňa zavolala policajtov. Uviedla, že už na konkrétnosti si nepamätá, vzhľadom na jej vek. Vie, že u nej istý čas býval poškodený aj sa oňho starala, ale nevie, ako dlho. Prekvapilo ju, čo sa stalo. Obžalovaného považovala za dobrého človeka, nevie si vysvetliť, prečo jej syna napadol. Takisto uviedla, že aj v minulosti sa stalo, že poškodeného zbili, keď prišiel k nej, tak mal ranu na ústach, zbili ho
asi kamaráti. Aj ho zrazilo auto, ale stalo sa to dva roky pred daným incidentom. Podľa nej sa správanie poškodeného po úraze zmenilo, prestal piť, dalo sa s ním výjsť, nie je už taký konfliktný ako predtým.
Zo záveru znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia-traumatológia A. K. K. vyplýva, že poškodený utrpel mnohopočetné zranenia, tak ako sú uvedené vo výroku rozsudku. Čo sa týka mechanizmov vzniku týchto zranení, podľa znalca poranenia vznikli mnohopočetným útokom na hlavu, hrudník, driek a končatiny, pravdepodobne päsťami a opakovaným kopnutím vysokej intenzity. Nakoľko poranenia zasahujú mnoho telesných oblastí je nepravdepodobné, aby si ich poškodený mohol spôsobiť sám. V podstate poranenia poškodeného zodpovedajú údermi do tváre a hlavy a podľa závažnosti pomliaždením boli spôsobené asi päsťou a nie otvorenou dlaňou. Poranenia hlavy vznikli opakovaným úderom päsťou a pravdepodobne aj opakovaným kopnutím, nakoľko išlo o vnútrolebečné poranenia takého rozsahu, ktoré päsťou obvykle nevznikajú. Presný počet kopnutí do hlavy sa stanoviť nedá, ale boli minimálne dva a možno viac. Zlomenina krčného stavca vznikla pravdepodobne pri prikľaknutí poškodeného obvineným. Viacpočetné zlomeniny rebier obojstranne s pneumotoraxom, hemotoraxom a podkožným emfizémom vznikli opakovaným kopnutím do hrudníka vysokej intenzity kopnutia. Kopnutia boli minimálne dva, jedno do ľavej polovici hrudníka a jedno do pravej, ale je možné, že ich bolo viac. Minimálne jedno kopnutie smerovalo k ľavej driekovej oblasti a spôsobilo zlomeniny výbežkov driekových stavcov. Niekoľko úderov resp. kopancov smerovali do končatín, ale bližšie sa k nim vyjadriť nedá, nakoľko pomliaždeniny neboli v dokumentácii bližšie popísané. Popáleniny chrbta vznikli od horiaceho oblečenia, ktoré mu podpálil obžalovaný. Z medicínskeho hľadiska nie je nutné pochybovať o spôsobe vzniku poranení uvedenom vo vyšetrovacom spise. Išlo o útok vysokej intenzity na oblasť hlavy a hrudníka, ktorý vzhľadom na jeho spôsob, prevedenie a intenzitu možno považovať za útok na životne dôležité orgány. Znalec ďalej konštatoval, že je len otázkou náhody, že poškodený neumrel na udusenie pri masívnom pneumotoraxe v kombinácii s opilosťou. Obdobne je len otázka náhody, že rozsah vnútrolebečných poranení nebol v rozsahu nezlučiteľným so životom, nakoľko spôsob a intenzita útoku mohli takýto rozsah zranení spôsobiť. Závažnosť zranení sa vzájomne potencuje a tým aj celková doba liečby poškodeného, preto je stanovenie obvyklej doby
liečby jednotlivých zranení len technický úkon, celková doba liečby je dlhšia. Kombinácia vnútrolebečného a vnútrohrudníkového poranenia je v klinickej praxi jedna z najnebezpečnejších. Obvyklá doba liečby a PN vnútrolebečného krvácania a pomliaždenia mozgu a mozočku je v rozsahu 3 mesiace. Počas tejto doby dôjde ku vstrebaniu hematómov a zahojeniu tkaniva. Obvyklá doba liečby poranenia hrudníka zo sériovou zlomeninou rebier obojstranne s pneumotoraxom je cca 8-10 týždňov. Zlomeniny priečnych výbežkov štyroch stavcov vyžaduje obvyklú dobu liečby a PN 6-8 týždňov. Popáleniny chrbta veľkosti 10 x 15 cm s prechodom do nekrózy tkaniva (III. stupeň) vyžaduje dobu liečby a PN 8-12 týždňov podľa hojenia, pričom nie je vylúčená potreba sekundárnej kožnej plastiky. Obmedzenia v obvyklom spôsobe života závažným spôsobom sú 8 týždňov a menej závažným spôsobom 12 týždňov. Týkajú sa hlavne dlhodobej hospitalizácie bolesťami, hlavne v dôsledku zlomených rebier, v dôsledku popálenín. Kraniocerebralné poranenie obmedzovalo poškodeného 8-12 týždňov v činnostiach vyžadujúcich zvýšenú pozornosť a komplikovanejšie rozhodovanie. Dvanásť týždňov sa musel poškodený vyhýbať priamemu slnku a vzhľadom na jeho životný štýl, bol dlhodobo obmedzený aj v príjme alkoholu. Trvalé následky nie sú u poškodeného vylúčené, ale bude ich nutné zhodnotiť v dobe obvyklej, do cca 1 rok po úraze. Znalec stanovil bolestné na 690 bodov.
Znalec A. K. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku aj na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že síce poškodeného nevyšetroval, ale ošetrujúci lekár, ku ktorému bol poškodený privezený zo strany záchranky, nemal pochybnosti o tom, že sa jedná o čerstvé zranenia. Ako najzávažnejšie zranenia považoval znalec pneumotorax, preto bol aj poškodený prijatý na ÁRO, nakoľko nevedel dýchať, a to nemohlo byť určite staršieho dáta. Čo sa týka enfyzému, teda nahromadenia vzduchu v tenkých tkanivách, tak to je taktiež následok pneumotoraxu, sú to život ohrozujúce zranenia. Pneumotorax je dynamický proces, ktorý sa časom zhoršuje. Pri každom nádychu z pľúc unikne vzduch a pľúca následne kolabujú.
Čo sa týka popáleniny poškodeného, táto vznikla v dôsledku horiaceho oblečenia, pričom sa jednalo o popáleniny III. stupňa. Aj keď popálenina III. stupňa nebolí, nemá šancu sa zahojiť a musí sa celé mŕtve tkanivo odstrániť. Potom nasledujú rôzne spôsoby hojenia takejto popáleniny. Čo sa týka mnohopočetných pomliaždenín a odrenín hlavy, tak zo svojej praxe znalec vie, že len facky by nemohli spôsobiť také zranenia, aké mal poškodený. Podľa názoru znalca museli vzniknúť päsťou alebo
kopnutím. Čo sa týka krvácania do mozgu a pomliaždenia mozočka, tak to musela byť riadna rana alebo viacero rán, nakoľko to bolo na viacerých miestach. Poškodený po zranení mozgu síce komunikoval, ale keďže sa jednalo o pomliaždenie mozgu spánkového laloka, mohlo to mať vplyv na rovnováhu. Znalec pochybuje, že by poškodený mohol chodiť sám, pretože aj zo správ vyplýva, že pár dní po hospitalizácií mu museli pomáhať na toaletu. Čo sa týka krvácania okolo mozgu, tak takéto krvácanie nezmizne úplne celé, vždy istá časť tam zostane. Môže sa stať, že pacient po nejakom čase, napr. po pol roku, začne mať ťažkosti, nevie dobre artikulovať a má problémy s pamäťou. Následne sa môže zistiť, že má pacient oveľa väčší nález mozgu, ako sa predpokladalo a môže vzniknúť chronicky subdurálny hematóm. Často sa potom stáva, že takýto hematóm zakrváca, stačí keď si pacient ťukne hlavu alebo silnejšie kýchne. Volá sa to
akútne krvácanie do chronického subdorálneho hemtómu, je to jedna z najčastejších príčin, prečo sa musí operovať hlava. Znalec pripustil, že druhá operácia mozgu hlavy, ktorá bola vykonaná až potom, ako vyhotovil znalecký posudok, mohla byť v príčinnej súvislosti s danými zraneniami, ale znalec sa k tomu nevedel s určitosťou vyjadriť, nakoľko nemal k dispozícii lekársku správu. Niektoré zranenia hlavy poškodeného mohli vzniknúť aj v dôsledku pádu na tvrdú podložku. Boli to tupé poranenia, ktoré mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s daným skutkom. Niektoré zranenia mohli vzniknúť tak, že si ich mohol poškodený spôsobiť sám pádom. Čo sa týka trvalých následkov, tak obvyklá doba na ich stanovenie je jeden rok. Pri niektorých zraneniach sa dajú určiť trvalé následky hneď, ale niektoré zranenia vyžadujú aspoň po dobu jedného roka, aby sa dali tieto trvalé následky zhodnotiť. Znalec sa bez lekárskej dokumentácie nevedel vyjadriť, ako je poškodený momentálne obmedzený v obvyklom spôsobom života. Môže ho čakať ďalšia operácia, ale sa nevedel vyjadriť, či táto operácia súvisí aj s daným zranením.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Konôpku súd zistil, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu v treťom vývojom štádiu podľa starších klasifikácií. Prejavuje sa to pravidelnou, na dennej báze konzumáciou alkoholu s prítomnosťou abstinenčnej symptomatiky, s alkoholovými ťahmi, stratou kontroly v pití, rannými dúškami, pokračovaním konzumácie aj napriek zjavnými negatívnym dôsledkom a neschopnosťou poučenia sa z predchádzajúcich negatívnych skúseností. Konzumácia alkoholu sa teda stala u obžalovaného bežnou súčasťou jeho životného štýlu a jeho bežné denné aktivity sú v podstate zamerané na aktivity spojené so zabezpečením si finančných prostriedkov na zaobstaranie si alkoholu. Požívanie alkoholických nápojov u obžalovaného v kombinácii s jeho abnormnou osobnostnou štruktúrou (emočná nestabilita, disocialita), môžu v rámci jeho konania u neho odbrzďovať sklony k impulzívnym reakciám a potencovať jeho neochotu rešpektovať spoločenské pravidlá. Alkohol na obžalovaného v čase spáchania trestnej činnosti nemal chorobný účinok. Znalec obžalovanému nenavrhol uložiť ochranné liečebné opatrenie, pretože skonzumovaný alkohol na obžalovaného nepôsobil chorobne a navyše vzhľadom na jeho disociálnu osobnú štruktúru, nie je predpoklad, že by bol ochotný a schopný pri takejto efektívnej liečbe aj efektívne spolupracovať.
Zo záverov znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča vyplýva, že na mieste činu boli zaistené stopy, ktoré obsahovali ľudskú DNA, a to obkladačka s červenou tekutinou, ster z dlažby opusteného stánku, obhorené zvyšky flisovej bundy a obhorené zvyšky softshellovej bundy. Porovnaním DNA profilu zo vzoriek na obkladačke a dlažbe zistili, že je zhodný s profilom z porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodeného. Zároveň na flisovej bunde bol zaistený ľudský vlas, ktorý bol stotožnený s osobou poškodeného. Takisto biologický materiál, ktorý bol zaistený na flisovej bunde a sofshellovej bunde bol stotožnený s poškodeným. Expertíznemu ústavu bol daný na preskúmanie aj výstrižok obhorenej textílie (flisovej z jednej strany čiernej farby a z druhej strany béžovej farby). Táto stopa bola vhodná na chemické skúmanie, pričom tam bola zistená prítomnosť pár chloroformu a produktov pyrolýzy organických materiálov, pričom chloroform je klasifikovaný ako akútne toxická kvapalina kategórie IV. s výstražným upozornením H302.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktoré mu kladie za vinu obžaloba, teda že spôsobil poškodenému taký rozsah zranení, aké boli popísané v obžalobe.
Obžalovaný v priebehu celého trestného konania menil svoje výpovede jednak ohľadne jeho konania voči poškodenému ako aj v rozsahu spôsobených zranení poškodenému. Vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia za prítomnosti obhajcu obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje, dopustil sa
ho v amoku. Bol to z jeho strany skrat, pretože bola tma a poškodený držal v ruke kameň. Začal poškodeného udierať, fackať po tvári, kopať ho do celého tela vrátane chrbta, ale nie do hlavy a zo zlosti mu podpálil bundu, ktorú následne zahasil. Na hlavnom pojednávaní už uviedol, že ho poškodený napadol kachličkou, on úder vykryl, vykrútil poškodenému ruku, udrel ho do tváre, ale si nespomína, že by ho kopal. Zároveň spochybňoval rozsah zranení, ktoré utrpel poškodený v dôsledku jeho konania. Priznal však, že podpálil poškodenému bundu, ktorú ale následne zahasil. V záverečnej reči už považoval obžalovaný svoje konanie za nutnú obranu, keď sa obával z konania poškodeného, ktorý mal v ruke kachličku a bol voči nemu agresívny, pričom sa jeho agresivita stupňovala. Obžalovaný sa začal brániť, najprv mu kachličku vyrazil z rúk, dal mu niekoľko faciek, poškodený padol na zem, kde boli kamene a kachličky, čo mu mohli spôsobiť zranenia hlavy. V tom strachu a zmätku ho asi dvakrát kopol a podpálil mu bundu, ktorú zahasil holou rukou. Následne zistil, že poškodený dýcha, bol v domnení, že je v poriadku a ľahol si spať. Až ráno, keď ho uvidel, sa zľakol a zavolal mame poškodeného, E. C.. Obžalovaný zároveň spochybňoval, že tie najzávažnejšie životne ohrozujúce zranenia (poranenie pľúc a hlavy, zlomeniny rebier a stavcov) boli v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Z uvedených výpovedí obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný účelovo pozmeňoval v priebehu trestného konania jednak motív svojho konania ako aj rozsah jeho útokov voči poškodenému, a to v snahe vykresliť seba v lepšom svetle.
Z výpovedí obžalovaného a poškodeného jednoznačne vyplýva, že v predmetný večer a následne ráno sa na danom mieste činu (opustený stánok) zdržovali len obžalovaný a poškodený. Súd je preto presvedčený, že dané zranenie spôsobil poškodenému len obžalovaný a nie tretia osoba. Poškodený si síce nepamätal na dôvody, prečo naňho začal útočiť obžalovaný, ale si pamätá, že mu povedal „Miško nebi ma“. V tomto smere súd poukazuje aj na výpoveď znalca z odvetvia traumatológie A. K. ktorý uviedol, že aj z lekárskych správ vyplýva, že sa v prípade poškodeného jednalo o čerstvé zranenia.
Čo sa týka samotných zranení poškodeného, mechanizmu ich vzniku a ich charakteru, súd sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia traumatológie MUDr. Resutíka. Súd je taktiež názoru, že dané zranenia hlavy, chrbtice a hrudníka nemohli vzniknúť len v dôsledku faciek obžalovaného, prípadne dvoch kopancov. Poranenie hlavy poškodeného vznikli buď v dôsledku kopancov do hlavy alebo pádu na tvrdú podložku, a nie v dôsledku úderov obžalovaného do tváre poškodeného, ktoré podľa samotného vyjadrenia obžalovaného boli aspoň 2, následkom ktorých spadol poškodený na zem. Takisto zlomeniny stavcov, rebier a následný pneumotorax a pohmoždeniny vznikli následkom viacerých
kopancov od obžalovaného. Aj vzhľadom na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorú súd považuje za najdôveryhodnejšiu, obžalovaný konal voči poškodenému v amoku, nekontrolovane a podľa názoru súdu s vyššou mierou surovosti. V zmysle uvedeného znaleckého posudku A. K. vyplýva, že obžalovaný kopal poškodeného vyššou intenzitou a do životne dôležitých orgánov prípadne na miesta, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány (hlava, hrudník). Následkom tohto konania poškodený utrpel životohrozujúce zranenia, hlavne pneumotorax a vnútrolebečné krvácanie. Ak by nebola poskytnutá poškodenému včasná lekárska pomoc, bol by týmto zraneniam podľahol, tak ako to popísal vo svojej výpovedi znalec MUDr. Resutík.
V prípade, ak by súd považoval za dôveryhodné tvrdenie, že pri útoku držal poškodený v ruke kachličku, ktorou sa zahnal na obžalovaného, určite to neodôvodňovalo uvedenú reakciu zo strany obžalovaného. Poškodený potom, čo ho obžalovaný inzultoval úderom do tváre, padol na zem a tam ho obžalovaný udieral a kopal do celého tela a následne aj podpálil. Teda toto konanie nemožno považovať za nutnú obranu obžalovaného alebo za následok strachu pred konaním poškodeného, ale za neprimerané, vysoko agresívne správanie obžalovaného voči poškodenému. Obžalovaný pritom sám priznal, že s poškodeným v ten večer pili len ovocné víno, takže jeho konanie nemohlo byť ovplyvnené len alkoholom, ale aj prejavom jeho abnormne štrukturovanej osobnosti, tak, ako to uviedol vo svojom znaleckom posudku A. I.. V konaní totiž nebolo preukázané, že obžalovaný okrem alkoholu požil aj iné omamné a psychotropné látky.
Súd preto obžalovaného uznal vinným v zmysle obžaloby, a to zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., keď obžalovaný spôsobil poškodenému závažnejším spôsobom konania ťažkú ujmu na zdraví, teda také zranenia, ktoré spočívali v poškodení životnedôležitých orgánov (pľúca, mozog) a zároveň si vyžiadali liečbu najmenej 3 mesiace, pričom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života v trvaní 8 týždňov, tak, ako to uviedol vo svojom
znaleckom posudku MUDr. Resutík. Ako súd vyššie uviedol, obžalovaný vykonal svoj čin surovým, trýznivým spôsobom, keď poškodeného intenzívne kopal vyššou silou do celého tela, vrátane hlavy a hrudníka, pričom svoje konanie zavŕšil tým, že podpálil poškodenému bundu na chrbte, v dôsledku čoho poškodený utrpel popáleniny III. stupňa. Obžalovaný spáchal daný trestný čin aspoň v nepriamom úmysle, keď musel vedieť, že svojím konaním, keď kopal obžalovaného do hlavy a do hrudníka, mu môže spôsobiť vážne zranenia, ale pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený, vzhľadom na charakter jeho konania.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania daného činu a jeho následok, na zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, ďalej na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie na odstránenie škodlivého následku trestného činu.
Obžalovaný bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, a to od roku 2007. Naposledy to bolo Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 4T/127/2019, právoplatného dňa 17.02.2020, keď obžalovanému bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka, obžalovaný daný trest vykonal dňa 28.02.2025. Keďže sa obžalovaný dopustil opakovane zločinu, súd ukladal obžalovanému trest podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. (sadzba 5 – 12 rokov) a § 38 ods. 3 Tr. zák., keď obžalovanému zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a nakoniec obžalovanému ukladal trest v rozmedzí 7 rokov 4 mesiace až 12 rokov. Súd ďalej pri ukladaní trestu zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho pomery, okolnosti daného prípadu a skutočnosť, ako konal obžalovaný po čine. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, nikde nepracuje, je bezdomovec a dlhodobo sa pohybuje po výkonoch trestov v komunite bezdomovcov. Aj dané konanie obžalovaného z časti vychádzalo z jeho živného štýlu, a to požívanie alkoholu na dennej báze, prespávanie v opustených objektoch a spoločnosť osôb s rovnakým zameraním ako bol poškodený. Okrem týchto skutočností súd prihliadol aj na konanie obžalovaného po skutku. Keď obžalovaný zistil, čo spôsobil poškodenému, zavolal jeho matke a oznámil jej, že obžalovaný nereaguje na podnety z jeho strany, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k včasnej lekárskej pomoci. Aj znalec uviedol, že ak by poškodenému nebola poskytnutá lekárska pomoc, poškodený by predmetným zraneniam podľahol. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby a nakoniec mu uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť a pol roka. Súd považuje tento trest za potrebný, ale aj za dostatočný pre nápravu obžalovaného, keď súd zobral do úvahy aj ľútosť obžalovaného nad tým, čo spôsobil poškodenému, ktorú prejavil v poslednom slove.
Súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného, aby nahradil poškodenému A. C. škodu – bolestné vo výške 21 031,20 Eur (690 bodov x 30,48 Eur), v zmysle znaleckého posudku MUDr. Resutíka. Súd toto bolestné nenavyšoval, nakoľko nemal na navýšenie daného bolestného podklad (lekárske správy), pričom si poškodený do konca prípravné konanie uplatnil bolestné v tejto výške. Takisto zaviazal obžalovaného, aby aj nahradil poisťovni Dôvera škodu vo výške 122,42 Eur a to za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému.
Súd poškodeného s nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35 000,- euro a na nemajetkovú ujmu vo výške 8 000,- euro odkázal na civilný proces, nakoľko poškodený v tomto smere nepredložil potrebné lekárske správy na riadne posúdenie tohto nároku, len poukázal na to, aké zdravotné problémy u poškodeného pretrvávajú po danom úraze. Aj v zmysle vyjadrenia znalca MUDr. Resutíka, trvalé následky u poškodeného nie sú vylúčené, ale bude ich nutné zhodnotiť v dobe obvyklej, a to je cca 1 rok po úraze. Čo sa týka uplatnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak vznik takéhoto nároku nebol v konaní riadne preukázaný a zdôvodnený. Poškodený pred skutkom bol bezdomovec, nikde dlhodobo nepracoval, požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a na dennej báze, pričom nemal väzby na svoju rodinu, poškodený bol rozvedený. Podľa svedkyne E. C., jeho matky, ju poškodený síce navštevoval, ale jej nijako nepomáhal, naopak ona
mu finančne prispievala na život. Súd v tomto smere poukazuje aj na to, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený za násilné konanie práve voči svojej matke E. C.. Ak sťaženie spoločenského uplatnenia
predpokladá také následky u poškodeného, ktoré s ohľadom na jeho doterajší život znemožňujú alebo sťažujú jeho spoločenské, pracovné či rodinné aktivity a sebarealizáciu, potom, vzhľadom na uvedenú situáciu poškodeného, je možné konštatovať, že nedošlo k negatívnej zmene v jeho rodinnom živote, možnostiach, pracovného uplatnenia či spoločenských aktivít.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko C., I. X, na Krajský súd v Banskej Bystrici.