Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-31-2021.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Subarea
40C/31/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX H., proti žalovanej: N.. I. H., sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o konštatovanie prekročenia právomoci a iné, takto
rozhodol:
I. Súd podanie žalobcu zo dňa 27.10.2020 doručené súdu dňa 02.11.2020 o d m i e t a.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.11.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým sa žalobca domáhal: a) oslobodenia od súdneho poplatkov v celom rozsahu, b) stornovania akýchkoľvek trov konania v danej veci žaloby uplatňovanej voči osobe žalobcu zo strany žalovanej, d) konštatovania zo strany súdu, že žalovaná ako predsedníčka senátu KS BA vydaním uznesenia datovaného 24.08.2020 (sp. zn. 1S/190/2018-177) úmyselne, vedome a svojvoľne porušila čl. 2 ods. 2; čl. 152 ods. 4; čl. 145 ods. 4; čl. 144 ods. 1; čl. 125 ods. 1 písmeno a; čl. 48 ods. 2; čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ako aj § 5 ods. 1, 3, 4, 6 SSP, keď nenariadila súdne pojednávanie, čím spôsobila, že prekročila svoju právomoc a tak vydala nezákonné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie, ktorým porušila najvyššiu právnu zákonnú normu - Ústavu SR a SSP, d) súdneho pojednávania podľa čl. 2 ods. 2; čl. 48 ods. 2; čl.12 ods.1, 4 Ústavy SR, a to za osobnej prítomnosti žalovanej.
2. Uznesením č.k. 40C/55/2020-7 zo dňa 23.11.2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní opravil a doplnil svoje podanie zo dňa 27.10.2020 s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobcu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jeho podanie v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. odmietne.
3. Žalobca doručil súdu dňa 17.12.2020 podanie označené ako „Dodatok k žalobe datovanej 27.10.2020
- odpoveď na Vaše uznesenie“, v ktorom uviedol, že v žalobe je v texte ŽALOVANÁ jasne určené, že sa jedná o fyzickú osobu pani N.. I. H., nakoľko údaje týkajúce sa dátumu narodenia a bydliska patria medzi osobné údaje podľa par. 4 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, tieto nie je možné podľa podpredsedníčky OS BA IV pani JUDr. N. Q. poskytnúť ani v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, lebo na ich poskytovanie je potrebný súhlas dotknutej osoby. Uviedol, že na identifikáciu žalovanej musí stačiť aj podľa par. 133 C.s.p. iný identifikačný údaj, a tým je v žalobe uvedený zamestnávateľ žalovanej. Ďalej uviedol, že nakoľko súd je štátnym orgánom, má plné právo požiadať o ďalšie informácie jej zamestnávateľa, prípadne príslušné policajné oddelenie; žaloba obsahuje všetky potrebné náležitosti požadované paragrafmi C.s.p., ktoré sa vzťahujú k podaniu žaloby, nie je teda vôbec potrebné žalobu ani opraviť, ani doplniť.
4. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl. C.s.p., a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie v zmysle citovaného ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.
8. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol v podaní zo dňa 27.10.2020 (ani v doplnení zo dňa 17.12.2020) jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Žalobca sa v podaní zo dňa 27.10.2020 domáhal okrem iného stornovania akýchkoľvek trov konania v danej veci žaloby uplatňovanej voči osobe žalobcu zo strany žalovanej, konštatovania zo strany súdu, že žalovaná ako predsedníčka senátu KS BA vydaním uznesenia datovaného 24.08.2020 (sp. zn. 1S/190/2018-177) úmyselne, vedome a svojvoľne porušila čl. 2 ods. 2; čl. 152 ods. 4; čl. 145 ods. 4; čl. 144 ods. 1; čl. 125 ods. 1 písmeno a; čl. 48 ods. 2; čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ako aj § 5 ods. 1, 3, 4, 6 SSP, keď nenariadila súdne pojednávanie, čím spôsobila, že prekročila svoju právomoc a tak vydala nezákonné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie, ktorým porušila najvyššiu právnu zákonnú normu - Ústavu SR a SSP, súdneho pojednávania podľa čl. 2 ods. 2; čl. 48 ods. 2; čl.12 ods.1, 4 Ústavy SR, a to za osobnej prítomnosti žalovanej. Pokiaľ ide o stornovanie trov konania v danej veci žaloby uplatňovanej voči osobe žalobcu zo strany žalovanej, nie je zrejmé čo týmto pojmom žalobca myslí, akého „stornovania“ sa domáha, akých trov konania vo veci žaloby uplatňovanej voči jeho osobe zo strany žalovanej sa žalobca domáha, keď o žiadnej žalobe uplatňovanej voči žalobcovi zo strany žalovanej súd nemá vedomosť. Rovnako v časti „konštatovania zo strany súdu“, že žalovaná ako predsedníčka senátu KS BA vydaním uznesenia datovaného 24.08.2020 (sp. zn. 1S/190/2018-177) úmyselne, vedome a svojvoľne porušila čl. 2 ods. 2; čl. 152 ods. 4; čl. 145 ods. 4; čl. 144 ods. 1; čl. 125 ods. 1 písmeno a; čl. 48 ods. 2; čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, ako aj § 5 ods. 1, 3, 4, 6 SSP, keď nenariadila súdne pojednávanie, čím spôsobila, že prekročila svoju právomoc a tak vydala nezákonné rozhodnutie, t.j. rozhodnutie, ktorým porušila najvyššiu právnu zákonnú normu - Ústavu SR a SSP, nie je zrejmé, o aký druh žaloby ide v zmysle § 137 C.s.p.. Žalobca vo svojom podaní
(ani v jeho doplnení) neuviedol v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/4457/2007 zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. 25 Cdo/2142/2004 zo dňa 08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom (a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť. Uvedené platí aj na posudzovanú vec, keďže žalobca vo svojom podaní neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v podaní zo dňa 27.10.2020 a žalobným petitom.
9. Všetky vyššie uvedené vady podania žalobcu zo dňa 27.10.2020 vo vzájomnej súvislosti (ale aj jednotlivo) mali pritom za následok, že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať, a preto neostávalo súdu iné ako podanie žalobcu zo dňa 16.10.2020 v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p. odmietnuť.
10. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k obsahovým náležitostiam podania žalobcu sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 9NcC/5/2021-35 zo dňa 30.04.2021 tak, že „...nebolo možné na základe obsahu spisu posúdiť, čo je predmetom konania, keďže žalobcom uplatnený petit je aj po doplnení jeho žaloby nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nie sú zrejmé ani skutkové okolnosti na základe ktorých odôvodňuje svoju žalobu...“. Aj z uvedeného teda vyplýva, že podanie žalobcu trpí vadami, ktoré spôsobujú jeho neprejednateľnosť v súdnom konaní.
11. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca sa obrátil (a stále obracia) na tunajší súd s podobnými podaniami, v ktorých žaluje rôzne osoby (vrátane sudcov, vyšších súdnych úradníkov a zamestnancov rôznych iných štátnych orgánov a inštitúcii), pričom tieto sú mu vo väčšine prípadov z rovnakých dôvodov odmietané a z dôvodu podaných odvolaní žalobcu prvoinštančné odmietajúce uznesenia odvolacím súdom aj potvrdzované (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/91/2020-32 zo dňa 30.11.2020, č.k. 9Co/28/2020-45 zo dňa 31.03.2020, č.k. 7Co/157/2020-29 zo dňa 26.01.2021, č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021).
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie ako ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania pri zastavení konania, ktoré je účelom najbližšie odmietnutiu podania. Žalobca podaním procesne vadného podania (a jeho nedoplnením resp. neopravením) procesne zavinil odmietnutie podania, čím žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže však žalovanej doposiaľ žiadne trovy v konaní nevznikli (žiadne jej zo spisu nevyplývajú), súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).