Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8PP-55-2025.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8PP/55/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.12.2022, sp. zn. 31T/84/2022.
II. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd odsúdenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Trnava bol doručený návrh odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V čase rozhodovania o návrhu odsúdený vykonával trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.12.2022, sp. zn. 31T/84/2022, vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest vyhostenia v trvaní 8 rokov, za zločin prevádzačstvo podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie.
Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že odsúdený nespĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie, preto navrhol jeho žiadosť ako nedôvodnú zamietnuť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje svoj trestný čin, svoje konanie už nevie napraviť, viac sa to opakovať nebude. K príčinám konania uviedol, že si neuvedomoval, že to je trestný čin, nevedel, že to je trestné. Uvedomil si ťažkosti, ktoré spôsobil štátu, občanom, v TV často vidí, čo spôsobuje nelegálna migrácia, ako poškodzuje ekonomiku. Ľutuje to, už to opakovať nebude. Ku správaniu vo výkone trestu uviedol, že nerozumel jazyku a ľutuje, čo spravil. Celý rok má na starosti rajóny a má dobré správanie.
Na verejnom zasadnutí boli vykonané dôkazy, a to: výsluch odsúdeného, hodnotenie odsúdeného a skrátený výpis klienta (č. l. 16-17), rozsudok Okresného súdu Galanta z 07.12.2022, sp. zn. 31T/84/2022 (č. l. 14-15), lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia ZVJS.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou najmä vyplýva, že odsúdený bol zadržaný dňa 08.08.2022 a dňa 11.08.2022 bol dodaný do výkonu väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, kde dňa 28.12.2022 nastúpil do výkonu trestu. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Leopoldov bolo na požadovanej úrovni, plnil si povinnosti a dodržiaval ústavný poriadok. Negatívne poznatky na jeho adresu zaznamenané neboli. Pracovne zaradený nebol. Disciplinárne potrestaný a disciplinárne odmenený nebol. Správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Hrnčiarovce nad Parnou nebolo vždy na požadovanej úrovni. V jednom prípade nezachovával zásady slušného správania, kedy rušil výkon prác pri čistení ochranného pásma. Odsúdený bol riešený disciplinárne formou pokarhania. V ďalšom prípade porušil ústavný poriadok závažnejším spôsobom, kedy sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu a dobrovoľne užil jemu predpísaný liek za účelom intoxikácie organizmu. Odsúdený bol riešený disciplinárne formou celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu na dobu desať dní. Pokyny príslušníkov sa snaží plniť a rešpektovať. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. V kolektíve sa konfliktným situáciám vyhýba. Z radov odsúdených nebol poverený výkonom funkcie. Disciplinárne odmenený nebol. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Vo voľnom čase sleduje najmä televízne vysielanie, číta knihy alebo hráva spoločenské hry s inými odsúdenými. Taktiež sa vzdeláva v anglickom jazyku. Právo na vychádzky pravidelne využíva. Do oddielových aktivít organizovaných v rámci kultúrno- osvetovej činnosti sa zapája v prípade žolíkových turnajov. Voľný čas trávi racionálnym spôsobom. Odsúdený prejavil záujem o pracovné zaradenie. Od 17.01.2023 do 15.05.2023 bol pracovne zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom. Z pracoviska bol vyradený z dôvodu podávania slabších pracovných výkonov. O iné pracovné zaradenie záujem neprejavil. Aktuálne je pracovne nezaradený. Podľa potreby sa zaraďuje do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, vykonáva čistiace a upratovacie práce na oddiele. Uvedené činnosti vykonáva k spokojnosti väzenského personálu. Odsúdený je cudzincom pochádzajúcim z Ukrajiny. Vyrastal v neúplnej rodine, biologického otca nepozná. Vychovávala ho iba matka. Povinnú školskú dochádzku absolvoval na Ukrajine. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti jadrového inžinierstva. V danom odbore však nikdy nepracoval. Po škole si založil vlastný autoservis, kde pracoval až do vzatia do výkonu väzby. Celý život sa venoval autám, čo bolo zároveň jeho koníčkom. Po prepustení by rád odišiel do Nemecka, kde sa medzičasom presťahovala celá jeho rodina. Menovaný je ženatým otcom maloletého syna B.. Vyživovaciu povinnosť si nenahlásil. Aktuálne neudržiava žiadny partnerský vzťah. Pred výkonom trestu odňatia slobody býval v Českej republike s manželkou a synom. Počas výkonu trestu udržiava pravidelný kontakt s blízkymi, najmä s matkou, manželkou a sestrami formou telefonovania a videonávštev. So sestrou absolvoval aj kontaktné návštevy. Odsúdený je sociálne ukotvený, má vytvorené zázemie pre návrat po prepustení. Po prepustení plánuje odísť za rodinou do Nemecka k matke a manželke. V zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňoval nedirektívny, motivačný prístup s využitím usmernenia a kontroly plnenia úloh. Individuálna práca je zameraná na akceptovanie ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a rozvoj prosociálnych postojov a empatie. Vedený je k preberaniu zodpovednosti za svoje konanie a k rešpektovaniu autorít, príkazov a nariadení príslušníkov zboru. K trestnej činnosti má kritický postoj. Svoj čin ľutuje. Uvádzal, že dostal ponuku previezť nejakých ľudí z Maďarska do Českej republiky. Mal za to získať výhodné finančné ohodnotenie, čo bolo pre neho jedinou motiváciou. Do budúcna sa chce podobnému konaniu vyhnúť. Možno konštatovať, že stanovené ciele programu zaobchádzania čiastočne plní. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je nízke. V súčasnosti nie je voči menovanému vedené trestné stíhanie. Okresný súd Galanta pod č.k. 31T/84/2022 uložil odsúdenému trest vyhostenia v dĺžke osem rokov. Pri súdnom pojednávaní nebude potrebná prítomnosť tlmočníka, nakoľko menovaný dostatočne ovláda slovenský jazyk. Na základe uvedených skutočností sa odporúča podmienečné prepustenie a v prípade podmienečného prepustenia sa odporúča probačný dohľad.
Na verejnom zasadnutí zástupca ÚVTOS dodal, že prvý disciplinárny trest bol dňa 14.05.2024 pokarhanie, ten bol zahladený 14.08.2024, druhý disciplinárny trest bol dňa 03.12.2024 celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní, ten bol zahladený 08.08.2025. Pokarhanie bolo automaticky zahladené po troch mesiacoch, druhý trest celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, odsúdený dlhodobo podával pozitívne výsledky pri činnosti všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Mohla mu byť uložená disciplinárna odmena, ale namiesto odmeny mu bol zahladený trest.
Zo skráteného výpisu klienta vyplýva dátum možného podmienečného prepustenia 18.09.2025.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie sa a skutočnosť, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.
Uplatnenie fikcie neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti, vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotení možností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života odsúdeným po jeho prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Nie je konfliktom so zákazom dvojitého postihu (res iudicata) podľa čl. 50 ods. 5 ústavy, čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 2 ods. 8, § 11 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku, ak súd pri posudzovaní splnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia spočívajúcej v možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, zohľadní recidívu (najmä úmyselnej a druhovo rovnorodej) trestnej činnosti, skorší výkon trestu (trestov) odňatia slobody, spáchanie ďalšieho trestného činu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom, pôvodne podmienečnom odsúdení alebo pri podmienečnom prepustení týkajúcom sa trestu (jeho zvyšku), ktorý odsúdený vykonáva, alebo spáchanie trestného činu, za ktorý je odsúdený aktuálne vo výkone trestu v skúšobnej dobe určenej pri skoršom podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ide totiž o skutočnosti, ktoré očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti nevyhnutne kauzálne (aj keď nie výlučne) podmieňujú a netýkajú sa len samotného trestného činu konštatovaného predmetným odsúdením, ale dominantne externých okolností páchania trestnej činnosti pred dotknutým odsúdením alebo po ňom, a to v relevantnom zákonnom kontexte, pričom súd musí hodnotiť splnenie takej podmienky obligatórne (samozrejme, s adekvátnym odrazom v odôvodnení svojho rozhodnutia, teda nielen mechanickým odkazom na kriminálnu minulosť odsúdeného – k tomu pozri I. ÚS 36/2022). Neprípustná (podľa okolností prípadu až v rovine ústavnej neudržateľnosti) by bola len výlučná absolutizácia samotného odsúdenia (bez prítomnosti súvislostí uvedených v predchádzajúcej vete), ktorého by sa taká úvaha týkala s vyústením do negatívneho záveru pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného (nemožno podmienečne prepustiť len preto, lebo odsúdený spáchal to, za čo bol uznaný za vinného konkrétnym rozsudkom). (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2023, sp. zn. IV. ÚS 511/2023)
Ak konajúce všeobecné súdy v súlade s účelom § 66 Trestného zákona pri posudzovaní žiadosti o podmienečné prepustenie obsiahlo analyzovali trestnú minulosť sťažovateľa a zároveň očakávanie toho, že v budúcnosti povedie riadny život, podmienky podmienečného prepustenia odvodzovali od prítomnosti (teda od súčasného správania odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ústave so stredným stupňom stráženia), ale v určitej miere aj retrospektívne, t. j. pohľadom na trestnú minulosť, okolnosti spáchania trestného činu (I. ÚS 348/2019), pričom skúmali efektivitu vplyvu rodinného prostredia na sťažovateľa a prípadného jeho zamestnania sa, a tieto vyhodnotili ako nedostatočné, je takéto vyhodnotenie z ústavnoprávneho aspektu udržateľné a ústavný súd závery prijaté všeobecnými súdmi na základe takto vykonaného dokazovania nie je oprávnený prehodnocovať. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 136/2024 zo 7. marca 2024)
Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.
Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody ku dňu 18.09.2025. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného dňa 13.10.2025 je táto podmienka splnená.
Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, podľa názoru súdu splnená je.
Súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ústavu, v ktorom je konštatované, že odsúdený sa pokyny príslušníkov snaží plniť a rešpektovať, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. V kolektíve sa konfliktným situáciám vyhýba. Disciplinárne odmenený nebol, disciplinárne tresty nemá vykázané. Odsúdený sa podľa potreby zaraďuje do činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, vykonáva čistiace a upratovacie práce na oddiele, uvedené činnosti vykonáva k spokojnosti väzenského personálu. Vzdeláva sa v anglickom jazyku. K trestnej činnosti má kritický postoj, svoj čin ľutuje, stanovené ciele programu zaobchádzania čiastočne plní. Súd uvádza, že nedostatky v správaní odsúdeného, a to dve porušenia ústavného poriadku, ktoré uvádzal zástupca ústavu na verejnom zasadnutí, súd v súčasnosti nepovažoval za prekážku pre konštatovanie preukázania prvej materiálnej podmienky. Odsúdený má obidva disciplinárne tresty zahladené, vyjadruje ku nim kritický postoj, a obidva sa stali v roku 2024 a odvtedy sa nedostatky v správaní odsúdeného už neopakovali, práve
naopak, odsúdený si vytvoril v lete 2025 podmienky na uloženie disciplinárnej odmeny, namiesto ktorej požiadal o zahladenie disciplinárneho odsúdenia. Teda časový odstup od disciplinárnych trestov, ich zahladenie, kritický postoj k svojmu správaniu a zmena správania odsúdeného (vytvorenie podmienok pre uloženie disciplinárnej odmeny), a to všetko počas výkonu trestu, v ktorom je odsúdený už približne 3 roky a 2 mesiace, boli pre súd dôvodom, prečo uvedené nepovažoval za prekážku pre konštatovanie preukázania prvej materiálnej podmienky.
Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená je.
Súd v prospech splnenia druhej materiálnej podmienky poukazuje na nasledovné skutočnosti.
Odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody prvý krát, pričom vykonáva trest odňatia slobody výmere 4 roky a 8 mesiacov za zločin prevádzačstvo, z toho tento trest na odsúdeného pôsobil už viac ako 3 roky a 2 mesiace. Odsúdený sa pred spáchaním tejto trestnej činnosti inej trestnej činnosti nedopustil a pred ňou viedol riadny život (viď § 36 písm. j) v odsudzujúcom rozhodnutí), teda nemožno konštatovať, že by odsúdený mal sklony k páchaniu trestnej činnosti, nakoľko sa javí, že u odsúdeného išlo len o ojedinelé konanie. O uvedenom svedčí aj priaznivá resocializačná prognóza a nízke riziko recidívy trestnej činnosti, čo vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu. Je tiež potrebné poukázať na kritický postoj odsúdeného ku svojmu konaniu, ktoré prezentoval aj na verejnom zasadnutí, a z ktorého možno vyvodiť poučenie sa odsúdeného. Uvedený postoj prezentoval aj v pôvodnom súdnom konaní, v ktorom odsúdený urobil tzv. vyhlásenie o vine, čo bolo pre súd dôvodom aj na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Smerom k náprave odsúdeného, resp. smerom k minimalizovaniu dôvodov na páchanie trestnej činnosti, súd poukazuje aj na to, že odsúdený vo výkone trestu udržiava sociálny kontakt, je sociálne ukotvený, má vytvorené zázemie pre návrat po prepustení, a má záujem ísť bývať k matke a manželke. Takéto sociálne pôsobenie na odsúdeného rozhodne možno považovať za pozitívny vplyv, ktorý napomôže k vedeniu riadneho života.
Navyše je potrebné uviesť, že v prípade podmienečného prepustenia bude na odsúdeného pôsobiť aj trest vyhostenia, a to až vo výmere 8 rokov.
Z týchto všetkých dôvodov v súhrnne súd dospel k záveru o preukázaní druhej materiálnej podmienky, pretože uvedené skutočnosti umožňujú prijať záver, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Povahu trestnej činnosti, ako aj nedostatky v správaní odsúdeného vo výkone trestu, súd zohľadnil pri určení skúšobnej doby v trvaní 3 roky, ktorú súd považuje za primeranú všetkým uvedeným okolnostiam.
Súd tiež poukazuje na to, že prokurátor síce uvádzal, že odsúdený nespĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie, avšak tento všeobecný záver bližším spôsobom nekonkretizoval.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti a úvahy súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.