Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-63-2022.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/63/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés, IČO: 36 715 352, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. D., o zaplatenie 791,04 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2022 domáhal zaplatenia istiny vo výške 791,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 791,04 eur od 29.04.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.11.2019 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 819 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať 15-timi mesačnými splátkami vo výške 60 eur. Žalovaný celkovo zaplatil sumu 70 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 26.02.2020 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol lehotu viac než 30 dní. Predmetným listom bol žalovaný upozornený, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca dňa 19.04.2020 úver zosplatnil, o čom informoval žalovaného listom zo dňa 23.04.2020. Napriek uvedenému žalovaný dlžné splátky neuhradil.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Tunajší súd uznesením č.k. 13Csp/63/2022-71 zo dňa 05.09.2023 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2023.
5. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2019 Zmluvu, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 819 eur. Žalovaný si svoj záväzok zo Zmluvy neplnil riadne a včas.
6. Súd vykonal dokazovanie Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.02.2020 a Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.04.2020.
7. Z Predžalobnej upomienky zo dňa 26.02.2020 súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu informoval žalovaného o výške jeho nedoplatku, ktorý žiadal uhradiť do 05.04.2020. Súčasne ho upozornil, že ako do 05.04.2020 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka neobsahuje údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bol žalovaný v omeškaní s jej zaplatením.
8. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.04.2020 súd zistil, že ním právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že jeho dlh zo Zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Oznámil celkovú výšku dlhu. V tomto Oznámení nebolo uvedené (konkretizované), pre ktorú omeškanú splátku právny predchodca žalobcu využil svoje právo podľa § 565 OZ.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
10. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Žalobca si v konaní uplatňuje právo na peňažné plnenie (pohľadávku) zo Zmluvy, pričom sa jedna´ o postúpenú bankovú pohľadávku, teda peňažný záväzok žalovaného voči banke (Všeobecná úverová banka, a.s.). Túto pohľadávku mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v § 92 ods. 8 definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke. Podľa súdu žalobca pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, platne nenadobudol. Je tomu tak pre rozpor zmluvy o postúpení pohľadávok so zákonom, teda pre jej neplatnosť v zmysle § 39 OZ. Pri uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo dodržané ustanovenie § 17 ods.1 a 2 ZoSÚ, keďže predmetom postúpenia nebola pohľadávka banky po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Predčasné zosplatnenie úveru nebolo platné, pretože aj keď bolo urobené, veriteľ-postupca v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, a to napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024. Aj keby sa pre platnosť samotného predčasného zosplatnenia úveru nevyžadovala uvedená skutočnosť, dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia by spočinul aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto zosplatneniu, teda Predžalobná upomienka zo dňa 26.02.2020, takisto neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v omeškaní s jej zaplatením. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka tak ako bola postúpená nebola splatná, nemohla byť platne postúpená z banky na žalobcu pre jej rozpor s § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Žalobca teda platne nenadobudol od Všeobecná úverová banka, a.s. pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanému, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku I. zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania. CSP výslovne
nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.