Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-98-2024.pdf
PDF · 123.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/98/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 13. októbra 2025 v Považskej Bystrici takto
r o z h o d o l :
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom B., D. E. F. E. G., toho času od 30.09.2025, vo väzbe v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
j e v i n n ý , ž e
1/ dňa 21. 04.2024, v čase o 16.00 hod., bez súhlasu opustil areál Psychiatrickej nemocnice vo G. H., I. J. XXX, kde bol umiestnený na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/91/2022, zo dňa 22.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2022, ktorým mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou v Psychiatrickej nemocnici vo G. H., I. J. XXX, tak, že počas vychádzky v rámci areálu Psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží, v zadnej časti areálu preskočil plot, presunul sa na autobusovú zastávku na hlavnej ulici vo Veľkom Záluží, odkiaľ išiel autobusom do Nitry, ďalej vlakom do Trenčína a následne vlakom do Bratislavy, kde si obstaral dávku drogy, ktorú následne užil a vlakom sa presunul do mesta Trenčín, kde bol dňa 24.04.2024 o 19.22 hod., vypátraný hliadkou PZ a dodaný do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie,
2/ dňa 30. 09. 2024, v čase o 19.45 hod., v parku pri vlakovej stanici v Trenčíne, na lavičkách pri betónovom altánku pristúpil zozadu k sediacemu poškodenému K. L., nar. v roku 1949, o ktorom predpokladal, že je starší ako 60 rokov, schmatol ho okolo pása, stiahol k zemi a následne z neho strhol bundu tmavomodrej farby, z ktorej vzal eurobankovku v nominálnej hodnote 20,- Eur, eurobankovku v nominálnej hodnote 10,- Eur, tlačidlový mobilný telefón neznámej značky a občiansky preukaz poškodeného, čím spôsobil poškodenému K. L., škodu vo výške 200,- Eur, a
t e d a
v bode 1/
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd a útekom z ústavu výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažil
v bode 2/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku
t ý m s p á c h a l
v bode 1/
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.,
v bode 2/
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. e) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (slovom: sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenému:
- K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX, adresa na doručovanie písomností ZOS Krajné, n.o., Krajné 292, Krajné, 916 16,
vo výške 200,- Eur.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na obžalovaného obžalobu pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák. a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 139 písm. e) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1 obžaloby, teda z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku v bode 1 obžaloby, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom a výrokom o treste.
Súd na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k nepriznanému skutku vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov B. M. a I. B., prečítaním výpovedí poškodeného K. L. a svedka A. N.,
oboznámením záverov znaleckého posudku č. 48/2024, zápisnice o ohliadke s fotodokumentáciou, zápisu o dychovej skúške a oboznámením registra trestov a registra priestupkov.
Obžalovaný pokiaľ ide o zločin lúpeže uviedol, že daný deň bol na hlavnej stanici v Trenčíne, kde sa stretol s I. B., čosi popili a ako pili, tak prišiel za ním, že vie o nejakom pánovi, ktorý má peniaze, asi 1.500,- € a keď chce môžu ho ísť okradnúť. On mu na to povedal, že je to veľký risk, ale Kovács, že je to dohodnuté s Letíciou aj Blahom, a teda Letícia toho pána zobrala na záchod, kde mu Kovács zobral 20,- €. Potom ten pán vybehol za B., kričal, aby mu ich vrátil, následne Letícia išla s tým pánom do parku pri hlavnej stanici, kde sa rozprávali. On išiel okolo, pristavil sa a asi ďalej pokračoval v ceste, kde sa stočil, išiel poza nich a ten pán ako sedel tak mal bundu, asi modrú, položenú a on teda vopchal do tej bundy ruky a keď ten pán videl, že drží bundu, chcel mu ju vytrhnúť, ale on bol rýchlejší a ten pán ako sa naklonil tak padol dole. On potom išiel preč aj s Letíciou, bundu prehľadal, bol tam telefón, peniaze, nejaký doklad, všetky tieto veci dal svojim kumpánom. Potom si sadli ďalej a tam už prišli policajti, začali ich vypočúvať. N. aj peniaze dal O.. Obžalovanému vzhľadom na rozpor vo výpovedí bola prečítaná časť zápisnice z prípravného konania, kde obžalovaný uviedol „Letícia, čiže B. tam ma zbadala ako som prichádzal a vzápätí som prišiel k nim a vopchal som mu zozadu do bundy svoje ruky do jeho vreciek. Ako som mu tam šmátral tak držal som mu telefón, občiansky a finančnú hotovosť vo výške 30,- €, jedna 10 eurovka a jedna 20 eurovka. Potom jak som sa snažil pozrieť lepšie do tých vreciek, pán sa naklonil smerom dozadu a chytil ma za bundu. Jak ma držal, tak ja som akože uskočím a stiahol som ho z lavičky dolu. On sa zošuchol a spadol za lavičku na chrbát. V tom ako som držal stále tú bundu, tak sa z neho vyzliekla a v tom sa trhala. Keď som strčil ruky do vreciek toho pána, on sa chcel otočiť, ale v tom mu B. držala ruky, aby sa nemohol otočiť. Keď sa to všetko zbehlo, tak som zakričal, že kde sú. Myslel som A., B. a I..“ Obžalovaný k tejto výpovedi uviedol, že pravdivá je výpoveď na hlavnom pojednávaní, počas výsluchu bol pod veľkým stresom, bol na neho vyvíjaný nátlak a policajti to chceli mať čím skôr za sebou. Ďalej obžalovaný uviedol, že poškodeného pred skutkom nepoznal, že bol vysoký asi 1,78 m, bol zavalitejšej postavy, mal prešedivelé vlasy, mohol mať nejakých 87,88 kg a do 50 rokov. Mal asi čierne topánky, nejaké rifle, bielu košeľu. Obžalovanému bola opätovne vzhľadom na rozpor prečítaná časť zápisnice z prípravného konania, kde na otázku vyšetrovateľa, aby popísal poškodeného uviedol „ trošku prešedivelý, mal modrú bundu, biele pásikové tričko a asi nohavice, bol taký postarší, mal asi 60 rokov, som bol prekvapený, keď som počul, že má až cez 70 rokov“. K uvedenému obžalovaný opätovne uviedol, že bol pod tlakom. Ďalej obžalovaný vypovedal, že policajti zadržali nejaké osoby, ktoré tam boli, ale asi ich pustili. Letíciu pozná dlho, nejakých 18, 19 rokov, rovnako N. a B., sú z blízkeho okolia. Sám seba obžalovaný popísal ako ľahko ovplyvniteľného, závislého od alkoholu a iných omamných látok. Bol právoplatne odsúdený asi 10 alebo 11 krát, bol odsúdený aj za ublíženie na zdraví, ale to spáchal pod vplyvom alkoholu a omamných látok a bolo to vtedy, keď sa niekto snažil ublížiť inému. Alkohol v poslednom čase užíval striedavo, viac bol pod vplyvom drog, na každodennej báze bral pervitín a extázu, 3 krát si dal aj heroín. Nie je vyučený, ale vie robiť všetku prácu, vždy si od niekoho finančné prostriedky zohnal, požičal, odovzdával tiež fľašky, káble, železo. Zdržiaval sa u sestry alebo u matky, má vyživovaciu povinnosť na 2 deti. Poukázal na to, že sa nechal naviesť na blbosť, asi aby mal nejaké peniaze, poškodenému nebolo poškodené žiadne oblečenie, iba bundu dal Letícii, aby ju zahodila. Túto bundu aj hľadali, ale nenašla sa. Na otázky obhajcu uviedol, že do fyzického kontaktu sa s poškodeným nedostal, neudrel ho, poškodený v čase spáchania skutku nemal bundu na sebe, bola položená.
Svedkyňa B. M. uviedla, že ju volajú Letícia. V daný deň sedeli v parku, ona, jej priateľ, obžalovaný a Kovács, ten pán sa pri nich zastavil a pýtal sa kde je stanica. Ona s ním išla na záchody, ten pán tam chcel zmeniť 20,- €, sľúbil jej že jej kúpi kávu, ale B. mu tie peniaze ukradol, ale hneď mu ich aj vrátil. Ten pán jej kúpil kávu, sadli si na lavičku, rozprávali sa a on zrazu padá, myslela si, že padol, ale tam taký chlap celý v čiernom, čierna šiltovka, čierna kapucňa a ťahal ho na zem, trhal mu tú mikinu a utekal smerom k obchodu. Nikto mu nevidel do tváre. Potom si sadla na lavičku, kde sedeli všetci a odrazu prišli policajti aj s tým pánom a tento hneď spoznal obžalovaného podľa botasiek. Obžalovaný sa asi stihol prezliecť, poškodený si všimol len jeho botasky a podľa tých ho spoznal, ona sama si botasky nevšimla. Obžalovaný bol zrazu úplne ináč oblečený, pred skutkom mal tepláky a tričko, bližšie si nespomína. Prokurátorka poukázala na rozpor vo výpovedi, keď v prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal červeno ružové botasky, modré rifle, také svetlejšie a červené tričko s čiernymi vzormi a toto isté mal oblečené aj keď prišla polícia, na čo svedkyňa uviedla, že si na to bližšie nespomína, že obžalovaný sa musel prezliecť, bežal smerom k Agru aj s tou mikinou, túto ešte boli aj hľadať ale tá sa
nenašla. Keď páchateľ ťahal toho poškodeného za mikinu, ona stála a čumela, bol to zlomok sekundy. Poškodený sa na zemi ako tak bránil, ona ostala šokovaná, poškodeného dvíhala zo zeme. Nevidela páchateľa ako prichádzal, prišiel zozadu, ona sedela s poškodeným na lavičke. Nikto iný prítomný nebol, všetci sedeli ďalej. Na otázky obhajcu uviedla, že ona v osobe páchateľa nespoznala obžalovaného, myslí si, že on tak rýchlo nevie behať a nikto mu do tváre nevidel. Obhajca poukázal na to, že svedok N. uviedol, že Letícia bola celý čas s ním a keď počula krik išla na tú lavičku kde bol poškodený s obžalovaným, na čo svedkyňa uviedla, že Blaho sedel ďalej a vie len to, čo mu ona povedala. Ona dvihla toho pána zo zeme, ešte s ním chvíľu posedela a potom išla za ostatnými, Cez cestu sú totiž ďalšie lavičky. Od tých lavičiek, kde sa to stalo potiaľ kde sedeli ostatní bolo asi 7, 8m. Obhajca ďalej poukázal na to, že svedok B. povedal, že v tom čase sedel s Letíciou na lavičke v parku, obžalovaný od nich odišiel smerom k tomu pánovi, na čo svedkyňa uviedla, že oni spolu sedeli všetci na lavičke, obžalovaný na chvíľku odišiel a ona potom išla s tým pánom, keď chcel vedieť kde je stanica a spolu s ním si potom sadla na lavičku. Prokurátorka poukázala na rozpor vo výpovedi, keď v prípravnom konaní svedkyňa uviedla „ tu už s nami I. nebol, on išiel z toho WC vtedy rovno niekam preč. Sedela som na tej lavičke v parku len ja a K.. Ja som si balila cigaretu na tej lavičke vedľa K. a odrazu pozerám a on ten Ľubo zrazu padal smerom dozadu z lavičky na zem“. Svedkyňa uviedla, že na začiatku sedela s B., potom v čase skutku sedela len s poškodeným a ostatní sedeli na inej lavičke vzadu, vrátane B..
Svedok I. B. uviedol, že v ten deň bol v parku na stanici s Letíciou a obžalovaným, poškodený išiel na WC a tam platil 20,- €, tak mu ich zobral a išiel naspäť do parku. Potom prišiel obžalovaný a povedal, aby mu tých 20,- € dal, tak mu ich dal. On počul, že ten pán bol prepadnutý, ale on bol ďalej, nevidel to a nevie kto mal toho pána prepadnúť. Vie, že obžalovaný vtedy odišiel, či odišla aj Letícia si nepamätá. Obhajca poukázal na rozpor vo výpovedi, keď svedok v prípravnom konaní uviedol „ V tom čase som s Letíciou sedel v parku na lavičke, B. od nás odišiel smerom k tomu pánovi, toto viem preto, pretože to B. povedal. Presne povedal, ako som už uviedol, že ide za ním, lebo má nejaké peniaze. V tom čase sme s Letíciou zostali sedieť na lavičke a B. odišiel.“, na čo svedok uviedol, že to tak mohlo byť, pretože vtedy vypovedal hneď. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mu vtedy nič nedával, na čo bolo opätovne poukázané na rozpor vo výpovedi, kde svedok v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa odpovedal „ mne dal B. len občiansky preukaz, ani neviem, že by ešte niečo iné mimo občianskeho hovoril“ . Svedok uviedol, že je pravdou, že mu dal občiansky, aby tento zahodil, tak on ho zahodil. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu okrem občianskeho nič nedal, na čo bola opätovne prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde svedok uviedol „no ešte mal nejaké peniaze od toho Srnánka, asi tých 10- 12,- €, viem, že tam mal 10,- €, že tam mal nejaký papierový peniaz s tým občianskym, toto držal v ruke, keď prišiel k nám od toho Srnánka“. Svedok na uvedené uviedol, že peniaze obžalovaný nejaké v ruke mal, tie peniaze videl, ale nevie koľko a aké to boli bodkách jemu bolo divné, prečo mu obžalovaný dáva občiansky preukaz, ale čo mal robiť, zahodil ho, následne prišla polícia, on im povedal, že ho zahodil a aj ho policajti našli. Pred skutkom boli na stanici, ktosi tam hovoril, nevie, či obžalovaný, že poškodený má veľa peňazí, ale nepamätá si to. Prokurátorka opätovne žiadala odstrániť rozpor vo výpovedi, kde svedok v prípravnom konaní uviedol „ v ten deň 30.09.2024, chcem uviesť, že toho L. osobne nepoznám, ani neviem, čo sa stalo predtým, ale v ten večer som bol dosť opitý a išli sme ja, O. a B. do parku na hlavnej stanici. Potom B. čosi išiel za tým pánom, ktorý bol prepadnutý, až dnes som sa dozvedel, že to mal byť pán L.. B. povedal, že ide za ním, lebo má nejaké peniaze. Čo tým presne myslel neviem.“ Svedok uviedol, že uvedená výpoveď z prípravného konania je pravdivá. Svedok tiež vypovedal, že v čase skutku keď sedel na lavičke obžalovaný s ním nebol, nepočul krik poškodeného, obžalovaný za nimi prišiel až po skutku. Ďalej svedkovi bola opätovne prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde vypovedal „Videl som len ako B. odchádza, a to kam odchádza som vedel len z počutia. Nevidel som to, nevidel som na toho pána L.. Počul som ako ten pán kričal, niečo vykrikoval, čo to presne bolo neviem, bol som trošku ďalej, len som počul že niečo kričal. Potom sa Královič vrátil za nami, dal mi občiansky preukaz toho pána, aby som ho schoval a potom keď počul, že príde polícia, kázal mi, aby som ho zahodil“. Svedok uviedol, že uvedená výpoveď je pravdivá, teraz si na to spomína, kde sedel poškodený nevie, nevidel ho.
Z prečítanej svedeckej výpovede poškodeného K. L. vyplynulo, že vtedy prišiel na vlakovú stanicu do Trenčína, bola už tma, prišiel tam sám a išiel do staničného parku, kde si sadol na lavičku a potom prišiel ku nemu zozadu. Nevidel kto to je, ale videl mu na nohy, mal červené topánky. Ako sedel, chytil ho silno zozadu okolo pása, on sa nemohol ani otočiť, ani pohnúť. On tam musel mať komplica, cítil, akoby ho
šklbali dvaja, muselo to byť tak, že tam musel byť a niekto druhý, takto cítil, keď mu šklbali bundu. Toto tak to trvalo podľa neho aj 10 minút. Na tie topánky videl veľmi dobre. Ten čo ho držal ho po celý čas nepustil, až pokiaľ mu nezobral peniaze, telefón a občiansky, bol to tlačítkový telefón Nokia. Držal ho zozadu a nepustil, až pokiaľ mu veci nezobral. Potom všetci zmizli, ale chytili ich policajti. Jeden z nich, keď sedel na lavičke, už tam boli aj policajti, tak on ho hneď spoznal, že je to on podľa tých červených topánok. Iné oblečenie si nevšimol, bola tma. Ako sa volal muž s červenými topánkami nevie. Dokopy mu zobrali do 50,- €, chodí mu dôchodok, vždy má pri sebe nejaké peniaze. S ním počas celého skutku sedela na lavičke v parku len jedna žena, jej meno nevie, ani už nevie ako vyzerala. Ona mu na vlakovej stanici povedala, aby si išli sadnúť do parku, okrem tej ženy, ktorá s ním sedela, tam už boli len tí, čom mu šacovali bundu. Tá žena, ktorá sedela vedľa neho, keď ho páchateľ chytil, utekala preč, nič nehovorila. Zranenia nemal žiadne. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 200,- € za telefón a bundu.
Svedok A. N. v prípravnom konaní vypovedal, že vie povedať len toľko, že to bolo večer, jeho priateľka B. M. prišla za ním s tým, že mu povedala, že s tým nechce nič mať, prišla vtedy ku nemu s plačom, sedeli spolu v parku na lavičke. On nevidel čo spravil obžalovaný tomu poškodenému, len prišiel potom za ním a chcel, aby zahodil nejaké veci, nejakú bundu, nevie akú, asi tmavomodrej farby. Už po ňom viac nechcel nič. On nevidel nič čo by spravil obžalovaný tomu poškodenému, pretože on bol vtedy ďalej, len počul krik od priateľky a tá potom ratovala toho poškodeného. Na otázky vyšetrovateľa odpovedal, že v ten deň predtým sa ho obžalovaný pýtal aby s ním išiel spraviť elpéčko, teda lúpež a on mu na to povedal, aby si to spravil sám. Nahováral ich na to aj s priateľkou, a to po tom ako si kúpili fľašu vodky na stanici v obchode. Potom neskôr ale obžalovaný prišiel ku nim na lavičku s Letíciou, ktorá pri ňom sedela na lavičke celý čas, vie, že keď počula Letícia krik, tak išla na tú lavičku, kde bol poškodený s obžalovaným. Obžalovaný potom prišiel za nimi a pýtal sa ho, čo to vyviedol, obžalovaný potom pichol do ponožky Letície peniaze 35,- €. Na otázku, či vedel, že by mal mať poškodený pri sebe nejakú finančnú hotovosť uviedol, že čo vravel obžalovaný, takže by mal mať údajne 1.500,- €, toto povedal obžalovaný jeho priateľke, ešte ju aj nahováral nech mu to ukradnú. Ešte predtým než bola tá lúpež tak sedeli na lavičke v parku on, obžalovaný, Letícia, I. B.. Obžalovaný mal celý čas na sebe červené topánky, podľa toho potom povedal poškodený, že áno to je ten kokot, ktorý ma okradol o tie peniaze, v tých červených topánkach. Obžalovaného pozná už dlhé roky, vie, že je to čorka, krádeže, drogy. Okrem tej bundy mu už obžalovaný nedal nič iné, iný telefón v ten deň u obžalovaného nevidel.
Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Matúša Martinku č. 48/2024 vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou v užšom zmysle slova, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie, či ovládacie schopnosti. V čase páchania skutku sa jednalo o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa v rámci syndrómu polymorfnej závislosti. Obžalovaný v súčasnosti okrem polymorfnej závislosti netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou. V čase spáchania skutku sa jednalo o jednoduchú opitosť ľahkého stupňa v rámci syndrómu polymorfnej závislosti, jednoduchá opitosť ľahkého stupňa neviedla k zníženiu rozpoznávacích ani ovládacích schopností, žiadna iná duševná porucha, či choroba u obžalovaného zistená nebola. U obžalovaného sú preukázateľné atribúty polymorfnej závislosti (alkohol, pervitín, heroín) v zmysle v súčasnosti platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, závislosť od iných látok znalec nezistil. Po psychiatrickej stránke obžalovaný nie je pre spoločnosť nebezpečný, ku skutku sa priznal, nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne determinovala jeho správanie. Komplexné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou absolvoval v rokoch 2019-2020 a posledné nariadené ústavné ochranné liečenie nedokončil. Má dostatočné znalosti o problematike závislosti, prevencie recidív, negatívnych dopadoch užívania drog na telesné, duševné zdravie, ako aj sociálnu oblasť. Možnosť doliečovania pozná, bol opakovane poučený o nutnosti trvalej, kompletnej abstinencie, k liečeniu aj k abstinencii však zaujíma ambivalentné postoje a absentuje motivácia. Z pohľadu znalca by nariadenie protitoxikomanického a protialkoholického liečenia bolo iba formálne a nedá sa očakávať dosiahnutie jej účelu. Obvinený netrpí žiadnou ďalšou duševnou poruchou, ktorá by vznikla až po spáchaní skutku. Skutok, z ktorého je posudzovaný obvinený spáchal zo zištnej motivácie, za účelom zaobstarania si finančných prostriedkov, ale nie v priamej súvislosti s požitím alkoholu, či omamnej alebo psychotropnej látky. Zdravotný, či duševný stav obžalovaného aktuálne nevyžaduje bezodkladnú liečbu, či okamžité umiestnenie do nemocnice pre obvinených, z psychiatrického hľadiska nie je u neho indikované konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Prognóza do budúcnosti sa u obžalovaného javí vzhľadom k doterajšiemu priebehu, zlyhávaniu protitoxikomanických a protialkoholických liečení a nedostatočnej motivácii k abstinencii od návykových látok nepriaznivá.
Zo zápisnice o obhliadke zo dňa 06.11.2024 je zrejmé, že táto bola vykonaná v ÚVTOS Leopoldov, pričom zamestnanec na základe žiadosti predložil obuv obžalovaného, v ktorej nastúpil do výkonu väzby, označenej v zozname osobných vecí ako „ pár botasky červené + šnúrky obn.“, zároveň bol predložený aj zoznam osobných vecí obžalovaného a uvedené predmety boli zaistené odfotografovaním. Súčasťou obhliadky je fotodokumentácia, na ktorej sa nachádzajú červené botasky a zoznam osobných vecí obžalovaného.
Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej obžalovanému dňa 30.09.2024 o 21:51 hod. je zrejmé, že obžalovanému bola nameraná hodnota alkoholu 0,52 mg/l.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov tak ako mu je to kladené za vinu.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/, tento mal súd jednoznačne preukázaný priznaním, resp. vyhlásením obžalovaného a tento potom kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák., teda že maril výkon rozhodnutia súdu tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril účel ochranného liečenia, ktoré mu uložil súd a útekom z ústavu výkon takéhoto rozhodnutia podstatne sťažil.
Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/, teda zločin lúpeže, obžalovaný na hlavnom pojednávaní síce priznal, že poškodenému zobral bundu, poprel však, že by voči nemu použil násilie. Súd však túto jeho výpoveď považuje za účelovú s cieľom privodiť si nižší trest, a to vzhľadom na jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznamovaná. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že do bundy vopchal ruky, poškodený mu ju chcel vytrhnúť, ale on bol rýchlejší a poškodený padol dole, čiže už z tohto možno vyvodiť použitie určitého násilia voči poškodenému. V prípravnom konaní však potvrdil aj násilie, teda že poškodeného stiahol z lavičky dolu, rovnako potvrdil, že poškodený bol osobou vyššieho veku, že o tomto vedel, keďže si myslel že má 60 rokov. Obžalovaný je však zo skutku usvedčovaný aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to výpoveďou poškodeného i ďalších svedkov. Poškodený potvrdil, že na lavičke sedel so svedkyňou M., keď niekto prišiel zozadu, chytil ho okolo pása a šklbal mu bundu, až pokým mu ju nevzal, jednoznačne potvrdil, že videl, že páchateľ má červené topánky, ktoré nepochybne mal na sebe v čase spáchania skutku obžalovaný, čo je zrejmé zo zápisnice o ohliadke a z fotodokumentácie. Hoci poškodený vypovedal, že podľa neho bolo útočníkov viac, toto nekorešponduje s výpoveďou ani obžalovaného, ani ostatných svedkov, pričom uvedená skutočnosť mohla byť spôsobená práve fyzickou prevahou obžalovaného nad poškodeným respektíve skutočnosťou, že sám obžalovaný uviedol, že svedkyňa M. držala poškodenému ruky. Rovnako násilie voči poškodenému potvrdila svedkyňa M., ktorá v čase skutku sedela s poškodeným na lavičke, čo jednoznačne potvrdil obžalovaný, poškodený aj svedok B.. Uviedla, že páchateľ ho ťahal, poškodený padol, že sa bránil. Táto síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že páchateľ mal byť celý v čiernom, že botasky páchateľa si nevšimla, avšak v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný mal obuté červené botasky a na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodený páchateľa spoznal práve na základe týchto botasiek. Pokiaľ ide o svedka B., tento v podstate samotný skutok nevidel, počul už iba krik poškodeného, avšak potvrdil, že pred skutkom sedeli všetci spolu na lavičke a obžalovaný vtedy od nich odišiel, uviedol, že obžalovaný sa chystal za poškodeným, pretože mal mať nejaké peniaze a tiež uviedol, že po skutku za nimi obžalovaný prišiel a jemu dal občiansky preukaz, aby ho zahodil a tiež videl v rukách obžalovaného nejaké peniaze. Rovnako skutok nevidel ani svedok N., avšak aj tento potvrdil, že obžalovaný ich nahováral na lúpež, že mu dal nejaké veci, aby sa ich zbavil. Rovnako potvrdil, že obžalovaný v deň skutku mal mať obuté červené botasky, na základe ktorých ho spoznal poškodený, keď na miesto prišiel spolu s policajtami. Pokiaľ obhajoba poukazovala na rozpory vo výpovediach svedkov, tieto výpovede z časti rozporné skutočne boli, ale súd poukazuje na odstup času a na skutočnosť, že napriek čiastočným rozporom sa všetci svedkovia zhodli na tom, že poškodený v čase skutku mal obuté červené botasky, na základe ktorých ho spoznal poškodený, že obžalovaný ich nahováral na lúpež, v čase skutku odišiel a že svedkom následne doniesol veci poškodeného, aby sa týchto zbavili alebo aby ich skryli. Pokiaľ obhajca tiež poukazoval na to, že svedkyňa M. nevedela presne uviesť kde sedela a že svedok N. uviedol, že táto mala byť celý čas s ním, súd poukazuje na to, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní vysvetlila, že
najskôr sedela s ostatnými, potom odišla na WC s poškodeným, s ktorým si sadla na lavičku a sedela s ním aj v čase, keď mal byť tento napadnutý a až následne sa opäť vrátila k ostatným, ktorí sedeli na lavičkách ďalej. Táto jej výpoveď pritom korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného, poškodeného a tiež svedka B.. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že všetky dôkazy na seba nadväzujú, tvoria ucelenú reťaz, navzájom sa dopĺňajú, a teda možno konštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu obžalovaného. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa zmocnil cudzej veci, pričom použil voči poškodenému, ktorý je osobou vyššieho veku násilie a na základe uvedeného je možné konštatovať, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukázaním na § 139 písm. e) Tr. zák., teda že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu súd výpis z registra priestupkov a odpis z registra trestov a zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, prevažne majetkovú, ale aj násilnú. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/91/2022 zo dňa 22.11.2022 právoplatným dňa 22.11.2022 pre prečin výtržníctva na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ktorý trest obžalovaný vykonal dňa 25.12.2023. Priestupkovo postihnutý bol obžalovaný 28krát, v prevažnej miere za priestupky proti verejnému poriadku a proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilí o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 41 ods. 1, veta prvá Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za 2 alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), n) Tr. zák., Teda že priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (pokiaľ ide o skutok pod bodom 1) a dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený.
Súd obžalovanému v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. ukladal úhrnný trest, nakoľko spáchal viac trestných činov, pričom vychádzal z trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného, a to z trestnej sadzby ustanovenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. (spodná hranica 7 rokov).
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd poukazuje na to, že obžalovaný je jednoznačne osobou so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti, doposiaľ bol jedenásťkrát súdne trestaný a ani nepodmienečné tresty, ktoré mu boli ukladané neviedli k jeho náprave, neviedli ho k tomu, aby viedol riadny život. Na druhej strane však súd vzal do úvahy, že obžalovaný v plnom rozsahu sa priznal k spáchaniu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a v podstate priznal i to, že poškodeného okradol, hoci odmietal vinu z trestného činu lúpeže. Rovnako zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný po psychiatrickej stránke nie je pre spoločnosť nebezpečný, nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne determinovala jeho správanie. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že u obžalovaného účel trestu bude splnený i trestom na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 7 rokov. Daný trest sa javí súdu ako primeraný a spravodlivý, takýmto trestom potom bude zvýraznené morálne odsúdenie páchateľa, dostatočne bude chránená spoločnosť a zároveň daný trest splní aj preventívnovýchovný účel a odradí iných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov.
Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Súd tiež zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 200,- €, ktorú si poškodený uplatnil riadne a včas a ktorú mal súd preukázanú.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.