Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-44-2021.pdf
PDF · 97.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Česká republika, Břeclav, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, IČO: 04355211, zastúpená advokátkou Mgr. Zuzanou Bírovou, so sídlom v Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Americká 2, proti žalovanému: D. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. Ž. F. U., E.. S.. Š. XXX/XX, zastúpený Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, IČO: 47 232 811 o žalobe na zaplatenie sumy 450 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanou žalobou, upravenou v rámci upomínacieho konania, domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 450 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žiadal priznať aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12 € za zaslanie 4 upomienok, každá po 3 €, s poukazom na bod IV. Smlouvy a čl.19. VVPÚ. Žalobu odôvodnil tým, žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozocka.sk zaregistroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru. Žalobca na základe Smluvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytol žalovanému úver vo výške 450 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi na úver ( odplatou) vo výške 96 € do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. Dlh sa stal splatným dňa XX.XX.XXXX. Žalobca v žalobe uviedol, že je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike a je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike. Zmluva bola uzavretá v českom jazyku a podľa právneho poriadnu Českej republiky, na ktorého použití sa v zmluve dohodli. Žalobca bol toho názoru, že súd má vo veci aplikovať české právo a podľa neho posúdiť žalovaný nárok,
2.Okresný súd R. T. T. vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Okresnému súdu Ž. F. U. bol spis postúpený dňa XX.X.XXXX.
3.Žalovaný v podanom odpore, okrem iného uviedol, že Smlouvu o úvěru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX považuje za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 11 ods.3 zákona č. 129/2010 Z.z. a nárok žalobcu za premlčaný. Poukázal na to, že zmluvný vzťah strán sporu treba posúdiť podľa slovenského práva. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza vo vopred pripravenej podobe Zmluvy, navyše len vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere a žalovaný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva. Tiež uviedol, že žalobca nemá
povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území Slovenskej republiky. Žalobca by mohol žiadať len vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak tento jeho nárok je premlčaný. Žalovaný žiadal, aby v upomínacom konaní bol platobný rozkaz zrušený a konanie zastavené.
4.Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu opätovne uviedol, že je zapísaný v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národní bankou, na základe čoho je oprávnený poskytovať úvery v zmysle zákona č. 257/2016 Sb. a je nositeľom povolenia na poskytovanie úverov v Českej republike. Aplikácia českého právneho poriadku nie je pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná ako v prípade právnej úpravy Slovenskej republiky. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že žalovaný z poskytnutej sumy nezaplatil nič, pričom z predloženého dokladu vyplýva, že žalovanému poskytol úver dňa XX.XX.XXXX.
5.Žalovaný v následnom podaní zopakoval už doposiaľ ním tvrdené skutočnosti, žalobu žalobcu žiadal zamietnuť.
6.Na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX sa nedostavila právna zástupkyňa žalobcu, doručenie mala riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnila z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti ako aj s poukazom na hospodárnosť konania. Žiadala rozhodnúť v jej neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach. Žalovaný v zmysle § 150 ods.2 CSP uviedol, že informácie o možnosti poskytnutia úveru si našiel na internete. Myslel si, že je to slovenská spoločnosť, pretože tam bolo „sk“. Nevedel, že by sa malo jednať o českú spoločnosť. On pri uzatváraní zmluvy uviedol iba osobné údaje, všetko ostatné bolo predpripravené. Žiadnu dohodu o tom, že by sa malo použiť české právo, neuzavrel. Suma úveru mu bola vyplatená na bankový účet, už presne nevedel, kedy to bolo. Po oboznámení s bankovým výpisom predloženým žalobcom, doplnil, že peniaze mu prišli XX.XX.XXXX.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami a to so Smlouvou o úvěru č.XXXXXX, s Upomienkami, so Všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru, s Výpisom z účtu, s výpisom z obchodného registra, so Špecifikáciou subjektov finančného trhu vydaného nbs.sk, s ostatným spisovým materiálom.
8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 1 ods. 3 toho istého zákona, spotrebiteľským úverom nie je: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12.Podľa § 2 písm. c) toho istého zákona, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
13.Podľa § 11 ods. 3 toho istého zákona ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
14.Podľa § 20 ods. 1 toho istého zákona, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
15.Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
16.Podľa § 24 ods. 3 toho istého zákona, iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
17.Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
18.Podľa § 2 toho istého zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
19.Podľa § 13 ods. 3 toho istého zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
20.Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21.Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22.Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
23.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Smluvu o úvěru č. XXXXXX. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému jednorazový, bezúčelový, nezáväzný úver vo výške 450 €, bezhotovostne. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi zaplatiť celkovú sumu 546 € do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Žalovaný mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru ( odmenu) vo výške 96 €. RPSN bola uvedená vo výške 2791,74 %. Deň splatnosti bol v Zmluve uvedení dňa XX.XX.XXXX. Stany sporu zavreli zmluvu takým spôsobom, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk/> registroval a
požiadal žalobcu o poskytnutie úveru, pričom pri registrácii uviedol svoje údaje. Žalovaný žalobcovi nezaplatil z úveru nič.
24.Súd podrobil Smlouvu o úvěru č.XXXXXX prieskumu a zistil, že zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom splatnosť poskytnutého úveru bola dojednaná na XX.XX.XXXX, z čoho potom vyplýva, že jeho splatnosť nepresahuje 3 mesiace, a preto daný úver nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ( § 1 ods.3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Úver poskytla spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Česká republika, Brno Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 04355211, ktorá na území Slovenskej republiky poskytovala úvery bez povolenia Národnej banky Slovenska v zmysle § 20 ods.1 resp.§ 24 ods.3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom táto spoločnosť je iným veriteľom podľa § 2 písm. c/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytnutý úver spĺňa podmienku uvedenú v § 1 ods.3 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods.3 písm. a/, b/, d/, e/, g/ až k/, a m/ až r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 24 ods.1 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na poskytnutý úver vzťahuje aj § 11 ods.3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý sankcionuje zmluvu o úvere, ktorý bol poskytnutý bez povolenia na činnosť Národnej banky Slovenska, neplatnosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že Smlouva o úvěru č.XXXXXX je neplatná podľa § 11 ods.3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože spoločnosť MINIHOTOVOST, SE poskytovala úvery na území Slovenskej republiky bez povolenia na činnosť od Národnej banky Slovenska.
25.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ( právny predchodca) poukázal sumu úveru vo výške 450 € dňa XX.XX.XXXX na bankový účet žalovaného, kde podľa vyjadrenia žalovaného mu bola suma pripísaná dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že súd posúdil uzavretú zmluvu ako neplatnú, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie ( plnenie z neplatného právneho úkonu) vo výške poskytnutého úveru 450 €. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný z úveru nezaplatil žiadnu sumu.
26.Žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v stanovenej dobe. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27.Žalobca poskytol žalovanému úver dňa XX.XX.XXXX. Už v tomto čase muselo byť žalobcovi vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Subjektívna premlčacia lehota žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak uplynula najneskôr XX.XX.XXXX, keď najneskôr od tohto dátumu bolo možné považovať pohľadávku žalobcu voči žalovanému za premlčanú. Žalobca podal žalobu na súd dňa XX.XX.XXXX. Keďže konanie začalo dňa XX.XX.XXXX, súd naň aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od XX.XX.XXXX a pretože pohľadávka žalobcu je už premlčaná takúto pohľadávku nemožno v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka vymáhať, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28.Žalobca v spore tvrdil, že vzťah strán sporu sa má spravovať podľa právnych predpisov Českej republiky, s poukazom na dohodu strán sporu o rozhodnom práve. Žalovaný s uvedeným tvrdením nesúhlasil, podľa jeho názovu treba vo veci aplikovať právnu úpravu Slovenskej republiky.
29.Žalobca v čase poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému bol osobou registrovanou v Českej republike, preto súd posudzoval medzinárodnoprávne aspekty sporu. Podľa slovenského aj európskeho práva je možné považovať vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský vzťah. V zmysle čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel Ia súd má právomoc rozhodnúť tento spor, nakoľko žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v Slovenskej republike. Vo vzťahu k rozhodnému právu súd zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v bode 04 stanovujú, že na úpravu právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným sa majú použiť ustanovenia právneho poriadku Českej republiky. Súd z úradnej povinnosti skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie a dospel k záveru, že právny vzťah strán sporu by sa mal riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to aj s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza len vo všeobecných podmienkach,
ktoré boli prílohou zmluvy o úvere, spotrebiteľ preto nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva, a preto takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I. Súd lustráciou vo verejne prístupnom registri Národnej banky Slovenska zistil, že žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanému udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území SR. Existencia takéhoto povolenia je a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola elementárnou podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR.
30.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok).