Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/138/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení: AK | AK s. r. o., so sídlom Suché mýto 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 844 762, proti odporcom: 1/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ A. G., E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -89 zo dňa 21. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), ktorým sa navrhovatelia voči odporcom domáhali, aby súd uložil odporcom povinnosť zdržať sa konania, ktoré spočíva v budovaní oplotenia, prípadne konania spočívajúceho v uskutočňovaní výkopových prác, terénnych úprav alebo iných stavebných prác na spornej časti pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., H. I., EKN parc. č. 1593/2 - trvalý trávny porast o výmere 1211 m2, zapísaný na LV č. XXXX a CKN parc. č.1316/74 - orná pôda o výmere 4885 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vymedzenej spojnicou bodov č. 1082-60, č. 25, č. 1343-1, č. 28, č. 1111-37 a č. 1082-60 podľa geometrickej prílohy znaleckého posudku č. 7/2024 zo dňa 11.09.2024 vyhotoveného znalkyňou J. K. L., a to do právoplatné rozhodnutia vo veci samej. Zároveň sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej domáhali uloženia odporcom povinnosti zdržať sa uzatvárania akýchkoľvek zmlúv, udeľovania splnomocnenia, pokynov, príkazov, prípadne iných právnych úkonov umožňujúcim tretím osobám akékoľvek konanie smerujúce k budovaniu oplotenia, prípadne akékoľvek konanie spočívajúce v uskutočňovaní výkopových prác, terénnych úprav alebo iných stavebných prác na spornej časti vyššie uvedených pozemkov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal (výrok II.), keďže im preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

2. Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku EKN parc. č. 1593/2, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. C. o veľkosti podielu 5/7, pričom zvyšné podiely sú vo vlastníctve D. C. a D. M.. Predmetný pozemok hraničí s pozemkom KN parc. č. 1316/74, zapísanom na LV č. XXXX, ktorý je súčasťou BSM odporcov v podiele 8/15 a A. N.. V roku 2024 si navrhovatelia všimli, že údaje v katastri nehnuteľností nezodpovedajú skutočnému priebehu hraníc pozemkov, pričom ku zmene došlo dňa 28.08.2023, kedy bol do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. C. zapísaný geometrický plán č. 37361007-50/2023. Na odstránenie pochybností objednali vypracovanie znaleckého posudku, v rámci ktorého znalkyňa poukázala na dva odlišné geometrické plány vyhotovené J. O. P.. Dňa 09.01.2020 bol vyhotovený geometrický plán č. 37361007 - 3/2020, v ktorom bola identifikácia

dotknutých parciel správna, t. j. totožná so závermi znalkyne, následne však dňa 01.06.2023 došlo k jeho prepracovaniu a zápisu do katastra nehnuteľností na základe návrhu zo dňa 28.08.2023. Zápisom druhého geometrického plánu na LV č. XXXX došlo neoprávnene k zväčšeniu faktickej výmery pozemku odporcov a k zmene priebehu hraníc medzi týmto a susediacim pozemkom vo vlastníctve navrhovateľov. Dňa 08.03.2025 odporca 1/ osobne verbálne žiadal od navrhovateľky 2/, aby navrhovatelia odstránili plot stojaci medzi pozemkom navrhovateľov a odporcov. Na túto požiadavku reagovali negatívne. Následne odporca 1/ oplotenie odstránil, pričom navrhovateľom oznámil, že bude stavať nový plot podľa novej hranice pozemkov. Protiprávne konanie odporcu navrhovateľka oznámila na obvodnom oddelení PZ Námestovo dňa 12.03.2025. Navrhovatelia poukázali aj na výpoveď odporcu 1/, ktorý dňa 30.04.2025 na Okresnom úrade Námestovo v priestupkovom konaní vedenom pod č. OU-NO-OVVS-025/012200-142- P-K vypovedal, že dňa 08.03.2025 odpílil stĺp oplotenia medzi pozemkami vo vlastníctve navrhovateľov, z dôvodu, že tam chce stavať plot po hranici pozemku. Nový plot, ktorý odporca deklaroval postaviť, má byť postavený na hranici pozemkov, ktorá je sporná a bude predmetom meritórneho rozhodovania súdu na základe žaloby navrhovateľov, ktorú pripravujú a bude podaná na súd. Poukázali aj na výpoveď odporkyne 2/ zo dňa 13.05.2025, ktorá uviedla, že odporcovi 1/ pri odstraňovaní stĺpov a pletiva pomáhala, kedy uviedla, že nemali súhlas navrhovateľov, ktorým odstránený plot patrí, ani súhlas stavebného úradu na odstránenie plotu. Navrhovatelia mali za to, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva z konania odporcov, ktorí do marca 2025 rešpektovali pokojný aj keď v katastri nesprávne zapísaný stav a nenarušovali faktické vymedzenie hranice medzi pozemkom navrhovateľov pozemkom odporcov, avšak po protiprávnom odstránení oplotenia zhromažďujú materiály potrebné na výstavbu nového oplotenia a deklarujú protiprávnu výstavbu. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany odporcov môže medzičasom dôjsť k zmareniu účelu neodkladného opatrenia, pri ktorom by už ich ochrana bola výrazne znížená.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovatelia, okrem tvrdení odporcov o zámere postaviť nový plot na hranici pozemkov, ktorá je sporná, nepredložili žiadny dôkaz preukazujúci, že zo strany odporcov v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dochádza k akýmkoľvek zásahom do práv navrhovateľov, či už prácami súvisiacimi s výstavbou plotu alebo správaním smerujúcim k uzatvoreniu zmlúv, prípadne udeľovaním pokynov na výstavbu oplotenia. Od odstránenia plotu dňa 08.03.2025 až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 02.07.2025, t. j. v priebehu štyroch mesiacov odporcovia nezačali s výstavbou plotu, ani neučinili žiadne úkony, ktoré by v navrhovateľoch mohli vyvolať obavu a potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Je zrejmé, že po tom, ako na nich bolo zo strany navrhovateľky 2/ podané na OO PZ Námestovo oznámenie o priestupku, sa zdržali akýchkoľvek prác súvisiacich s výstavbou plotu. Navrhovatelia nepredložili ani dôkaz o tom, akým spôsobom bolo priestupkové konanie ukončené. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia nevyplýva ani zo škody, resp. nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla navrhovateľom vzniknúť, nakoľko k odstráneniu plotu patriaceho navrhovateľom už došlo, pričom samotné vlastníctvo pozemku, na ktorom má byť postavený nový plot, je síce zo strany navrhovateľov spochybnené, avšak naďalej sú odporcovia vedení v katastri nehnuteľností ako jeho vlastníci. Vlastnícke právo k spornej časti pozemku môže byť vyriešené len súdom v konaní vo veci samej, tak ako na to poukazovali navrhovatelia v podanom návrhu, kedy sami uviedli, že majú v úmysle podať na súd žalobu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie autoremedúrne zrušil, prípadne aby odvolací súd uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentovali, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je vysoko pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Akékoľvek ďalšie konanie odporcov smerujúce k stavbe nového oplotenia nie je možné navrhovateľmi objektívne preukázať. Pokiaľ odporcovia nemajú v úmysle postaviť nový plot aj napriek predošlému deklarovaniu tohto záujmu, neodkladné opatrenie bude vo vzťahu k nim bez právneho významu a do ich práv nijakým reálnym spôsobom nezasiahne. Pokiaľ však takýto úmysel majú a chcú ho zrealizovať, nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a navrhovateľom bude poskytnutá proporcionálna ochrana do meritórneho vyriešenia sporu o priebeh vlastníckej hranice. Neodkladné opatrenie by stratilo význam, ak by sa vyžadoval ďalší predložený dôkaz o snahe odporcov stavať nové oplotenie na spornej ploche. K záveru súdu prvej inštancie o príliš dlhej dobe štyroch mesiacov, v ktorej nedošlo k prejaveniu aktivity odporcov spočívajúcej vo výstavbe nového plotu, čo súd nesprávne posúdil ako skutočnosť

nepreukazujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, uviedli, že súd nemôže podmienku neodkladnosti úpravy pomerov považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby neodkladne upraviť pomery. K priestupkovému konaniu č. OU-NO-OVVS-025/012200-142-P-K uviedli, že na účely civilného konania o neodkladnom opatrení je bez právneho významu, či konanie/skutok odporcov je alebo nie je priestupkom, podstatné je, že z výpovedí oboch odporcov je nesporne ich konanie preukázané na účely osvedčenia bezodkladnej úpravy pomerov v tomto konaní. K argumentu súdu s poukázaním na aktuálny stav zápisov v katastri nehnuteľností (zápis, že odporcovia sú vlastníkmi pozemku, z ktorého bol plot navrhovateľov odstránený), nie je dostatočným ani ako podporný argument na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé dôvodné a kvalifikované spochybnenie spôsobu zmeny hranice zo strany odporcov a konanie príslušného katastra. Odporcovia zmenu hranice pozemkov ani samotné odstránenie plota neriešili spôsobmi, ktorými sa v právnom štáte očakáva, čo umocňuje osvedčenie bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením bez riadneho odôvodnenia porušil právo navrhovateľov na spravodlivý súdny proces, keďže navrhovateľmi uvádzané skutočnosti v návrhu na nariadenie odkladného oparenia nesprávne právne posúdil ako nezakladajúce bezodkladnosť potreby úpravy pomerov, pričom pokiaľ sa takýmto spôsobom odklonil od doterajšej ustálenej rozhodovacej a aplikačnej praxe pri rozhodovaní o neodkladných opareniach, mal sa v odôvodnení uznesenia vysporiadať aj s náležitým odôvodnením, z akého dôvodu tak urobil.

5. Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhovatelia zavádzajú a udávajú nepravdivé informácie, keď tvrdia, že boli vlastníkmi daného plotu – nemôžu byť vlastníkmi niečoho, čo legálne neexistuje. Ohradenie staval pán O. F., svokor p. B.. S jeho výstavbou nesúhlasili, avšak odôvodnil to tým, že len ohradzuje pozemok kvôli sliepkam, že to nie je permanentné a oplotenie odstráni. Keď odporcovia oplotenie odstraňovali, bolo poškodené a ležiace na zemi, o čom existujú aj fotky, pričom navrhovatelia v danom momente nezakročili, čo môže byť podložené aj kamerovým záznamom z ďalšieho susedného domu, keďže kamera zasahuje aj na pozemok odporcov. Ďalej podľa odporcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia by mal podať aj pán D. M., keďže je spoluvlastníkom pozemku. Zároveň uviedli, že s výstavbou nového plotu nemôžu začať, pretože pán B. im bráni vo využívaní ich pozemku, na ktorom stojí časť plechovej garáže, ktorej vlastníkom je A. B. a ktorú neodstránil ani po viacerých výzvach. Pozemok v ich vlastníctve si chcú oplotiť podľa vymeriavacieho protokolu po odstránení plechovej garáže.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( v spojení s ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v intenciách a , ktoré podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje právne závery o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia riadnym a dostatočným spôsobom odôvodnil v napadnutom rozhodnutí ( ), s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

10. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu

návrh smeruje. Potreba upraviť pomery medzi nimi pritom musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Pokiaľ nie je osvedčená naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrh zamietne.

11. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie ( ). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu.

12. Bez ohľadu na právo, ktorého ochrany sa navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, je potrebné, aby mal súd v každom konkrétnom prípade dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, bez ktorej by navrhovateľovi hrozila ťažko napraviteľná ujma a ktorý právny stav dáva predpoklad pre potrebu okamžitého zásahu do právnych vzťahov účastníkov konania formou súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010). V prejednávanej veci navrhovatelia však tento zákonný predpoklad pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčili, keďže netvrdili a nepreukázali, že by odporcovia po odstránení plotu robili také úkony smerujúce k vybudovaniu nového oplotenia., ktoré by spĺňali požiadavku naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov strán konania. Takýmto dôkazom nie je tvrdenie navrhovateľov, že odporcovia neoprávnene vykonali zmenu – zväčšenie faktickej výmery pozemku odporcov a zmenu priebehu hraníc medzi dotknutým pozemkom a susediacim pozemkom vo vlastníctve navrhovateľov, len na základe geometrického plánu, čoho dôkazom sú údaje z katastra. Pokiaľ v odvolaní argumentovali, že k vydaniu neodkladného opatrenia si zodpovedne zabezpečili podstatné dôkazy až v priestupkovom konaní, v ktorom sa odstránenie plota stíhalo, odvolací súd uvádza, že z listinných dôkazov pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – z výpovedí odporcov zo dňa 30.04.2025 a zo dňa 13.05.2025 v priestupkovom konaní č. OU-NO- OVVS-025/012200-142-P-K vyplynula „len“ tá skutočnosť, že odporcovia plot dňa 08.03.2025 odstránili, so zámerom postavenia nového oplotenia. Z uvedených výpovedí však nevyplýva, že by odporcovia po odstránení plotu realizovali na pozemku ďalšie činnosti v súvislosti s budovaním nového oplotenia. Na správnosti záveru súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán nič nemení ani navrhovateľmi produkované tvrdenie o konaní odporcov, spočívajúce v nimi prezentovanom zámere vybudovať nové oplotenie, ktoré vyjadrenie odporcovia nerozporovali.

13. V danom prípade, za situácie, keď navrhovatelia netvrdili a neosvedčili, že by odporcovia v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vykonávali na dotknutom pozemku (spornej hranici pozemkov) prípravné či akékoľvek iné práce súvisiace s budovaním nového plotu, nejde o situáciu, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu tak ako to navrhovatelia žiadali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu absencie základných predpokladov v zmysle , a to naliehavosti a nevyhnutnosti zásahu súdu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že ani tieto nemajú vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia, preto uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu navrhovateľov na jeho nariadenie ako vecne správne potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že odporcom ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal voči navrhovateľom ako strane neúspešnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).