Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/16/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: A. B., nar: 27.2.1971, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., právne zast.: AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s. r. o., Šoltésovej 94/11, 036 01 Martin, IČO: 56 699 565, proti žalovanému: D. E., nar: 3.4.1980, 013 23 Višňové pri Žiline 89, právne zast.: JUDr. Lucia Boráková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.370 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 403,75 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 04.09.2024 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 90,87 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 04.09.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 28%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.09.2024 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1 370 eur spolu s príslušenstvom, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 04.09.2024 do zaplatenia a zároveň, aby jej nahradil trovy konania. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v období od októbra do decembra 2023 poskytla žalovanému, ktorý bol jej vtedajším partnerom, postupne peňažné prostriedky v celkovej výške 1 670 eur, z ktorých jej vrátil iba 300 eur. Poskytnutie časti finančných prostriedkov realizovala priamymi prevodmi na účet žalovaného, časť vybrala z bankomatu a odovzdala mu v hotovosti a časť uhradila za neho formou platieb v Žiline a okolí. Dohodnutá splatnosť pôžičky bola podľa jej tvrdenia určená na zimnú sezónu 2023/2024, kedy mal žalovaný odísť pracovať do Rakúska, kde mu aj sama sprostredkovala zamestnanie. Žalovaný však ani po nástupe do práce pôžičku nevrátil. Žalobkyňa uviedla, že ho opakovane vyzývala na úhradu, naposledy 31.07.2024, kedy jej žalovaný v správe navrhol namiesto úhrady prepis motorového vozidla na jej osobu. Túto ponuku odmietla a zaslala mu predžalobnú výzvu. Pretože k úhrade nedošlo, podala žalobu. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že tvrdená pôžička v rozsahu 1.670 eur (resp. po započítaní platieb 1 370 eur) mu nikdy nebola poskytnutá. Pripustil, že od žalobkyne prevzal sumu 700 eur, pričom 300 eur jej uhradil ešte pred podaním žaloby a zvyšných 400 eur spolu s úrokom z omeškania 3,75 eur zaplatil dňa 11.10.2024. Tým považoval svoj záväzok za vyrovnaný. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom ( ) a veriteľ musí preukázať reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Žalobkyňa podľa jeho názoru neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepredložila žiadne konkrétne doklady o jednotlivých poskytnutých sumách. Ako dôkazy predložila len SMS či messenger komunikáciu,

ktorá však podľa žalovaného nepreukazuje skutočné poskytnutie peňazí. Správu, v ktorej ponúkol žalobkyni svoje vozidlo, označil za ironickú reakciu na jej prehnaný nárok. Dodal, že ak by aj uznal pôžičku v sume 700 eur, nebolo medzi nimi riadne určené, kedy má byť pôžička splatná. Tvrdil, že čas splatnosti bol ponechaný na jeho vôľu, preto sa žalobkyňa mala najprv domáhať určenia splatnosti žalobou podľa . Zvyšný nárok považoval za účelový a neopodstatnený, motivovaný osobnými spormi po ukončení partnerského vzťahu. 4. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich tvrdeniach. Potvrdila, že od žalovaného prijala úhradu 403,75 eur, preto v tejto časti vzala žalobu späť, a v spore sa naďalej domáhala zaplatenia sumy 970 eur s príslušenstvom. Zdôraznila, že žalovaný v komunikácii nikdy nespochybňoval výšku dlhu, naopak v správe z 31.07.2024 implicitne uznal záväzok vo výške 1 370 eur. Uviedla, že časť peňazí mu poskytla priamo na účet, časť vybrala z bankomatov a odovzdala mu v hotovosti, pričom ďalšie plnenia realizovala na jeho žiadosť – úhrada poistného voči poisťovni Uniqa vo výške 160,87 eur, zaplatenie preddavku pracovnej agentúre, úhrada jeho záväzkov v miestnom pohostinstve, financovanie operácie jeho psa u veterinára, nákup maliarskej farby do jeho domu a opakované drobné pôžičky na cigarety a alkohol. Rovnako uhradila dlh voči jeho sestre vo výške 50 eur. Tvrdila, že všetky tieto plnenia realizovala výlučne v prospech žalovaného a na jeho žiadosť. Preto podľa nej nemožno hovoriť o absencii pôžičky. Odmietla tvrdenie, že by správa žalovaného o ponuke vozidla bola ironická, pretože z jej znenia a okolností vyplýva potvrdenie existencie záväzku. 5. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v duplike zopakoval, že nárok žalobkyne je v rozsahu 970 eur nedôvodný. Opätovne poukázal na povahu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu. Tvrdil, že žalobkyňa v podstate uhrádzala platby tretím osobám – poisťovni, obchodom, pohostinstvu – čo nemožno považovať za poskytnutie pôžičky jemu ako dlžníkovi. Ani predložené výpisy z účtu podľa neho nepreukazujú reálne odovzdanie peňazí. Všetky tieto úhrady preto nepodliehajú režimu zmluvy o pôžičke a nemožno sa ich domáhať ako vrátenia pôžičky. Ako dôkaz poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (), ktorá zdôrazňuje nutnosť reálneho odovzdania predmetu pôžičky. Námietku žalobkyne, že bol nezamestnaný a ona mu preto opakovane poskytovala plnenia, označil za irelevantnú. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom zvyšku zamietol. 6. Súd v konaní nariadil pojednávanie. 7. Žalobkyňa vo svojom podrobnom prednese a prostredníctvom právnej zástupkyne uvádzala, že finančné plnenia poskytovala žalovanému na jeho výslovnú žiadosť v čase, keď bol nezamestnaný a nemal vlastný príjem. Tvrdila, že v období október – december 2023 hradila z vlastných prostriedkov jeho osobné potreby a záväzky, pričom vychádzala z toho, že pôjde o pôžičku, ktorú žalovaný po nástupe do práce v zahraničí vráti. Argumentovala aj tým, že rovnaký mechanizmus fungoval medzi nimi už v minulosti – v čase, keď spoločne vycestovali do Rakúska, poskytla mu obdobným spôsobom finančnú pomoc, ktorú jej následne po získaní príjmu uhradil. Na základe tejto skúsenosti dôverovala, že žalovaný splní svoj záväzok aj tentoraz. 8. Žalobkyňa následne detailne špecifikovala jednotlivé platby, ktoré považovala za súčasť pôžičky. Išlo jednak o priame prevody na účet žalovaného vedený v C. C. – konkrétne sumy 300 eur, 180 eur a 150 eur. Ďalej uvádzala výbery hotovosti z bankomatu, ktoré mu odovzdala osobne (napr. výber 20 eur dňa 26.10.2023, výber 50 eur dňa 11.11.2023, výber 50 eur dňa 1.12.2023, výber 100 eur dňa 6.12.2023, výber 50 eur dňa 7.12.2023). Osobitne zdôrazňovala úhradu poistky v poisťovni Uniqa vo výške 160,87 eur, ktorá sa týkala vozidla vo vlastníctve žalovaného. Ďalej spomínala úhradu preddavku pracovnej agentúre vo výške 300 eur (150 eur za seba a 150 eur za žalovaného) v súvislosti s pripravovaným vycestovaním do Rakúska, pričom následne časť tejto sumy bola agentúrou vrátená na účet žalovaného. 9. Okrem toho žalobkyňa uvádzala celý rad drobných platieb v obchodných reťazcoch (Kaufland, Lidl, Billa, Coop Višňové, Mohito, Kik textil, Aupark), ktoré podľa nej predstavovali výdavky žalovaného alebo jeho domácnosti. Šlo napríklad o položky vo výške 7,35 eur, 25,05 eur, 18,53 eur, 4,80 eur, 8,94 eur, 14,63 eur, 10 eur, 3,90 eur, 12,83 eur, 7,11 eur, 20,08 eur, 6,80 eur, 14,39 eur, 6,02 eur, 10,01 eur, 21,94 eur, 21,10 eur, 11,22 eur, 3,70 eur, 16,71 eur, 20 eur, 12,99 eur, 5,87 eur, 14,51 eur, 8,38 eur, 9,07 eur, 5,23 eur, 4,50 eur, 6,95 eur, 43,98 eur, 8,45 eur, 6,98 eur, 10 eur, 3,62 eur, 16,49 eur, 0,99 eur, 2,82 eur, 7,30 eur, 6,35 eur, 10,09 eur, 15,04 eur, 14,95 eur, 150 eur, 8,92 eur, 24,50 eur, 12,99 eur, 6,78 eur, 17,79 eur, 10,23 eur, 8,18 eur, 9,59 eur, 19,81 eur a ďalšie. Žalobkyňa zdôrazňovala, že hoci sa môže jednať o relatívne malé položky, ich celkový súčet spolu s vyššie uvedenými platbami predstavuje požadovaný nárok. 10. Ďalej tvrdila, že žalovanému poskytla finančné prostriedky aj na špecifické účely, napríklad na operáciu jeho psa u veterinára, na granule pre jeho psov husky, ako aj na úhradu jeho záväzkov v miestnom pohostinstve vo Višňovom. Tvrdila, že tieto plnenia vykonala výlučne na žiadosť žalovaného, ktorý ju ubezpečoval, že ich vráti po nástupe do zamestnania. Poukazovala na to, že žalovaný sa

opakovane informoval o výške svojho dlhu, čo podľa nej preukazuje, že existenciu záväzku nikdy nespochybnil. 11. Žalobkyňa uvádzala, že keď ho písomne vyzvala na zaplatenie sumy 1 370 eur, žalovaný reagoval správou, v ktorej navrhol, že jej prevedie svoje auto a ona si ho môže predať. Podľa žalobkyne nejde o ironickú reakciu, ako to tvrdil žalovaný, ale o jednoznačné potvrdenie existencie záväzku. Argumentovala tým, že správa neobsahovala žiadne znaky irónie (napr. emotikony) a jej gramatický výklad je jednoznačný. 12. Na pojednávaní žalobkyňa sama osobne uviedla, že so žalovaným žila v partnerskom vzťahu, počas ktorého sa viackrát rozchádzali a schádzali. Potvrdila, že žalovaný bol v tom čase nezamestnaný a bez príjmu, zatiaľ čo ona mala stabilný príjem z práce v Rakúsku. Tvrdila, že finančne vypomáhala aj jeho rodine, napríklad uhradila dlh jeho sestre vo výške 50 eur. Podľa jej slov bolo vždy zrejmé, že ide o pôžičku, pretože žalovaný sa vyjadroval v tom zmysle, že jej peniaze vráti, keď bude pracovať. Dodala, že ak by aj súd nepovažoval vzťah strán za pôžičku v zmysle , potom ide minimálne o plnenie za iného, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . 13. Žalovaný od počiatku spochybňoval nárok žalobkyne. Tvrdil, že nikdy neprevzal pôžičku v rozsahu 1.670 eur, ani 1.370 eur, ale že od nej prijal iba obmedzené finančné prostriedky. Konkrétne priznal prevody na svoj účet v sume 300 eur, 180 eur a 150 eur, ako aj niekoľko drobných hotovostných platieb, ktoré spolu podľa jeho výpočtu predstavovali maximálne 700 eur. Túto sumu žalobkyni vrátil – čiastočne pred podaním žaloby, čiastočne po jej podaní. Tvrdil, že po zaplatení sumy 403,75 eur dňa 11.10.2024 bol jeho záväzok plne vyrovnaný. 14. Na pojednávaní žalovaný uvádzal, že viaceré nákupy, na ktoré žalobkyňa poukazovala, boli spoločné – týkali sa bežnej spotreby domácnosti v čase, keď spolu žili. Tvrdil, že aj on hradil niektoré nákupy zo svojich prostriedkov a že nebolo možné oddeliť, ktoré položky boli pre koho. Podľa jeho názoru je absurdné, aby sa bežné spoločné výdavky partnerov subsumovali pod pôžičku alebo plnenie za iného. 15. K správe, v ktorej ponúkol žalobkyni svoje auto, uviedol, že išlo o ironickú reakciu na jej neustále požiadavky, pretože hodnota jeho auta bola približne 16.000 eur, teda mnohonásobne vyššia ako sporný dlh. Zdôrazňoval, že je nelogické, aby navrhoval prevod takéhoto majetku na úhradu relatívne nízkeho záväzku. 16. Žalovaný spochybňoval aj tvrdenia žalobkyne týkajúce sa úhrady poistky, starostlivosti o psa alebo drobných nákupov. Tvrdil, že nikdy nežiadal, aby žalobkyňa financovala jeho psa, a že starostlivosť o domácnosť bola spoločná. Poukazoval na to, že aj on sám prispieval do spoločného rozpočtu. 17. Vo svojich procesných vyjadreniach žalovaný zdôrazňoval, že zmluva o pôžičke podľa je reálnym kontraktom, a preto sa vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala, že mu odovzdala peňažné prostriedky v tvrdenom rozsahu, pretože platby tretím osobám nemožno považovať za pôžičku jemu. Dodal, že samotné výpisy z účtu žalobkyne nie sú dôkazom o tom, že peniaze skončili u žalovaného. 18. Napokon namietal aj neurčitosť dohody o splatnosti. Tvrdil, že neexistovala žiadna dohoda o tom, kedy má byť pôžička splatná, a že žalobkyňa nemala právo jednostranne určiť termín splatnosti. V jeho ponímaní žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože jej tvrdenia stoja proti jeho popretiu a neboli doložené objektívnymi dôkazmi. 19. Žalovaná definovala položkovite nárok platbami a úhradami 14.10.2023 Kaufland vo výške 7,35 eur, platba zo dňa 17.10.2023 na OMV v sume 25,05 eur, platba z 18.10.2023 v Lidl Žilina, suma 18,53 eur, platba 19.10.2023 Billa 4,80 eur, platba 19.10.2023 Višňové Coop suma 8,94 eur, platba 22.10.2023 Višňové Coop 14,63 eur, platba OMV Žilina dňa 23.10.2023 10 eur, platba 23.10.2023 Mc Donald 3,90 eur, platba 26.10.2023 výber Žilina, Bernolákova 20 eur, platba 29.10.2023 Lidl, suma 9,15 eur, zaplatená poistka UNIQA dňa 31.10.2023 v sume 160,87 eur, išlo o zaplatenie poistky na auto vo vlastníctve žalovaného. Ďalej suma 300 eur zo dňa 31.10.2023, kde príjemca, teda bankový účet, ktorý je uvedený vo výpise z účtu, vedený v C. je účet žalovaného, na ktorý posielala sumu 300 eur, potom platba zo dňa 31.10.2023 Lidl suma 12,83 eur, platba 02.11.2023 Lidl 7,11 eur, platba 03.11.2023 Žilina Coop 627 eur, 05.11.2023 Žilina Slovnaft suma 20,08 eur, platba 09.11.2023 Višňové Coop suma 6,80 eur, platba 11.11.2023 Lidl, 14,39 eur, ďalej výber z bankomatu 11.11.2023 v sume 50 eur, platba 14.11.2023 Višňové Coop suma 6,02 eur, platba 14.11.2023 OMV v sume 10,01 eur, platba 14.11.2023 Lidl 21,94 eur, 15.11.2023 Višňové Penzión Pagi 21,10 eur, platba 16.11.2023 Višňové Coop 11,22 eur, platba 16.11.2023 Kaufland suma 3,70 eur, platba odoslaná na bankový účet žalovaného v C. dňa 19.11.2023 v sume 180 eur, platba Višňové Coop suma 16,71 eur dňa 19.11.2023, platba 20.11.2023 OMV Žilina suma 20 eur, platba 22.11.2023 Kik textil Žilina 12,99 eur, platba 22.11 Lidl suma 5,87 eur, platba 22.11.2023 OMV v sume 14,51 eur, 23.11.2023 Kaufland 8,38 eur, 23.11.2023 Žilina Head Slovakia s.r.o. 9,07 eur, 23.11.2023 Višňové Coop v sume 5,23 eur, v tej istej predajni ten istý

deň 4,50 eur, 24.11.2023 ....Národná v sume 6,95 eur, 24.11.2023 Mohito suma 43,98 eur, 25.11.2023 Višňové coop suma 8,45 eur, 26.11.2023 Višňové Coop suma 6,98 eur, 26.11.2023 Žilina OMV 10 eur, 26.11.2023 Lidl 3,62 eur, 26.11.2023 Žilina Kaufland 16,49 eur, 29.11.2023 Lidl 0,99 eur, 29.11.2023 Lidl 2,82 eur, 01.12.2023 Višňové Coop 7,30 eur, výber z bankomatu 01.12.2023 v Žiline, Tatrabanka 50 eur, 01.12.2023 Žilina Head Slovakia s.r.o. 6,35 eur, 02.12.2023 Rajecké Teplice čerpacia stanica 10,09 eur, 02.12.2023 Rajec Slovnaft 15,04 eur, 03.12.2023 Žilina Kik textil 14,95 eur, platba dňa 05.12.2023, kde v poznámke je napísané D. E. 150 eur, 04.12.2023 Višňové Coop suma 8,92 eur, 04.12.2023 Žilina Auto Hreus suma 24,50 eur, 05.12.2023 OMV 12,99 eur. 05.12.2023 Višňové Coop 6,78 eur, 05.12.2023 Aupark 17,79 eur, 06.12.2023 Višňové Coop 10,23 eur, 06.12.2023 výber z bankomatu Žilina Tatrabanka 100 eur, výber 07.12.2023 Tatrabanka 50 eur, 07.12.2023 Višňové Coop 8,18 eur, 08.12.2023 Višňové Coop 9,59 eur, 09.12.2023 OMV 19,81 eur. 20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu ako aj listinnými dôkazmi. 21. V konaní neboli sporné platby žalobkyne na účet žalovaného 300 eur (31.10.2023) – prevod na účet žalovaného vedený v C. C., 180 eur (19.11.2023) – prevod na účet žalovaného v C. a 150 eur (05.12.2023) – prevod s poznámkou „D. E.“, spolu 630 eur. Uvedené platby boli preukázané a žalovaným nepopreté ako pôžička, pri spornosti dohodnutého termínu splatnosti. Uvedené nároky však boli uhradené sumou 700 eur (300 eur pred podaním žaloby a 400 eur spolu s úrokom z omeškania 3,75 eur dňa 11.10.2024). Ostatné nároky boli sporné, žalovaný ich popieral a rozporoval. 22. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 23. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. 24. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú: prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí, dočasnosť zmluvy. 25. Z formulácie zákonného ustanovenia („veriteľ prenecháva“) možno vyvodiť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou na rozdiel napríklad od zmluvy o úvere podľa – („Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy.“). Neznamená to, že by išlo o protiklad konsenzuálnej zmluvy, ale je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Odovzdanie veci sa teda môže uskutočniť priamo a okamžite, ale tiež odovzdaním traditio brevi manu, pri ktorom má dlžník vec v držbe z iného právneho titulu (napr. zo zmluvy o úschove). Pripúšťa sa aj odovzdanie prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane, teda tak, že dlžníkovi sa odovzdá určitá vec, aby ju predal a kúpnu cenu, aby použil ako predmet pôžičky. 26. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Takýto právny úkon netreba nevyhnutne považovať za neplatný, pretože podľa jeho obsahu môže ísť napríklad o zmluvu o úvere podľa , prípadne o zmluvu o budúcej zmluve alebo o nepomenovanú zmluvu v zmysle (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ), ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Dohoda, v ktorej sa veriteľ zaväzuje plniť za dlžníka tretej osobe to, čo mal plniť dlžník a dlžník sa zaväzuje v dojednanej dobe takto poskytnuté plnenie vrátiť, nemá reálnu povahu; nejde preto o zmluvu o pôžičke, ale o nepomenovanú zmluvu podľa [Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. (C 8167)]. 27. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v nachádzanom súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. , ZSR ČR C 946/13). Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka. 28. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je aj jej dočasnosť ( „...dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby...“), avšak termín plnenia nemusí byť dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, ale môže byť dohodnutý aj neskôr, prípadne stačí, ak je dodatočne určiteľný alebo ponechaný na vôli dlžníka. Ak čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, použije sa všeobecná úprava splnenia dlhu a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. V tejto súvislosti nie je ustálené, či premlčanie začína plynúť od prvého okamihu, keď veriteľ mohol dlžníka požiadať o plnenie (nasledujúci deň po uzatvorení zmluvy o pôžičke), alebo až odvtedy, čo veriteľ vyzval dlžníka na plnenie. Forma výzvy nie je zákonne ustanovená. Veriteľ môže dlžníka kvalifikovane vyzvať na plnenie aj v žalobe. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň po doručení žaloby dlžníkovi (žalovanému) (R 22/77). V zmluve o pôžičke môže byť stanovené, že termín plnenia určí dlžník. Len v takom prípade sa znovu použije všeobecná úprava , ktorý v ustanovuje, že ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že nárok zo zmluvy o pôžičke bez uvedenia presného dátumu vrátenia bol nesporný len v časti prevodov žalobkyne na účet žalovaného. 30. Vo zvyšku je súd názoru, že žalobkyňa nepreukázala odovzdanie peňazí či zameniteľných vecí žalovanému či už priamo odovzdaním, prípadne tzv. odovzdaním z iného dôvodu či iným úkonom (traditio brevi manu) alebo prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane, prípadne plnením inej osobe na základe pokynu dlžníka (Najvyšší súd ČR, sp. zn. : Zaplacení určité částky na účet třetí osoby u peněžního představující sjednané platební místo s úmyslem dostát smluvenému závazku je třeba pokládat za plnění druhé smluvní straně, a nikoliv majiteli účtu (srov. například usnesení Nejvyššího soudu ze dne 2. 4. 2013, sp. zn. )... Zasláním peněz na bankovní účet třetí osoby, určený za platební místo, pak lze dostát i závazku ze smlouvy o půjčce (srov. například rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 29. 9. 2010, sp. zn. , či rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 30. 10. 2014, sp. zn. ).). 31. Súd v tomto prípade poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Neobstojí preto právny záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade o uzavretie právneho úkonu – poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. Teda hoci preukázateľne žalobkyňa vykonala napr. hotovostné výbery z bankomatu, 20 eur dňa 26.10.2023, 50 eur dňa 11.11.2023, 50 eur dňa 01.12.2023, 100 eur dňa 06.12.2023 a 50 eur dňa 07.12.2023, absentuje v konaní preukázanie, že uvedené sumy prevzal žalovaný, ktorý tieto skutočnosti popieral. Bez preukázania reálneho plnenia však nemôže vzniknúť ani zmluva o pôžičke ani nárok z bezdôvodného obohatenia či už plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením za iného. Samotný výber totiž preukazuje len uplatnenie nároku žalobkyne voči peňažnému na výber hotovostných prostriedkov z účtu prostredníctvom platobnej karty. 32. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 33. Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom o povahe výpočtu jednotlivých skutkových podstát, ako aj o vzťahu jednotlivých skutkových podstát ku generálnej klauzule bezdôvodného obohatenia (porovnaj komentár k ). Dôvodom, prečo zákonodarca vyčlenil túto skutkovú podstatu do samostatného ustanovenia, je jej špecifická povaha vo vzťahu k predpokladom vzniku povinnosti vydať predmet bezdôvodného obohatenia. 34. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia podľa tejto skutkovej podstaty sú konštruované v niektorých smeroch špecificky oproti všeobecným predpokladom podľa . Základným predpokladom vzniku tohto záväzkového vzťahu je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená povinnosť určitej osoby plniť. Táto osoba (A) je tak dlžníkom voči veriteľovi (B). Ak tretia osoba C, ktorá sama nemá povinnosť plniť voči osobe B, a napriek tomu osobe B plní s následkom zániku dlhu osoby A (teda osoby B i C majú vedomosť i úmysel smerujúci k solúcii dlhu osoby A), vznikne reparačná právna povinnosť, kde povinnou osobou bude subjekt A a oprávnenou osobou subjekt C. K uvedenému následku však nedôjde, ak k plneniu osoby C voči osobe B sa udialo proti vôli pôvodného dlžníka (osoby A). Tento predpoklad je vyvoditeľný zo všeobecnej

zásady súkromného práva, a to zo zásady individuálnej autonómie vôle jedinca. Ak osoba A nesúhlasí, resp. prejaví vôľu neprijať predpokladané právne následky, nie je možné jej ich nanútiť proti jej vôli. Za najinštruktívnejší príklad tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia možno považovať inštitút tzv. poddlžníckej žaloby v exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak banka ako poddlžník povinného plní oprávnenému v exekučnom konaní, má to za následok zánik povinnosti povinného voči oprávnenému s právnym následkom relutárnej reštitučnej povinnosti povinného voči banke. Ustanovenie nemožno aplikovať v prípadoch, kde osobitný právny režim vykazuje znaky aplikačnej prednosti. Je pritom bez významu, či tento osobitný právny režim normujú ustanovenia alebo iných právnych predpisov. Za typický právny režim s aplikačnou prednosťou sa tradične považuje situácia, ak za dlžníka plnil ručiteľ. V tomto prípade dochádza k zákonnej cesii do postavenia veriteľa voči dlžníkovi, teda ručiteľ, ktorý splnil za dlžníka dlh veriteľovi, sa považuje momentom splnenia za veriteľa voči dlžníkovi, za ktorého dlh sa pôvodne zaručil. 35. Žalobkyňa uviedla značné množstvo plnení pri nákupoch a platbách, avšak súdu absentuje preukázanie povinnosti žalovaného plniť predajcovi, teda že žalovaný urobil nákup avšak pre nedostatok prostriedkov musela kúpnu cenu zaplatiť žalobkyňa, prípadne, že žalovaný ju požiadal o pôžičku vo výške kúpnej ceny s príkazom plnenia cez úhradu kúpnej ceny predajcovi. Súd tiež musí akcentovať tvrdenia žalovaného, že so žalobkyňou boli v partnerskom zväzku, kedy si citovo blízke osoby zabezpečujú aj spoločné potreby, napr. nákup potravín, vecí osobnej potreby, PHM pri cestách či úhradu cestovného. Nakoľko žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že by sa jednalo o jeho nákupy, ktoré uhrádzala žalobkyňa, tvrdil, že sa jednalo o nákupy žalobkyne, ktoré vykonala dobrovoľne so zohľadnením jeho nákupov či zabezpečovania potrieb, nikdy ju o nič také nežiadal, jedná sa o účinné popretie skutkových tvrdení s tým, že nárok je nevyhnutné v konaní preukázať, pričom žalobkyňa pre tieto nároky neuniesla dôkazné bremeno. 36. Pokiaľ sa jedná o úhradu žalovanej pôžičky žalovaného voči jeho sestre, žalobkyňa tvrdila, že s vedomím a so súhlasom žalovaného zaplatila jeho záväzok voči sestre žalovaného B. vo výške 50 eur, a to preto, že ju o to žalovaný požiadal a ona mu v tom čase pomáhala s úhradami jeho dlhov. Túto položku uvádzala ako ďalší dôvod pre priznanie nároku – ako plnenie poskytnuté za žalovaného, ktoré má povinnosť jej nahradiť. Žalovaný však namietal, že takáto platba zo strany žalobkyne nemôže zakladať právny dôvod na povinnosť voči nej. Tvrdil, že nejde o pôžičku jemu poskytnutú, ale o plnenie voči tretej osobe, a teda z hľadiska právnej kvalifikácie sa nedá subsumovať pod zmluvu o pôžičke ( ). Argumentoval, že žalobkyňa mohla takto dobrovoľne plniť voči jeho sestre, no bez toho, aby sa tým založil jeho záväzok vrátiť jej peniaze. V zásade popieral, že by jej výslovne udelil súhlas na uhradenie svojho dlhu sestre žalobkyne a že by tým vznikol medzi nimi záväzkový vzťah. 37. V tomto prípade podľa názoru súdu absentuje aj samotná skutočnosť, či jestvoval dlh žalovaného voči jeho sestre titulom pôžičky, nakoľko žalovaný tieto skutočnosti popieral. Tiež žalovaný popieral, že by udelil súhlas či pokyn na úhradu jeho prípadného dlhu voči jeho sestre. Tieto skutočnosti ostali v spore nepreukázané. 38. Pokiaľ sa týka úhrady v sume 160,87 eur, obe strany uviedli, že sa jednalo zo strany žalovanej o úhradu poistky UNIQA za motorové vozidlo, ktorú žalobkyňa zaplatila dňa 31.10.2023 v sume 160,87 eur. Žalovaný k položke uviedol, že tento nárok vrátil, keď žalobkyni vrátil sumu 700 eur v dvoch platbách po 300 eur a 400 eur, ktoré jej zaslal na jej účet a ktorými vrátil 150 eur za prácu, 150 eur, 180 eur a 150 eur, ktoré mu boli zaslané na účet, čiastočne poistka na auto. Uvedená suma však predstavuje súčtom sumu 630 eur, teda z platby žalovanej na úhradu poistky za auto žalovaného v poisťovni UNIQA a.s. mohol plniť len čiastočne vo výške 50 eur. V tomto rozsahu žalobkyňa plnila za žalovaného v celom rozsahu, hoci úhradu je povinný vykonať držiteľ či vlastník motorového vozidla, teda plnila za žalovaného čo mal plniť on sám a tak sa preukázateľne žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 90,87 eur. 39. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na komunikáciu so žalovaným, súd zdôrazňuje, že napriek zachytenej elektronickej forme, nie je možné považovať vyjadrenie žalovaného, ktorým reagoval na výzvu žalobkyne zo dňa 31. júla 2024, ktorou žiadala vrátenie dlžnej sumy 1.370 eur, v znení: „Môžem ti dať auto dobehni v piatok a ho prepíšem na teba toto je moje riešenie môžeš si ho predať.“, nie je možné pokladať za uznanie dlhu. 40. Pre uznanie dlhu podľa je potrebné okrem naplnenia všeobecných náležitostí právneho úkonu ( a nasl. ), aj naplnenie ďalších, osobitných náležitostí, ktorými sú písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. 41. Pre platnosť uznania dlhu je potrebná jeho písomná forma ( ). Absencia písomnej formy má tak za následok to, že k uznaniu dlhu vôbec nepríde. Písomná forma sa vyžaduje aj v tom prípade, že primárny záväzok bol uzatvorený v ústnej forme. Podľa Obč. zák. písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Bežná komunikácia cez elektronické prostriedky (messenger, whatsapp, telegram ....) nenapĺňa náležitosti písomného právneho úkonu, pretože primárnym cieľom takejto komunikácie nie je vykonanie písomného právneho úkonu, napr. na rozdiel od mailovej komunikácie, ale predstavuje len spôsob náhrady prenosu zvuku. Iné by bolo, keby súčasťou komunikácie bolo zaslanie správy v prílohe, obsahujúcej určitý dokument. Preto z dôvodu absencie formy nemožno komunikáciu žalovaného považovať za spôsob uznania dlhu. 42. Zároveň súd zdôrazňuje, že daná správa neobsahuje ani sľub zaplatiť dlh. Na to aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Napokon v správe absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť uznania a to jeho vymedzenie čo do dôvodu a výšky. 43. Teda komunikácia môže slúžiť ako určitý dôkaz o tom, že strany prejednávali existenciu záväzku žalovaného voči žalobkyni, avšak zachytená správa nemôže mať účinky prezumpcie existencie dlhu žalovaného a prenosu dôkaznej situácie o úhrade dlhu. 44. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe len v časti, a to povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 90,87 eur, po tom, ako súd považoval za preukázané plnenia žalobkyne žalovanému platbami na účet dňa 31.10.2023 – prevod na účet žalovaného (C.) vo výške 300 eur, dňa 19.11.2023 – prevod na účet žalovaného (C.) vo výške 180 eur a dňa 05.12.2023 – prevod na účet žalovaného s poznámkou „D. E.“ vo výške 150 eur titulom pôžičky, plnenie za žalovaného na úhradu poistky za motorové vozidlo vo výške 160,87 eur a úhradu žalovaného vo výške 700 eur. Teda súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90,87 eur a žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu, že žalobkyňou uvádzané plnenia neboli preukázané titulom pôžičky či nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo plnenia, na ktoré by mala žalobkyňa nárok z iného právneho dôvodu. 45. Podľa ustanovenia veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 46. Podľa nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 47. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo žalovanej sumy od 04.09.2024 do zaplatenia, odvíjajúc sa od výzvy na vrátenie dlhu zo dňa 15.08.2024 doručenej žalovanému dňa 19.08.2024 s lehotou na plnenie 15 dní. 48. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu vo výške 90,18 eur, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne od 04.09.2024, teda po tom, ako uplynula lehota na vrátenie dlhu.

49. Súd zároveň podľa súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 403,75 eur po čiastočnom splnení dlhu žalobkyne po podaní žaloby. 50. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Nakoľko v prevažnom rozsahu bol úspešný žalovaný, po odčítaní úspechu žalovaného 64% od úspechu žalobkyne 36%, súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 28%.

53. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).