Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_K2-31C-89-2008.pdf
PDF · 122.26 KB
Case nature
Subarea
K2-31C/89/2008
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, C., právne zast. : Mgr. Richard Petrov – advokát, so sídlom Františkánska 3, Košice, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, F. G. XXX, XXX XX G., právne zastúpená: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, H. B. C. XX, E., o určenie vlastníckeho práva a o vyprataní bytu, v konaní o sťažnosti žalovanej proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2021, č. k. 31C/89/2008-441, takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia bývalého Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2021, č. k. 31C/89/2008-441 tak, že:
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania vo výške 2.865,54 eura na účet právneho zástupcu žalobkyne I. J. K., advokáta, so sídlom Františkánska 3, Košice, IČO: 42098874, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením bývalého Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2021, č.k. 31C/89/2008-441, vydaným vyšším súdnym úradníkom, bolo rozhodnuté o výške trov konania tak, že žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania vo výške 7.133,43 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Druhým výrokom predmetného uznesenia bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 0 eur.
2. Uznesenie, čo do prvého výroku napadla v zákonnej lehote sťažnosťou žalovaná dôvodiac tým, že vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie, v ktorom dospel vecne a skutkovo k nesprávnym právnym záverom, ktoré neboli podložené relevantnou právnou argumentáciou a logickým výkladom právnych noriem, čím sa žalovanej javí napadnuté uznesenie ako dôvodne nezákonné a ústavne non-komformné. Výšku vyčíslených trov právneho zastúpenia v prvom výroku napadnutého uznesenia považovala žalovaná za neprípustnú, nesprávne vyhodnotenú, a to vzhľadom na nesprávnu aplikáciu príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vzhľadom na predmet konania pred súdom, ako aj vzhľadom na neúčelnosť a nehospodárnosť jednotlivých úkonov právneho zástupcu žalobcu, za ktoré vyšší súdny úradník priznal odmenu aj napriek tomu, že vzhľadom na neúčelnosť a nehospodárnosť týchto navrhovaných úkonov priznať odmenu nemal (alebo priznal v nesprávnej výške). Podľa žalovanej vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nesprávne vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keďže postupoval podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vyčíslil z výšky škody spôsobenej žalobcovi v sume 39.200 eur, ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 3T/58/2011, zo dňa 30.9.2014. Takýto postup vyčíslenia odmeny žalovaná považovala za nesprávny
aj v zmysle Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako aj v zmysle vyhlášky. Podľa žalovanej v danom prípade bolo potrebné rozlišovať, kedy bol ktorý úkon právnej služby vykonaný právnym zástupcom žalobcu a podľa toho aplikovať príslušné platnú a účinnú verziu právneho predpisu, keďže platí, že ide o nárok vyplývajúci z procesného práva, ktorý sa posudzuje podľa práva (procesného) v čase uskutočnenia procesného úkonu a musí súčasne byť úkonom aj v čase, keď sa o úkone rozhoduje. Podstatným časom pre posúdenie výšky náhrady trov právneho zastúpenia je deň 1.6.2009, z ktorého dôvodu bolo potrebné rozdeliť všetky úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu na úkony, ktoré boli vykonané pred dňom 1.6.2009 a po ňom. Pokiaľ ide o úkony právnej služby vykonané predo dňom 1.6.2009, bolo potrebné podľa žalovanej aplikovať ust. § 11 ods. 1 vyhlášky na všetky úkony právnej služby, ktoré boli vykonané do dňa 1.6.2009, nakoľko ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie (+ vypratanie danej nehnuteľnosti), čo znamená, že ide o určovací typ žaloby a hodnota sporu sa nedá určiť. Na tieto špecifikované úkony právnej služby sa preto vzťahuje príslušné ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, čo znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že na druhú skupinu úkonov právnej služby, ktoré boli právnym zástupcom žalobcu vykonané až po dni 1.6.2009, je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, nakoľko v predmetnej veci boli naplnené všetky podmienky, ktoré § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky vyžaduje na svoju aplikáciu a to : 1/ žalobca a žalovaná sú fyzickými osobami, ktoré boli zastúpené právnymi zástupcami, 2/ predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie a súčasne slúži na bývanie, 3/ nejde o vec vyporiadania BSM, alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú neúčelnosť a nehospodárnosť úkonov právnej služby, resp. nesprávne vyčíslenie úkonov právnej služby vyšším súdnym úradníkom, táto námietka sa týkala nasledovných úkonov: návrh na vydanie predbežného opatrenia po začatí konania zo dňa 9.7.2008, odvolanie proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.8.2008, účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009, dňa 28.5.2009, dňa 3.9.2009, dňa 3.9.2014, dňa 26.1.2015, dňa 30.3.2015, dňa 28.11.2016 a dňa 13.2.2017. Úkon právnej služby označený ako návrh na vydanie predbežného opatrenia po začatí konania zo dňa 9.7.2008, považovala žalovaná za nehospodárny, a to z dôvodu, že žalobca v tomto predmetnom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali či skutkovú, vecnú, alebo právnu relevanciu pre daný spor. Samotný návrh na vydanie predbežného opatrenia mal byť súčasťou podanej žaloby, nakoľko ide o rovnaké skutočnosti, ktoré boli uvádzané aj v žalobe, ako aj v návrhu. Predmetné vyjadrenie ako písomné podanie nie je možné považovať za odôvodnený ani účelný výdavok s minimálnou väzbou na konanie a z dôvodu absencie všetkých zákonom vyžadovaných kumulatívnych podmienok v zmysle ust. § 251 CSP vyšší súdny úradník nemal priznať odmenu za tento úkon právnej služby. Úkon právnej služby označený ako odvolanie proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.8.2008, žalovaná považovala za nehospodárny. Zo strany žalobcu neboli preukázané žiadne nové skutočnosti, ktoré boli uvedené v opravnom prostriedku. Išlo iba o sumarizovanie predmetného návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Predmetné odvolanie ako písomné podanie nie je možné považovať ani za odôvodnený ani účelný výdavok, s minimálnou väzbou na konanie a z dôvodu absencie všetkých zákonom vyžadovaných kumulatívnych podmienok v zmysle ust. § 251 CSP. Vyšší súdny úradník nemal priznať odmenu za tento úkon právnej služby. Pokiaľ ide o úkony právnej služby právneho zástupcu žalobcu, účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009, dňa 28.5.2009, dňa 3.9.2009, dňa 3.9.2014, dňa 26.1.2015, dňa 30.3.2015, dňa 28.11.2016 a dňa 13.2.2017, vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby žalovaná namietala nesprávne vyčíslenie základnej sadzby tarifnej odmeny dôvodiac tým, že vyšší súdny úradník nepostupoval v zmysle § 251 CSP a ani v zmysle ustanovení vyhlášky. Za tieto úkony právnej služby podľa žalovanej nie je možné priznať odmenu v plnom rozsahu, nakoľko predmetné pojednávania boli iba úkonom, ktoré boli odročené bez prejednania veci a preto právnemu zástupcovi žalobcu za tieto úkony patrí odmena len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Na základe uvedeného preto žalovaná navrhla, aby súd svojim uznesením zrušil prvý výrok uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 20.10.2021, sp. zn. 31C/89/2008, eventuálne, aby prvý výrok predmetného uznesenia zmenil, a to v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 764,36 eura na účet právneho zástupcu žalobcu a aby žalobca bol zaviazaný uhradiť žalovanej náhradu trov konania o sťažnosti v rozsahu 100% k rukám právneho zástupcu žalovanej.
3. Žalobkyňa sa k sťažnosti vyjadrila podaním doručeným súdu 6.2.2024 tak, že sťažnosť považovala za dôvodnú iba v časti, a to v rozsahu, ktorým žalovaná namietala výšku odmeny za úkony právnej služby vykonané po 1.6.2009. Žalobkyňa zviedla, že na určenie výšky odmeny za úkon právnej služby vykonaný po 01.06.2009 je potrebné použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, teda základnú
sadzbu tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu + 1 (od 01.06.2010 + ?) základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by patrila v ostatných spojených veciach, čo predstavuje v danom prípade 1 resp. ? z 1/13 výpočtového základu. Žalobkyňa za nesprávnu považovala argumentáciu žalovanej, že pri danom predmete konania nie je správne vychádzať z hodnoty veci, ku ktorej sa má vlastníctvo určiť. Podľa žalobkyne je táto argumentácia nesprávna a je v rozpore s dnes už ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov SR ako ja Ústavného súdu SR (I. ÚS 58/2021). Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške trov konania podľa žalobkyne jednoznačne a bez pochybností správne posúdil aj dôvodnosť a účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby, za ktoré priznal odmenu podľa vyhlášky. Námietky žalovanej vo vzťahu k účelnosti úkonov právnej služby – návrh na nariadenie predbežného opatrenia a odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o tomto návrhu uvedené v bodoch 16. a 17. sú podľa názoru žalobkyne scestné, účelové a zjavne absurdné o čom svedčí samotná skutočnosť, že na základe odvolania žalobcu zo dňa 27.08.2008 Krajský súd v Košiciach uznesenie okresného súdu zmenil a predbežné opatrenie v súlade s návrhom nariadil. Rovnako je možné ako zrejme účelové a nesprávne považovať námietky žalovanej pod bodmi 18. až 24., podľa ktorých by v prípade riadneho vykonania pojednávania, ktoré je ale odročené za účelom ďalšieho postupu v konaní (teda s prejednaním veci) mala patriť odmena len vo výške 1 základne sadzby tarifnej odmeny. Na základe vyššie uvedených skutočností je preto podľa názoru žalobkyne v plnom rozsahu odôvodnené priznanie trov konania minimálne v nasledujúcom rozsahu: odmena za úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia – 523,89 eura, 2. žaloba – 523,89 eura, 3. návrh na vydanie predbežného opatrenia – 24,32 eura, 4. odvolanie zo dňa 27.8.2008 – 24,32 eura, 5. účasť na pojednávaní 12.1.2009 – 523,89 eura, 6. účasť na pojednávaní 22.1.2009 – 523,89 eura, 7. účasť na pojednávaní 23.4.2009 – 523,89 eura, 8. účasť na pojednávaní 28.5.2009 – 523,89 eura, 9. účasť na pojednávaní 3.9.2009 – 80,24 eura, 10. účasť na pojednávaní 3.9.2014 – 82,46 eura, 11. účasť na pojednávaní 26.1.2015 – 86,04 eura, 12. účasť na pojednávaní 30.3.2015 – 86,04 eura, 13. účasť na pojednávaní 28.11.2016 – 88 eur, 14. účasť na pojednávaní 13.2.2017 – 90,66 eura, 15. účasť na pojednávaní 23.10.2017 – 90,66 eura, režijný paušál: za úkony v roku 2008: 4 x 6,31 eura = 25,24 eura, za úkony v roku 2009: 5 x 6,95 eura = 34,75 eura, za úkony v roku 2014: 1 x 8,04 eura = 8,04 eura, za úkony v roku 2015: 2 x 8,39 eura = 16,78 eura, za úkony v roku 2016: 1 x 8,58 eura = 8,58 eura, za úkony v roku 2017: 2 x 8,84 eura = 17,68 eura, súdne poplatky: 132,76 eura + 33,19 eura = 165,95 eura, spolu trovy konania: 4.073,10 eura.
4. Podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 CSP, (1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. (2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
5. Podľa ust. § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
6. Podľa ust. § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa ust. § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8. Súd prejednal sťažnosť žalovanej podľa citovaného ust. § 248 CSP ako včas podanú, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, bez nariadenia pojednávania podľa citovaného ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
9. Súd opätovne preskúmal spis ako aj sťažnosťou napadnuté uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom a zistil, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania nepostupoval správne.
10. Súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyšším súdnym úradníkom. Z napadnutého uznesenia vplýva, že vyšší súdny úradník, čo sa týka stanovenia základnej sadzby tarifnej hodnoty, vychádzal v prvom rade zo skutočnosti, že predmetom konania bolo jednak určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jednak vypratanie nehnuteľnosti.
11. Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
12. Podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
13. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2009, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, akklientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
14. Podľa ust. § 13 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, resp. podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2010, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
15. Podľa ust. § 13 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom od 1.6.2010, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
16. V prípade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu, je nepochybné, že predmet, ktorého sa poskytovanie právnej služby týka, je peniazmi oceniteľný. Pôvodný žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva uspel, sporná nehnuteľnosť bola definitívne katastrálne zaevidovaná, ako jeho majetok, a to v konkrétnej majetkovej, peniazmi oceniteľnej hodnote, a preto je úplne opodstatnené, aby sa za tarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota nehnuteľnosti (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 58/2021 z 5. mája 2021). Na základe uvedeného preto bolo správne zo strany vyššieho súdneho úradníka, pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny aplikovať ust. § 10 ods. 2 vyhlášky. Uvedené však platí iba v prípade úkonov právnej služby, ktoré boli vykonané právnym zástupcom pôvodného žalobcu do 1.6.2009. Vyšší súdny úradník totiž pochybil, ako to správne namietala žalovaná, ak na úkony právnej služby vykonané po 1.6.2009 neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, ktoré ustanovenie bolo doplnené do ust. § 11 vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 209/2009 Z. z., účinnou od 1.6.2009.
17. Je síce pravdou, že základom pre určenie tarifnej odmeny je hodnota veci alebo druhu veci, alebo práva (napríklad hodnota nehnuteľnosti, teda pozemku, domu, bytu alebo aj motorového vozidla, tovaru či služby, taktiež výška podielu pri spoluvlastníctve), ktorých sa právne služby týkajú. Avšak vyhláška stanovuje aj výnimky.
18. Osobitne práve v ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky je upravený prípad, keď klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky 1/13 výpočtového základu, ktorý vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roku.
19. V danom prípade je nepochybné, že klientom advokáta bol pôvodný žalobca, ktorý bol fyzickou osobou a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, v ktorej pôvodný žalobca býval, pričom nejde o spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Čo znamená, že sú splnené podmienky uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky na použitie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu.
20. Pokiaľ ide o ďalší predmet konania, vypratanie nehnuteľnosti, bytu, vyšší súdny úradník pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny správne vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, vo vzťahu k úkonom právnej služby vykonaným právnym zástupcom pôvodného žalobcu do 1.6.2009, resp. z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pokiaľ ide o úkony právnej služby, vykonané po 1.6.2009, ktoré ustanovenie upravuje prípad, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, kedy základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu. Vyšší súdny úradník postupoval správne, nakoľko v tomto prípade nešlo o spor týkajúci sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale predmetom bol špecifický prípad uplatňovania vlastníckeho práva v podobe vypratania nehnuteľností, ktorý sám osebe nie je oceniteľný v peniazoch.
21. Keďže pôvodný žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako aj vypratania nehnuteľnosti, v zmysle cit. ust. § 13 ods. 4 vyhlášky, resp. ust. § 13 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou (v danom prípade z tarifnej hodnoty vo veci určenia vlastníckeho práva podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, v ktorom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 39.832,70 eura je 499,57 eura a od 1.6.2009 podľa ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu) sa zvyšuje o polovicu v prípade úkonov právnej služby vykonaných do 31.5.2010 a o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, v prípade úkonov právnej služby vykonaných po 1.6.2010, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach, teda zvyšuje sa o sumu 24,32 eura, t. j. 1/2 zo sumy 48,63 eura, výpočtového základu v r. 2008 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, o sumu 26,75 eura, t. j. 1/2 zo sumy 53,49 eura, výpočtového základu v r. 2009 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, o sumu 20,62 eura, t. j. 1/3 zo sumy 61,85 eura, výpočtového základu v r. 2014 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, o sumu 21,51 eura, t. j. 1/3 zo sumy 64,53 eura, výpočtového základu v r. 2015 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, o sumu 22 eur, t. j. 1/3 zo sumy 66 eur, výpočtového základu v r. 2016 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky a o sumu 22,66 eura, t. j. 1/3 zo sumy 68 eur, výpočtového základu v r. 2017 podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky. 22. Čo sa týka námietky žalovanej ohľadne neúčelnosti a nehospodárnosti úkonu právnej služby – návrh na vydanie predbežného opatrenia po začatí konania zo dňa 9.7.2008, súd ju vyhodnotil ako dôvodnú. 23. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 24. Citované ust. § 251 CSP obsahuje definíciu trov konania, avšak pokiaľ ide o druhy trov konania, táto právna úprava ich nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ust. § 137 Občianskeho súdneho poriadku. Trovami konania však spravidla budú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Priznanie trov konania je ale podmienené kumulatívnym splnením všetkých zákonných znakov v zmysle § 251 CSP, t. j. trovy konania musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené. V súvislosti s priznaním trov konania je potrebné zdôrazniť tiež to, čo vyplýva aj z ust. § 255 ods. 1 CSP a síce, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. V konaní úspešná strana musí preukázať reálne vynaloženie trov v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, že trovy konania boli zapríčinené nevyhnutnosťou alebo potrebou ich vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa a ďalej že pri sledovaní legitímneho cieľa boli trovy konania vynaložené iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Každý výdavok v konaní je pritom zo strany súdu posudzovaný osobitne a pri absencii niektorého z týchto znakov nemôže byť strane priznaná jeho náhrada v rámci trov konania podľa § 255 CSP. 25. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že vyšší súdny úradník tento úkon právnej služby posúdil ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý priznal odmenu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky vo výške 24,32 eura.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou zo dňa 8.7.2008, je obsahom žaloby, pričom žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia osobitne neodôvodňoval, vychádzal zo skutočností, ktorými odôvodňoval samotnú žalobu. Vyšší súdny úradník posúdil písomné podanie – žalobu a do nej pojatý návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako dve samostatné úkony právnej služby a žalobcovi priznal náhradu trov konania osobitne za žalobu a osobitne za návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
27. Podľa názoru súdu vyšší súdny úradník nepostupoval v tomto prípade správne a rovnako neprávne postupoval aj pri právnom posúdení, keď na úkon právnej služby uskutočnený dňa 8.7.2009 aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. a) vyhlášky, teda podľa ustanovení, ktoré v čase uskutočnenia predmetného úkonu neboli ešte do vyhlášky implementované. Ust. § 11 ods. 1 písm. a) bolo do vyhlášky doplnené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 209/2009 Z. z., účinnou od 1.6.2009 a ust. § 13a ods. 2 písm. a) bolo do vyhlášky doplnené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
SR č. 184/2013 Z. z., účinnou od 1.7.2013. Dôvodná je tak aj námietka žalovanej, že vyšší súdny úradník nezohľadnil v zmysle ust. § 20 a § 20a vyhlášky, právnu úpravu účinnú v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu.
28. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z ust. § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008 vyplýva, že návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, je samostatným úkonom právnej služby, za ktorý patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. V prejednávanom prípade však bolo súdom zistené, že žaloba a návrh na nariadenie predbežného opatrenia boli obsiahnuté v jednej listine, že žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia osobitne neodvodňoval, ale vychádzal iba zo skutočností, ktorými odôvodňoval samotnú žalobu. Za týchto okolností je potom v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti trov konania potrebné uzavrieť, že odmena za návrh na nariadenie predbežného opatrenia právnemu zástupcovi žalobkyne nepatrí.
29. Pokiaľ ide o námietky žalovanej voči priznaniu odmeny za úkon právnej služby - odvolanie proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.8.2008, súd ich nepovažoval za dôvodné.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca spolu so žalobou podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom návrhu rozhodol súd uznesením zo dňa 30.7.2008, č. k. 31C/89/2008-14 tak, že návrh pôvodného žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu pôvodný žalobca podal odvolanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.9.2008, ktorým žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.10.2008, č. k. 4Co/33/2008-30, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a predbežné opatrenie v zmysle návrhu pôvodného žalobcu nariadil.
31. Pôvodný žalobca týmto postupom realizoval svoje procesné právo, t. j. právo podať riadny opravný prostriedok, voči rozhodnutiu súdu, s ktorým nesúhlasil, pričom pôvodný žalobca bol v odvolacom konaní so svojou argumentáciou úspešný. Trovy konania, ktoré vznikli pri realizácii tohto práva pôvodného žalobcu, boli tak zapríčinené nevyhnutnosťou, potrebou ich vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa, a to presadzovania uplatneného nároku. Súd považoval takto vzniknuté trovy nepochybne za účelné. Navyše nepriznanie odmeny za tento úkon právnej služby, by bol aj v rozpore so zásadou úspechu v spore, keďže pôvodný žalobca bol so svojím opravným prostriedkom v odvolacom konaní úspešný. Vyšší súdny úradník teda postupoval v súlade so zákonom, ak za tento úkon právnej služby, v súvislosti s ktorým vzniknuté trovy súd považoval za účelné na riadne uplatňovanie práva na súde, priznal právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu vo výške 24,32 eura.
32. Čo sa týka námietok žalovanej vo vzťahu k úkonom právnej služby – účasť na pojednávaní dňa 23.4.2009, dňa 28.5.2009, dňa 3.9.2009, dňa 3.9.2014, dňa 26.1.2015, dňa 30.3.2015, dňa 28.11.2016 a dňa 13.2.2017, vo vzťahu ku ktorým žalovaná namietala nesprávne vyčíslenie základnej sadzby tarifnej odmeny, dôvodiac tým, že predmetné pojednávania boli odročené bez prejednania veci, v ktorom prípade nebolo možné priznať odmenu v plnej výške, ale len vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, súd považoval tieto námietky za dôvodne iba sčasti.
33. Podľa ust. § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí len štvrtina odmeny.
34. Preskúmaním obsahu súdneho spisu súd zistil nasledovné:
34.1. Pojednávanie konané dňa 23.4.2009 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.4.2009 na č. l. 52) síce bolo v zmysle vtedy účinného ust. § 118 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté, avšak bez meritórneho prejednania veci, v ktorom prípade má súd za to, že toto pojednávanie možno považovať za pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Vzhľadom na uvedené vyšší úradník nepostupoval správne, ak za tento úkon právnej služby priznal odmenu v plnej výške, nakoľko v tomto prípade podľa ust. § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, patrí za tento úkon právnej služby len štvrtina odmeny, t. j. 1 zo sumy 526,32 eura = 131,58 eura.
34.2. Pojednávanie konané dňa 28.5.2009 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.5.2009 na č. l. 58), bolo odročené bez prejednania veci. Vzhľadom na uvedené vyšší úradník nepostupoval správne, ak za tento úkon právnej služby priznal odmenu v plnej výške, nakoľko v tomto prípade podľa ust. § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, patrí za tento úkon právnej služby len štvrtina odmeny, t. j. 1 zo sumy 526,32 eura = 131,58 eura.
34.3. Pojednávanie konané dňa 3.9.2009 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.9.2009 na č. l. 69), bolo v zmysle vtedy účinného ust. § 118 ods. 1 OSP začaté, vec bola prejednaná, bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka a pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby doplnenia dokazovania. Pojednávanie trvalo od 13.15 hod. do 14.00 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Ak vyšší súdny úradník priznal odmenu za tento úkon v plnej výške, rozhodol tak správne. Vyšší súdny úradník však pochybil, ak za tento úkon priznal odmenu vo výške 526,32 eura. Ako už bolo uvedené na inom mieste tohto odôvodnenia, od 1.6.2009 bola účinná novela ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, vykonaná vyhláškou č. 209/2009 Z. z., a preto na úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom pôvodného žalobcu po 1.6.2009, bolo potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, t. j. v prípade tohto úkonu právnej služby je to odmena vo výške 80,24 eura, ako to správne uviedla aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
34.4. Pojednávanie konané dňa 3.9.2014 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 3.9.2014 na č. l. 117), bolo v zmysle vtedy účinného ust. § 118 ods. 1 OSP začaté, vec bola prejednaná, bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka a pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby doplnenia dokazovania. Pojednávanie trvalo od 13.30 hod. do 14.41 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako aj v tomto prípade vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak v prípade tohto úkonu neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade odmena za tento úkon právnej služby predstavuje výšku 82,46 eura.
34.5. Pojednávanie konané dňa 26.1.2015 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 26.1.2015 na č. l. 163), bolo v zmysle vtedy účinného ust. § 118 ods. 1 OSP začaté, vec bola prejednaná, bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi. Pojednávanie trvalo od 9.00 hod. do 9.20 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako aj v tomto prípade vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak v prípade tohto úkonu neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade odmena za tento úkon právnej služby predstavuje výšku 86,04 eura.
34.6. Pojednávanie konané dňa 30.3.2015 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.3.2015 na č. l. 224), bolo v zmysle vtedy účinného ust. § 118 ods. 1 OSP začaté, vec bola prejednaná a pojednávanie bolo odročené z dôvodu potreby doplnenia dokazovania. Pojednávanie trvalo od 9.07 hod. do 9.57 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako aj v tomto prípade vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak v prípade tohto úkonu neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade odmena za tento úkon právnej služby predstavuje výšku 86,04 eura.
34.7. Pojednávanie konané dňa 28.11.2016 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 28.11.2016 na č. l. 254), bolo začaté v zmysle ust. 181 CSP, na pojednávaní bola vec prejednaná v prítomnosti nového právneho zástupcu žalovanej, ktorý na pojednávaní predniesol nové skutkové okolnosti, bolo vykonané dokazovanie listinným dôkazom. Pojednávanie trvalo od 10.00 hod. do 10.43 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako aj v tomto prípade vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak v prípade tohto úkonu neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade odmena za tento úkon právnej služby predstavuje výšku 88 eur.
34.8. Pojednávanie konané dňa 13.2.2017 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.2.2017 na č. l. 264), bolo začaté v zmysle ust. 181 CSP, vec bola prejednaná, bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi. Pojednávanie trvalo od 13.30 hod. do 14.54 hod.. Nepochybne sa tak nejednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako aj v tomto prípade vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak v prípade tohto úkonu neaplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, v ktorom prípade odmena za tento úkon právnej služby predstavuje výšku 90,66 eura.
35. Preskúmaním rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a obsahu spisu, súd zistil, že vyšší súdny úradník nepostupoval správne ani v prípade úkonu právnej služby – účasť na pojednávaní dňa 22.1.2009, v ktorom prípade priznal odmenu v plnej výške 526,32 eura, a to napriek tomu, že uvedené pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prejednania veci, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.1.2009 (č. l. 39). Vyšší súdny úradník mal správne aplikovať ust. § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009 a priznať len štvrtinu odmeny, t. j. 1 zo sumy 526,32 eura = 131,58 eura.
36. Celková suma trov konania spočíva tak vzhľadom na vyššie uvedené v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške 132,76 eura za žalobu a súdneho poplatku vo výške 33,19 eura za podanie odvolania a trov právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby:
1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2008) v zmysle § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008, vo výške 523,89 eura, 2. Písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 8.7.2008, v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008, vo výške 523,89 eura, 3. Písomné podanie na súd - odvolanie proti zamietnutiu návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 27.8.2008 v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2008, vo výške 24,32 eura, 4. Účasť na pojednávaní (22.1.2009), ktoré bolo odročené bez prejednania veci, v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, vo výške 1/4 odmeny 526,32 eura, t. j. vo výške 131,58 eura, 5. Účasť na pojednávaní (12.2.2009) v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, vo výške 523,89 eura (vo výške uplatnenej žalobkyňou, hoci za úkon vykonaný v roku 2009 by patrila odmena vo výške 526,32 eura), 6. Účasť na pojednávaní (23.4.2009), ktoré bolo odročené bez prejednania veci, v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, vo výške 1/4 odmeny 526,32 eura, t. j. vo výške 131,58 eura, 7. Účasť na pojednávaní (28.5.2009), ktoré bolo odročené bez prejednania veci, v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2009, vo výške 1/4 odmeny 526,32 eura, t. j. vo výške 131,58 eura, 8. Účasť na pojednávaní (3.9.2009) v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2010, vo výške 80,24 eura, 9. Účasť na pojednávaní (3.9.2014) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 27.2.2017, vo výške 82,46 eura, 10. Účasť na pojednávaní (26.1.2015) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 27.2.2017, vo výške 86,04 eura, 11. Účasť na pojednávaní (30.3.2015) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 27.2.2017, vo výške 86,04 eura, 12. Účasť na pojednávaní (28.11.2016) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 27.2.2017, vo výške 88 eur, 13. Účasť na pojednávaní (13.2.2017) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 27.2.2017, vo výške 90,66 eura, 14. Účasť na pojednávaní (23.10.2017) v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom do 14.6.2019, vo výške 90,66 eura,
spolu v celkovej výške 2.594,83 eura.
37. Ku všetkým úkonom právnej služby prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov (tzv. režijný paušál) v zmysle ust. a § 16 ods. 3 vyhlášky, vo výške závislej od roku vykonania úkonu právnej služby nasledovne: rok 2008: 3 x 6,31 eura, t. j. 18,93 eura, rok 2009: 5 x 6,95 eura, t. j. 34,75 eura, rok 2014: 1 x 8,04 eura, t. j. 8,04 eura, rok 2015: 2 x 8,39 eura, t. j. 16,78 eura, rok 2016: 1 x 8,58 eura, t. j. 8,58 eura, rok 2017: 2 x 8,84 eura, t. j. 17,68 eura, spolu vo výške 104,76 eura. 38. Celková suma trov konania spočívajúca v náhrade zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia predstavuje výšku 2.865,54 eura. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, majúc za to, že v prípade každého priznaného úkonu právnej služby bolo vynaloženie trov potrebné a účelné na ochranu práva pôvodného žalobcu.
40. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
41. V zmysle § 263 ods. 1 CSP je prijímateľom náhrady trov konania právny zástupca žalobcu, t. j. I. J. K., advokáta, so sídlom Františkánska 3, Košice, IČO: 42098874.
42. Napriek tomu, že žalovaná bola v konaní o sťažnosti úspešná, súd jej nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal, nakoľko sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie končí) (nález ÚS SR z 26.9.2019, sp. zn. I. ÚS 207/2019). Z uvedeného dôvodu, nakoľko rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania, už nie je štádiom rozhodovania o veci samej a predmetné konanie bolo právoplatne skončené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario vzhľadom na § 355 ods. 2 CSP.)