Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/32/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. – C., D. D. E. XXX/X, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, zast. HALADA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 101753245/2025 zo dňa 7. mája 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 21. júla 2025 doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 101753245/2025 zo dňa 7. mája 2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100107299/2025 zo dňa 13. januára 2025 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi v zmysle ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 13 760,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017.

2. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca návrh odôvodnil tým, že mu bola napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správcu dane uložená povinnosť uhradiť vyrubenú daň vo výške 13 760,00 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutiami správcu dane k vyrubeniu rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za ostatné zdaňovacie obdobia r. 2017 (s výnimkou zdaňovacieho obdobia jún 2017) s tým, že vzhľadom na značnú výšku sumy (spolu až 223 930,91 eur), ktorú by bol žalobca v dôsledku daných rozhodnutí daňových orgánov zaplatiť vo veľmi krátkej lehote, žalobcovi reálne hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia (v spojení s ostatnými rozhodnutiami za rok 2017) závažná ujma, keďže žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov súčasne na úhradu dane a zároveň aj na bežnú prevádzku svojho podniku, dokonca ani na úhradu svojich vlastných (súkromných) nákladov na život.

3. Žalobca tvrdil, že mu v dôsledku uvedených skutočností hrozí úplné ukončenie jeho podnikateľskej činnosti, čo by u neho viedlo k značným hospodárskym škodám a k prepusteniu všetkých zamestnancov žalobcu. Pre žalobcu zároveň predstavuje predmetné dodatočné vyrubenie dane natoľko vysoký peňažný záväzok, že dochádza k ohrozeniu samotnej jeho výživy a výživy osôb, ktoré sú od neho finančne závislé. Žalobca nemá voľné peňažné prostriedky na úhradu dorubenej dane a nedisponuje ani majetkom v takej hodnote a likvidite, ktorý by mu umožnil daň uhradiť. Žalobca v ostatnom období hospodári s prevádzkovou stratou, keď príjmy z jeho činnosti nepostačovali na pokrytie jeho prevádzkových nákladov. Kalendárny rok 2024 ukončil žalobca so stratou v sume 25 692,00 eur. Žalobca tvrdil, že v súčasnosti nemá ekonomickú silu potrebnú na to, aby mohol súčasne uhradiť

vyrubenú daň a zároveň pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku. Skutočnosť, že hrozba závažnej ujmy v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia, je reálna, podľa žalobcu preukazuje jeho daňové priznanie pre daň z príjmov za rok 2024 a účtovnou závierkou za rok 2024 (prevádzková strata v sume 25 692,00 eur). Ďalej žalobca predložil svoj aktuálny výpis z bankového účtu vyhotovený ku dňu podania správnej žaloby. Tvrdil, že využíva možnosť financovania svojej podnikateľskej činnosti prostredníctvom kontokorentného úveru, v dôsledku čoho aktuálne jeho zostatok na účte predstavuje prečerpanie v sume – 47 508,08 eur. Podľa žalobcu je zrejmé, že v súčasnosti nedisponuje voľnými peňažnými prostriedkami, ktoré by postačovali na úhradu vyrubenej dane, ani iným dostatočne likvidným majetkom, ktorý by mu umožňoval uhradiť dorubenú daň, a zároveň pokračovať vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca aktuálne hospodári s prevádzkovou stratou, ktorú vykrýva z prostriedkov povoleného prečerpania na jeho bankovom účte, ktoré má však limit a nepostačuje na úhradu vyrubenej dane. V prípade, ak by došlo k výkonu predmetných rozhodnutí správcu dane a žalovaného, žalobca by nemal dostatok prostriedkov na to, aby mohol zabezpečiť ďalšiu prevádzku svojho podniku, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k úplnému ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, čoho dôsledkom by bolo aj prepustenie zamestnancov. Žalobca ďalej tvrdil, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia v spojení s obsahovo obdobnými ostatnými rozhodnutiami správca dane začne daňovú exekúciu, v rámci ktorej okrem iného žalobcovi zablokuje disponibilné prostriedky na bankovom účte, prípadne zaistí iný likvidný majetok (napr. zásoby tovaru), čím žalobcovi de facto úplne znemožní výkon jeho ďalšej podnikateľskej činnosti. Nakoľko žalobca nedisponuje prostriedkami ani majetkom, ktorý postačuje na úhradu vyrubenej dane, výkonom rozhodnutí žalovaného dôjde k úplnej likvidácii žalobcovho podnikania. Žalobca totiž nebude môcť ďalej podnikať, ak bude mať blokované prostriedky na bankovom účte a zaistené svoje zásoby tovaru. V danom prípade nejde o situáciu, kedy by žalobca mohol jednoducho zaplatiť vyrubenú daň a v prípade úspechu s jeho správnym žalobami následne žiadať od správcu dane vrátenie zaplatenej dane. Žalobca totiž reálne nemá prostriedky ani iný speňažiteľný majetok potrebný na to, aby vôbec mohol uhradiť predmetnú vyrubenú daň. Vzhľadom na finančnú kondíciu podnikania žalobcu si žalobca nevie prostriedky na úhradu dane zabezpečiť, napr. prostredníctvom osobitného úveru, nakoľko za týchto okolností mu žiadna štandardná finančná inštitúcia akýkoľvek ďalší úver neposkytne. Výkon napadnutých rozhodnutí tak bude mať podľa žalobcu nevyhnutne za následok úplné ukončenie jeho činnosti, čo bezpochyby predstavuje vznik závažnej a ťažko napraviteľnej ujmy v zmysle . Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu výsledkom nesprávnych záverov správcu dane a žalovaného, v dôsledku čoho existuje dôvodný predpoklad jeho budúceho zrušenia. Žalobca tiež tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Hoci je nepochybné, že plnenie fiškálnych záujmov štátu predstavuje verejný záujem, správcovi dane ani v prípade priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe nič nebráni v tom, aby v zmysle v spojení s ods. 4 Daňového poriadku zriadil na majetku žalobcu záložné právo aj v čase, kedy ešte nie sú rozhodnutia o vyrubení dane vykonateľné. Tým, že dôjde k odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, sa štát podľa žalobcu nemusí dostať do žiadneho nevýhodnejšieho postavenia z pohľadu budúcej vymáhateľnosti svojich pohľadávok.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

7. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

9. Správny súd v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 25. augusta 2025 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 26. septembra 2025 (administratívny spis žalovaný doručil správnemu súdu dňa 26. septembra 2025) uviedol, že podľa názoru žalovaného sú dôvody žalobcu na priznanie odkladného účinku všeobecného charakteru a rozhodnutie vo veci priznania odkladného účinku je však plne v kompetencii správneho súdu.

11. Predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, ktorá musí byť riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z existencie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré, pokiaľ nie je zrušené, sa považuje za zákonné a správne. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe preto musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať podľa alebo b) .

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018.

13. Správny súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti neosvedčujú vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá je zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca poukázal na značnú výšku dorubenej dane (223 930,91 eur), ktorú by na základe napadnutého rozhodnutia v spojení s ďalšími rozhodnutiami k dorubeniu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2017 bol nútený zaplatiť. Táto skutočnosť však sama osebe nepreukazuje hrozbu bezprostrednej ujmy, resp. finančnej škody. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe opísal situáciu, keď bolo žalobcovi doručených viacero rozhodnutí o dodatočnom dorubení dane z pridanej hodnoty, pričom zaplatenie dorubenej dane zasiahne do finančnej situácie a podnikania žalobcu. Povinnosť zaplatiť dorubenú daň nepochybne predstavuje zásah do majetkovej sféry a podnikania žalobcu, ktorý sa prejaví v znížení jeho aktív, avšak len táto samotná skutočnosť nepredstavuje takú hrozbu závažnej ujmy ako predpokladá v ustanovení . Žalobca by musel relevantnými dokladmi osvedčiť, že následky uvedené v skutočne hrozia a sú mimoriadneho charakteru, ktorý prekračuje následky v podobe znášania podnikateľského rizika, s ktorým žalobca ako podnikateľ musí vždy pri svojom podnikaní počítať. Žalobca k svojmu návrhu predložil len daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2024, ktorého prílohou je účtovná závierka za zdaňovacie obdobie r. 2024, z ktorej vyplýva strata vo výške 25 692,00 eur. Strata je však prirodzeným dôsledkom podnikateľského rizika, s ktorým musí podnikateľ pri výkone činnosti počítať. Samotná strata z podnikania žalobcu v jednom konkrétnom

zdaňovacom období r. 2024 však nie je dôkazom hroziacej nenahraditeľnej ujmy na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju komplexnú majetkovú situáciu a to, že by stratu zo svojho podnikania v jednom konkrétnom zdaňovacom období nedokázal preklenúť inými zdrojmi. Predložená účtovná závierka iba konštatuje výsledok hospodárenia v konkrétnom časovom okamihu a z nej samotnej nemožno vyvodiť bezprostredné ohrozenie podnikania žalobcu v dôsledku splnenia daňovej povinnosti vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd nemá z návrhu žalobcu a jeho príloh osvedčené, že žalobca nedisponuje iným osobným majetkom, keďže jeho majetok ako samostatne zárobkovo činnej osoby pozostáva nielen z majetku, ktorý nadobudol v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti. Ak podnikateľ podnikajúci ako fyzická osoba žiada správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mal by osvedčiť, že nemá voľné zdroje ani z osobného hnuteľného majetku, nehnuteľného majetku a iných majetkových hodnôt, pričom výkon správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (resp. rozhodnutí) orgánu verejnej správy bude v príčinnej súvislosti s jeho majetkovou situáciou predstavovať hrozbu ujmy predpokladanej v . Rovnako výpis z jedného konkrétneho bankového účtu žalobcu k určitému časovému okamihu, na ktorom sa nachádza povolené prečerpanie (kontokorent), neosvedčuje skutočnú majetkovú situáciu žalobcu, ale len to, že na danom účte došlo k 17. júnu 2025 k povolenému prečerpaniu a v akej výške (- 47 508,08 eur), čo samé osebe a ani v spojení s účtovnou závierku žalobcu za rok 2024 nepostačuje na osvedčenie dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Žalobca ďalej v návrhu tvrdil, že nebude môcť pokračovať v podnikaní a bude nútený prepustiť zamestnancov. Ide však len o hypotetické tvrdenie, ktoré žalobca nijako nepodložil relevantnými skutočnosťami, keďže neosvedčil či a koľko zamestnancov zamestnáva, aké sú jeho celkové náklady na daných zamestnancov, vrátane mzdových nákladov a odvodových povinností, resp. nepredložil iné listiny, z ktorých by vyplývala reálna hrozba zamedzenia riadneho chodu podnikania žalobcu. Správny súd nemôže len zo samotného všeobecného, nekonkrétneho a hypotetického tvrdenia žalobcu vyvodiť záver, že by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy spôsobil prepúšťanie zamestnancov a úplnú likvidáciu podnikania žalobcu. Obdobne to platí aj v prípade ďalších všeobecných alebo hypotetických tvrdení žalobcu v jeho návrhu, napr. tvrdenia, že za týchto okolností mu žiadna štandardná finančná inštitúcia akýkoľvek ďalší úver neposkytne.

15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by mu hrozila exekúcia (daňová exekúcia), správny súd konštatuje, že ani hrozba daňovej exekúcie sama osebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt sám dobrovoľne nesplní uloženú povinnosť. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mal byť hrozbou závažnej ujmy, či finančnej škody, akú predpokladá ustanovenie (čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti), potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako napríklad v azylových veciach podľa , čo však zákonodarca neurobil. Relevantnou skutočnosťou je len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie, z dôvodov vyššie uvedených, takýmto dôvodom nie je.

16. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (/ ).