Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Csp-8-2025.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: O. N. I. N., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. V. XXA, Y., o zaplatenie 18.427,24 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 19.09.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2025 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 18.427,24 eur s príslušenstvom, t. j. so zmluvným úrokom vo výške 2.672,40 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18.427,24 eur od 02.02.2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) poskytol žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.03.2019 pod číslom úverového účtu XXXXXXXXXX a reg. číslom XXXXXXXXXXXXXXX úver vo výške 25.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Keďže žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy a v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením "Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa" vyhlásil ku dňu 19.01.2022 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 25.01.2022 v súlade s čl. Všeobecných obchodných podmienok s označením "Doručovanie a vyhlásenia klienta". Keďže žalovaný v poskytnutej sedemdňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak od 02.02.2022 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalobca ďalej uviedol, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.02.2024
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 18.427,24 eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si v konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 16.10.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2025, v ktorom navrhli, aby súd o veci rozhodol bez ich osobnej účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 23.07.2025 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: žiadosť o pôžičku zo dňa 25.03.2019, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.03.2019 spolu so zmluvnou dokumentáciou - zoznam dokladov k pôžičke, európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia k poisteniu, všeobecné poistné podmienky, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám - občanom, konečné rozhodnutie k žiadosti o spotrebný úver, výpis z úverového účtu, tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 29.11.2021 spolu s podacím hárkom a sledovaním zásielky, výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 20.01.2022 spolu s poštovou obálkou, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 spolu s dodatkom č. 3, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 07.02.2024 a identifikáciou prípadu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2024, výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.07.2024 spolu s podacím hárkom, údaje k výpočtu bonity, výpis z registra klientských informácií, dáta dopytu.
5. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25.03.2019 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "VÚB Pôžička", na základe ktorej banka poskytla žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 25.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 314,92 eur (splatných vždy 16. deň v mesiaci). Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo výške 4,90 % ročne (po zľave z úrokovej sadzby) a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 4,98 %. Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 30.232,32 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 16.04.2019. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver (základný súbor poistenia) s mesačným poistným vo výške 20,25 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 29.11.2021 banka vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy vo výške 1.012,40 eur, z toho istina úveru vo výške 719,03 eur, úroky vo výške 225,73 eur, úroky z omeškania vo výške 2,859 eur a poplatky vo výške 64,75 eur. Zároveň ho upozornila, že ak dlžnú sumu nezaplatí, banka bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 20.01.2022 banka oznámila žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžnej pohľadávky banky napriek predchádzajúcim upomienkam vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 18.976,98 eur, z toho istina vo výške 18.427,24 eur, úroky vo výške 437,90 eur, sankčné úroky vo výške 10,59 eura poplatky vo výške 101,25 eur. Zároveň ho vyzvala na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.02.2024 bola žalobou uplatnená pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. postúpená žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanému oznámila písomným oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2024. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.07.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej pohľadávky.
6. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
7. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.
18. Predmetnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru "VÚB Pôžička" zo dňa 25.03.2019 súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
19. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
20. Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky (veriteľa), ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
21. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
22. Postúpenie pohľadávky banky (veriteľa) zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).
23. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 35/2025).
24. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/2025).
25. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V písomnej tretej upomienke - pokuse o zmier zo dňa 29.11.2021 a ani v písomnej výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.01.2022 nie je konkretizovaná splátka úveru, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru písomnou výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 20.01.2022 je preto absolútne neplatný pre jeho nedostatočnú určitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 35/2025). Uvedené znamená, že nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru (jeho zostatku s príslušenstvom) postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa nestala v celom rozsahu splatnou (pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Z toho potom vyplýva, že pohľadávka voči žalovanému nebola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
26. Navyše, žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru osobitnou písomnou výzvou žalovaného
upozornil, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku (a že banka z tohto dôvodu môže túto svoju splatnú pohľadávku postúpiť aj bez jeho súhlasu). Nedodržanie tohto zákonného postupu je takisto sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/2025).
27. Žalobca teda v spore nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti spotrebiteľského úveru banka nebola oprávnená postúpiť pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Súd z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.