Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sas/1/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XX, XXX XX F., , proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania , takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 25. novembra 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. V čase spísania žiadosti bol poberateľom príspevku za službu (považovaného za výsluhový dôchodok), ktorý mu priznalo Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím z 9. februára 1998 podľa a nasl. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa o jeho žiadosti meritórne rozhodla a rozhodnutím z 26. februára 2015 mu priznala starobný dôchodok v určitej výške od 7. novembra 2010. Na základe opravného prostriedku žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. z 27. septembra 2017 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil. Dospel totiž k záveru, že žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok splnil už 25. apríla 2001, takže o jeho žiadosti malo podľa o sociálnom zabezpečení v znení účinnom k tomuto dňu rozhodovať práve generálne riaditeľstvo. V dôsledku toho Sociálna poisťovňa od 6. februára 2018 žalobcovi zastavila výplatu starobného dôchodku. Žalobca s odkazom na uvedený rozsudok požiadal, aby jeho výplatu od 6. februára 2018 obnovilo práve generálne riaditeľstvo. To mu však nepriznalo tento starobný dôchodok preskúmavaným rozhodnutím z 24. októbra 2018, ktoré žalovaný potvrdil svojím rozhodnutím z 18. januára 2019, č. 00582/2019-42. 2 3. V následnej správnej žalobe žalobca vyslovene uviedol, že napáda rozhodnutie generálneho riaditeľstva z 24. októbra 2018. Správny súd uznesením č. k. -177 (po zrušení skorších rozhodnutí uznesením najvyššieho súdu sp. zn. a rozsudkom kasačného súdu sp. zn. ) odmietol jeho správnu žalobu podľa . Na odôvodnenie odkázal na , podľa ktorého je rozhodnutie preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Proti preskúmavanému rozhodnutiu generálneho riaditeľstva bolo možné podať odvolanie, a preto nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Napriek poučeniu (výzva z 27. novembra 2023, č. l. 170) žalobca zotrval na takto podanej správnej žalobe a správny súd tak nemal inú možnosť, ako vychádzať z jeho jasne prejavenej vôle. Odkázal tiež na podobné súdne konania, ktorých účastníkom bol sám žalobca a v ktorých sa neúspešne domáhal súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

2. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd SR uznesením sp.zn. kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

3. Žalobou na obnovu konania doručenou správnemu súdu dňa 02.12.2024 sa žalobca domáhal obnovy konania právoplatne skončeného uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. zo dňa 11.07.2024. Žalobu odôvodnil tým, že sudkyňa správneho súdu vedela že sa od 1.7.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije bez výnimky. Generálne riaditeľstvo ZVJS bolo oprávnené konať a rozhodovať o sociálnych dávkach u policajtov podľa len do 30.06.2022. O priznanie starobného dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu, ktorá mu priznala starobný dôchodok nie však v takej výške ako mu vznikol nárok zo zákona. Sociálna poisťovňa po zrušení jej rozhodnutia Najvyšším súdom SR, aj napriek tomu že jej to nebolo uložené postúpila jeho žiadosť Generálnemu riaditeľstvu ZVJS, ktoré konanie o jeho žiadosti v rozpore so zákonom zastavilo.

4. V priebehu súdneho konania správny súd na základe vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „REGOB“) zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel.

5. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

7. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa .

11. Podľa (ďalej len „“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

12. Podľa , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

13. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

14. Podľa (ďalej len „“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

15. Podľa prvá veta smrťou táto spôsobilosť zanikne.

16. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, pričom je možné ich rozdeliť do štyroch základných skupín: 1. procesné

podmienky na strane správneho súdu, 2. procesné podmienky na strane účastníkov konania, 3. vecné procesné podmienky a 4. negatívne procesné podmienky. Uvedené procesné podmienky správny súd skúma v zmysle ex officio, a teda kedykoľvek v každom štádiu správneho súdneho konania.

17. Pokiaľ ide o procesné podmienky na strane účastníkov konania, medzi ne sa zaraďuje procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu účastníka konania.

18. Procesná subjektivita žalobcu v správnom súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu. Procesná subjektivita (resp. hmotnoprávna procesná subjektivita) tak predstavuje spôsobilosť subjektu byť účastníkom konania a disponuje ňou len taká fyzická osoba v procesnom postavení žalobcu, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností ( ). Ak je však žalobcom subjekt, ktorý nemá hmotnoprávnu procesnú subjektivitu (a nejde o žalobu prokurátora alebo zainteresovanej verejnosti, prípadne iného zákonom ustanoveného subjektu), súd následne postupuje v závislosti od okolností prípadu, t. j. predmetu konania a právnych nástupcov, podľa dvoch procesných eventualít, a síce buď konanie zastaví, ak predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, týkajúce sa nároku, ktorý je viazaný k osobe žalobcu a ten neprechádza na právnych nástupcov, alebo bude pokračovať v konaní s právnymi nástupcami žalobcu, ak predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a to týka sa nároku, ktorý prechádza na právnych nástupcov.

19. V danom prípade správny súd preskúmaním spisového materiálu a vykonanou lustráciou v REGOB- e zistil, že žalobca v priebehu súdneho konania dňa 29.07.20225 zomrel, a teda v zmysle jeho spôsobilosť na práva a povinnosti zanikla. Keďže sa procesná subjektivita odvodzuje od existencie od tej právnej, správny súd mohol konštatovať, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, čo odôvodňuje postup podľa .

20. Správny súd pristúpil k skúmaniu či nie je naplnený dôvod na pokračovanie v súdnom konaní s právnymi nástupcami žalobcu. Predmetom súdneho konania je žiadosť žalobcu o obnovu konania právoplatne skončeného uznesením tunajšieho súdu č. k. -177 (po zrušení skorších rozhodnutí uznesením najvyššieho súdu sp. zn. a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. ) ktorý odmietol správnu žalobu žalobcu podľa , s tým, že poukázal na , podľa ktorého je rozhodnutie preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, keďže proti preskúmavanému rozhodnutiu generálneho riaditeľstva bolo možné podať odvolanie, nie je preto spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené tak správny súd mohol konštatovať, že v danom prípade nejde o majetkový spor, teda o spor, ktorého predmetom by bolo plnenie, na nárok ktorý by mali právni nástupcovia žalobcu, (pôvodné konanie, ktorého obnovy sa žalobca domáhal smerovalo proti rozhodnutiu, ktorého meritórny prieskum nie je prípustný) ale ide o konanie viazané výlučne na osobu žalobcu a zároveň jeho ďalšie vedenie nie je prípustné pre existenciu neodstrániteľnej vady konania, t. j. straty procesnej spôsobilosti žalobcu v dôsledku jeho smrti, a preto správny súd postupom podľa súdne konanie zastavil.

22. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

23. Nakoľko došlo k zastaveniu konania, správny súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami rozhodoval aj o nároku účastníkov konania na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s všeobecnou zásadou upravenou v , a síce žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle . zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.