Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-26C-11-2022.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-26C/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, zastúpeného: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX, C., o zaplatenie 59,10 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 59,10 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 59,10 eur od 02.02.2020 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 15,-eur splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne tento rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa s platením čo i len jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stane splatným..
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 15.03.2022 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 59,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 59,10 eur ročne od 02.02.2020 do zaplatenia, a to titulom dlžného poistného do zániku poistnej zmluvy č. 6603288530 zo dňa 10.06.2019.
2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. K2-26C/11/2022-115 zo dňa 04.09.2023, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 59,10 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 59,10 eur od 02.02.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 06.10.2023 odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd prihliadol na jeho telefonickú a následne aj písomnú žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Taktiež poukázal na svoju finančnú situáciu z dôvodu nezamestnanosti. V tejto súvislosti žiadal zrušiť aj výrok o trovách konania.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žiadosť žalovaného o zrušenie zmluvy bola žalobcovi doručená až päť mesiacov potom, čo poistná zmluva zanikla, pričom žalobca platenie poistného eviduje do 01.11.2019. Vo vzťahu k žalovaným namietanej nepriaznivej finančnej situácii navrhol, aby žalovaný svoj dlh splatil vo forme mesačných splátok po 15,-eur.
5. O podanom odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom spis. zn. 9Co/24/2024 zo dňa 21.05.2025 tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o výške prisúdeného peňažného plnenia potvrdil. Rozsudok však zrušil vo výroku o splatnosti prisúdenej istiny vrátane jej príslušenstva, ako aj vo
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o lehote na plnenie prisúdenej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie postupoval podľa § 232 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému uložil povinnosť prisúdené peňažné plnenie splniť jednorazovo v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom svoje rozhodnutie v tomto rozsahu nijako osobitne neodôvodnil, a to napriek tomu, že žalovaný v priebehu celého konania, ako aj v odvolaní, opakovane poukazoval na svoje nepriaznivé osobné majetkové pomery a na skutočnosť, že je nezamestnaný a vo svojom veku 62 rokov sa mu zamestnať pravdepodobne neporadí. Odvolací súd v ďalšom poukázal na to, že v odôvodnených prípadoch môže súd určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie prisúdenej peňažnej povinnosti alebo môže uložiť povinnosť plniť opakujúce sa, v budúcnosti splatné dávky a splátky, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí vo svojom rozhodnutí. Finančná situácia žalovaného nebola odvolaciemu súdu známa, keďže v spise sa nachádzala len odpoveď na lustráciu Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2023, v zmysle ktorej bol vymeriavací základ žalovaného za obdobie 07/2023 vo výške 89,41 eur. V spise sa ďalej nenachádzali žiadne podklady a listinné dôkazy o výške príjmu žalovaného, na základe ktorých by súd prvého stupňa mohol zodpovedne rozhodnúť o paričnej povinnosti žalovaného a rovnako tak toto nemohol posúdiť ani odvolací súd. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský spor, je na súde zistiť majetkové a osobné pomery žalovaného v rozsahu potrebnom na zváženie, či nie sú dané okolnosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty alebo aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku v rozsahu výroku o splatnosti prisúdeného peňažného plnenia a vo výroku o trovách konania uložil súdu prvého stupňa, aby zistil, či žalovaný (ne)má pravidelný a stabilný zdroj príjmu, aká je jeho výška a aké sú jeho majetkové a osobné pomery. Ak na základe takto zadovážených dôkazov dospeje k záveru, že žalovaný nie je schopný prisúdenú pohľadávku uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zváži dôvodnosť povolenia, aby svoju povinnosť splnil v splátkach. Pri určení výšky splátok zohľadní výšku celkového dlhu, prístup žalovaného, ako aj to, že v prípade žalobcu ide o subjekt, ktorý v rámci predmetu svojej činnosti uzatvára poistné zmluvy so spotrebiteľmi. Zároveň bude prihliadať na to, aby nedošlo k neúmernému zvýhodneniu žalovaného na úkor žalobcu, ktorý dodatočne súhlasil s výškou splátok po 15,-eur mesačne a tiež posúdi dopad prípadného povolenia splátok na situáciu žalobcu majúc na zreteli možnosť rozhodnúť aj spôsobom, že pri nedodržaní čo i len jednej splátky sa stane splatným celý zvyšok dlhu. Vo vzťahu k zrušeniu výroku o trovách konania odvolací súd konštatoval, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd zvažoval pri rozhodovaní o trovách konania aplikáciu § 257 CSP, hoci to bolo jeho povinnosťou.
7. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí zo dňa 21.05.2025 a s poukazom na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP súd výzvou zo dňa 12.06.2025 vyzval žalovaného na oznámenie a preukázanie, či má pravidelný a stabilný zdroj príjmu, ak áno, aká je jeho výška a aké sú jeho osobné a majetkové pomery. Výzva bola žalovanému doručená dňa 16.06.2025. Na túto nereagoval.
8. Súd preto vykonal vlastné šetrenia majetkových pomerov žalovaného, a to lustráciou v sociálnej poisťovni a súčinnosťou s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a peňažnými ústavmi. Taktiež v Informačnom systému Súdny manažment zisťoval, či na tunajšom súde nie je vedené iné súdne konanie, v ktorom by žalovaný vystupoval v pozícii žalobcu.
9. Takýmto spôsobom súd zistil, že žalovaný je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 60,-eur mesačne. Zároveň je mu ako náhradnému rodičovi vyplácaný opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti vo výške 220,-eur mesačne a náhradné výživné na dieťa vo výške 38,92 eur mesačne. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Taktiež je poberateľom starobného dôchodku vo výške 452,70 eur mesačne. Takže celkový jeho príjem je mesačne vo výške 771,62 eur. Súdu nie sú známe mesačné výdavky žalovaného, keďže žalovaný, napriek tomu, že mu bola výzva súdu na dokladovanie jeho majetkových pomerov riadne doručená, na túto nereagoval a svoje tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žiadnym spôsobom neobhájil. V záujme spravodlivého posúdenia okolností pre prípadné povolenie splátok žalovanému však súd zohľadnil tú skutočnosť, že žalovaný nesporne vynakladá mesačne výdavky na stravu a domácnosť, preto súd pri určení tejto sumy predpokladaných mesačných výdavkov na stravu a domácnosť vychádzal zo sumy životného minima, ktorá je k 01.07.2023 v sume 268,88 eur na jednu plnoletú fyzickú osobu (súd nemá vedomosť, či so
žalovaným žije v spoločnej domácnosti iná plnoletá alebo maloletá osoba). Disponibilný mesačný príjem žalobcu teda predstavuje 502,74 eur.
10. S poukazom na vyššie uvedené, pri zohľadnení výšky dlhu 59,10 eur s príslušenstvom, skutočnosť, že žalovaný bol ohľadne preukazovania svojich majetkových pomerov nečinný, hoci ho súd na preukázanie tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie vyzýval a žalovaný si výzvu riadne prevzal a navrhovanú možnosť splatenia prisúdenej sumy v splátkach vo výške 15,-eur mesačne, súd v zmysle § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 15,-eur splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne tento rozsudok právoplatnosť. Z dôvodu nečinnosti žalovaného v preukazovaní jeho majetkových pomerov a z dôvodu, že žalovaný si svoje povinnosti z poistnej zmluvy neplnil od počiatku, súd zároveň rozhodol tak, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne splatným. Uvedené žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany žalovaného dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 21.05.2025 najskôr zvažoval, či nie sú splnené podmienky pre použitie § 257 CSP, avšak v tomto konkrétnom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol.
15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky platenia a náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozn. nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany (spis. zn.2Cdo/102/2017).
16. V danom prípade bolo dôvodom podania žaloby to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 10.06.2019. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy
už od počiatku, keď neuhradil žalobcovi poistné ani za prvé poistné obdobie. Preto poistná zmluva zanikla dňom 01.02.2020. Žalovaný v konaní netvrdil, že by žiadal žalobcu o zníženie splátok, resp. ho akýmkoľvek spôsobom upozornil na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu a neschopnosť uhrádzať jednotlivé splátky poistného. Žalovaný reagoval až na výzvu žalobcu na úhradu dlžného poistného po zániku poistnej zmluvy a žiadal spätné zrušenie poistnej zmluvy, pričom počas celého konania poukazoval v podstate len na to, že žiadal žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy, hoci sa tak stalo až potom, čo z dôvodu neplatenia poistného zanikla a nachádza sa v nepriaznivej finančnej situácii. Keď však súd žalovanému dal možnosť, aby svoje majetkové pomery preukázal, a tým dosiahol pre seba priaznivejšie rozhodnutie, na výzvu súdu nereagoval.
17. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že pokiaľ by žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, došlo by z jeho strany k neúmernému zvýhodneniu žalovaného na úkor žalobcu, ktorý žalovanému vyšiel v ústrety a sám navrhol, aby žalobca uhradil dlžnú sumu v splátkach. Preto súd rozhodol tak, že ustanovenie § 257 CSP na daný prípad nepoužije a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP) v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).