Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/34/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01 Snina, IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Poľovnícka spoločnosť Žiarec, so sídlom P.O.BOX 52, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 42 221 277, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12552/2025-6.1, č. záznamu: 20086/2025 zo dňa 10. apríla 2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 6. júna 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 6. júna 2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12552/2025-6.1, č. záznamu: 20086/2025 zo dňa 10. apríla 2025, ktorým žiadateľovi Poľovníckej spoločnosti Žiarec, so sídlom P.O.BOX 52, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 42 221 277 (ďalej len „PS Žiarec“) povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na usmrtenie deviatich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach A., B. C. D. D., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia, a to vo vymedzených zónach podľa mapových príloh napadnutého rozhodnutia, ktorých lomové body sú vymedzené GPS súradnicami. Zároveň správny orgán povolil výnimku zo zakázaných činností podľa na držanie a prepravu deviatich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v súlade s predchádzajúcou výnimkou.

2. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že jedným z dôvodov, na základe ktorého možno priznať žalobe odkladný účinok, je aj hrozba závažných škôd na životnom prostredí. Na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k neopodstatnenému usmrteniu jedincov medveďa hnedého, ktorý je prísne chráneným druhom živočícha. Zároveň je opodstatnená obava, že tým môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého, osobitne vo vzťahu k územiu európskeho významu NATURA 2000 (Veľká Fatra – SKUEV0238). Zároveň môže byť rozhodnuté o predĺžení platnosti napadnutého rozhodnutia, čo rovnako odôvodňuje zásah súdu v podobe priznania odkladného účinku. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho informácií zatiaľ nedošlo k usmrteniu jedincov medveďa hnedého na podklade napadnutého rozhodnutia. Zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, je nezvratný, preto je podľa žalobcu namieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žaloby. Dňa 31.

decembra 2025 zaniká platnosť rozhodnutia a ide o najneskorší možný termín na usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že má za to, že žalobca v danej otázke neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko relevantným spôsobom nepreukázal existenciu hrozby spočívajúcej vo vzniku závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. nepreukázal existenciu reálneho vplyvu, ktorý môže napadnuté rozhodnutie mať na životné prostredie, ktoré je v danej veci predmetom, resp. súčasťou verejného záujmu. Žalovaný tak navrhol správnemu súdu, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že má za to, že priznanie odkladného účinku je naopak v rozpore s verejným záujmom, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov, z dôvodu narastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s medveďom hnedým v intraviláne obce, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, nakoľko (synantropné) jedince tohto druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom.

5. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) vyhodnotila a evidovala za obdobie od 1. januára 2024 do 24. októbra 2024 v nasledovných katastrálnych územiach: E., A., A. F., B. a D. D. až 622 hlásení o výskyte medveďa hnedého. V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že viaceré výskyty obyvatelia obcí z rôznych dôvodov nenahlasujú. Veľká väčšina vyššie uvedených hlásení je práve z intravilánu obcí. Vyššie uvedené zaznamenané hlásenia dokazujú, že je výskyt jedincov medveďa hnedého v intraviláne obce Mošovce a jeho okolí pravidelný, pričom tieto jedince schádzajú až k ľudským obydliam na dennej až týždennej báze. Správa Národného parku Veľká Fatra (ďalej len „SNP VF“) v odbornom stanovisku uviedla, že v roku 2024 v poľovnom revíri Žiarec eviduje nebezpečné situácie v intravilánoch predmetných obcí a mesta, kde jedince tejto šelmy boli pozorované predovšetkým vo večerných a nočných hodinách, avšak nie je výnimkou aj ich výskyt počas dňa v ktorúkoľvek hodinu. Najčastejší výskyt tohto druhu bol zaznamenaný v areáloch miestnych poľnohospodárskych družstiev a farmách, cintorínoch, zberných dvoroch, vyskytujúcej sa zelene v obci, ale aj na miestnych komunikáciách, detskom ihrisku, futbalovom ihrisku, záhradách a aj v okolí rodinných domov. Taktiež bolo zaznamenané, že jedince medveďa hnedého prekonávajú prekážky v blízkosti rodinných domov ako napríklad plot, a tým dokážu preniknúť k obývaným domom a do ich záhrad. Na týchto miestach sa zdržiavajú aj zraniteľné osoby ako sú deti, dôchodcovia a ťažko zdravotne postihnutí, ktorí nedokážu pohotovo reagovať a vyhodnotiť v rýchlosti náhle vzniknutú situáciu.

6. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný dodal, že ministerstvo v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že od roku 2000 zranili medvede na Slovensku viac ako 117 ľudí. Za 16 rokov (od.1. januára 2000 do 31. decembra 2016) došlo na Slovensku k 54 útokom medveďa hnedého na človeka a len za obdobie posledných osem rokov (od 1. januára 2017 do 31. marca 2025) došlo až k 63 útokom na človeka, z toho k štyrom s následkom smrti. Za rok 2024 (stav k 31. decembru 2024) eviduje ŠOP SR 18 útokov, ktoré skončili zranením človeka, z toho dva útoky skončili usmrtením človeka (15. marca 2024, Demänovská Dolina a 5. októbra 2024, Hybe). V roku 2025 (stav do konca marca) zatiaľ bolo zaznamenaných sedem útokov vrátane jedného smrteľného (30. marca 2025, Detva). Žalovaný ďalej v tejto súvislosti zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo súčasne vydané v súlade s § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody, podľa ktorého výnimku podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody možno povoliť, ak je vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného predpisu.

7. Ministerstvo pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo z odborného stanoviska SNP VF, ktorá je podľa odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny zabezpečujúcou úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov, na území národného parku a jeho ochranného pásma, ako aj v ďalšom území vymedzenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým sa ustanoví územná pôsobnosť správy národného parku. SNP VF zároveň pri vypracovaní odborného stanoviska postupovala v úzkej súčinnosti so ŠOP SR. V odbornom stanovisku SNP VF boli vyhodnotené všetky podstatné náležitosti potrebné pre posúdenie opodstatnenosti povolenia výnimky z druhovej ochrany na danú činnosť. SNP VF v odbornom stanovisku uviedla, že odporúča ministerstvu povoliť pre žiadateľa výnimky zo zakázaných činností z druhovej ochrany, a to na usmrtenie deviatich jedincov medveďa hnedého a ich následnú držbu a prepravu za

dodržania podmienok uvedených v predmetnom odbornom stanovisku, ktoré boli premietnuté do výroku napadnutého rozhodnutia. Zároveň ministerstvo v napadnutom rozhodnutí zohľadnilo aj skutočnosti vyplývajúce z Programu starostlivosti a z vyhlásenia mimoriadnej situácie. S poukazom na uvedené má žalovaný za zrejmé, že ministerstvo v konaní dostatočne spoľahlivo zistilo relevantný skutkový stav a určilo podmienky vykonávania činnosti (určenie buffer zóny, individualizácia jedincov atď.), čím minimalizovalo vznik negatívnych dôsledkov na životné prostredie na najnižšiu možnú mieru, v dôsledku čoho považuje žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa potreby uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti za postavenú na hypotetickom a nepodloženom základe. Žalovaný v tejto súvislosti ďalej poukázal na právny názor vyjadrený v Analýze vybraných aspektov fungovania a výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, VIA IURIS 2020, z ktorého vyplýva, že: „Všetky existujúce definície princípu predbežnej opatrnosti sa zhodujú v základných znakoch, resp. prvkoch, ktoré princíp predbežnej opatrnosti tvoria: (i) princíp predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného prostredia, či ľudského zdravia; (ii) riziko uvedené v bode (i) musí mať svoje základy v nejakej forme vedeckej analýzy, nemôže ísť iba o nepodložené špekulácie alebo varovanie, zároveň však existencia takéhoto rizika nie je úplne vedecky preukázaná a potvrdená; (iii) aby sa jednalo o princíp predbežnej opatrnosti, jeho aplikácia vo forme konkrétnej intervencie či regulácie musí nastať ešte pred vznikom akejkoľvek ujmy či škody, a zároveň i pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, či nie je škodlivá; (iv) intervencia či regulácia uvedené v bode (iii) by mali byť proporcionálne voči potenciálnemu riziku, a teda je nežiaduce, aby aplikácia princípu predbežnej opatrnosti viedla k závažnejšiemu následku, ako tomu ktorému mala zabrániť.“

8. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v . Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis; v ostatných prípadoch má odkladný účinok len na základe rozhodnutia správneho súdu za podmienok stanovených .

12. v SSP vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je teda návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že:

- okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok;

- zároveň priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok.

13. Prvým dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci:

- v závažnej ujme,

- v značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- v závažnej ujme na životnom prostrední, prípadne

- v inom vážnom nenapraviteľnom následku.

14. Je nespochybniteľné, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu deviatich jedincov medveďa hnedého, v prípade jej realizácie, má jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Z uvedeného dôvodu sa správny súd v tejto časti stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú.

15. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

16. Žalobca k splneniu uvedenej podmienky uviedol len veľmi stručné vyjadrenie o tom, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, avšak svoje tvrdenie už ďalej nerozvinul, resp. nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom.

17. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že aj Okresný úrad Turčianske Teplice, zastúpený prednostkou Mgr. Marianou Ballovou, vyhlásil podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v katastrálnych územiach E., A. C. B. C. D. D. dňa 12. júla 2024 mimoriadnu situáciu listom č. OU-TR-OKR-2024/000336-023 podľa . Účelom je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa je mimoriadnou udalosťou aj stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia.

18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Turčianske Teplice vyhodnotil situáciu v príslušnom okrese, ako stav, keď je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Správny súd aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj úplnú absenciu argumentácie žalobcu o tom, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nepovažoval splnenie druhej podmienky na priznanie odkladného účinku za preukázané.

19. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku, keďže ide o jeho povinnosť tvrdenia. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že iba všeobecné skonštatovanie, že odkladný účinok nebude v rozpore s verejným záujmom, nepredstavuje dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe, a to predovšetkým po zohľadnení vyhlásenej mimoriadnej situácie podľa .

20. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v preukázaní, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, návrhu žalobcu nevyhovel, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

21. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa iba preukázaním existencie podmienok podľa § 185

. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak (napr. uznesenia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18. októbra 2023, sp. zn. zo dňa 23.októbra 2023, sp. zn. zo dňa 18. januára 2024, sp. zn. zo dňa 8. januára 2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 25. mája 2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. marca 2024, a pod.). Z uvedeného vyplýva, že argumenty žalobcu súvisiace s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia sú v štádiu rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby bez právneho významu, budú totiž predmetom meritórneho preskúmavania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).