Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-36-2025.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Subarea
8C/36/2025
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: G. H. F., I. J. X, XXX XX F., IČO : 36 182 672, právne zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r.o., Těšňov 1/1059, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r.o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 53 650 441, o náhradu nemajetkovej ujmy 12.000,- eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyslovuje, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nie je dôvodný.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom
o d ô v o d n e n i e :
1. Predmetom sporu je návrh žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 12 000 €, spôsobenej nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti v Nemocnici AGEL Krompachy s.r.o. Dňa 7.6.2022 žalobkyňa ako prvorodička porodila zdravú dcéru. Pôrod prebehol bez komplikácií. Pri prepustení z nemocnice (11.6.2022) však sonografické vyšetrenie odhalilo zvyšky v brušnej dutine. Napriek tomu bola žalobkyňa prepustená domov bez informácie o nutnosti kontroly do 3 dní. Túto informáciu obdržala len jej gynekologička, nie ona osobne. Dňa 29.6.2022 žalobkyňa začala masívne krvácať a bola hospitalizovaná. Napriek jej žiadosti nebola privolaná primárka oddelenia MUDr. Lukáčová. Kyretáž vykonala službukonajúca lekárka MUDr. Tkachuk, pričom zákrok bol označený ako „banálny“. Žalobkyňa počas krvácania upadla do bezvedomia a musela podstúpiť transfúziu. Histologický nález potvrdil zvyšky placenty – nedostatočná evakuácia po pôrode. Po zákroku sa u žalobkyne vyvinul Ashermanov syndróm – zrasty v maternici, ktoré bránia menštruácii a plodnosti. Diagnózu potvrdil K. L. M. z Východoslovenského onkologického ústavu a následne aj prof. MUDr. Michal Mára, CSc. v Prahe. Žalobkyňa podstúpila dve hysteroskopie (máj a september 2024), no umelé oplodnenie bolo neúspešné. Žalobkyňa tvrdí, že pochybenie nastalo už pri prepustení z nemocnice bez adekvátneho ošetrenia. Kyretáž bola vykonaná nešetrne, čo viedlo k vážnym zdravotným následkom, vrátane možnej neplodnosti. Psychický stav žalobkyne sa výrazne zhoršil. Napriek pokusom o mimosúdne vyrovnanie, žalovaný nereagoval. Žalobkyňa podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (8.1.2025) a trestné oznámenie na PZ (14.1.2025), no bez odozvy.
2. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá postupom non lege artis. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/81/2014, podľa ktorého sa správnosť lekárskeho postupu posudzuje ex ante, teda podľa poznatkov dostupných v čase zákroku. Pri
pôrode žalobkyne dňa 7.6.2022 bol zvolený štandardný konzervatívny postup pri čiastočne retinovanej placente – podanie injekcie po kontrolnej sonografii (11.6.2022). Žalobkyňa bola následne prepustená s tým, že nemocnica zaslala „Správu o rodičke“ jej obvodnej gynekologičke s pokynom na kontrolu do 3 dní. Žalobkyňa bola o kontrole ústne informovaná. Kyretáž vykonaná 29.6.2022 bola nevyhnutná a život zachraňujúca. Zákrok prebehol bezodkladne, v súlade s odbornými štandardmi. Označenie zákroku ako „banálneho“ sa vzťahovalo na jeho rutinný charakter, nie na jeho závažnosť. K vzniku Ashermanovho syndrómu žalovaný uvádza, že ide o známu komplikáciu po kyretáži, ktorá sa môže vyskytnúť aj pri správne vykonanom zákroku. Rok trvajúce kojenie spôsobilo laktačnú amenoreu, čo sťažilo včasnú diagnostiku syndrómu. Nie je preukázané, že zdravotný stav žalobkyne je výlučne následkom konania žalovaného. Žalobkyňa pred pôrodom (4.6.2022) aj pred kyretážou (29.6.2022) podpísala informované súhlasy, v ktorých bola poučená o rizikách vrátane ponechania placenty, nutnosti revízie maternice, vzniku zrastov, či trvalých následkov. Tieto riziká sú bežné aj pri lege artis postupoch. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním nemocnice a vznikom syndrómu. Tvrdenie o nemožnosti ďalšieho otehotnenia je nepodložené. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že zákrok bol vykonaný lege artis. K. L. M. z Východoslovenského onkologického ústavu jednoznačne diagnostikoval Ashermanov syndróm ako následok nesprávne vykonanej kyretáže. V dôsledku toho musela žalobkyňa podstúpiť dve hysteroskopie. Prepustenie žalobkyne z nemocnice dňa 11.6.2022 napriek sonografickému nálezu zvyškov placenty považuje žalobkyňa za zásadné pochybenie. Ak by bola ponechaná na pozorovanie, mohlo sa predísť masívnemu krvácaniu a invazívnemu zákroku. V ošetrovateľskej správe z 11.6.2022 nie je žiadna zmienka o náleze v brušnej dutine. Žalobkyňa bola odoslaná do domácej liečby s pokynom na kontrolu až po šestonedelí, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného. Žalobkyňa ďalej uvádza, že dňa 14.1.2025 podala trestné oznámenie, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-73/1-VYS-SN-2025. Dňa 6.6.2025 bol do konania pribratý znalec MUDr. Jozef Poch, ktorý má posúdiť odborné otázky týkajúce sa prípadu. Žalobkyňa trvá na tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s odbornými štandardmi a že následky, ktoré utrpela, sú priamym dôsledkom pochybenia žalovaného.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že výslovne odmieta tvrdenie žalobkyne, že kyretáž bola vykonaná non lege artis. Žalobkyňa nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by takýto postup potvrdzoval. Správa MUDr. Gabriela Tótha posudzuje stav žalobkyne ex post, teda s odstupom času a na základe už vzniknutých následkov, čo nepostačuje na preukázanie nesprávneho postupu v čase zákroku. Kyretáž bola vykonaná invazívne z dôvodu akútneho krvácania, čo si vyžadovalo neodkladný zásah. Žalobkyňa navyše podpísala informovaný súhlas, v ktorom bola poučená o rizikách vrátane možných následkov. Dobrovoľným podpisom súhlasu si bola vedomá rizík a rozhodla sa zákrok podstúpiť. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis, v súlade s aktuálnymi poznatkami medicíny. Inštrumentálna revízia dutiny maternice sa indikuje len pri akútnych stavoch, ako je masívne krvácanie. Vykonanie zákroku bolo primerané klinickému stavu žalobkyne. K ošetrovateľskej správe z 11.6.2022 žalovaný uvádza, že ultrazvukový nález bol zaznamenaný a následne riešený farmakologicky. V tom čase nebol dôvod na okamžitú chirurgickú intervenciu. V prípade retinovaných zvyškov placenty je štandardným postupom najskôr konzervatívna liečba, pričom chirurgický zákrok sa indikuje len pri zlyhaní tejto liečby alebo pri akútnych komplikáciách. Žalovaný poukazuje na odborné poznatky o výskyte Ashermanovho syndrómu ako známej komplikácie po kyretáži, ktorá sa môže vyskytnúť aj pri správne vykonanom zákroku. Riziko vzniku syndrómu je známe a bolo súčasťou poučenia v informovanom súhlase. Na základe uvedeného žalovaný rozporuje nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj výšku požadovanej sumy, a navrhuje žalobu zamietnuť.
5. Po začatí pojednávania, žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť.
6. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Podľa § 146 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Späťvzatie žaloby predstavuje prejav autonómnej vôle žalobkyne ako dominus litis, ktorá má právo procesnými úkonmi ovplyvňovať priebeh a smerovanie súdneho konania. Civilný sporový poriadok umožňuje späťvzatie návrhu na začatie konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa ako výlučná nositeľka práva na náhradu nemajetkovej ujmy zobrala žalobu v celom rozsahu späť.
10. Tento prejav jej dispozičného oprávnenia bol urobený slobodne, vážne a bez známok účelovosti či zneužitia procesných práv, avšak urobila ho až po začatí pojednávania. Z uvedeného dôvodu vyzval súd žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby žalobkyňou súhlasí.
11. Žalovaný vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, avšak neuviedol žiadny vážny dôvod, ktorý by bránil zastaveniu konania. Jeho argumentácia, že nesúhlasí so zastavením konania, pretože má právny záujem na meritórnom rozhodnutí ( rejme z dôvodu toho, že takéto rozhodnutie by vytvorilo prekážku veci rozhodnutej), nie je relevantným dôvodom na to, aby súd späťvzatie žaloby žalobkyňou nepripustil.
12. Dôkazné bremeno preukázania vážnych dôvodov nesúhlasu so zastavením konania nesie žalovaný. Jeho subjektívne presvedčenie, bez predloženia konkrétnych dôkazov, nepostačuje na nepripustenie späťvzatia žaloby. V predmetnej veci by totiž hypotetické rozhodnutie v prospech žalovaného nevytváralo prekážku, pre ktorú by žalobkyňa v budúcnosti nemohla uplatniť na súde nový nárok založený na odlišných skutkových okolnostiach. Identita strán sporu sama osebe nezakladá prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ absentuje totožnosť predmetu konania a skutkového základu. Pokiaľ by pokračovanie v konaní malo byť nevyhnutné z dôvodu ochrany dobrého mena alebo vytvorenia precedensu, uvedené dôvody nemajú v právnom poriadku oporu. Civilné sporové konanie neslúži na deklaratórne očistenie reputácie ani na vytváranie precedensov v prípadoch, kde žalobkyňa už nárok neuplatňuje.
13. Súd pri posudzovaní prípustnosti späťvzatia žaloby prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu, a to povahu uplatňovaného nároku, právne a faktické dôsledky zastavenia konania, vzťahy medzi stranami sporu, mieru ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalovaného, absenciu verejného záujmu a dospel k záveru, že pokračovanie konania by bolo nehospodárne, neúčelné a v rozpore s princípom procesnej ekonómie.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje späťvzatie žaloby žalobkyňou za procesne prípustné, keďže neexistuje vážny dôvod, ktorý by zastaveniu konania bránil.
15. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby, trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy konania vznikli. Je teda povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu za zastavenie konania.
18. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, súd konštatuje, že z procesného hľadiska zapríčinila zastavenie konania práve žalujúca strana.
19. Súd u žalobkyne nezistil dôvody na uplatnenie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalovanému. O výške priznaných trov konania žalovanému súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.