Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-450-2015.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/450/2015
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar.XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX o vymoženie 1000 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, PhD, súdneho exekútora, Exekútorský úrad Bratislava, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 7Er/450/2015 – 14 takto
r o z h o d o l :
I. Exekučné konanie zastavuje.
II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2015 domáhal od povinného vymoženia sumy 1000 eur.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 7Er/450/2015 – 14 zo dňa 27.07.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol na základe rozhodcovskej zmluvy rozsudok zo dňa 27.11.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR14049/2014. 4. Exekučný súd považoval rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v dôsledku čoho dospel k záveru, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je rozhodcovský rozsudok uplatnený ako exekučný titul v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd v súlade s § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
4. Pokiaľ ide o posúdenie otázky príslušnosti odvolacieho súdu na rozhodnutie o odvolaní, je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), keďže v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ustanovenia § 374 odsek 4 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa článku 142 odsek 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového súdu bol účinný Občiansky súdny poriadok (do 30.6.2016), ktorý ustanovoval možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, súd posúdil toto odvolanie ako sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v zmysle § 239 ods. 1 CSP v spojení § 470 ods. 1 a 2 CSP, ktorý platí aj na konanie začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa ust. § 239 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa ust. § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa ust. § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Súd lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že povinný zomrel XX. XXXXXXX XXXX vo Vranove nad Topľou. Z pripojeného dedičského spisu sp.zn. 4D/270/2015 súd zistil, že konanie o dedičstve bolo zastavené pretože po poručiteľovi neostal žiadny majetok.
14. Podľa § 61 a § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
18. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
20. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
21. Smrťou povinného uložená povinnosť zásadne nezanikne, nakoľko ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov – dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok, čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu oprávneného alebo povinného. V predmetnej exekúcii sa na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vymáhala peňažná povinnosť. Povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené pre bezmajetnosť. Dlh povinného neprešiel na žiadneho dediča. Smrťou povinného zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, na jeho miesto nenastúpil žiaden dedič, čím došlo k vzniku neodstrániteľnej prekážky konania, strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd vo veci ďalej konať ( neexistencia povinného). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonne ustanovenia súd exekučné konanie v zmysle § 9a Exekučného poriadku a § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil. Z rovnakého dôvodu nebolo možné konať ani o podanej sťažností/ odvolaní, nakoľko nie sú dané procesné podmienky pre konanie. Toto konanie nebolo možné zastaviť podľa Exekučného poriadku pre bezmajetnosť, nakoľko exekúcia sa ešte nezačala, pretože poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané.
22. Súdny exekútor si žiadal priznať trovy za spísanie návrhu do zápisnice a poštovné vo výške 19,70 eur plus DPH.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Podľa § 197 exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
25. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
28. Z § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
29. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (ust. § 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa ust. § 203 ods. 1 tohto zákona je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného alebo nedostatok majetku povinného (ust. § 203 ods. 1, 2 uvedeného zákona. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný zomrel po začatí konania, nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by prešiel na dedičov a preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.
30. Podľa § 262 CSP o výške trov exekútora rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konč samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.