Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/106/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., právne zastúpená: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, H., toho času bytom I. X, D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 30.09.2025 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Maloletého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi navrhla uložiť povinnosť platiť výživné 440 eur mesačne a taktiež navrhla upraviť styk dieťaťa s otcom. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností určil styk maloletého s otcom (v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla totožný rozsah styku ako v návrhu vo veci samej).

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil z konania sp. zn. na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

2. Vo svojom návrhu uviedla, že rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností nevedia dohodnúť. Vo veci maloletého doposiaľ nebolo vedené žiadne súdne konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Otehotnenie matky bolo pre otca prekvapivé, avšak rodičia sa dohodli, že sa budú snažiť vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Dieťa je od narodenia v starostlivosti matky. Otec už od narodenia A. pravidelne navštevoval dieťa v domácnosti matky, avšak nikdy nebol v starostlivosti samostatný. Styk sa realizoval v domácnosti matky, alebo v blízkosti jej bydliska, najčastejšie na priľahlom ihrisku. Požiadavky otca na styk so synom boli spravidla s dvoj - troj hodinovým predstihom, niekedy meškal, niekedy stretnutie zrušil alebo vrátil dieťa výrazne skôr ako bolo dohodnuté. Otec bol so synom 3 až 4-krát do týždňa, v rozsahu 2 až 3 hodín. Matka postupom času vzniesla požiadavku, aby bol styk predvídateľný, stanovenie hraníc zhoršilo vzťah rodičov. Otcovo správanie nadobudlo absurdné rozmery. Matku atakuje množstvom SMS. Ak mu nevyhovie, niekoľko hodín sedáva pred jej bydliskom a čaká na ňu, vyzváňa na zvonček, atakuje ju telefonátmi a SMS, vyhráža sa políciou, neodkladnými opatreniami a radami od právnikov. Matka to už vníma ako obťažovanie. Jeho správanie má psychotický charakter, ráno ju obviňuje, poobede jej po kuriérovi posiela kytice. Matka však iba žiada predvídateľné rozdelenie starostlivosti. Maloletý A. má otca rád, teší sa na neho, aj otec má syna rád. Prvé prenocovanie u otca sa uskutočnila iba nedávno, dňa 16.09.2025. Matka je podnikateľka, živnostníčka, predmetom jej podnikania sú kozmetické služby. Otec

nemá stabilné miesto výkonu práce, pracuje v rôznych častiach Slovenska, najčastejšie na východnom Slovensku pri Sobranciach, v Bratislave pracoval cca. 15 dní v mesiaci, predmetom jeho podnikania je reštaurovanie umeleckých predmetov. Otec si prenajíma byt v D., ktorý používa tiež ako ateliér na reštaurovanie umeleckých predmetov, v priestore sú chemické výpary, ktoré sú škodlivé. Maloletý chodí do jaslí na D. XX/X, F.. Otec od jari 2025 prispieva matke na výživu syna 400 eur. Od 16.09.2025 sa styk otca so synom rozšíril nepravidelne o prespanie v rozsahu jednej noci. Najväčší problém je očakávanie otca, že dieťa mu bude dostupné vždy keď o to požiada. Otec čakáva pred bydliskom matky, doslovne sedí na lavičke pred panelákom. Matka sa bojí, či jej dieťa nevytrhne z ruky. Matka podporuje styk dieťaťa s otcom, požaduje však predvídateľnú úpravu. Napríklad prvé prenocovanie syna u otca sa udialo tak, že matke uviedol, že si dieťa ponechá. Keď matka chcela ísť so synom na dovolenku do zahraničia, otec sa vyhrážal, že sa obráti na príslušné letisko, aby zabránil jej odletu s dieťaťom. Matka neodopiera styk otcovi, požaduje iba precizované a predvídateľné stretávanie otca s dieťaťom. Termíny styku sú dennodennou témou rozhovorov rodičov. Ak mu matka nevyhovie, obviňuje ju, že mu bráni v starostlivosti o syna. Správanie otca má gradujúci charakter, miestami dosahuje extrémy. V posledných týždňoch došlo k zvýšeniu kontaktov a to predovšetkým prespávaním syna v bydlisku otca v rozsahu jednej noci. Úprava styku formou neodkladného opatrenia podľa navrhovateľky zabezpečí pokojnejšiu atmosféru, súčasný stav nie je pre psychiku dieťaťa vhodný. Na strane otca nedôjde k negatívnej zmene, naopak rozsah jeho styku s dieťaťom bude širší ako doteraz. Preto navrhla upraviť styk otca s maloletým nasledovne: párny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom týždni v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., v nepárnom týždni od soboty 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod., zároveň navrhla upraviť osobitne vianočné sviatky.

3. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, s prílohami návrhu, so spismi týkajúcimi sa maloletého dieťaťa, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sú rodičia - otec G. B., nar. XX.XX.XXXX a matka C. D., nar. XX.XX.XXXX.

5. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby súd zistil, že maloletý odo dňa 02.06.2025 navštevuje detské jasle na adrese D. XX/X, F..

6. Matka ako prílohu k návrhu predložila rozsiahlu komunikáciu medzi rodičmi ohľadom styku otca s dieťaťom.

7. Dňa 14.10.2025 sa na tunajšom súde uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov. Na stretnutie sa dostavila matka, právna zástupkyňa matky a kolízny opatrovník. Otec sa telefonicky a emailovo ospravedlnil, nakoľko do dňa 25.10.2025 bude odcestovaný a nemôže sa zúčastniť stretnutia na súde v Bratislave. Právna zástupkyňa matky na stretnutí uviedla, že trvajú na návrhu na neodkladné opatrenie. Poukázala na to, že otec si dieťa vzal v piatok 10.10.2025 s tým, že ho matke vráti v sobotu 11.10.2025, avšak dieťa nevrátil a oznámil matke, že si ho nechá 2 týždne a vráti ho 25.10.2025. Matka okrem iného uviedla, že s otcom od 10.10.2025 komunikuje, otec posiela matke fotky maloletého, že je v poriadku, dňa 12.10.2025 matka aj telefonovala s maloletým. Na otázku koordinátorky, či je život alebo zdravie dieťaťa ohrozené, matka uviedla, že nie, dúfa, že nie.

8. Dňa 17.10.2025 matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým sa domáhala, aby otec bol povinný odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matky a aby bol maloletý dočasne zverený matke. Konanie sa vedie na tunajšom súde pod spisovou značkou .

9. Podľa (ďalej len "") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa (ďalej len "") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.).

18. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v , nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

19. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami účastníkov konania o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Predmetným návrhom sa matka domáha úpravy styku maloletého A. s otcom formou neodkladného opatrenia. Argumentovala tým, že rodičia sa nevedia dohodnúť na presnej úprave stretávania sa otca s dieťaťom, pričom otec vyžaduje styk veľmi nepredvídateľne, čo vedie ku konfliktom medzi rodičmi.

21. K návrhu matky na úpravu styku otca s dieťaťom (prostredníctvom neodkladného opatrenia) súd uvádza, že ide o právo rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej starostlivosti. O úpravu styku sa môže uchádzať otec, v prípade, že by mu bolo v styku bránené (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 07.06.2019).

22. Po preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, a preto ho súd zamietol. Matka podľa návrhu nemá v úmysle brániť otcovi v styku, pretože si uvedomuje jeho rolu v živote maloletého. Na druhej strane však vzhľadom na nemožnosť dohody navrhla upraviť dočasne styk otca, aby sa zredukovali prípadné konflikty medzi rodičmi. Súd v tomto štádiu konania nedisponuje dostatočnými podkladmi o možnostiach otca stretávať sa s maloletým tak, ako to navrhuje matka. Taktiež nemožno dočasne nariadiť styk otca s maloletým, ak existujú pochybnosti, či sa styk bude v stanovenom čase vôbec realizovať. Súd nespochybňuje právo otca na styk s maloletým, je však na otcovi, aby v prípade potreby dočasnej úpravy styku podal návrh, z ktorého bude dostatočne zrejmé, že je schopný sa v súdom stanovenom čase s maloletým stretávať a má o to záujem. Styk otca s maloletým nie je možné upraviť iba podľa toho, čo tvrdí v návrhu matka. Súd pre širšie objasnenie dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie sa nenariaďuje v čase, keď nedochádza k ohrozeniu alebo porušeniu právneho vzťahu. V zásade styk otca s maloletým dieťaťom by bol ohrozený, alebo porušený za predpokladu, ak matka otcovi odopiera styk s dieťaťom. Pokiaľ sa rodičia nevedia o styku otca s maloletým dohodnúť, je dôvodné, aby prípadne takýto návrh podal otec, ktorému z právneho vzťahu vzniká oprávnenie styku.

23. Súd vychádzal zo zásady, že úprava styku rodiča s dieťaťom má byť v prvom rade výsledkom dohody rodičov. Ak sa rodičom nedarí dohodu dosiahnuť, potom prichádza do úvahy autoritatívne rozhodnutie súdu. Neodkladné opatrenie však predstavuje výnimočný zásah do právneho postavenia účastníkov konania. V danom prípade nebol zistený postoj otca k navrhovanej úprave styku, teda nie je známe, či mu takto navrhovaný režim vyhovuje, ani to, či s ním súhlasí. Bez vyjadrenia otca nie je možné posúdiť všetky relevantné skutočnosti, vrátane doterajších kontaktov dieťaťa s otcom, ich frekvencie, dĺžky, kvality, ako aj reálnych časových a pracovných možností otca vo väzbe na realizáciu styku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v súčasnom štádiu konania nie je vhodné upravovať styk autoritatívne formou neodkladného opatrenia a z uvedených dôvodov, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Súd považuje za potrebné pripomenúť obom rodičom, že výkon ich rodičovských práv a povinností musí byť vždy vedený v duchu rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Tento záujem nemožno napĺňať vzájomným obviňovaním, sledovaním, vyhrocovaním konfliktov, či jednostrannými zásahmi do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Najlepší záujem dieťaťa si vyžaduje, aby rodičia dokázali medzi sebou riadne a konštruktívne komunikovať, koordinovať postupy vo veciach každodenného života maloletého a dospieť aspoň k čiastočným dohodám tam, kde úplná zhoda nie je možná. Rodičovstvo nie je súťaž, v ktorej jeden z rodičov "získava" dieťa na úkor druhého, ale spoločná zodpovednosť, ktorá sa prejavuje vzájomným rešpektom, spoluprácou a schopnosťou uprednostniť psychickú pohodu dieťaťa pred vlastnými emóciami a spormi. Súd osobitne zdôrazňuje, že akékoľvek konanie rodičov, ktorým sa vytvára napätie, neistota alebo konfliktová atmosféra v prítomnosti dieťaťa, má negatívny vplyv na jeho psychický vývoj a pocit stability. Rodičia sú preto povinní zdržať sa správania, ktoré by maloletého vystavovalo stresovým situáciám, a naopak, viesť ho k pokoju, istote a k pozitívnemu vzťahu k obom rodičom.

25. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. .

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v jednom vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.