Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_106C-77-2025.pdf
PDF · 134.89 KB
Case nature
Area
Subarea
106C/77/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, E., zastúpenej právnym zástupcom: AK Petrovič s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54980682, proti žalovanému: F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. J. XXX/X, G. K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu.
II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu, a to aj sprostredkovane cez tretie osoby.
III. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nestupovať na pracovisko žalobkyne: Vyšší územný celok Trnavského samosprávneho kraja, na adrese I. H. XXXX/XX, B..
IV. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
V. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
VI. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
VII. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom zo dňa 22.9.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 23.9.2025, sa domáhala žalobkyňa vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania; 2.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko žalobkyne VÚC TTSK, so sídlom I. H. XXXX/XX, B.; 3.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému úplný zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, a to aj sprostredkovane cez tretie osoby, 4.) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným sú rodičmi už plnoletých detí L. F. G., nar. XX.X.XXXX, a F. G., nar. XX.X.XXXX. K ukončeniu spolužitia došlo medzi stranami takmer pred 20 rokmi. Následne neboli v kontakte a komunikácii, okrem nevyhnutného rozsahu komunikovania ohľadom spoločných vtedy ešte maloletých detí. Keď sa však spoločný plnoletý syn F. presťahoval k žalobkyni, a potom, ako mal určité psychické problémy a prežíval ťažšie obdobie, začal žalovaný nekontrolovane, dlhodobo a opakovane kontaktovať žalobkyňu, ktorá si žiadnu komunikáciu so žalovaným nepraje. Žalovaný nerešpektuje osobný priestor žalobkyne, ani jej integritu ako takú, a aj napriek tomu, že mu bolo výslovne žalobkyňou vyjadrené, že si kontakt nepraje, v neodbytnom, nadmernom, nevyžiadanom a obzvlášť obťažujúcom kontakte pokračuje. Napriek tomu, že spoločný syn F. má 25 rokov, a nie je potrebné, a ani dôvodné, aby žalovaný ako jeho otec za neho konal, „oboznamuje“ žalovaný žalobkyňu, že za neho „spraví všetky veci, aby bola nastolená spravodlivosť a podá trestné oznámenie“. Žalovaný sa však dokonca vyhráža aj „oboznámením VÚC“, t. j. zamestnávateľa žalobkyne, ak nebude žalobkyňa konať tak, ako si žalovaný praje. Podnetom zamestnávateľovi sa vyhrážal žalobca už aj SMS-správou 24.12.2025 (zrejme 24.12.2024 -pozn. súdu), ako aj tým, že sa bude musieť na pracovisku žalobkyňa hanbiť. Žalovaný si je teda veľmi dobre vedomý toho, ako citlivo sa vnímajú akékoľvek podnety u zamestnávateľa, a definuje tým aj svoj jednoznačný zámer, t. j. škodiť žalobkyni. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ju žalovaný obťažuje správami, e-mailmi zasielanými na jej pracovnú e- mailovú adresu, a tiež sa opakovane pokúšal aj o osobný kontakt so žalobkyňou aj na jej pracovisku. Žalovaný vo svojich e-mailoch a správach vyjadruje rôzne obvinenia, výčitky, výhrady týkajúce sa spoločných dospelých detí a žalobkyne, a tiež aj rôzne formy manipulácie. Žalobkyňa má zodpovednú a náročnú prácu, je zamestnankyňou Trnavského samosprávneho kraja, je na pravidelnej báze v kontakte aj so županom, pracuje v kancelárii predsedu, oddelenie protokolu. Žalovaný s jednoznačným zámerom škodiť žalobkyni na jej pracovisku posielal aj e-maily na jej pracovnú emailovú adresu: A.. Žalovaný sa a tiež sa aj osobne dostavil na pracovisko žalobkyne, na recepcii VÚC TTSK, I. H. XXXX/XX, B. sa dožadoval kontaktu so žalobkyňou, kde bol nepríjemný k vrátnikom, nechcel odísť, trval na tom, aby mu bol umožnený kontakt so žalobkyňou, a keď mu tento kontakt umožnený nebol, osočoval, ponižoval na mieste žalobkyňu, čím vážnym spôsobom poškodzoval jej osobnostné práva: občiansku česť a dôstojnosť, dobré meno a povesť, spôsoboval žalobkyni hanbu, urobil ju objektom ohovárania na pracovisku, narúšal dôstojnosť žalobkyne a celkovo aj miesto jej pracoviska. Na recepciu pracoviska žalobkyne sa takto dostavil konkrétne v dňoch 21.8.2025, 1.9.2025, 2.9.2025 a 3.9.2025, pričom pri poslednej takejto „návšteve“ musel byť doslovne dôrazne požiadaný vrátnikom, aby opustil priestory VÚC TTSK, pretože sa žalovaný choval neprimerane a drzo aj voči vrátnikovi.
3. Žalobkyňa v návrhu poukázala na to, že e-maily žalovaného sú dlhé, opakované, adresované jej aj v pracovnom čase, žalovaný v nich vyvíja na ňu psychický nátlak, vyhráža sa šírením týchto e- mailov nadriadeným žalobkyne a celému úradu TTSK (Trnavského samosprávneho kraja – pozn. súdu), podsúva nepravdivé skutočnosti s cieľom jej diskreditácie. Činnosť žalovaného má jednoznačný potenciál negatívne vplývať na medziľudské vzťahy žalobkyne na jej pracovisku a na jej profesionálnu reputáciu. Je nepochybné, že takéto správanie je netolerovateľné, nezákonné, že žalobkyňu psychicky vyčerpáva, znižuje jej dôstojnosť, zasahuje do jej osobnostných práv, znižuje jej schopnosť sa sústrediť a pracovať, narúša jej osobnú pohodu a zvyšuje úzkosť. Predovšetkým však vyvoláva správanie žalovaného strach žalobkyne o svoju bezpečnosť, dochádza k výrazne negatívnemu ovplyvňovaniu žalobkyne, konanie žalovaného spôsobuje žalobkyni neurotizáciu. Žalobkyňa bola nútená obrátiť sa s potrebou ochrany na políciu, dňa 1.9.2025 podala oznámenie na polícii pre trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona. Tiež bola žalobkyňa nútená požiadať IT oddelenie na svojom pracovisku o blokovanie e-mailov z e-mailovej adresy žalovaného: F., keďže jeho škodlivé emaily vykazujú znaky stalkingu. Následne bola emailová adresa žalovaného blokovaná odborom informatiky na pracovisku žalobkyne. Keďže spoločný syn F. je t. č. hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, žalovaný na žalobkyňu, keď bola syna dňa 3.9.2025 navštíviť, verbálne zaútočil pri výťahu, pričom ju znovu ponížil, znemožnil, a to aj pred cudzími osobami. Žalovaný dlhodobo nerešpektuje hranice žalobkyne, porušuje ich, zasahuje do nich, zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, vyhráža sa, má snahu poškodiť žalobkyni v jej osobnom a pracovnom živote, žalobkyňa má zo správania žalovaného dlhodobo strach, žalobkyňa je preto nútená domáhať sa ochrany svojich práv týmto návrhom.
4. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov subjektov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videla žalobkyňa v dlhodobom konaní žalovaného, smerujúceho voči žalobkyni, pre ktoré bola
nútená aj podať oznámenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré konanie je spôsobilé zanechať, aj zanechalo, výrazne negatívne následky na psychickom zdraví žalobkyne. Prirodzeným dôsledkom opakovaných útokov žalovaného, nevyžiadaných a obťažujúcich správ a e-mailov, návštev na pracovisku, ako aj vyhrážania sa, je aktuálny dôvodný strach a obava žalobkyne z prípadného opakovania, čomu sa dá aktuálne zabrániť jedine požadovaným neodkladným opatrením ako súdnym rozhodnutím, ktoré žalobkyňu ochráni, a v prípade, ak by ho žalovaný nerešpektoval, sú s tým spojené právne dôsledky.
5. Žalobkyňa záverom návrhu uviedla, že prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala predovšetkým ochrany svojej psychickej a fyzickej integrity. Mala za to, že aj z obsahu listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobkyňu opakovane, dlhodobo a intenzívne atakuje prostredníctvom SMS-správ a e-mailmi, a snaží sa škodiť jej osobne aj na pracovisku (na recepcii zamestnávateľa žalobkyne). Konanie žalovaného je nutné považovať za obťažujúce konanie voči žalobkyni, ktoré vzbudzuje jej psychickú nepohodu, ktorá sama osebe osvedčuje ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne, a je preto potrebné poskytnúť jej okamžitú a efektívnu súdnu ochranu.
6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila žalobkyňa e-maily žalovaného zo dňa 26.8.2025, 27.8.2025, 28.8.2025, SMS-správy od žalovaného, e-mailovú komunikáciu žalobkyne s odborom informatiky zo dňa 28.8.2025 a zo dňa 2.9.2025, potvrdenie o oznámení zo dňa 1.9.2025, vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len OR PZ v Trnave“), odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Trstín (ďalej aj ako len „OO PZ Trstín“).
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
16. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov (spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného, rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva, a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov (spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.
24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.
29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby, na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej
z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
30. Žalobkyňa sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP, keďže navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať na pracovisko žalobkyne, zároveň sa domáhala ochrany svojej telesnej a duševnej integrity ďalšími neodkladnými opatreniami vo forme uloženia zákazu žalovanému písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať žalobkyňu a uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov.
31. Obsahom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
32. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ako „menej závažné“ zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by ohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť ešte pred samotným nariadením neodkladného opatrenia.
33. Z emailov žalovaného zo dňa 26.8.2025, 27.8.2025 a 28.8.2025 odoslaných na pracovnú emailovú adresu žalobkyne je zrejmé, že sú rozsiahle, plné osobných výčitiek na adresu žalobkyne, ktorými ju žalovaný obviňoval z množstva vecí súvisiacich so „starostlivosťou“ o dospelého syna F., študujúceho na VŠ dennou formou, že žalobkyňa zneužíva dobrotu (dospelého) syna F., že mu klame, aby mu nemusela platiť výživné, že mu dlhuje žalobkyňa vysokú sumu na výživnom, ktoré žalovaný vyčíslil, že žalobkyňa klame, že nemá peniaze, hoci chodieva niekoľkokrát v roku na dovolenky, a poberá pritom aj vysoké výživné na syna M. od bývalého manžela M. B., že dostala aj odmeny od štátu. Žalovaný vyčítal žalobkyni, že odmietla platiť F. výživné, že navrhla namiesto toho, aby býval F. u nej, u ktorej bol období od 2/2025 do 6/2025, kde schudol, začal trpieť depresiami, žalobkyni nakupoval, staral sa aj o brata M., zatiaľ čo žalobkyňa išla 2-3x cvičiť do posilňovne, pričom u žalobkyni sa nemohol F. sústrediť, začal trpieť depresiami, bol hospitalizovaný v psychiatrickej klinike, že nezvládol štúdium na VŠ, a musí teraz zaplatiť poplatok škole za ďalšie štátnice v roku 2026, Ďalej, že mu nechcela žalobkyňa zaplatiť operáciu kolena, ktorú mu napokon zaplatil otec (žalovaný). Žalovaný vyzýval žalobkyňu, aby neporušovala zákony, aby sa správala ako zodpovedný rodič, že je sebecká voči vlastnému synovi, že ak žalobkyňa nezaplatí zameškané výživné, že podá na ňu žalovaný trestné oznámenie, aj na sociálnu kuratelu (napriek tomu, že syn je dospelý – pozn. súdu) aj na VÚC (t. j. zamestnávateľovi žalobkyne). Vyčítal jej, že (dospelého) syna F. žalobkyňa mala vydierať a manipulovať napriek tomu, že bol v psychiatrickej liečebni. Vyčítal jej aj dávnejšie „vydieranie“ syna L., že má žalobkyňa zákernú povahu. Odkázal na niektoré konkrétne ustanovenia Zákona o rodine a Trestného zákona, ku ktorým napísal aj vlastný komentár. Žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa nezaplatí dlžné výživné v sume 2.600,- eur na účet sny Mateja (bez uvedenia lehoty), že rozpošle email (ktorý považoval žalovaný za pravdivý) zamestnávateľovi žalobkyne, vedúcim na VÚC spolu s prílohami aj s rozsudkami Okresného súdu Trnava, aby vedeli, ako osobou je žalobkyňa. V jednom z emailov uviedol žalovaný, že vedel, že žalobkyňa zablokovala jeho číslo v mobile, ale napriek tomu volal, keď niečo potrebovala.
34. Zo začiatku emailu zo dňa 26.7.2025 je nepochybné, že v daný deň sa pokúšal žalovaný osobne skontaktovať so žalobkyňou na úrade VÚC (vyššieho územného celku - pozn. súdu) Trnave, kde
žalobkyňa nebola. Z emailu zo dňa 27.8.2025 je nepochybné, že sa stretli žalobkyňa a žalovaný v psychiatrickej nemocnici v Pezinku dňa 27.8.2025 pri výťahu.
35. Z emailovej komunikácie žalobkyne s informatikmi jej zamestnávateľa je nepochybné, že dňa 28.8.2025 ich požiadala o zablokovanie emailovej adresy žalovaného, ktorého konanie vykazuje znaky stalkingu, ktorej žiadosti bolo vyhovené v ten istý deň.
36. Z obsahu SMS-správ žalovaného odoslaných žalobkyni vyplývajú podobné výčitky a vyhrážky exekúciou cez VÚC, zdôrazňovanie, že neplatenie výživného je trestným činom. Z predložených SMS- správ je zrejmé, že niektorý boli odoslané dňa 24.12.2024 (t. j. na Štedrý deň) a z iných nie je možné zistiť dátum ich doručenia žalobkyni.
37. Z potvrdenia o oznámení vydaného dňa 1.9.2025 ORPZ v Trnave, odborom poriadkovej polície, OO PZ Trstín súd zistil, že žalobkyňa urobila oznámenie o nebezpečnom prenasledovaní podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť jej žalovaný, ktorý je jej bývalým manželom, ktorého sa mal dopustiť tým konaním, že dlhodobo prenasleduje oznamovateľku (žalobkyňu) cez sociálne siete, a taktiež ju navštevuje aj v práci.
38. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi základné ľudské práva (čl. 16 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz priblíženia k osobe ohrozenej na svojej integrite predstavuje, oproti zákazu kontaktovania, mierne závažnejšiu formu zásahu do osobných slobôd povinného, ktorým sa má zabrániť priamemu a osobnému fyzickému, resp. inému kontaktu určitej osoby s osobou, ktorá môže jej telesnú alebo duševnú integritu ohrozovať. Z emailov a SMS-správ žalovaného adresovaných žalobkyni, mal súd osvedčený aj osobný kontakt žalovaného so žalobkyňou. Súd dospel k záveru, že v záujme ochrany duševného zdravia žalobkyne je potrebné obmedziť blízky osobný kontakt žalovaného so žalobkyňou, nakoľko v danom prípade aj samotná blízkosť žalovaného predstavuje pre žalobkyňu výraznú duševnú nepohodu, obmedzovanie jej súkromného života, dokonca aj možnosť sústrediť sa v práci. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný kontaktuje žalobkyňu kvôli ich spoločným deťom, ktoré sú už dospelé, resp. najmä kvôli plneniu vyživovacej povinnosti k plnoletému F., vo vzťahu ku ktorému jej žalovaný vyčítal zneužívanie, klamanie, zákernosť, vyčítal jej, že F. má depresie, odkedy býval u nej, že bol preto hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, a preto aj nezvládol Matej štúdium na VŠ. Zaplatenie dlžného výživného dospelému synovi F. (t. j. nie sebe) si nepriamo vynucoval vyrážkami o rozoslaní súkromných emailov zamestnávateľovi žalobkyne, podaním trestného oznámenia a podaním návrhu na výkon exekúcie.
39. Súd mal v danom prípade za to, že právo na život a ochranu zdravia (fyzického aj psychického) žalobkyne prevažuje nad právom na slobodu pohybu žalovaného, ktoré je zásahom súdu obmedzené vo vzťahu k žalobkyni, ktorú však už nemá dôvod osobne alebo inými prostriedkami kontaktovať, nakoľko ich deti sú už plnoleté, spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, teda aj v súvislosti s vyživovacou povinnosťou žalobkyne vo vzťahu k jej deťom. Z daného vyplýva, že ďalšia vzájomná komunikácia rodičov dospelého F., t. j. žalobkyne a žalovaného, v súvislosti s ich dospelými deťmi už nie je potrebná. Súd vyhodnotil žalobkyňou navrhovanú vzdialenosť 50 metrov ako zjavne neproporcionálnu. Za primeranú považoval súd vzdialenosť 30 metrov, keďže na kratšiu vzdialenosť by mohol žalovaný reálne osobne slovne zasahovať do duševnej integrity žalobkyne. Súd pritom vychádzal z požiadavky, aby nariadené obmedzenie bolo predovšetkým funkčné (účinné), ale na druhej strane, aby zasahovalo do práv a právom chránených záujmov povinného z neodkladného opatrenia (žalovaného) v čo najmenšej možnej miere, prihliadnuc na skutočnosť, že priveľkú vzdialenosť by v mnohých situáciách v reálnom živote ani nemohol žalovaný dodržať pri bežnom pohybe na verejných priestranstvách alebo v rôznych budovách. Vzdialenosť 30 metrov poskytuje žalovanému dostatočný priestor zareagovať na blížiacu sa prítomnosť žalobkyne, a zároveň poskytuje žalobkyni dostatočnú ochranu znemožňujúcu osobný vizuálny a slovný kontakt so žalovaným. Takto stanovený zákaz priblíženia by teda nemal nad primeranú mieru obmedziť žalovaného v jeho obvyklom spôsobe života, a zároveň by mal poskytnúť žalobkyni pocit bezpečia a duševnej pohody, a preto I. výrokom tohto uznesenia nariadil súd neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 30 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom v nevyhnutnom rozsahu. V prevyšujúcej časti (nad 30 metrov) súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (IV. výrok).
40. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni, aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie, z ktorého dôvodu vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy bude umožnené stretnutie sa žalobkyne so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom, orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp. príslušníkov Policajného zboru ZR. Súd nemohol nezohľadniť v budúcnosti predpokladané ďalšie prípadné súdne a trestné konania alebo správne konania, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjekty sa stretnú pri uskutočňovaní procesných úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo správneho orgánu. Navrhovaný petit neodkladného opatrenia už obsahoval v sebe síce výnimky účasťou na úkonoch civilného súdneho konania a trestného konania, ktoré súd rozšíril o účasť na procesných úkonoch v konaní pred súdom (teda nielen v civilnom sporovom konaní, v civilnom mimosporovom konaní a v trestnom konaní, ale aj v prípadnom konaní pred správnym súdom, aj aj pred správnymi orgánmi (napr. vo veciach priestupkov). V časti rozšírenia výnimiek účasťou na procesných úkonoch v konaní pred súdom (t. j. aj správnym súdom) a pred správnym orgánom súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (IV. výrok).
41. Zamietajúci IV. výrok teda zahŕňa „iba“:
- zamietnutie návrhu uloženia povinnosti neodkladným opatrením nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť presahujúcu 30 metrov (na vzdialenosť 30 metrov súd návrhu vyhovel I. výrokom);
- rozšírenie výnimiek konajúcim súdom zo zákazu priblíženia o účasť na procesných úkonoch pred súdom, t. j. nielen pred „civilným,“ ale aj pred správnym súdom, a výnimku určil súd aj na účasť v konaní pred správnymi orgánmi (napr. vo veciach priestupkov).
42. Neodkladné opatrenie spočívajúce v obmedzení kontaktovania je prostriedkom ochrany pred nevyžiadanou komunikáciou osoby predstavujúcej riziko s ohrozenou s osobou, pričom zahŕňa prípady, kedy osoba predstavujúca riziko aktívne rôznymi spôsobmi diaľkovej komunikácie nadmerne alebo inak zneužívajúcim spôsobom, či poškodzujúco kontaktuje ohrozenú osobu. Ide teda o formu „menej závažného“ zásahu do osobných slobôd povinného subjektu, ktorý je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu. V danom prípade predložila žalobkyňa súdu elektronickú komunikáciu od žalovaného, fotodokumentáciu obsahu SMS-správ, elektronickú komunikáciu žalobkyne so správcami siete v práci, potvrdenie OO PZ Trstín o oznámení voči žalovanému zo dňa 1.9.2025. Týmito listinnými dôkazmi žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia aj v časti uloženia zákazu žalovanému kontaktovať žalobkyňu, pretože osvedčila konajúcemu súdu, že žalovaný opakovane elektronicky kontaktoval žalobkyňu formou zasielania vyčítavých SMS-správ a emailov na pracovnú emailovú adresu žalobkyne, obsahom ktorých boli rôzne obvinenia a osobné výčitky týkajúce sa ich spoločných a už plnoletých detí, predovšetkým dospelého syna F., ktoré časté, rozsiahle, hlavne však vyčítavé a výhražné elektronické kontaktovanie pociťuje žalobkyňa ako hrozbu voči svojej osobe. Dokonca žalobkyňa požiadala správcu siete v práci, aby zablokoval emaily žalovaného, čo osvedčila emailovou komunikáciou so správcami siete zo dňa 28.8.2025 a zo dňa 2.9.2025. Súd ustálil, že konanie žalovaného formou zasielania častých, rozsiahlych, útočných, výhražných a osočujúcich emailov a SMS- správ je spôsobilé narušiť psychickú integritu a duševnú pohodu žalobkyne, preto z preventívneho a ochranného dôvodu vyhovel nariadil súd II. výrokom tohto uznesenia neodkladné opatrenie ktorým uložil žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovať žalobkyňu, a to aj sprostredkovane cez tretie osoby. Tomuto návrhu súd vyhovel napriek tomu, že emailovú adresu žalovaného zablokoval správca siete v zamestnaní, napriek tomu, že žalobkyňa si môže veľmi jednoducho zablokovať telefónne číslo aj emailovú adresu žalovaného v mobile, avšak vzhľadom na frekvenciu a intenzitu výčitiek a vyhrážok, ktoré boli obsahom emailov a SMS-správ žalovaného, ktorými výčitkami ju osobne na verejnosti atakoval žalovaný aj v nemocnici pri návšteve spoločného (dospelého) syna F., a snažil sa aj osobne na pracovisku žalobkyne, je vysoko
pravdepodobné, že žalovaný si nájde iný spôsob kontaktovania žalobkyne, napr. zriadením novej emailovej adresy, zriadením nového telefónneho čísla, listami alebo aj prostredníctvom inej osoby.
43. Súd zdôrazňuje, že ani prípadná pravdivosť tvrdení uvedených žalovaným v jeho emailoch a SMS-správach ho neoprávňuje neprimerane a ustavične zasahovať do osobnostných práv žalobkyne nadmernou intenzitou a frekvenciou elektronickej komunikácie, obsahujúcou osobné výčitky a vyhrážky, dokonca odoslanou SMS-správou na vianočné sviatky, čím žalovaný vyvoláva a udržiava stav ustavičnej duševnej nepohody žalobkyne. Nemožno nespomenúť, že F. je dospelým synom žalobkyne a žalovaného, a ako študent vysokej školy dennou formou je Matej oprávneným z vyživovacej povinnosti voči obom svojim rodičom, t j. aj voči žalobkyni, a teda oprávneným nie je žalovaný, o to viac výčitky a vyhrážky žalovaného na adresu žalobkyne, ktoré súvisia práve s ním tvrdenou neplnenou vyživovacou povinnosťou žalobkyňou voči dospelému F. a nedostatočnou „starostlivosťou“ žalobkyne o dospelého syna F. možno vyhodnotiť ako prehnané, frekvencia a obsah ktorých prekročili únosnú mieru. Na uvedenom nič nemení zistenie, že F. trpí depresiami, ani že bol aj hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, pretože depresie ani ústavná hospitalizácie nerobia z neho automaticky osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony.
44. V danom prípade, v kontexte žalobkyňou osvedčených okolností, vyhovel súd aj tretiemu navrhovanému petitu neodkladného opatrenia, ktorým uložil súd žalovanému povinnosť nestupovať na pracovisko žalobkyne (III. výrok), pretože z emailu zo dňa 26.8.2025 mal súd za dostatočne osvedčené aj tvrdenie žalobkyne, že ju žalovaný osobne vyhľadával na jej pracovisku. Vyhrážky o spôsobení hanby žalobkyni na jej pracovisku a vyhrážky o zaslaní obsahu emailu osobám pracujúcim na tom istom pracovisku sú navyše tiež obsahom predloženej elektronickej komunikácie. Aktuálne zablokovanie emailovej adresy žalovaného správcom siete zamestnávateľa žalobkyne (od 28.8.2025), a zrejme aj pretrvávajúce zablokovanie jeho telefónneho čísla samotnou žalobkyňou v jej mobilnom telefóne (vyplýva z emailu žalovaného z 28.8.2025), môžu totiž, z pohľadu konajúceho súdu, viesť k zintenzívneniu snahy žalovaného osobne vyhľadávať žalobkyňu na jej pracovisku aj so zámerom vyvolať škandál, znevážiť ju pred vedením a inými zamestnancami, keďže v mobilnej a emailovej komunikácii je mu v súčasnosti bránené „zablokovaním.“
45. Súd mal za to, že predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi subjektami konania o neodkladnom opatrení, a preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). V súlade s ust. § 337 CSP však poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (V. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobkyni v pozícii žalovanej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené (VI. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa neskôr preukázali ako nepravdivé.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení), priznal súd úspešnej žalobkyni (ktorá mali v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba vo veľmi nepatrnom rozsahu), nárok proti žalovanému na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (VII. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).