Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/73/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, E., štátny občan SR, 2/ F. B. C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., štátny občan SR, obe právne zast. Hriadel – Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 3191/18, Bratislava, IČO: 51 643 359, proti žalovanému: H. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, E., právne zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne 1/ na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú Bánová a zapísaných na LV č. XXXX a v časti o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného domu v Petroviciach z a s t a v u j e.

III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v k.ú. I., obec E., okres Žilina, a to k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X, o výmere 70 m2, druh pozemku záhrada a k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 77 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a toto v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/.

IV. Žalobkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť primeranú náhradu žalovanému vo výške 87.213,55 eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobkyňou 1/, žalobkyňou 2/ a žalovaným k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. I., obec E., okres E., a to k parcele registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 228 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a toto v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť p r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/.

VI. Žalobkyňa 1/ j e p o v i n n á zaplatiť primeranú náhradu žalovanému vo výške 3.022,14 eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ sa žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2022 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX kat. územie I., obec E., okres E., ako parcela registra „C“ č. XXX/X – záhrada o výmere 70 m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 77m2 a rodinnému domu a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa žalobkyňa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX kat. územie I., obec Žilina, okres Žilina, ako parcela registra „C“ č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2 a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Ďalej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v lehote najneskôr do 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach v Bánovej, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľnosti, v časti C zapísané ťarchy: LV č. XXXX: „V 6535/2018 - Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKN parc.č.XXX/X-XXXX.-70m2, H..-77m2 a na stavbu - rodinný dom s.č.XXX na CKN parc.č. XXX/ X, vklad povolený dňa 02.10.2018 - XXX/XX; LV č. XXXX: „V XXXX/XXXX - Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKN H..-228m2, vklad povolený dňa 02.10.2018 - 564/18. Ďalším výrokom sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného domu v Petroviciach vo výške 700 EUR/mesačne od 11.05.2021 do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila žalobkyňa 1/ tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v rovnakých podielov 1. Zároveň sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX a to žalobkyňa 1/ v podiele 1, žalovaný v 1 a matke žalobkyne prináleží podiel o veľkosti 1/2 situovaný tesne vedľa domu v I. a tiež tesne vedľa, resp. lemujúc ďalšie pozemky a dom vo vlastníctve (aj) uvedenej matky žalobkyne 1/. Na vyššie identifikovaných LV, na ktorých sú tieto nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností sú v časti C zapísané ťarchy (vždy dvakrát vo vzťahu k spoludlžníkom, tzn. k žalobkyni a k žalovanému): LV č. XXXX: V 6535/2018

- Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Príma banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKNparc.č.XXX/X-XXXX.-70m2, H..-77m2 a na stavbu - rodinný dom s.č.XXX na CKN parc.č. XXX/X, vklad povolený dňa 02.10.2018 - XXX/ XX a na LV č. XXXX: „V 6535/2018 - Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 0000000000506209 k nehnuteľnostiam: pozemok CKN parc.č.895/3-zast.pl.-228m2, vklad povolený dňa 02.10.2018 - 564/18. Trvala aj na tom, aby žalovaný podal návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach v Bánovej, tzn. aby došlo k výmazu záložného práva viaznuceho na týchto nehnuteľnostiach, evidovaného v katastri nehnuteľnosti. Predmet spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a žalovaného ďalej tvorí tiež peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného domu v Petroviciach odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode žalobkyni so žalovaným v sume 700 EUR/mesačne až do dňa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným. Manželstvo medzi žalobkyňou a žalovaným bolo rozvedené na základe Rozsudku Okresného súdu Žilina dňa 19.04.2021 pod č. k. -77, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.05.2021. Podaniu žaloby predchádzalo konanie zo strany žalobkyne 1/ a to jej snaha dohodnúť sa so žalovaným na základe návrhu žalobkyni zo dňa 27.05.2022 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podielového spoluvlastníctva. Návrh bol podaný prostredníctvom poštového doručovateľa dňa 02.06.2022 a žalovanému doručený dňa 09.06.2022. Keďže žalovaný na tento návrh žalobkyne 1/ nereagoval, kontaktovala žalobkyňa právneho zástupcu žalovaného, ktorý zastupoval žalovaného v konaní o rozvode. Žalobkyňa požiadala právneho žalovaného, aby tento upovedomil žalovaného o predmetnom návrhu a zaujali k veci stanovisko. Žalovaný sa do dnešného dňa k predmetnému návrhu nevyjadril. Poukázala, že zároveň s touto žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným podala žalobkyňa voči žalovanému aj žalobu na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Nakoľko sa v prípade žalobkyne 1/ a žalovaného sa jedná o bývalých manželov, ktorých konanie o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov priamo nadväzuje aj na konanie

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, navrhovala, aby súd spojil konania z dôvodu hospodárnosti do spoločného konania podľa .

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.11.2022 k samotnému návrhu na spôsob vyporiadania jednotlivých položiek, ktoré účastníci nadobudli do podielového spoluvlastníctva, uviedol, že v tomto štádiu konania nie je možné z jeho strany sa vyjadriť k jednotlivým položkám uvádzaným žalobkyňou, ktoré žalobou učinila predmetom vyporiadania vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesprávne vecne špecifikovala svoj návrh. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo okrem iného aj k nehnuteľnostiam v kat. ú. v kat. ú. I., okres E., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, avšak tieto nehnuteľnosti vlastnia žalobkyňa a žalovaný v podieloch každý v 1/4, pričom spoluvlastnícky podiel 1/2 je vo vlastníctve tretej osoby, matky žalobkyne. Nakoľko však matka žalobkyne nie je účastníčkou konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, hoci spolu so žalobkyňou a žalovaným tvoria nerozlučné spoločenstvo, jedná sa o nedostatok vecnej legitimácie a takáto žaloba bude zrejme zamietnutá. Ďalej uviedol, že nespochybňuje, že nehnuteľnosti tak, ako boli uvedené v žalobe, nadobudli spoločne so žalobkyňou do podielového spoluvlastníctva. Nakoľko však v žalobe nie sú uvedené hodnoty týchto nehnuteľností, nie je možné sa v tejto časti k žalobe vyjadriť. V súvislosti s hodnotou nehnuteľností je potom potrebné ustáliť aj prípadný výplatok titulom ustupujúceho spoluvlastníctva, taký však v žalobe nie je uvedený. K pasívam žalovaný uviedol, že pasíva, ktoré žalobkyňa uvádza v petite žaloby v súvislosti s povinnosťou výmazu záložných práv, ktorá by mala byť uložená žalovanému, jedná sa o spoločné záväzky oboch účastníkov konania. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je možné takéto záväzky vyporiadať tak, ako navrhuje žalobkyňa, a to uložením povinnosti žalovanému tieto záložné práva vymazať, nakoľko sú obaja solidárnymi dlžníkmi vo vzťahu k pasívam zabezpečeným týmito záložnými právami. K položke príjem z nájmu poukázal, že žalobkyňa len uvádza nejaký svoj dojem, že žalovaný nadobudol, resp. stále nadobúda nejaký príjem z prenájmu spoločných nehnuteľností, avšak neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by jej tvrdenie podporoval. K návrhu žalobkyne na spojenie vecí uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nesprávne vecne špecifikovala svoj návrh, takéto spojenie vecí nie je v súlade so zákonom. Zároveň poukázal na to, že tretia osoba v tomto prípade matka žalobkyne ako podielová spoluvlastnícka nehnuteľnosti na LV č. XXXX nemôže byť zároveň účastníčkou konania o vyporiadanie BSM - čo návrhom na spojenie vecí žalobkyňa navrhuje. S poukazom na nedostatok vecnej legitimácie navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa 1/ doručila súdu dňa 19.1.2023 návrh na prerušenie konania v zmysle ust. z dôvodu, že na Okresnom súde Žilina prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a to konanie vedené pod sp. zn. o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp.zn. o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným bude mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyňa navrhuje, aby súd toto konanie prerušil do ukončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pod sp. zn. vydaním právoplatného rozhodnutia v tejto veci.

5. Žalovaný doručil súdu dňa 3.1.2024 návrh na prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní strán sporu, ku ktorému návrhu sa zhodne pripojila aj žalobkyňa 1/ podaním doručeným dňa 4.1.2024. Na základe zhodného návrhu strán súd uznesením č. l. -75 zo dňa 9.1.2024 konanie prerušil.

6. Uznesením č. k. - 81 zo dňa 8.4.2024 súd rozhodol o pokračovaní v konaní po doručení návrhu žalovaného z dôvodu, že nedošlo k dohode o mimosúdnom vysporiadaní veci.

7. Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2024 žalobkyňa 1/ navrhovala, aby súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, F. B.. nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, E. z dôvodu, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX sú okrem žalobkyne 1/ a žalovaného v podielovom spoluvlastníctve uvedenej osoby ako žalobkyne 2/. Zároveň žalobkyňa vzala späť svoj žalobný návrh zo dňa 12.09.2022 v časti navrhovaných výrokov rozhodnutia súdu III. a IV. Zároveň uviedla, že dopĺňa skutkový stav s tým, že navrhovaná osoba, ktorá má pristúpiť do konania je vo vzťahu k žalovanému bývalou svokrou a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.03.1999, spísanej vo forme notárskej zápisnice na notárskom

úrade JUDr. Zdenka Pijáka so sídlom v Žiline, , Nz 58/99. Konanie o povolení vkladu darovacej zmluvy zo dňa 01.03.1999 bolo vedené na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor pod V 1260/99, pričom vklad bol povolený dňa 29.04.1999 Stavba rodinného domu s.č. XXX, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1 a žalovaného podielom 1/2 k celku, priamo susedí so stavbou rodinného domu s.č. 354 (LV č. XXXX, kat. úz. I.), ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 2 a J. B., t.j. rodičov žalobkyne 1/. Vlastníkom pozemku parcely reg. „C“ XXX/X- záhrada o výmere 349 m2, ktorý priamo hraničí so záhradou a rodinným domom s.č. XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1 a žalovaného, je žalobkyňa 2/, t.j. matka žalobkyne 1/, a to podielom 1/1 k celku. Ďalej uviedla, že žalobkyne a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. „C“ parc.č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 228 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pričom uvedený pozemok je prístupovou cestou k domu rodičov, súčasne k stavbe rodinného domu s.č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ a žalovaného a k pozemku žalobkyne 2. Prístupovú cestu žalobkyňa 1/ so žalovaným nadobudli titulom darovacej zmluvy. Reálne rozdelenie nehnuteľností najmä vo vzťahu k stavbe rodinného domu s.č. XXX, v danom prípade nie je možné. Podľa ustálenej judikatúry je reálne rozdelenie možné v zásade len vtedy, ak na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom konaní vzniknú samostatné budovy, t.j. nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len vertikálne delenie, a to tak, že výsledkom deliacich stavebných úprav bude existencia samostatnej veci, čo v danom prípade nie je možné. Keďže rodinný dom s.č. XXX nie je možné reálne rozdeliť, tak nie je možné reálne rozdeliť ani pozemok, na ktorom je stavba rodinného domu s.č. XXX postavená ani reálne rozdeliť pozemok parc.č. XXX/X, ktorý je k domu záhradou (LVč. XXXX, kat. úz. I.), nakoľko sú tieto priamo späté s uvedenou stavbou. Rovnaký postoj zastávali k reálnemu rozdeleniu prístupovej cesty, ktorá je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navyše, ak súd vyhovie návrhu žalobkýň na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu, rozdelenie prístupovej cesty by sa javilo nanajvýš neúčelné. Nakoľko nie je rozdelenie veci dobre možné, a to najmä s ohľadom na rodinný dom s.č. XXX, čím nie je podľa názoru žalobcov možné ani reálne rozdelenie ostatných pozemkov, žiadali, aby nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na vlastníctva č. XXXX a vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX prikázaním do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ podielom 1/2 k celku. Vzhľadom na skutočnosť, že spoluvlastnícke podiely žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX sú rovnaké, nie je v zmysle ustálenej judikatúry hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov pre výsledok konania významné a je preto potrebné uplatniť hľadisko účelného využitia vrátane iných skutočností, napr. kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie spoločnej veci a pod. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom s.č. XXX v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ a žalovaného títo nadobudli darovacou zmluvou od žalobkyne 2/, t.j. od matky a svokry (v tom čase). Susednou nehnuteľnosťou k rodinnému domu s.č. XXX je rodinný dom rodičov žalobkyne 1/. Spoluvlastnícky podiel na prístupovej ceste k domu nadobudol žalovaný opäť darovacou zmluvou od svojej svokry (v tom čase). Zároveň rodinný dom s.č. 685 je situovaný medzi rodinným domom rodičov žalobkyne 1/ a pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 2/. Od kedy je manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného rozvedené vzťahy medzi žalovaným a bývalými svokrovcami, t.j. s so žalobcom 2 a p. B. sú napäté. Dochádza medzi nimi k hádkam (najmä medzi žalovaným a p. B.), ktoré v prípade ak by súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému by prerástli do väčšej intenzity aj na skutočnosť, že ak by žalovaný nebol manželom žalobcu (v tom čase), zo strany žalobkyne 2/ by nikdy nedošlo k darovaniu nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovanému, pretože nehnuteľnosti im darovala do podielového spoluvlastníctva v dobrej viere pomôcť svojej dcére (žalobkyni 1) a zaťovi (v tom čase) vybudovať si svoj vlastný domov. Spoločné nažívanie žalobkyne 2/ a otca žalobkyne 1/ na jednom ,,dvore,, so žalovaným nie je možné. Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 1/ chce rodinný dom s.č. XXX vrátane záhrady a prístupovej cesty užívať za účelom vlastného bývania vrátane svojej dcéry. Za účelom výpočtu poskytnutia primeranej náhrady navrhovali nariadenie znaleckého dokazovania. Súčasne žiadali, aby sa pri stanovení primeranej náhrady za prikázanie veci prihliadalo akým spôsobom žalovaný podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol.

8. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 27.06.2024, na ktorom vypočul žalobkyňu 1/ a žalovaného. Na pojednávaní súd zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil ďalší subjekt, a to F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. – I., právne zastúpená Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Odborárska 21, Bratislava ako žalobkyňa 2/.

Zároveň vyhlásil uznesenie, ktorým návrh žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/ na spojenie na spoločné konanie veci sp. zn. a sp. zn. zamietol.

9. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach.

10. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala, že nie je zrejmé, prečo žalobkyne riešia aj nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX v k. ú. I.. Čo sa týka dôvodov pre prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva a podielového spoluvlastníctva žalobkýň, poukázala na to, že žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti žije už aj po rozvode od roku 2021, taktiež aj s dcérou účastníkov konania, ktorá tam žije so svojou rodinou, pričom žalobkyňa v predmetných nehnuteľnostiach nebýva už od doby, keď bol podaný návrh na rozvod, a to v roku 2021, čiže v tomto čase viac ako tri roky. Žalobkyňa v pôvodnej žalobe neuvádzala ani hodnotu nehnuteľnosti a ani len alternatívu výplatku z nejakej hodnoty po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale pokiaľ by znalecké dokazovanie bolo nariadené žiadala, aby žalovanému nebola uložená povinnosť podieľať sa na nákladoch na toto znalecké dokazovanie, pretože je alternatív viac na to, aby sa tá hodnota nehnuteľností nejakým spôsobom ustálila, buď teda minimálne dohodou alebo zistením prostredníctvom realitných kancelárii, prípadne zistenými znaleckými posudkami každej zo sporových strán a až následne by to bolo nariadenie znaleckého dokazovanie v rámci súdu. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že hlavným relevantným dôvodom na to, aby bola jej prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, majú byť nezhody medzi žalovaným a jeho bývalým svokrom, resp. svokrovcami a priložila rozhodnutie priestupkové, ktorým teda bol bývalý svokor žalovaného uznaný vinným zo spáchania priestupku, tak mala za to, že to je práve dôvod na strane žalujúcej strany, kde dochádza k porušovaniu dobrých mravov nie na strane žalovanej, pričom o tomto rozhodnutí ani nevedeli. Žalovaný má záujem v nehnuteľnosti zotrvať, aj naďalej má záujem nadobudnúť ju do svojho výlučného vlastníctva a prístupovú cestu vedenú na LV XXXX v kat. ú. I. v polovici do podielového spoluvlastníctva a je taktiež ochotný žalobkyňu vyplatiť z hodnoty, ktorá bude určená. Taktiež je ochotný dokonca prevziať aj dlhy, ktoré sú vedené ako ťarchy zapísané v príslušných častiach LV, čo žalobkyňa ani nerieši. Poukázala, že žalobkyňa ako aj sama povedala nechce dom pre účely svojho bývania, ale pre účely bývania dcéry, ktorá tam aj tak býva so žalovaným, takže argument, že treba dom prikázať do jej výlučného vlastníctva nie je opodstatnený, ani nijakým spôsobom dokázaný, naproti tomu žalovaný v dome kontinuálne býva celú dobu. Vzťahy nijakým spôsobom nenarušuje, a to, že rodičia žalobkyne sa k nemu postavili momentálne nejakým spôsobom nepriateľsky, vyplýva zrejme z celkovej tejto situácie, ktorá zatiaľ tým, že nie sú vlastnícke vzťahy vysporiadané, je zrejmé na strane rodiny žalobkyne vyhrotená, ale žalovaný nemá nijaký problém s tým, aby v nehnuteľnosti zostal bývať, zostal tam bývať aj s dcérou, umožniť žalobkyni, aby navštevovala svojich rodičov. Takže z tejto strany žiaden argument týkajúci sa toho, aby jemu nemohla byť prikázaná nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva, nebol vyvrátený.

11. Žalobkyňa 1/ uviedla, že od malička tam vyrastala, narodila sa tam, rodičia tam stále bývajú, sú tam nezhody medzi nimi. Darovali im to. Dom je vedľa rodičovského domu, spojený jednou stenou, nemá vlastnú vodu, vlastnú kanalizáciu. Chcela by ten dom pre dcéru. Vlastne ona tam ostane bývať. Pre nikoho iného. Žalovaný tam má tam kamarátov, ale poukázala, že ešte je druhá nehnuteľnosť v H., kde má žalovaný v blízkosti celú svoju rodinu, v blízkosti má chatu, má bližšie k rodine, preto kupoval ten pozemok. On kúpil pozemok sám a napísal sa na jeho mamu a potom žalobkyni povedal, že kúpil ten pozemok a jeho matka im ten pozemok prepísala, on si ho kúpil sám bez jej vedomia, aby mal blízko. Dohodli sa tak, že on sa odsťahuje do Petrovíc a jej ostane ten dom pri jej rodičoch. Lenže nakoniec sa to nestalo, pretože žalovaný ostal v Bánovej a ona odtiaľ musela odísť, pretože sa nedalo žiť spolu. K spolužitiu s dcérou uviedla, že žalovaný zo začiatku bol proti, nechcel, aby tam bývali, že on sa nebude tam utláčať. V rámci výsluchu doplnila, že ona odišla preto, lebo nemohli spolu bývať. Nešlo to, bývala u svojich rodičov nejaký čas, potom sa presťahovala na Hájik, kde býva 3 roky v byte s priateľom s tým, že jeho deti majú každý druhý víkend. K rodičom chodí každý deň, žalovaný jej nerobí problémy. V spornej nehnuteľnosti by chcela bývať s priateľom a jeho deťmi. Peniaze má na vyplatenie pripravené. Vo vzťahu k úverom zabezpečeným uvedenými nehnuteľnosťami uviedla, že ŠFRB bude platiť aj naďalej, čo je 76,- eur mesačne. Ten druhý úver Prima banka spláca žalovaný mesačne po 350,- eur a to je vlastne zaťažený ten druhý dom v Petroviciach, čiže prečo by mala platiť úver na dom, ktorý jej nebude patriť, Nevedela uviesť, čo sa stane s tým domom, konanie prebieha, ale posledný návrh bol taký, že sa ten dom predá a že sa hypotéka vyplatí. Dom v Bánovej je 3-izbový, má 11x4 myslím, izby 5x4, ako ktorá. Ten dom chce pre dcéru s rodinou, aj pre seba, ale nechá tam bývať zatiaľ dcéru s rodinou, pokiaľ sa oni neosamostatnia. Ona má zatiaľ bytovú otázku vyriešenú.

12. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosť dostali darom. Je to hospodárska budova, bývalá garáž, ktorú spoločne s jej otcom prerobil. Prvé investície do tej chalupy boli výlučne z jeho peňazí, ona bola neplnoletá a on bol zarábajúci, už bol vtedy vyše roka zamestnaný. Býva tam 26 rokov, vychovali tam 2 deti, vzťahy boli 25 rokov nadštandardné a až potom, ako si bývalá manželka našla priateľa, to bol dôvod rozvodu. Nemá dôvod odchádzať z chalupy, ktorú prerobil, postavil, má tam zázemie, je aktívny v dedine 25 rokov v rôznych výboroch školských, športových. Žalobkyňa 1/ odišla, nebýva tam 4 roky a on tam už 2 roky býva spoločne s dcérou a s dvomi deťmi a so zaťom. Dcéra bývala na B. keď ich volal, že majú ísť bývať do I., pred pôrodom prvej dcéry, alebo vnučky, nechcela, že musí ísť na Hájik bývať, lebo v tej dobe bývala žalobkyňa 1/ na B., tak chcela ísť k nej. Tak on synovi prerobil celú izbu na novo, komplet podlahy, gauč, všetko sa to spravilo a zrazu, keď sa celá rodina dohodla, že ako ho dostať odtiaľ, tak sa tam ide dcéra nasťahovať. On jej povedal, že to sa takto nerobí, nepovedal, že nechce, aby tam bývala. Býva tam už dva roky bez problémov, takže bola to len výmena názorov, to, že on niečo investoval a prerobil, a potom syn musel ísť bývať do obývačky. Žalobkyňa má priateľa, ktorý má dve deti, takže tam nie je možnosť bývať v jednom dome dve rodiny. On sám je v jednej izbe, dcéra má druhú väčšiu izbu s deťmi. Má tam susedské vzťahy nadštandardné a so svokrovcami, aj po rozvode ešte dva roky ho navštevovali a aj si gratulovali, nebol problém. Až keď je vysporiadanie, je problém a chcú ho odtiaľ vyhodiť. On nikomu nič nespravil, na nikoho nenadával, nikoho nenapadol. On na svoju obranu volal policajtov, svokor ho nechcel pustiť do vlastného domu. Má to svoju vlastnú prístupovú cestu, svoj vchod, svoju elektriku, svoj plyn v plote, vodu to nemá. Kanalizáciu majú spoločnú verejnú, ktorú platí. Spoločná prístupová cesta sa dá ohradiť. V rámci výsluchu doplnil, že v dome chce bývať a nech tam býva aj dcéra. Prevzal by aj tie úvery, lebo ten úver nie je zobratý na druhú chalupu, ale je založená táto chalupa dvoma úvermi, takže tie dva úvery tam ostávajú. Nevidel problém, že tam je nejaký spoločný vzadu dvor. Prístupová cesta je taká, že každý má prístup z jednej strany, z druhej strany, dá sa to riešiť, tá cesta je priechodná. Z jednej ulice, z druhej ulice, dá sa to zahradiť. Dom postavil svojpomocne, pôžičkami, nadrel sa tam, dvakrát sa to prerábalo, investoval tam čas a tiež nie je jednoduché odísť. V dedine má priateľov, je v školskej rade, v športovom klube, má tam aktivity, hoci nie je rodák. Žalobkyňa 1/ je rodáčka a s ňou nekomunikuje, alebo nestretáva sa nikto z I., zo susedov širších, alebo z vedenia obce. Má tam brata o 4 domy vedľa. So svokrovcami sa nestretáva, ale nemá problém ku nim prísť, ani ich pozdraviť. Oni ho neodzdravia. Nechodí k nim, lebo má asi zákaz. Každý sa dostane domov po prístupovej ceste, každý má samostatný vchod. Nechodia cez nejaký spoločný priestor v dome. Svokrovci k nemu chodili ešte rok a pol po rozvode na návštevu, navarili jeden pre druhého, na nákup im bol, ale po podaní žaloby nie, lebo chcú, aby odtiaľ išiel preč, aby to ostalo jej. K domu v H. uviedol, že kúpili pozemok spolu s manželkou v roku 2018, s tým, že idú postaviť dom a začnú odznova ich vzťah, ale to bol z jej strany iba trik, aby sa on odsťahoval. Keď bola nehnuteľnosť skončená v stave holodomu a peniaze došli, dohoda bola, že má zohnať peniaze, požičať si peniaze, dokončiť to a prepíše sa to, alebo predá. On peniaze zohnal, dorobil a keď sa to malo prepísať, tak žalobkyňa odmietla predaj tej nehnuteľnosti. Takže takto to bolo, takže nestaval som tu chalupu, ale stavali sme ju kvázi spolu, keďže ona do toho domu neinvestovala žiadne peniaze, čas, vybavovanie, nepodieľala sa žiadnym spôsobom na prevádzke toho domu a on takisto nemá vzťah a žiadnu rodinu v tej obci. K vzdialenosti do práce uviedol, že H. sú o 5 km bližšie ako Bánova. V H. I. mu býva matka a sestra a v I. býva brat. V K. býva teta.

13. Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2024 súd vypočuj svedka J. B.. Právna zástupkyňa žalobkýň na pojednávaní predložila technickú správu z projektovej dokumentácie rodinného domu I. prvého nadzemného podlažia a podkrovia, z ktorého vyplýva, že polka rodinného domu je bez balkóna a bez schodového priestoru vo výmere 79,11 m2. Súčasťou tohto podania sú tri ponuky z realitnej kancelárie nehnuteľnosti.sk, kde obdobný rodinný dom je v hodnote 280-tisíc, 199-tisíc a 280-tisíc, pričom pri tých jednotlivých ponukách sú súčasťou predaja domu aj pozemky, a to vo výmere 938 m2, 151 m2 a opakovane 938 m2, pričom pri rodinnom dome I. ide o necelých 80 m2 úžitkovej plochy rodinného domu a pozemku 70 m2 záhrady a 259 m2 prístupovej cesty. K výpočtu ceny došli priemerom z týchto cien, kde pričom rodinný dom ohodnotila na sumu 86.009,- eur, z toho výplatok polovica voči žalovanému vo výške 43.004,- eur, s tým, že ako výplatok mimo znaleckého posudku navrhujú 50.000,-eur. Doplnila k vykonanému výsluchu, že je irelevantné, či pozemok a hospodárske budovy daroval otec, dôležité je však, že darovala strana žalobcu. Rovnako irelevantné je splácanie úverov, nakoľko podstatná časť sa splácala počas manželstva, takže splácali jeden úver, aj druhý úver a dokonca tri úvery spoločne a rovnako sú irelevantné dôvody rozvodu. Z dokazovania bolo preukázané, že zať so svojím svokrom, aj so svokrou, nevedia existovať na jednom pozemku, hoci aj keď je tá prístupová cesta spoločná

a majú spoločnú stenu, ale sú priamymi susedmi. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vzhľadom na dôkaz predložený až na pojednávaní a stým súvisiacu cenu nehnuteľností sa k tomu momentálne nemôže vyjadriť. Poukázala, že pred 5 rokmi, keď sa bral úver, ten dom bol ocenený znaleckým posudkom a vtedy bola cena domu určená na 130.000,- eur, teraz mi hovorí v rýchlosti takto pán žalovaný. K výsluchu svedka uviedla, že účastníci konania v podstate nadobudli od inej osoby ako od svedka predmetnú nehnuteľnosť. Nadobudli ju v čase, keď žalobkyňa nepracovala, nemala žiaden príjem. Tvrdenia svedka, že všetko financoval, ktoré potom zvláštnym spôsobom opravil tak, že teda ani nefinancoval vlastne všetko, sú klamlivé a zavádzajúce. Žalovaný v čase, keď sa nehnuteľnosť prerábala, už pracoval, mal príjem. Taktiež ako vyplynulo z výsluchu svedka na prerábku poschodia, resp. podkrovia, už bol braný úver. Čiže žiadne finančné prostriedky za stranu žalobkyne v takom rozsahu, ako by mali teda vyplynúť z výpovede svedka v nehnuteľnosti investované neboli. Taktiež je zrejmé, že konfliktné situácie ako svedok niekoľkokrát potvrdil, začali vznikať zhruba pred rokom. Čiže v čase, keď žalovaný odmietol pristúpiť na také vysporiadanie, že z nehnuteľnosti odíde bez výplatku, dokonca ešte prevezme úvery, čo samozrejme je nereálne a nemôže byť ani akceptované zo strany žalovaného, nakoľko žalovaný má taký istý finančný nárok na predmetnú nehnuteľnosť, ako má aj žalobkyňa už minimálne z toho titulu, že sú podieloví spoluvlastníci v rovnakom podiele. Svedecká výpoveď je tendenčná, jedná sa o otca žalobkyne. Je zameraná vyslovene na to, aby tu vykreslil žalovaného ako konfliktného človeka, s ktorým tam oni nedokážu žiť, avšak toto nie je pravda, pretože takáto situácia nastala zhruba pred rokom, kedy boli volaní aj policajti. Žalovaný žiadne takéto situácie nevyvoláva, užíva len svoje nehnuteľnosti a prístupovú cestu v takom rozsahu, aby teda ju mohol užívať aj druhý podielový spoluvlastník.

14. Svedok J. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa je jeho dcéra a žalovaný je jeho bývalý zať. Uviedol, že pozemok a hospodársku budovu dcére a zaťovi darovala manželka, ktorá bola výlučnou vlastníčkou. Dcéra bola tehotná, potrebovali bývať, tak im to darovali a on to začal prerábať na bývanie, lebo bývali na B. a ona tam byť nechcela. Ak by nebola tehotná, darovali by iba dcére. Všetko prerábal svedok, je murár, spravil omietky, potery, armoval. Dcéra bola tehotná v tom čase, musela dorobiť školu. Prerábku financovali spolu všetci. Dôvodom rozvodu bolo, že žalovaný chodil ako slobodný, z roboty na chatu, piatok, sobota, nedeľa, deti doma s manželkou, z roboty chata, pingpong chata, futbal chata Pred rozvodom bol vzťah so žalovaným dobrý, ale potom prišiel opitý k nemu a začal sa mu tam vnútri vyhrážať. Tak žalovaného chytil, vyhodil z chalupy, a on ešte išiel ku policajtom. Stávalo sa aj dva – tri razy za týždeň, že prišiel opitý, keď išiel pingpong hrať, dcéra robila poobednú, koľko krát musela z poobednej preňho do L., lebo bol napitý. Oni bývali pri vnúčencoch, lebo vnuk bol sám, vnučka odišla na študovanie, tak bol sám. Po rozvode chodí tiež opitý, ale svedok sa už o žalovaného nestará, nezaujíma ho. Nemôže ho ani vidieť. Nemôže byť v jednom dvore so žalovaným. Žalovaný mu robí naprotiveň a ešte mu nadáva, hoci mu vychoval deti. Všetko s manželkou urobili, žalovaný sa nestaral o nič, ako sa urobila chalupa, tak je, neurobil nič tam. Ani s manželkou nemá žalovaný dobrý vzťah, začal najprv manželke nadávať, potom svedok vyskočil. Vzťahy sa narušili po rozvode. Nevedel prečo to bolo. Najskôr sa pohádal s manželkou a potom aj so svedkom. Ak by žalovaný získal tento dom a pozemok, nevedeli by s ním existovať. K poslednému konfliktu uviedol, že žalovaný zavolal políciu, lebo mu svedok chodil po jeho pozemku. Ona na zaťa nevolal policajtov. Keď sa povadili so zaťom, tam mu vypol vodu na 5 minút, ale potom ju pustil. A voda je jeho, platí ju už 26-27 rokov. Žalovaný dal peniaze iba na vodáreň . 15. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami nedošlo k dohode o hodnote nehnuteľností, súd na návrh žalobkýň nariadil uznesením č. k. -191 zo dňa 31.10.2024 znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností.

16. Znalec predložil súdu dňa11.04.2025 znalecký posudok č. 5/2025 zo dňa 8.4.2025. K znaleckému posudku sa vyjadril žalovaný podaním doručeným dňa 29.4.2025 a uviedol, že v zásade nerozporuje cenu určenú znalcom. Považoval za potrebné poukázať na to, že znalec neuviedol v posudku balkón. Taktiež znalec v posudku uvádza vonkajšie steny ako brizolitové, avšak celý dom je zateplený polystyrénom so silikónovou omietkou.

17. Znalec vo vyjadrení k námietkam žalovaného doručil súdu 25.6.2025 podanie, v ktorom uviedol, že čo sa týka balkóna, tak ten je uvedený v znaleckom posudku. Balkón je zahrnutý v tvorbe rozpočtového ukazovateľa – viď str. 7 bod 41 Balkón – položka rozpočtového ukazovateľa 41.1 - výmery nad 5 m2. Čo sa týka brizolitovej omietky, v posudku neuvádza, že vonkajšie steny majú brizolitovú omietku. Pri tvorbe

rozpočtového ukazovateľa 14 fasádna omietka (viď str. 5 a str. 6) používa položku 14.1, ktorá celá znie: “škrabaný brizolit, omietky na báze umelých látok“. To znamená, že táto položka nepokrýva len minerálnu omietku na báze cementu, vápna, kameniva/piesku – napr. brizolitovú, ale aj ostatné typy na báze nie prírodných látok: akrylátove, silikónové a aj silikátové, ktoré sú použité na ohodnocovanej stavbe.

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 súd vec prejednal a rozhodol. Právny zástupca žalobkýň uviedol, že z vykonaného dokazovania, ako aj z písomných podaní, je preukázané, že daná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto vyporiadania, bola nadobudnutá od rodičov žalobkyne 1/, a teda od žalobkyne 2/ do manželstva žalobkyne so žalovaným, ktoré bolo rozvedené v roku 2021. Čo sa týka nákladov investícii, takisto nejakých opráv a údržby, mal za to, že bolo preukázané na výsluchu na predchádzajúcom pojednávaní, že tieto veci obstarával výlučne otec žalobkyne, ktorý na tejto nehnuteľnosti pravidelne vykonával udržiavacie práce, takisto aj rekonštrukčné práce. Zároveň žalobkyňa 1/ z dôvodu rozsiahlych problémov po predchádzajúcom manželstve bola nútená opustiť predmetnú nehnuteľnosť a to je dôvod, prečo teda tam v tomto čase nejakým spôsobom nežije, nebýva, bola nútená ísť do nájmu, ktorý nájom platí doposiaľ, avšak žalobkyňa 1/ má záujem a chce, aby celá nehnuteľnosť bola pridelená do jej výlučného vlastníctva za primeranú protihodnotu, avšak primeranú nie polovicu z hodnoty danej nehnuteľnosti, avšak o podstatne zníženú na základe aj pomerov, ktoré aj v súčasnom, či už nejakým spôsobom v súčasnosti, resp. z minulosti vyplývajú, a teda zjavne tým, že celá nehnuteľnosť pripadla žalovanému v tej polovici práve z dôvodu toho, že bol darovaný zo strany rodičov a žalobkyňa. Žalobkyňa 1/ vie zabezpečiť financovanie. Žalobkyňa 1/ chce nehnuteľnosť užívať spolu so svojou dcérou, prípadne do času, kedy by teda dcéra bola so svojim mužom a dvoma deťmi schopná nejakým spôsobom si nájsť vlastné bývanie, tak do tohto času by týmto spôsobom nejakú otázku vedeli vyriešiť. V záverečnej reči doplnil, že daná nehnuteľnosť sa nachádza v bezprostrednom susedstve rodinného domu rodičov žalobkyne 1/, a teda aj žalobkyne 2/, preto dom a pozemok boli do podielového spoluvlastníctva účastníkom prevedené darovacou zmluvou od rodičov žalobkyne, teda z rodinného majetku s jednoznačným cieľom umožniť vtedy mladej rodine vtedajším manželom, a teda žalobkyni 1/ a žalovanému bývanie v blízkosti rodičov, a to je z dôvodu toho, aby mali nejakým spôsobom v prípade potreby túto potrebu a pomoc zabezpečenú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na rekonštrukcii domu sa taktiež výrazne podieľa otec žalobkyne 1/, a teda manžel žalobkyne 2/, ktorý okrem osobnej a fyzickej pomoci poskytoval aj finančné prostriedky. Nemožno teda hovoriť o rovnocennom vklade oboch podielnikov, keďže rozhodujúci prínos k zveľadeniu nehnuteľnosti mala teda žalobkyňa 1/ a taktiež takto k tomu, aby vôbec žalovaný nehnuteľnosť nadobudol, mala rodina žalobkyne 1/. Takisto osobné a vlastne rodinné pomery účastníkov sú v tomto pomere veľmi významne, taktiež ako bolo na pojednávaní preukázané, vzťahy medzi žalovaným a rodičmi žalobkyne 1/ sú dlhodobo hlboko narušené a komunikácia medzi nimi prakticky neexistuje. Nie je preto možné predpokladať, že by bolo reálne a dôstojné spoločné užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalovaný momentálne býva v predmetnom dome spolu s dcérou a jej rodinou, sám si už podľa informácii našiel novú partnerku, s ktorou plánuje spoločné bývanie. Naopak žalobkyňa 1/ je nútená platiť v súčasnej dobe nájomné za bývanie, ktoré sa bude v každom roku zvyšovať, a ktoré sa už aj zvýšilo, čo už je nejakým spôsobom v rozpore s tým, ako sú jej finančné prostriedky, a teda jej bytová otázka je v tomto smere otvorená a ponechanie nehnuteľnosti, ktoré je predmetom tohto podielového spoluvlastníctva, je teda veľmi významná, aby teda bola v jej vlastníctve a vedená do jej výlučného vlastníctva. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný v podstate rodinný dom prerobil z hospodárskej budovy, všetky práce rekonštrukčné robil sám, financoval sám. Pokiaľ žalujúca strana tvrdí, že mala do nehnuteľnosti investovať nejaké vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky rodičov žalobkyne a títo mali vykonávať nejaké rekonštrukcie, nič také do súčasnosti žalobkyňa nepreukázala. Čiže tieto tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkaznými prostriedkami a činia ich spornými. Pokiaľ uvádza, že z tohto dôvodu je potrebné znížiť výšku náhrady, ktorá by mala byť vyplatená v prípade prikázania nehnuteľnosti do jej vlastníctva žalovanému, tak taktiež nešpecifikovala ani sumu, ani dôvody, ani nijakým spôsobom nepodložila tieto tvrdenia dôkaznými prostriedkami, takže mám za to, že aj takáto námietka žalobkyne je neopodstatnená. Čo sa týka rozhodnutia o tom, ktorému zo spoluvlastníkov je potrebné vec prikázať, poukázala na výpoveď samotnej žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 27.6.2024, kde samotná žalobkyňa uvádzala, že tam nejde bývať, že ostane na Hájiku, čiže nepotrebuje dom pre dcéru s rodinou, ani pre seba a má vyriešenú bytovú otázku. Naproti tomu žalovaný býva v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú v podstate celú zrekonštruoval, žije tam takmer celý svoj život od uzatvorenia sobáša vyše 25 rokov, má tam zázemie, má tam voľnočasové aktivity. V predmetnej nehnuteľnosti býva v podstate aj v súčasnosti, je odkázaný aj bytovou otázku na túto nehnuteľnosť a taktiež je schopný v sume určenej znalcom vyplatiť žalobkyňu v polovici jej podielu, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti

rozsudku a finančné prostriedky má zabezpečené. V rámci záverečnej reči doplnila, že je pravdou, že účastníci konania dostali predmetné nehnuteľnosti darom od rodičov žalobkyne, avšak práve túto rodinu opustila žalobkyňa. Rozvod manželstva iniciovala žalobkyňa. Do súčasnosti od rozvodu od roku 2021 v predmetnej nehnuteľnosti nebýva. Nebývala tam už ani pred rozvodom, práve žije na B. s priateľom. Po celú dobu ešte počas trvania manželstva, takže rozpad rodiny nemožno pripísať na stranu žalovaného, a z tohto dôvodu ho nejako sankcionovať tým, že by mu nebola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva. Žiadne investície, ani rekonštrukcie zo strany rodiny žalobkyne v konaní preukázané neboli. Čo sa týka toho, že by žalovaný mal zostať žiť na spoločnom pozemku s rodinou žalobkyne, poukázala, že prístup k predmetnému pozemku je možné aj zo zadnej strany, čiže nielen z prednej, kadiaľ je teraz, takže v tomto prípade nevidím žiaden problém, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalovanému, ktorý si vie takýmto spôsobom zabezpečiť prístup aj zo zadnej časti po jeho pozemku a vlastne tým pádom sa vylúčia akékoľvek strety s rodinou žalobkyne. On s rodinou žalobkyne žiaden problém nemá ani v rámci spolužitia. Nemá taktiež ani žiadnu partnerku, s ktorou by plánoval nové bývanie. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný má ešte dom v Petroviciach, kde môže bývať, tak že tento rodinný dom je v spoluvlastníctve aj žalobkyne, čiže aj ona môže bývať v H., pokiaľ teda nemá vyriešenú bytovú otázku a z tohto dôvodu nepovažuje za relevantné, aby taktiež tieto skutočnosti neboli považované za dôvod na prikázanie nehnuteľnosti žalobkyni. Žalovaný je taktiež pripravený vyplatiť žalobkyňu sumou určenou znaleckým posudkom v lehote, ktorú určí súd, takže nie je žiaden dôvod na to, aby nehnuteľnosť nebola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného. Na predmetnej nehnuteľnosti viaznu záložné práva k úverom, pričom žalovaný spláca hypotéku v celej sume po celú dobu od rozvodu v sume 370,- eur mesačne, na ktoré sa žalobkyňa vôbec od rozvodu nijakým spôsobom nepodieľa, takže aj toto je dôvod, ktorý je relevantný pre prikázanie veci žalovanému. Žalobkyňa 1/ uviedla, že žalovaný nie je závislý na bývaní v I., pretože majú ešte jednu nehnuteľnosť, ktorú užíva tiež on. Jej bytová otázka sa zmenila. Bude im končiť nájom, platí sa tam parkovné po novom. Túto nehnuteľnosť by chcela pre seba a ísť tam bývať. Je schopná žalovaného vyplatiť, keď súd určí, koľko určí, či z toho som schopná ho vyplatiť.

19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

20. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec E., okres E. zo dňa 16.02.2022 (č. l. 5 spisu a podľa stavu overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobkyňa 1/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „C“ č. XXX/X záhrada o výmere 70m2 a č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77m2 a rodinného domu č. XXX postaveného na parcele XXX/X a to každý v podiele 1. Nehnuteľnosti sú umiestnené v zastavanom území obce.

21. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. I., obec E., okres E. zo dňa 31.01.2022 (č. l. 6 spisu a podľa stavu overeného súdom ku dňu vyhlásenia rozsudku), mal súd zistené, že žalobkyňa je v podiele 1, žalobkyňa 2/ v podiele 1/2 a žalovaný v podiele 1/4 sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti – parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere 228 m2 zastavaná plocha a nádvorie, umiestnená v zastavanom území obce.

22. Žalobkyne predlžili kópiu katastrálnej mapy na preukázanie umiestnenia dotknutých nehnuteľností (č. l. 107 spisu) a projektovú dokumentáciu k prestavba a podkroviu, nová bytová jednotka (č. l. 149-150 spisu).

23. Predmetné podiel na nehnuteľnostiach darovala žalobkyni 1/ a žalovanému žalobkyňa 2/ a to na základe Darovacej zmluvy č. N 48/99 zo dňa 1.3.1999 (č. l. 106 spisu).

24. Žalobkyne predložili aj List vlastníctva č. XXX, podľa ktorého je vlastníkom pozemku k. ú. I. M. XXX/ X záhrada o výmere 349 m2 žalobkyňa 2/ v podiele 1/1; LV č. XXXX podľa ktorého sú vlastníkmi parcely CKN XXX/X a na nej postaveného domu č. 354 žalobkyňa 2/ v podiele 2/3 a jej manžel v podiele 1/3 (č. l. 100-101 spisu).

25. Podľa Rozhodnutia Okresného úradu Žilina č. OÚ-ZA-OVVS2-2023/048067-004 z 5.10.2023 bol J. B. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že úmysle narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dňa 31.7.2023 okolo 20:00 hod. na spoločnej príjazdovej ceste na ul. D. N. E. H. B. fyzicky bránil v tom, aby vstúpil na prístupovú cestu tým, že ho chytil za ruku a odstrčil pre (č. l. 104-105).

26. Žalobkyňa 1/ oslovila žalovaného s návrhom za účelom zrušenia a vyporiadania tak BSM ako aj podielového spoluvlastníctva listom zo dňa 27.5.2022 s tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudne žalobkyňa 1/ s tým, že list prevzal žalovaný dňa 09.6.2022 (č. l. 8-17 spisu).

27. Podľa Znaleckého posudku č. 5/2025 znalca Ing. Mariána Cicaniča všeobecná hodnota bez prístrešku a skladu (pozn. súdu tie neboli predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva) je spolu 180.000,-eur, pričom všeobecná hodnota stavby č. s. XXX spolu s kanalizačnou, elektrickou a plynovou prípojkou je 151 043,-eur a všeobecná hodnota pozemkov XXX/X, XXX/X, XXX/X (podiel 1) je 29.427,57 eur (č. l. 225-245 spisu).

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. edôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa z. č. Civilný asporový poriadok (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

29. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v k. ú. I.. Ide o nehnuteľnosti vedené na LV XXXX, a to rodinný dom č. s. XXX a parcely registra „C“ č. XXX/X a č. XXX/X, kde podielovými spoluvlastníkmi sú žalobkyňa 1/ v 1 a žalovaný v 1. Ďalej predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nehnuteľnosť v k. ú. I. na LV XXXX, ide o parcelu registra „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, pričom podiely patria v 1 žalobkyni 1/, v 1 žalovanému a v 1 žalobkyni 2/.

30. Žalobkyňa 1/ podaním doručeným súdu dňa 26.6.2024 vzala žalobu späť v časti o uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva a o uloženie povinnosti uhradiť žalobkyni peňažný príjem z prenájmu domu v H.. Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní konanom dňa 23.10.2025 právna

zástupkyňa žalovaného vyslovila súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti, súd výrokom II. konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú I. a zapísaných na LV č. XXXX a v časti o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť žalobkyni peňažný príjem plynúci z prenájmu spoločného domu v Petroviciach zastavil poukazujúc na ust. 144, a .

31. Ďalej súd konštatuje, že pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania doručený súdu 19.1.2023 (č. l. 47 spisu) do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má za to, že nie je dôvod na prerušenie konania. Z obsahu žaloby v uvedenom konaní nie sú zrejmé dôvody a skutočnosti, ktoré by boli rozhodné pre posudzovanie rozhodujúcich otázok aj v tomto konaní a ktoré z konania o vyporiadaní BSM mali byť podstatné pre rozhodnutie súdu. Súd preto výrokom I. návrh žalobkyne 1/ na prerušenie konania zamietol.

32. Pokiaľ ide o zrušenie podielového spoluvlastníctva, súd mal za to, že zrušenie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam nie je sporné. Sporná ostala v konaní otázka prikázania týchto nehnuteľností, nakoľko tak strana žalobkýň, ako aj strana žalovaného navrhovala prikázať tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného, resp. do podielového spoluvlastníctva. Rovnako sporná bola v konaní výška primeranej náhrady.

33. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Ustanovenie teda vyjadruje všeobecnú podstatu vzťahu spoluvlastníka k spoluvlastníckemu spoločenstvu potiaľ, že účasť spoluvlastníka v ňom nemožno vynucovať proti jeho vôli. Právo na zrušenie spoluvlastníctva ale nie je právom neobmedzeným, môže byť obmedzené zákonom, pričom všetky obmedzenia musia byť primerané sledovanému cieľu, čomu zase korešponduje úprava obsiahnutá v , podľa ktorej, i keď každý zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek žiadať o svoje oddelenie zo spoluvlastníctva, nesmie tak žiadať v nevhodnú dobu alebo na ujmu ostatných, resp. niektorého zo spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je totiž výrazom vlastníckeho vzťahu k spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2023). Inak povedané, z uvedenej zásady, podľa ktorej nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Ide predovšetkým o existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, ktoré však v konaní neboli tvrdené stranami sporu a ani súdom zistené.

34. Vyššie citované ust. , okrem určenia základných zákonných hľadísk, rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí z úradnej povinnosti súd skúmať v takom zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný. Bolo preto povinnosťou súdu nehľadiac na stranami navrhovaný spôsob vyporiadania zaoberať sa otázkou reálnej deľby predmetných nehnuteľnosti ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí. Reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná (z technického hľadiska) a jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Reálna deľba je spojená nielen s konštatovaním, že nehnuteľnosť je možné reálne deliť z hľadiska stavebno- technického, ale je nutné sa vysporiadať s právnym hľadiskom reálnej deľby, vyjadreniami stavebného úradu a v neposlednom rade aj s finančnými nákladmi, ktoré sú s tým spojené, ktoré by museli znášať spoluvlastníci. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby napr. rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom

pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Zároveň podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, v tomto smere ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, jednalo by sa z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR ). Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou oddeľovacieho geometrického plánu (NS ČR ). Súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvody, týkajúce sa reálnej deliteľnosti stavby a pozemkov. Zo strany žalovaného neboli tvrdené ani preukazované žiadne skutočnosti, ktoré by reálnu deľbu odôvodňovali a zo strany žalobkýň bolo reálne rozdelenie negované.

35. Súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti, ktorý vyplýva zo zákonného ustanovenia a to prikázaním predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal podľa druhej možnosti, ktorú zákon pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predpokladá, t. j. prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov.

36. Súd pri rozhodovaní, ktorému z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prihliadal komplexne na všetky vyššie uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že dôvodné bude prikázať stavbu rodinného domu č.s. XXX spolu s parcelou CKN č. XXX/X na ktorej je dom postavený a parcelou KNC XXX/X do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ (výrok III. rozsudku). Podiely žalobkyne 1/ a žalovaného na týchto nehnuteľnostiach (vedených na LV č. XXXX) sú rovnaké, a to 1, preto súd na veľkosť podielov prihliadať nemohol. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, súd poukazuje na to, že ani jedna zo strán sporu nie je odkázaná na bývanie v predmetnom dome a na pozemkoch, nakoľko zhodne deklarovali, že vlastnia aj rodinný dom v H., ktorého sú spoluvlastníkmi. Zároveň skutočnosť že žalovaný býva v predmetnom dome č. s. XXX od rozvodu nie je relevantná pre rozhodovanie, nakoľko vzhľadom na vzniknutú situáciu pred rozvodom a v čase rozvodového konania bolo zrejmé, že niektorý z manželov bude nútený opustiť spoločný dom. Bolo nesporné, že až do uvedeného obdobia žili v dome spoločne ako manželia, spoločne dom udržiavali, vykonali investície do domu. Za rozhodujúcu však súd považoval skutočnosť, že rodinný dom s pozemkami sa nachádza medzi domom a pozemkami rodičov žalobkyne 1/. Podstatné je aj to, že domy sú spojené spoločnou stenou a majú spoločnú vodu. Vykonaným dokazovaním boli zároveň preukázané zlé medziľudské vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňou 2/ a jej manželom, teda rodičmi žalobkyne 1/, pričom je zrejmé, že každá zo strán vidí dôvody zhoršenia vzťahov v iných okolnostiach. Nesporné však je, že vzťahy sú naštrbené, konanie otca žalobkyne 1/ musel riešiť Okresný úrad Žilina ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a strany zhodne potvrdili, že bola volaná aj polícia. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má dbať na to, aby sa rozhodnutím súdu vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Prikázaním nehnuteľností žalovanému by však súd nevytvoril podmienky vhodné na nerušené využívanie nehnuteľností. Hoci žalovaný argumentoval aj tým, že má v obci zázemie, nakoľko tam žije 25 rokov, má tam priateľov, žiada sa poukázať, že zázemie tam má aj žalobkyňa 1/, ktorá má ako už súd uviedol v bezprostrednej blízkosti svojich rodičov. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že žalobkyňa 1/ chce dom nie pre seba, ale pre dcéru, súd konštatuje, že skutočnosť, že žalobkyňa 1/ nechce dom užívať by vzal za relevantnú len v tom prípade, ak by žalobkyňa deklarovala, že dom chce predať a nechce v ňom bývať. Žalobkyňa 1/ však opakovane poukazovala na to, že dom chce pre seba aj pre dcéru až do doby, kým sa dcéra nebude schopná osamostatniť a nenájde si spolu so svojou rodinou iné vhodné bývanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že prikázanie nehnuteľností žalobkyni 1/ sa javí ako účelnejšie.

37. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX – parcela č. XXX/X o výmere 228 m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného, súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že táto nehnuteľnosť predstavuje spoločnú prístupovú cestu k domom žalobkyne 1/ a žalovaného, ako aj žalobkyne 2/, nebolo by dôvodné prikázať túto nehnuteľnosť aj s ohľadom na závery súdu v predchádzajúcom odseku rozsudku do vlastníctva žalovaného. Ako už súd uviedol vyššie, prikázal dom č. s. XXX s pozemkami do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/ a preto rozhodol o tom, že pozemok vedený na LV č. XXXX prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkýň 1/ a 2/, každej v podiele 1. Žalobkyňa 2/ sa potom stala podielovým spoluvlastníkom pozemku o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, teda v rovnakej veľkosti ako doposiaľ, čo aj v úprave žaloby aj navrhovala. Z uvedeného dôvodu vznikla povinnosť poskytnúť primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 iba žalobkyni 1/, nakoľko podiel žalovaného 1 prirástol k jej podielu 1, pričom podiel žalobkyne 2/ zostal nezmenený (výrok V. rozsudku).

38. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností, súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Mariánom Cicaničom, ktorý bol súdom v konaní ustanovený na základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. Uvedený znalecký posudok súd považuje za presvedčivý, odborne spracovaný, rešpektujúci platnú právnu úpravu a spĺňajúci požadované odborné kritéria kladené právnymi predpismi na znaleckú činnosť menovaného znalca. Strany sporu nenamietali všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle uvedeného znaleckého posudku, súd konštatuje, že bolo dôvodné vychádzať z hodnoty určenej znaleckým posudok. Súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností uvedenej v časti 1. záverov znaleckého posudku – t. j. Všeobecná hodnota bez prístreška a skladu, nakoľko strany sporu nenavrhovali zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo aj k uvedeným nehnuteľnostiam.

39. Pre žalovaného potom predstavuje výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/2 na rodinnom dome s. č. XXX a pozemkoch registra „C“ parc. č. XXX/X a XXX/X sumu 87.213,55 eur (1/2 x 174.427,09 eur – dom 151.043,80 eur + KNC XXX/X 11.134,90 eur + KNC XXX/X 12.248,39 eur). Preto súd uložil žalobkyni 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 87.213,55 eur výrokom IV. tohto rozsudku. Nakoľko sa jedná o značnú sumu, s prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu”, súd určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, pre žalovaného predstavuje výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel 1/4 na parcele registra „C“ č. XXX/X sumu 3.022,14 eur (1/4 x 12.088,56 eur – v znaleckom posudku je hodnota podielu 1 uvedeného pozemku 6.044,28 eur a teda hodnota celého pozemku je 12.088,56 eur). Preto súd uložil žalobkyni 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 3.022,14 eur výrokom VI. tohto rozsudku. Nakoľko sa jedná o značnú sumu, s prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu”, súd určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

41. Súd na doplnenie zdôrazňuje, že dôvody rozpadu manželstva, ako aj skutočnosti, kto sa viac pričinil o nadobudnutie nehnuteľností – resp. že boli darované rodičmi žalobkyne 1/ nie sú relevantné pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zohľadňujú sa iba v konaní o vyporiadanie BSM. Pokiaľ teda žiadali žalobkyne uvedené skutočnosti zohľadniť, a z uvedeného dôvodu znížiť primeranú náhradu, ktorú je povinná žalobkyňa 1/ poskytnúť žalovanému, súd okrem už uvedeného konštatuje, že sumu, o akú by sa výška primeranej náhrady mala znížiť ani nekonkretizovali, nešpecifikovali a už vôbec nepreukázali. Navyše pokiaľ by si žalobkyne nárokovali zohľadnenie investícii do domu č. 685 rodičmi žalobkyne 1/, súd poukazuje, že by išlo o tzv. širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a to sú nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené nielen v konaní aj nezávisle mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak musia byť vznesené v rámci riadneho špecifikovaného návrhu, k čomu v tomto konaní nedošlo.

42. Podľa z. č. (ďalej v texte len „CSP“ ), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Aj keď sú nehnuteľnosti prikázal žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ v podieloch uvedených vo výrokovej časti rozsudku a z tohto hľadiska bol žalovaný v konaní neúspešný a patrila by žalobkyniam náhrada trov konania, súd však pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal aplikujúc ust. a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

46. Súd poukazuje na to, že zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy konania spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a SR).

47. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada procesného zavinenia. V danom prípade je však potrebné poukázať na povahu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (tzv. iudicium duplex), nakoľko nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani nemôže byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva preto ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu.

48. Súd zdôrazňuje, že aj v prípade konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je povinný posúdiť, či nie sú dané dôvody pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi voči žalovaným po vyhodnotení okolností prípadu, a to najmä v prípade ak žalovaná strana v spore mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa dohodla na vyporiadaní, nezaujímala o vyriešenie veci, robí obštrukcie alebo ide o šikanózny výkon práva (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 05. apríla 2022,sp. zn.: ). Zároveň súd musí zohľadniť aj to, či podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané spôsobom, ktorý bol navrhnutý žalobcom a ak tomu tak je, niet v zásade prekážky, aby súd nemohol priznať žalobcovi nárok podľa ako úspešnej strane v konaní. Pre prípad priznania trov konania žalobcovi je teda nutné, aby žalobca žalovaným pred podaním žaloby navrhol rovnaký spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aký je obsiahnutý v žalobe a aby súd totožným spôsobom aj podielové spoluvlastníctvo vyporiadal. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný, a to bez ohľadu na výšku primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, pretože súd pri jej určení vychádzal zo záverov znaleckých posudkov predložených sporovými stranami (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. ).

49. V podmienkach prejednávanej veci súd zistil, že žalobkyňa 1/ doručovala žalovanému návrh na vyporiadanie tak podielového spoluvlastníctva aj na vyporiadanie BSM manželov totožný so žalobou, na ktorý žalovaný nereagoval, avšak žalobkyňa sa domáhala prikázania nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva a aj iných nárokov vo vzťahu ku ktorým v konaní vzala žalobu späť. Súd tak konštatuje, že návrh žalobkyne 1/ v predsúdnom konaní je síce totožný so znením žaloby, avšak nie je totožný s rozhodnutím súdu. Teda nebola splnená ani podmienka totožnosti návrhu a rozhodnutia súdu, ktorá by za súčasného predpokladu nečinnosti žalovaného, bola dôvodom pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalobkyniam. Zároveň nebolo preukázané, že by žalobkyňa

2/ akýkoľvek návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovanému vôbec adresovala a hoci do konania pristúpila neskôr, už v čase podania žaloby bola podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX. Súd preto za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu považoval vyššie uvedené skutočnosti a správanie sa strán sporu pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.