Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/38/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.9.2025 žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s hnuteľnými vecami, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 11.10.2024, t.j. s motorovým vozidlom štvorkolkou ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001 - Ferari Tour de France Blue, VIN: E. a s dreveným modelom vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I., najmä zdržať sa akéhokoľvek ich scudzenia, dania do užívania, zaťaženia, a to až do ukončenia výkonu záložného práva. Zároveň žalobca žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť vydať mu hnuteľné veci, ktoré tvoria záloh v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 11.10.2024, t.j. motorové vozidlo štvorkolku ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001-Ferari Tour de France Blue, VIN: E. a drevený model vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I., a to do 3 dní od vydania tohto rozhodnutia. 1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca najmä tými skutočnosťami, že dňa 11.10.2024 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 110.000,- Eur. Súčasne s touto zmluvou strany sporu uzatvorili aj Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam. Jeho pohľadávka voči žalovanému bola zabezpečená záložným právom, a to k motorovému vozidlu štvorkolka ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001-Ferari Tour de France Blue, VIN: E., a k drevenému modelu vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I.. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle písm. e) bod 3. článok III. Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam bol žalovaný povinný počas trvania záložného práva ponechať záloh, t.j. motorové vozidlo a drevený model vozidla v sklade žalovaného v biznis Park Rampová na ul. Rampová 5 v Košiciach. Argumentoval, že záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Konštatoval, že keďže žalovaný ako dlžník si nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok s príslušenstvom, ku ktorému sa zaviazal v zmysle bodu 2. článok III. Zmluvy o pôžičke, v dôsledku čoho sa zabezpečovaná pohľadávka stala splatnou, v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam oznámil žalovanému, že začína výkon záložného práva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek zákazu nakladania s hnuteľnými vecami (písm. e) bod 3. článok III. Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam), resp. povinnosti chrániť hnuteľné veci pred poškodením, resp. znižovaním ich

hodnoty (písm. a) a b) bod 3. článok III. Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam), žalovaný presunul drevený model vozidla údajne do Monaka, kde došlo k poškodeniu tejto hnuteľnej veci a prostredníctvom elektronickej komunikácie dňa 19.9.2025 mu oznámil, že motorové vozidlo ENGLER DESAT 5.2 L V10 hodlá presunúť do Nemecka a tam ho scudziť. Žalobca uviedol, že s týmto postupom žalovaného nesúhlasí a svoj nesúhlas oznámil žalovanému. Žalobca má za to, že z doterajšieho postoja žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný porušuje nielen záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o pôžičke (do dnešného dňa riadne nesplnil záväzok vrátiť mu poskytnutú pôžičku a jej príslušenstvo), ale taktiež aj záväzky vyplývajúce mu zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam (žalovaný predovšetkým presúva záloh mimo dohodnuté miesto, resp. v dôsledku tejto aktivity žalovaného došlo už aj k poškodeniu zálohu a snaží sa záloh presunúť mimo Slovenskej republiky a tam ho speňažiť), resp. žalovaný marí možnosť vykonať jeho záložné právo (do dnešného dňa nesprístupnil predmet záložného práva k realizácii výkonu záložného práva), a preto je nútený požiadať o súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Uviedol v tejto súvislosti, že nielenže je marený výkon záložného práva, ale taktiež hrozí poškodenie, resp. prípadne strata hnuteľných vecí, ktoré tvoria záloh. Má za to , že riadne preukázal, resp. minimálne osvedčil existenciu nevyhnutnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, t.j. potreby neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov prostredníctvom neodkladného opatrenia.

3.1 K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil Zmluvu o pôžičke zo dňa 11.10.2024, Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024, Potvrdenie Notárskeho centrálneho registra záložných práv o registrácii údajov v NCRzp, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.6.2025, screenshot sms komunikácie, fotodokumentáciu. 3.2 K podaniu zo dňa 25.9.2025 pripojil žalobca export pohybu – prevod prostriedkov na účet J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, engler viktor dňa 14.10.2024, dňa 1.11.2024 a dňa 9.11.2024.

4.1 Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2025 preukazoval žalobca, že žalovaný má viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, dokonca disponujúcich exekučným titulom na majetok žalovaného, pričom zopakoval, že žalovaný umiestnil záloh na iné miesto, ako to bolo dohodnuté v záložnej zmluve. Podľa žalobcu existuje tu tak dôvodná obava, že v dôsledku konania iných veriteľov dôjde k scudzeniu zálohu, a tým znemožneniu uspokojenia jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom. 4.2 V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil a predložil ďalší screenshot sms komunikácie, Notársku zápisnicu spísanú notárom JUDr. Pavlom Sádelom, so sídlom Skladná 17, Košice, č. N 1138/2023, , NCRis/2023 zo dňa 12.12.2023, zmluvu o pôžičke uzavretú medzi veriteľom Valta Engineering, s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, Košice, IČO: 47 660 554 a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 7.12.2023. 4.3 Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2024 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 110.000,- Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť do 31.12.2024. Podľa článku V. zmluvy plnenie záväzku – vrátenie pôžičky dlžník zabezpečil záložným právom k hnuteľným veciam dlžníka zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam.

6. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024 uzavretej medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom súd zistil, že zmluvou došlo k zriadeniu záložného práva záložného veriteľa k zálohu - motorovému vozidlu štvorkolke ENGLER DESAT 5.2 L V10, farba 001-Ferari Tour de France Blue, VIN: E. a k drevenému modelu vozidla V12 Prepreduction model 1:1, farba G. H. a I. I..

7. Z potvrdenia Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp) o registrácii údajov NCRzp vyplýva, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 11.10.2024 bolo registrované v registri záložných práv dňa 14.10.2024. Dňa 24.9.2025 bolo v Notárskom centrálnom registri záložných práv zaregistrované začatie výkonu záložného práva.

8. Z výpisu účtu súd zistil, že žalovanému bola na účet dňa 14.10.2024 odoslaná platba vo výške 80.000,- Eur, dňa 1.11.2024 platba vo výške 20.000,- Eur a dňa 9.11.2024 platba vo výške 10.000,- Eur.

9. Z listu označeného ako „oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa 26.6.2025 je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanému začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že ako dlžník nesplnil riadne a včas svoj peňažný záväzok, ku ktorému sa zaviazal podľa čl. III. bod 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 11.10.2024, v dôsledku čoho sa zabezpečená pohľadávka stala splatnou. Zároveň žalobca žalovanému oznámil začatie výkonu záložného práva vo vzťahu k veciam, ktoré tvoria záloh podľa čl. II. ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva. V oznámení žalobca konštatoval, že zabezpečená pohľadávka bude uspokojená spôsobom uvedeným v čl. V. Zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. priamym predajom zálohu tretej osobe alebo predajom zálohu na dražbe podľa .

10. Žalobca do konania predložil podací lístok zo dňa 2.9.2025, z ktorého však nie je možné identifikovať, čo bolo predmetom zásielky, ktorú žalobca adresoval žalovanému.

11. Žalobca ďalej súdu predložil aj sms komunikáciu, v ktorej je uvedený len čas komunikácie (bez dátumu, kedy prebiehala) a fotografie, z ktorých však nie je možné dostatočne identifikovať, či je na nich znázornené vozidlo, ktoré je predmetom neodkladného opatrenia.

12.1 Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke č. 12/2023 zo dňa 7.12.2023 vyplýva, že spoločnosť Valta Engineering, s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, Košice, IČO: 46 660 554 ako veriteľ prenechala žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme bezúčelovej pôžičky vo výške 150.000,- Eur. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť dlžnú sumu spolu s dohodnutými úrokmi do 31.3.2024. 12.2 Z Notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Pavlom Sádelom, so sídlom Skladná 17, Košice a podpísanej dňa 12.12.2023 za účasti žalovaného ako povinnej osoby a oprávnenej Valta Engineering, s.r.o., so sídlom Južná trieda 44A, Košice, IČO: 46 660 554 je zrejmé, že žalovaný súhlasil s tým, aby predmetná notárska zápisnica bola exekučným titulom, čo do povinnosti žalovaného ako dlžníka zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu 150.000,- Eur, zo záväzku vzniknutého zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2023.

13. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa ust. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa ust. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa ust. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa ust. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

20. Podľa ust. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa ust. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ust. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa ust. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

25. Podľa ust. záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ""), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26.1 Podľa ust. pri prevode alebo prechode pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi , ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 26.2 Na nadobúdateľa , voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ , voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. 26.3 Záložca a nadobúdateľ sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

27. Podľa ust. záložca môže používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

28. Podľa ust. l ods. 1, ods. 2 začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa

bude domáhať uspokojenia zo . Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

29. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenia upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu. Na základe novej právnej úpravy sa upustilo od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej (ust. ).

30. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

31. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje sumou podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

32. Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd zisťuje v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý žalobca uplatňuje.

33. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. /, nakoľko predmetom neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému nenakladať s hnuteľnými vecami a zároveň uloženia povinnosti žalovanému vydať hnuteľné veci, ktoré tvoria v zmysle Zmluvy o riadení záložného práva.

34. Záložné právo ako zabezpečovací inštitút súkromného práva slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (vrátane príslušenstva pohľadávky), čím posilňuje postavenie veriteľa v tom, že v prípade, ak

dlžník nebude môcť splniť veriteľovi svoj záväzok, na ktorý sa zaviazal, bude sa môcť veriteľ uspokojiť zo . Záložné právo je vecné právo k cudzej veci (iura in re aliena), ktorého cieľom je zabezpečenie splnenia pohľadávky a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa speňažením v prípade, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku veriteľa, pričom platí, že čo do vzniku a trvania je závislé na existencii pohľadávky, ktorú zabezpečuje. V prípade, ak neexistuje pohľadávka, nemôže vzniknúť záložné právo, ak pohľadávka zanikne, zanikne aj záložné právo. Záložné právo má charakter absolútneho vecného práva rovnako ako vlastnícke právo. Záložné právo nepôsobí iba medzi subjektami záložno - právneho vzťahu, ale má právne účinky aj voči ďalším subjektom mimo tohto vzťahu. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, príp. či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo pôsobí teda voči každému nadobúdateľovi ; ten kto nadobudne vlastnícke právo k , prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré zaťažujú . Ak zákon neustanovuje niečo iné, môže záložca scudziť, znovu ho založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno, dať ho do nájmu alebo do iného užívania a pod. Dojednania, ktorými by bol záložca v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takom nakladaní so sú neplatné (ust. ). Táto všeobecná zásada, podľa ktorej je aj po prechode a prevode zaťažený záložným právom, môže byť v niektorých prípadoch prelomená. Predovšetkým v zmluve o zriadení záložného práva možno dohodnúť, že záložca môže záloh alebo časť previesť bez zaťaženia záložným právom. Podmienkou začatia výkonu záložného práva je oznámenie o začatí výkonu adresované subjektom, ktoré sú taxatívne vymenované v zákone, a to: záložcovi, ak osoba záložcu nie je totožná s dlžníkom, tak aj dlžníkovi. V písomnom oznámení tiež záložný veriteľ uvedie, akým spôsobom sa bude realizovať výkon záložného práva. Okrem oznámenia začatia výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný vykonať registráciu začatia výkonu záložného práva v príslušnom registri, t.j. v prípade nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, pri iných záložných právach najmä v Centrálnom registri záložných práv. Od okamihu oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložca už nemôže previesť na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Zákon v tejto súvislosti chráni tie osoby, ktoré nadobudli v rámci bežného obchodného styku od záložcu, ale iba za podmienky, že nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

35. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Súd skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

36. Pred nariadením predbežného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne dočasne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené.

37. Žalobca sa v danom prípade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha ochrany záložných práv k hnuteľným veciam zriadenými zmluvou zo dňa 11.10.2024. Súd však nepovažuje zo strany žalobcu za hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. To sa týka aj návrhu žalobcu, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému nakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo. Súd poznamenáva, že zákon (ust. ) nevylučuje možnosť záložcu nakladať s majetkom, ku ktorému je zriadené záložné právo, pripúšťa možnosť prevodu takéhoto majetku tým, že výslovne upravuje, že pri prevode alebo prechode pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi , tento

je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. Zriadenie záložného práva neznamená povinnosť (s výnimkou posesórneho záložného práva) odovzdať záložnému veriteľovi. Záložné právo nebráni záložcovi aj naďalej nakladať s predmetom . Záloh ostane v držbe záložcu, ktorý je, ak zákon neustanovuje inak oprávnený používať, čím sa má na mysli vykonávať všetky úkony vyplývajúce z triády vlastníckych práv. Záložca je v zmysle uvedeného oprávnený držať, užívať, požívať plody a úžitky veci a s vecou nakladať. V zmysle judikatúry sú dojednania, ktorými by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takom nakladaní so , neplatné (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 16.7.2003). Žalobca súdu predložil oznámenie, že začal výkon záložného práva a výkon záložného práva zaregistroval aj v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovanému ako záložcovi sa po oznámení o začatí výkonu záložného práva podľa ust. zakazuje prevádzať vlastnícke právo k na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. So môže takýmto spôsobom disponovať iba na základe výslovného súhlasu záložného veriteľa. Ak by však aj došlo k porušeniu zákazu prevodu záložcom následkom toho je skutočnosť, že tretia osoba nadobudne zaťažený záložným právom a záložný veriteľ si môže voči záložcovi uplatniť nárok na náhradu škody, ak nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky zo alebo iným spôsobom od dlžníka. Prevodom alebo prechodom záložného práva sa záložný dlžník nezbavuje povinnosti splniť splatný dlh záložnému veriteľovi. Veriteľ má v prípade splatnosti svojej pohľadávky právo voľby. Môže svoju pohľadávku vymáhať od záložného dlžníka alebo sa môže v rámci výkonu záložného práva uspokojiť z predmetu záložného práva, ktorý sa nachádza u nadobúdateľa . Naňho totiž prešlo zo zákona vecnoprávne zaťaženie predmetu záložného práva a každý nový vlastník je povinný strpieť, aby záložný veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky zo , ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená dlžníkom. Ide o prípad singulárneho nástupníctva.

38. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na žalobcovi (navrhovateľovi neodkladného opatrenia), ktorého splnenie posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach, či úvahách o možnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Jedným z obligatórnych zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je v návrhu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, čo v danom prípade znamená, že aspoň v minimálnej miere musí byť zrejmé, že žalovaný skutočne koná alebo ide konať tak, že si to vyžaduje okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Žalobca ako záložný veriteľ mohol iniciovať uspokojenie svojej pohľadávky buď podaním žaloby na plnenie alebo mohol začať výkon záložného práva. Žalobca v danom prípade inicioval uspokojenie svojej pohľadávky začatím výkonu záložného práva. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný podnikal kroky smerujúce k zmene vlastníckeho práva k na inú osobu bez súhlasu záložného veriteľa. Aj keď z predloženej sms komunikácie nie je jednoznačne možné ustáliť záver, v ktorom období bola písaná, podľa obsahu správ sa dá posúdiť, že boli písané ešte pred začatím výkonu záložného práva, keďže v správe s časom 12:16 na spisu je uvedené, že sa „rozhodol uplatniť výkon záložného práva.“ A aj keby došlo k prechodu záložného práva žalovaný ako dlžník sa nezbavuje povinnosti splniť svoj dlh a žalobca môže aj naďalej vymáhať pohľadávku od žalovaného alebo sa v rámci výkonu záložného práva uspokojiť z predmetu záložného práva, ktorá sa nachádza u nadobúdateľa .

39. Súd konštatuje, že v danom prípade neboli žalobcom osvedčené dôvody vedúce k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Súd v zmysle ust. rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože uznesenie o odmietnutí neodkladného opatrenia je uznesením, ktorým sa konanie o neodkladnom opatrení končí.

42. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neúspech žalobcu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadny trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.