Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/21/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. C. F., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15,24 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa XX.X.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 750 EUR a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXXXX/ XX/XXXX (ďalej aj ako „Základne konanie“) bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný (tam v procesnom postavení žalobcu) si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.150 EUR s príslušenstvom.

1.2. Tunajší súd rozsudkom č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, v spojení s opravným uznesením zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Rozsudok XXXXX/XX/XXXX“) žalobu v celom rozsahu zamietol. Následne došlo zo strany žalovaného k späťvzatiu žaloby a odvolací súd Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXXXXXX/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Uznesenie o zastavení“), pripustil späťvzatie žaloby, zrušil Rozsudok XXXXX/ XX/XXXX a konanie zastavil.

1.3. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení účinnom do 30. júna 2024 (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil vo výške 750 EUR.

1.4. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že za primeranú považuje sumu vo výške cca 1/2 zo sumy, ktorá od neho bola nedôvodne požadovaná v Základnom konaní (Žalovaný sa domáhal zaplatenia 2.150 EUR. Keďže žalobca na predmetný úver zaplatil 4.874,28 EUR a úver považuje za bezúročny´ a bez poplatkov, pôvodný veriteľ mal nárok len na doplatenie do istiny vo výške 625,72 EUR. Nedôvodnou žalobou sa tak chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť o sumu 1.524,28 EUR), pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom uviedol, že nerozporuje, že si ako veriteľ v Základnom konaní uplatnil voči žalobcovi ako dlžníkovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „Zmluva“). Žalobca čerpal úver 5.500 EUR (istina) a celkovo uhradil sumu 4.136,94 EUR (istina), t. j. neuhradil ani len istinu pohľadávky (rozdiel 1.363,06 EUR).

2.1. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinností, napr. nárok na zodpovednosť za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Nič takého sa však v tejto veci neudialo. V predmetnej veci však spotrebiteľ úspešným nebol, nakoľko žalovaný zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu, pričom Uznesením o zastavení odvolací súdi späťvzatie žaloby pripustil a konanie zastavil. Krajsky´ súd v Prešove vyzýval žalobcu na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, pričom žalobca na výzvu súdu nereagoval.

2.2. Na základe uvedeného je zrejmé, že nedošlo k naplneniu hypotézy zákonnej normy „spotrebiteľa, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva“. Výsledok Základného konania bolo zastavenie konania a s tým spojené zrušenie Rozsudku XXXXX/XX/XXXX. Žalobca odvodzuje obsah podanej žaloby a svoje nároky z neexistujúceho rozhodnutia, pričom nikdy nebolo na úrovni právoplatného rozhodnutia súdu vyslovené akékoľvek porušenie spotrebiteľských noriem zo strany žalovaného. Z obsahu podanej žaloby nie je zrejmé, akého konkrétneho porušenia spotrebiteľských noriem sa mal postupca resp. žalovaný dopustiť, pričom v žalobe absolútne absentujú skutkové tvrdenia vo vzťahu k akémukoľvek porušeniu práv spotrebiteľa.

2.3. K výške požadovaného PFZ žalovaný uviedol, že je potrebné dôrazne odmietnuť ničím nepodloženú výšku požadovaného PFZ, ktorú žalobca požaduje a nijak bližšie nešpecifikuje – má ísť o polovicu niečoho, čo nikdy nenastalo. Je neprípustné, aby si dlžník nesplnil svoje zmluvné povinnosti a následne požadoval umelo (vyfabrikované) PFZ na úkor dodávateľa. Uvedené sa vymyká akejkoľvek logike veci ako aj regulácie ochrany spotrebiteľa a už aj podľa praxe niektorých súdov porušuje dobré mravy – súd by nemal aprobovať delikvenciu zmluvných vzťahov, neplatičov, ktorí si následne požadujú ešte zaplatiť za ich delikvenciu (nesplatili ani len istinu).

3. Žalobca v replike ( ) uviedol, že v Základnom konaní bol v celom rozsahu úspešný, keď nebol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 2.150 EUR s príslušenstvom, avšak žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral účelovo žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené.

3.1. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia Základného konania po späťvzatí žaloby poukázal na nález Ústavného súdu SR z XX.XX.XXXX, č. k. G.. H. XXX/XXXX-XX a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

3.2. Vo vzťahu k vykladú § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX: „Z tohto dôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv, ktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného možno subsumovať pod pojem úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná. Rovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že v predchádzajúcom konaní vo výrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, nakoľko v danom konaní konajúci súdu zamietol žalobu postupníka.“

3.3. Je zrejmé, že žalovaný po materiálnej a formálnej stránke je subjektom, ktorý hmotnoprávne disponoval s pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal teda aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu.

3.4. Výška PFZ nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Poukázal na charakter, zmysel a účel inštitútu PFZ. Primeranosť sumy 750 EUR je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná.

3.5. Ďalej odkázal na argumentáciu v zmysle viacerých ním uvedených rozhodnutí všeobecných súdov týkajúcich sa nároku na PFZ, predpokladov jeho vzniku a výšky PFZ.

4. Žalovaný v duplike ( ) uviedol, že ak žalobca nedisponuje rozsudkom, ktorý by mu dával za pravdu v konkrétnom porušení jeho práva, aj to voči konkrétnemu subjektu (kto za porušenie zodpovedá), potom nie sú splnené podmienky prípustnosti žaloby o PFZ.

4.1. Skutočnosť, že žalobca neuhradil ani len istinu dlžnej sumy úveru je nesporným skutkovým tvrdením. Žalobca sa nevyjadruje ani k tomu, prečo zostal absolútne pasívnym (nereagoval), keď ho Krajsky´ súd v Prešove vyzýval na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby v predchádzajúcom Základnom konaní. Nie je potom explicitne potvrdená ani téza, že k zastaveniu konania došlo pre procesnú obranu žalobcu, keďže žalovaný neudával dôvody pre späťvzatie žaloby a žalobca na ich uvedení ani netrval, späťvzatie napriek vytvorenému procesnému priestoru nekomentoval.

5. V zmysle v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na ), tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.

6. Z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou XXXXX/XX/XXXX súd zistil, že žalobou, ktorou bolo iniciované Základe konane, sa žalovaný domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 2.150 EUR. Rozsudkom XXXXX/XX/XXXX bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Uznesením o zastavení Krajský súd v Prešove zrušil Rozsudok XXXXX/XX/XXXX a konanie zastavil.

6.2. V zmysle stranami výslovne uvedených skutkových tvrdení považoval súd tieto skutočností za nesporné: (-) Výsledok Základného konania. (-) Úver poskytnutý na základe Zmluvy bol v celkovej výške 5.500 EUR.

6.3. Súd ďalej v zmysle (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval za nesporné aj tieto skutočností: (-) Žalobca nezaplatil celú istinu úveru. (-) Žalobca na úver zaplatil sumu v celkovej výške 4.874,28 EUR. (-) Dlh na istine úveru predstavuje sumu vo výške 625,72 EUR.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) 53 ods. 1 a 3 o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Nový zákon o ochrane spotrebiteľa“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Súd aplikoval ustanovenia o drobnom spotrebiteľskom spore z dôvodu, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné (výsledok Základného konania), pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci (či došlo k vzniku nároku na PFZ podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak áno, tak v akej výške).

10. Podľa § 53 ods. 1 a 3 Nového zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá.

13. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť najmä to, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.).

14. Pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi je nutné subsumovať aj prípady úspešnej obrany práv, ktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného.

15. Napokon za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebne´ považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydane´ rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania sa dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní´ fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný.

16. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia tzv. základného konania po späťvzatí žaloby súd analogický poukazuje na túto judikatúru:

16.1. Dovolací súd je toho názoru, že v okolnostiach prejednávanej veci je potrebne´ za úspešné uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať úspech v konaní´ v materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v ktorom je uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovanej), ktorý uplatnene ´ porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ v konečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebne´ takéto uplatnenie

práva považovať za úspešné podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedený výklad je v súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. [...] Dovolací súd teda na prvú právnu otázku dovolateľa odpovedá nasledovne: za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebne´ považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydane´ rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

17. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

18. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

18.1. Dovolací súd je toho názoru, zˇe v okolnostiach prejednávanej veci je potrebne´ za u´spesˇne ´ uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa považovať úspech v konaní v materiálnom, a nie vo formálnom zmysle. V prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, v ktorom je uplatňované porušenie práva spotrebiteľa, v dôsledku správania dodávateľa (žalovanej), ktorý uplatnene ´ porušenie napraví predtým, ako dôjde k meritórnemu rozhodnutiu o ňom, a teda spotrebiteľ v konečnom dôsledku fakticky (materiálne) dosiahne výsledok, ktorý žalobou sledoval, je potrebne´ takéto uplatnenie práva považovať za u´spesˇne´ podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedený výklad je v súlade aj so zmyslom a účelom finančného zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. V okolnostiach prejednávanej veci je zrejmé, zˇe žalovaná zaslala žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy omylom v dôsledku chyby v systéme, keďže nájomné, pre absenciu úhrady ktorého zmluvu vypovedala, bolo v čase zaslania výpovede už uhradene´. Nešlo síce o úmyselné porušenie povinnosti, žalovaná (ako dodávateľ) však vzhľadom na to, zˇe v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, musí niesť zodpovednosť za takéto pochybenie, ktoré privodilo spotrebiteľovi ujmu. Dovolací súd teda na prvú právnu otázku dovolateľa odpovedá´ nasledovne: za u´spesˇne´ uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebne´ považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydane´ rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania (na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný. Keďže odvolací súd uvedenú právnu otázku zodpovedal odlišne, dopustil sa vo vzťahu k nej nesprávneho právneho posúdenia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

18.2. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. XXX/XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

18.3. Aplikujúc režim je potom nutné použiť jeho , podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX).

18.4. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z XX. XXXX XXXX, sp. zn. X I. XX/XXXX).

19. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v Základnom konaní (k zastaveniu konania došlo na podklade späťvzatia žaloby v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý reagoval na procesnú obranu žalobcu, ktorým napravil porušenie práv žalobcu) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

20. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

21. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v Základom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou XXXXX/XX/XXXX (v jeho materiálnom zmysle), splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. Súd žalobcovi priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 15,24 EUR (1 % zo sumy žalovanej v Základom konaní presahujúcej istinu podľa Zmluvy, teda sumy vo výške sumu 1.524,28 EUR). Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu [(-) žalobca nezaplatil ani len istinu z úveru, (-) mimo porušenia povinnosti v Základnom konaní neexistencia žiadnych iných relevantných skutočností odôvodňujúcich ujmu spôsobenú žalobcovi].

23. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup by viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa názoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti žalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti v Základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len netvrdil.

24. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

25. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

26. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou, že výška PFZ nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti uplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné je teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej výške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. G.. H. XXX/XXXX zo X. XXXXXXXX XXXX).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.