Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoEk-15-2025.pdf
PDF · 77.37 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoEk/15/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: W. republika - Q. vnútra SR, V. 2, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX B. nad I., o vymoženie XX,XX eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Er/468/2010-12 zo dňa 19.11.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie oprávneného sa o d m i e t a .
II. Súdnemu exekútorovi a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,19 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Vychádzal zo zistenia, že na základe návrhu oprávneného a poverenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25.05.2010 začal súdny exekútor exekúciu o vymoženie 16,59 eur s príslušenstvom. Dňa 12.11.2019 bol súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (povinného). Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 5OdK/507/2019 zo dňa 08.07.2019, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného). Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Súd preto s poukazom na ustanovenia § 57 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie.
3. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/ 1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu. Nakoľko súdna exekútorka nie je platcom DPH, súd jej priznal len trovy exekučného konania v minimálnej odmene 33,19 eur.
4. Proti uzneseniu voči výroku o trovách exekúcie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Namietal, že exekučné konanie bolo začaté dňom 20.4.2010, pričom ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku podľa ktorého nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, však bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou odo dňa 01.01.2012, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“), ktorý upravil rozhodovanie súdu o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného. Nakoľko tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke a exekučné konanie začalo dňom 10.04.2010, teda pred 01.01.2012, mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie vychádzať z právnej úpravy účinnej do 31.12.2011. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu neriešil ani ZKR, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého okresný súd rozhodoval (t.j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania) na základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 1 CSP a rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobudla charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Súdny exekútor si mal uplatniť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli voči povinnému prihláškou v konkurznom konaní a v danom prípade nebol dôvod na zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa Exekučného poriadku trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, kedy znáša trovy exekúcie oprávnený a to v prípade, ak zavinil zastavenie exekúcie, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Žiaden z týchto prípadov v danej veci nenastal, exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného ani zo zavinenia oprávneného. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu, teda nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že s uznesením č.k. 3Er/468/2010-12 zo dňa 19.11.2019 súhlasí.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci zistil, že odvolanie oprávneného smerujúce proti výroku o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v § 357 CSP. Právna úprava v Exekučnom poriadku je koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
8. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 20.04.2010, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 EP. V dôsledku zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 EP účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
9. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. EP nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ust. § 357 písm. m) CSP, ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora (§ 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017) a
je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle § 200 ods. 5 EP. Civilný sporový poriadok je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane § 357 písm. m) CSP (porov. Uznesenie Ústavného súdu SR z 25.05.2021, sp. zn. I. ÚS 217/2021).
10. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 19.11.2019, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné.
11. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť (výrok I).
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP o náhrade trov konania pri zastavení konania, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil oprávnený podaním neprípustného odvolania, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane (v tomto prípade súdnemu exekútorovi a povinnému). V prejednávanej veci si však súdny exekútor ani povinný trovy konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).