Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Pc-8-2025.pdf
PDF · 95.11 KB
No categories available
22Pc/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v právnej veci navrhovateľa/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E., t. č. Útulok DORKA, n.o., so sídlom: Pod Skalami 16, Ružomberok, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (odporkyňa): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. Hrádok, t. č. bytom G. E. XXXX/XX, H., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Osoba povinná z vyživovacej povinnosti je p o v i n n á prispievať na výživu osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti zvýšeným výživným vo výške 40,- eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletého dieťaťa, počnúc od vyhlásenia rozsudku.
M e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012 v časti výšky výživného, teda vo výroku II.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21.03.2025 navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti žiadal, aby súd jeho matke(osoba povinná z vyživovacej povinnosti) uložil povinnosť prispievať mu na výživu výživným vo výške 150,- eur mesačne. V odôvodnení návrhu uviedol, že od roku 2012 nežije s matkou v spoločnej domácnosti, keď Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012 nariadil ústavnú starostlivosť nad ním a nad jeho mladšími súrodencami z dôvodu dlhodobého zanedbávania starostlivosti o mal. deti zo strany ich rodičov. Spolu so súrodencami bol umiestnený v Centre pre deti a rodiny Ružomberok. Na jeho výdavky súvisiace so školou, bývaním, so základnou zdravotnou starostlivosťou, oblečením, hygienou a atď. mu matka neprispieva. Navštevuje Spojenú školu Scota Viatora v Ružomberku, odbor čašník. Má záujem v štúdiu pokračovať a získať výučný list. Po dovŕšení 18. roku života opustil Centrum pre deti a rodiny a na základe odporúčania sociálnej pracovníčky odišiel bývať do sociálneho zariadenia – Útulok Dorka, n.o., Pod Skalami 16, Ružomberok. T. č. má zvýšené výdavky spojené s úhradou za poskytovanie sociálnej služby, bývania, ako aj s dopravou do školy. Jeho matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti je údajne t. č. nezamestnaná. Má vyživovaciu povinnosť k jeho mladším súrodencom. Otca v rodnom liste uvedeného nemá. Do rozhodnutia vo veci samej navrhol, aby súd nariadil matke neodkladným opatrením povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 150,- eur mesačne.
2. Dňa 31.03.2025 navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti zobral návrh v časti o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť.
3. Uznesením č.k. 22Pc/8/2025-10 zo dňa 08.04.2025 súd konanie v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.
4. Matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený dňa 17.04.2025 písomne nevyjadrila. Dostavila sa však mimo vytýčeného termínu pojednávania na súd dňa 02.06.2025, kde do zápisnice o výsluchu zo dňa 02.06.2025, uviedla, že nikde nerobí a nemá odkiaľ platiť výživné, nemá žiadny príjem. Má určené minimálne výživné na každé z jej detí, ktoré tiež neplatí, lebo nemá, z čoho. Býva u svojej matky, kde aj preberá zásielky. Na domácnosť matke nič neprispieva. Nie je evidovaná na úrade práce. Chce si hľadať robotu. Na úrade evidovaná nie je, pretože nemá občiansky, chce si ho ísť vybaviť. So synom sa rozprávala o návrhu a on jej povedal, že by počkal s výživným, keďže ona nemá robotu, ani občiansky. Môže mu zatiaľ prispievať 20,- eur, keby si požičala od mamy. Jej zdravotný stav nie je dobrý, hrozí jej rakovina pľúc, budú jej robiť vyšetrenia, má asi cystu. Zamestnanie si nehľadala, pretože pri jej mužovi sa to nedalo. Nedokončila ani strednú školu, má len základné vzdelanie. Nemá žiadny majetok a nepoberá ani žiadne dávky. Výdavky má na lieky, ktoré jej hradí matka, takisto jej hradí ostatné nevyhnutné výdavky. Nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože ho nemá, z čoho platiť. Je ochotná zatiaľ prispievať 20,- eur, do kým bude mať robotu a občiansky preukaz. Potom by bola ochotná platiť aj viac.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnila osoba povinná z vyživovacej povinnosti. Súd pojednával v neprítomnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti.
6. Na pojednávaní osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že na podanom návrhu trvá. Žiada, aby mu jeho matka prispievala na výživu, nakoľko vyživovacia povinnosť jej nezanikla, on naďalej, aj po dosiahnutí plnoletosti nie je schopný sám sa živiť. V podstate do dovŕšenia 18. roku života bol v Centre pre deti a rodiny, keď v roku 2012 bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť. Po dovŕšení 18. roku života odišiel do neziskovej organizácie, ale naďalej študuje a býva v tejto organizácii. Učí sa za čašníka. V školskom roku 2025/2026 je tretiak. Cez letné prázdniny bol aj na študijno-pracovnom pobyte na Cypre, kde zarobil nejaké peniaze. Momentálne nemá žiadny stabilný príjem. Naďalej denne študuje, poberá nejaké dávky, ktoré sú mu vyplácané z úradu práce, je to v celkovej sume 244,- eur. Za bývanie platí 70,- eur. Výdavky má najmä na bývanie a stravu a taktiež prípadne v súvislosti so školou. Mama mu t.č. neprispieva na výživu žiadnym spôsobom. Je s ňou v kontakte, keď sa dalo, tak sa osobne stretli, teraz si však iba telefonujú. Vie že finančná aj osobná situácia jeho matky je zlá, čaká aj ďalšie, v poradí deviate dieťa, preto navrhuje a súhlasí, aby vyživovacia povinnosť matky k nemu bola určená, resp. zvýšená aspoň na sumu 40 € mesačne, čo je v podstate v minimálnej výške. Nakoľko tam nie je veľký rozdiel od výšky naposledy určeného výživného, nežiada, aby bolo výživné zvýšené od podania návrhu, ale až od vyhlásenia rozsudku.
7. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä s návrhom, rodným listom plnoletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, potvrdením z Centra pre deti a rodiny, lustráciami v REGOB a v Sociálnej poisťovni, uznesením 22Pc/8/2025, správami ohľadne matky a jej aktuálneho pobytu a taktiež podstatným obsahom pripojených spisov.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že naposledy o t. č. plnoletom Adriánovi rozhodoval Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, č. k. 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012, právoplatným 26.10.2012, ktorým rozsudkom bola nad vtedy mal. A. a jeho súrodencami nariadená ústavná starostlivosť a matke
bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na účet zariadenia. Navrhovateľ 26.02.2025 nadobudol plnoletosť. V rodnom liste má otca neuvedeného. Z potvrdenia zo Spojenej školy Scota Viatora, Ružomberok vyplýva, že A. v školskom roku 2024/2025 bol žiakom 2.B. triedy. Z potvrdenia z Centra pre deti a rodiny Ružomberok mal súd za preukázané, že t. č. plnoletý A. bol v uvedenom zariadení od 27.08.2012 na základe uznesenia 9P/123/2012-19 zo dňa 24.08.2012, neskôr bola nad ním nariadená ústavná starostlivosť rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 9P/123/2012-49 zo dňa 10.10.2012. Zo zariadenia odišiel po dosiahnutí plnoletosti do Domova na pol ceste Dorka, Ružomberok. Z lustrácie v REGOB vygenerovanej 10.04.2025 súd zistil, že matka navrhovateľa ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti mala k 10.04.2025 8 detí, z ktorých 6 k dátumu 10.04.2025 už bolo plnoletých. Matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti má hlásený pobyt na adrese: G. E. XXXX/XX, H.. Naposledy pracovala na dohodu v spoločnosti Furt 3,0, s.r.o., a to v období od 27.10.2023 do 04.03.2024, kde vymeriavací základ v januári 2024 dosiahla vo výške 127,60 eur, február 2024 – 121,80 eur a marec 2024 – 11,60 eur. Následne bola zamestnaná na dohodu v období od 05.03.2024 do 27.03.2024 v spoločnosti Furt, s.r.o., kde za uvedené obdobie dosiahla vymeriavací základ 98,60 eur. Plnoletý syn - navrhovateľ sa snaží privyrábať si aj brigádne. Taktiež sa zúčastnil študentskej praxi v zahraničí, na Cypre, ktorú absolvoval cez strednú školu, ktorú navštevuje a kde študuje v učebnom odbore čašník.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh je podaný dôvodne, keď v konaní sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhal zvýšenia výživného pre plnoleté dieťa. S poukazom na tvrdenú skutočnosť, že došlo u neho od 26.02.2025 sa stal plnoletým a dosiahnutím plnoletosti zanikla aj ústavná starostlivosť, ktorá bola nad ním nariadená. Momentálne býva v zariadení Dorka, n.o., naďalej nie je schopný sám sa živiť, keď riadne študuje na strednej škole, odbor čašník a je teda odkázaný na výživu zo strany rodičov (matky) a štátu (sociálne dávky), prípadne sa snaží privyrábať si aj brigádne. Dosiahnutím plnoletosti opustil Centrum pre deti a rodiny, kde bol na základe rozsudku umiestnený od roku 2012. Toho času má bývanie zabezpečené v Dorke, n.o.. Za bývanie platí 70 € mesačne. Nemá žiadny pravidelný príjem. Privyrába si brigádne a sú mu vyplácané dávky a príspevky zo štátu v celkovej výške 244 €. Matka mu výživné neplatí a ani inak mu na výživu neprispieva.
11. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nikde nepracuje, nemá kde bývať, nemá žiadny príjem ani majetok. Nie je zrejmé, či zabezpečuje osobnú starostlivosť o niektoré z detí. Má 8 deti (v októbri 2025 sa jej malo narodiť deviate), z ktorých 2 (prípade tri) sú maloleté. Matka súdu nepredložila žiadne dôkazy ohľadne svojej schopnosti, resp. neschopnosti pracovať ani žiadne iné dôkazy a doklady k svojím majetkovým pomerom.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť a trvá kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane tento stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie ) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (riadne ukončená stredná škola maturitnou skúškou, alebo výučným listom, prípadne prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita -magister). Dieťa dosiahlo vo zvolenom vzdelávacom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa ďalej samo. Rodičia sa môžu dobrovoľne zaviazať prispievať na jeho výživu aj v tomto prípade, avšak nejde o zákonný nárok vyplývajúci z rodinnoprávnych vzťahov, a preto sa ho nemožno s úspechom domáhať na súde žalobou o určenie vyživovacej povinnosti. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy- napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti.
13. Pri určení, resp. zmene výšky výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové rizika, ktoré povinný na seba berie(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
14. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa) jednak na strane povinného (v tomto prípade osoba povinná z vyživovacej povinnosti) a určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade. Odôvodnené potreby oprávneného sú v každom konkrétnom prípade determinované i možnosťami a schopnosťami povinného, čo sa musí prejaviť v konkrétnej výške, ktorú má povinný plniť. Zákon taktiež prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a to nie len vo vzťahu k maloletým deťom.
15. Bolo preukázané, že plnoleté dieťa, ktoré návrh podalo, nie je v zmysle zákona schopné sa samo živiť, nakoľko je riadnym študentom strednej školy. Súd v konaní skúmal, či od poslednej úpravy výživného matky na t.č. plnoletého syna došlo k zmene pomerov, a to jednak a najmä v odôvodnených potrebách oprávnenej osoby, t.j. plnoletého syna a jednak v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch povinného (matky). Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného, tu súd zistil podstatné skutočnosti, ktoré majú za následok zvýšenie výživného. Od posledného rozhodovania súdu o výške výživného uplynulo 13 rokov, za toto obdobie došlo v dôsledku objektívnych (najmä plynutie času a s tým spojený nárast životných nákladov) aj subjektívnych skutočností (ukončenie ústavnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti, zabezpečenie si vlastného bývania Dorke, n.o., nástup a pokračovanie v štúdiu na strednej škole,..), k zmene pomerov, ktorá spôsobila podstatné zvýšenie potrieb oprávneného, najmä čo sa týka nákladov na stravu, ošatenie, hygienu, bývanie (70 €), štúdium... Pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná taktiež životná úroveň rodičov, v tomto prípade matky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je povinnosťou každého rodiča vyvinúť maximálne úsilie, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto situácii. Na druhej strane pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada nie len na reálne zárobkové pomery, ale aj na reálne zárobkové možnosti povinného. Za schopnosti rodiča treba teda považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ako aj objektívne okolnosti. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.. V danej veci má súd za to, že životná úroveň povinného ( matky plnoletého dieťaťa) je nízka, resp. podpriemerná. Matka má iba základné vzdelanie, nemá zabezpečené bývanie, má 8 detí z toho dve maloleté, pričom sa jej v októbri pravdepodobne narodilo deviate. Nikde nepracuje. Preukázateľne sa však o prácu ani adekvátne nezaujíma a nepredložila súdu ani dôkazy o prípadnej neschopnosti pracovať, alebo o zníženej pracovnej schopnosti (aj o tehotenstve sa súd dozvedel len od plnoletého dieťaťa), aby mohol platiť výživné vo vyššej výške. Ani tieto skutočnosti však nezbavujú matku povinnosti platiť výživné, nakoľko ide o zákonnú povinnosť každého rodiča, ktorá trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť (teda aj po dosiahnutí plnoletosti).
16. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, aj so súhlasom navrhovateľa, že je potrebné matke zvýšiť výživné aj keď iba v minimálnej výške, na sumu 40 € mesačne, keď naposledy jej bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima (čo predstavuje od 01.07.2025 sumu 38,92 €), pričom táto vyživovacia povinnosť matky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa nezanikla, ani nespočívala. Dosiahnutím plnoletosti navrhovateľa došlo iba k zmene platobného miesta a to zo zákona, keď výživné na maloleté dieťa je splatné k rukám rodiča, prípade toho kto zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa (v tomto prípade Centrum pre deti a rodiny, kde bol t.č. plnoletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu) a výživné na plnoleté dieťa je splatné k rukám plnoletého dieťaťa ( čo je dané priamo zákonom a nie je preto potrebné vždy dosiahnutím plnoletosti dieťaťa rozhodovať o zmene platobného miesta). Vzhľadom na skutočnosť, že ide iba o minimálny rozdiel vo výške naposledy určeného výživného, navrhovateľ upustil od návrhu rozhodnúť o zmene výšky výživného od podania návrhu a súd matke uložil povinnosť prispievať na výživu plnoletého dieťaťa výživným vo výške 40 € mesačne od vyhlásenia rozsudku, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. Súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko nevzhliadol osobitný dôvod, pre ktorý bolo niektorého z účastníkov konania spravodlivé na úhradu trov konania zaviazať.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.