Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/68/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

6

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2025 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo 16.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

2

Podľa zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo 16.7.2025 vo výroku o treste.

Na základe

obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C. A., bytom D. XXXX/X, E., t. č. vo väzbe v ÚVV Žilina,

sa odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

5

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol podľa Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa Tr. zák. zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným A. F. škodu vo výške 1 524 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava škodu vo výške 43,07 eura a Sociálnej poisťovni so sídlom Bratislava škodu vo výške 2 017 eur.

Podľa bol poškodený A. F. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní uviedol, že toto podáva proti výroku o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. Konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Nestotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že keď prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal a svoje konanie oľutoval, že nie je možné prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Uviedol, že orgánom činným v trestnom konaní sa nielen priznal, ale dobrovoľne im poskytol informácie o tom, ako naložil s vecami poškodeného, ktoré si ponechal a ktoré kde konkrétne na ktorých miestach zahodil. To boli informácie, ktoré by policajti nezistili alebo len s ťažkosťami. Okrem toho veci poškodeného dobrovoľne vydal pre účely trestného stíhania. Ďalej namietal rozpor medzi výrokom o treste a jeho odôvodnením. Trest mu bol uložený v sadzbe od 3 do 8 rokov. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že trest mu ukladal v trestnej sadzbe upravenej (sprísnenej) podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., teda v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov. Ďalej namietal, že vo výroku o treste nie sú uvedené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V súvislosti s trestom ukladaným mu v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov bol v zmysle vyhlásenia o vine podľa poučený len o sadzbe v rozpätí od 3 až do 8 rokov. Súd sa nijakým spôsobom nezmienil, že mu má byť ukladaný trest v sadzbe od 4 rokov a 8 mesiacov až do 8 rokov. Takýto postup súdu považuje za porušenie jeho práva na obhajobu. Poukázal na ustanovenie podľa Tr. zák., a to možnosť znížiť trest odňatia slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V tejto súvislosti uviedol, že obžalovaný pri vyhlásení o vine očakáva aj benefit zo strany súdu v tomto smere. Domnieva sa, že tak, ako je potrebné poučiť obžalovaného o sprísnení trestu, je potrebné obžalovaného upozorniť aj na to, že súd trest v súvislosti s vyhlásením obžalovaného o vine nezmierni. Obžalovaný by sa pri vyhlasovaní o vine mal rozhodovať so znalosťou veci. Môže sa namietať, že súd by nemal predznamenávať trest, keďže nebolo vykonané dokazovanie pre účely trestu, ale to isté by sa dalo namietať pri sprísňovaní trestu podľa všeobecných ustanovení . Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol, že obžalovanému podľa Tr. zák., , Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 3 mesiace.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril aj prokurátor, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že ani podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Poukázal na okolnosti, za akých bol zistený a vypátraný obžalovaný. Pokiaľ ide o žiadosť obžalovaného na postup súdu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., poukázal na doterajšie odsúdenia obžalovaného, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Keďže výrok o treste považuje za zákonný, navrhol, aby súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na základe podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu na postup podľa , preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a že toto je čiastočne dôvodné. Pri preskúmaní napadnutého výroku mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie dovolania na základe

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že prvostupňový súd mal prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, krajský súd sa s touto stotožňuje. Vzhľadom na okolnosti, za akých bola objasnená trestná činnosť obžalovaného, považuje aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný aktívne napomáhal pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti. V tomto smere krajský súd poznamenáva, že poškodený nepoznal obžalovaného a tohto nevedel ani identifikovať. Obžalovaný pri prvom styku s políciou sa ku skutku ihneď priznal a ukázal, kde presne zahodil odcudzené veci, resp. ktoré veci si ponechal a tieto aj dobrovoľne polícii vydal. Takáto aktívna súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní, aj podľa názoru krajského súdu, napĺňa obsah poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., a to napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti. V tomto smere sa nestotožňuje krajský súd

s konštatovaním prvostupňového súdu, že pokiaľ bola zohľadnená poľahčujúca okolnosť v zmysle Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchanému trestnému činu a tento oľutoval, nie je možné prihliadať aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle Tr. zák. súčasné použitie obidvoch týchto poľahčujúcich okolností nevylučuje.

Za čiastočne opodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovaného, že tento pri vyhlásení o vine nebol správne prvostupňovým súdom poučený o trestnej sadzbe v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., a to v rozpätí 4 roky a 8 mesiacov až do 8 rokov, tak ako to uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol poučený len o trestnej sadzbe v rozpätí od 3 do 8 rokov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj napriek poučeniu obžalovaného o trestnej sadzbe mu trest nebol ukladaný postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., tak ako to vyplýva z výroku o treste v napadnutom rozsudku. Trest bol obžalovanému ukladaný len podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Teda toto poučenie obžalovaného o výške trestnej sadzby nemalo žiaden vplyv na zákonnosť uloženého mu trestu, nakoľko prvostupňový súd nepostupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., v dôsledku ktorého by došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby. Samotné nesprávne poučenie obžalovaného v tomto smere nemá vplyv na zákonnosť výroku o treste uloženého obžalovanému.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného o nepredvídateľnosti výroku o treste, keď prvostupňový súd nepostupoval podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., teda zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, hoci zákon takýto postup pripúšťa. V tomto smere krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku obžalovaného, že v súvislosti s vyhlásením o vine obžalovaného by mal byť tento minimálne upozornený na to, že trest sa mu zmierňovať postupom podľa Tr. zák. nebude. Takáto povinnosť zo strany súdu nevyplýva z príslušných ustanovení . Okresný súd teda aj podľa názoru krajského súdu v tomto smere poučil obžalovaného zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

Pokiaľ ide o možnosť uložiť obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 5. Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že u obžalovaného na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný je osobou doposiaľ desaťkrát súdne trestanou, z toho v minulosti aj dvakrát pre zločiny. Opakovane bol obžalovaný aj vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ide teda o osobu s nepopierateľným sklonom k páchaniu najmä majetkovej a násilnej trestnej činnosti. Ani predchádzajúce odsúdenia, a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody nemali na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv a neprimäli ho k vedeniu riadneho spôsobu života. Vzhľadom na narušenosť obžalovaného z hľadiska jeho kriminálnej minulosti preto, podľa názoru krajského súdu, neprichádza do úvahy ukladanie trestu podľa . Tr. zák. – teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko takýto trest by podľa názoru krajského súdu bol neprimerane mierny a nebol by spôsobilý splniť svoj účel v zmysle . Len samotná skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine nie je rozhodujúcim kritériom pre takýto postup. Aj pri vyhlásení o vine je súd povinný vždy skúmať, aký druh trestu a v akej výmere bude spôsobilý zabezpečiť očakávanú nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom krajský súd, keďže sa čiastočne stotožnil s odvolacími námietkami obžalovaného, na základe ním podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému podľa Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého obžalovaného podľa Tr. zák. zaradil do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu krajský súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti v zmysle , teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Ako na priťažujúcu okolnosť prihliadal na okolnosť v zmysle Tr. zák., a to že už bol za trestný čin odsúdený. Z uvedeného je zrejmé, že prevyšujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcou v pomere 2:1. Aj keď obžalovaný v odvolaní namietal, že tento pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neuviedol prvostupňový súd vo výroku o treste, krajský súd poznamenáva, že takýto postup by prichádzal do úvahy podľa zákona účinného do 5.8.2024. Podľa účinného od 6.8.2024 sa pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo výroku o treste uvádzať nemusí, tak ako to vyplýva z Tr. zák. Súd len prihliadne na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak ako je to aj v prípade krajského súdu. Krajský súd teda na základe odvolania obžalovaného tomuto zmiernil trest odňatia slobody, a to oproti rozsudku okresného súdu o 6 mesiacov, pričom v tejto súvislosti krajský súd poukazuje najmä na skutočnosť, že prihliadol

v prospech obžalovaného aj na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., na ktorú prvostupňový súd neprihliadal.

Trest uložený obžalovanému vo výmere 5 rokov považuje krajský súd za primeraný a zákonný, od ktorého možno opodstatnene očakávať naplnenie účelu trestu v zmysle . Ide o trest, ktorý podľa názoru krajského súdu možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj represívnej stránky trestu. Takýto trest, podľa názoru krajského súdu, v plnej miere odzrkadľuje aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

6

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.