Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35T/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci obžalovaných: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., 2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, 3. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., H. B., nar 05.10.1994 v Žehre, pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa k písmeno a)smeno b) s poukazom na písmeno a) a iné, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 24.10.2025 , takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. trvalé bydlisko: , Trnava t. č. ÚVTOS Leopoldov

2. C. D., nar. XX.XX.XXXX v I. trvalé bydlisko: Farárske 6417/21, 917 01 Trnava, Slovensko t. č. ÚVV Leopoldov

3. E. F., nar. XX.XX.XXXX v G. trvalé bydlisko: , Trnava t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

4. Rastislav Kandrač, nar 05.10.1994 v Žehre trvalé bydlisko: Farárske 6417/22, 917 01 Trnava, Slovensko t. č. ÚVTOS Leopoldov,

u z n á v a j ú s a z a v i n n n ý ch , ž e

obžalovaní A. B., H. B., E. F. a C. D. dňa 18. apríla 2025 v čase približne od 21:38 h do 21:40 h v G. J. K. I. I. na asfaltovom chodníku pred vchodom do bytového domu č. 6001/2 v prítomnosti minimálne ďalších šiestich osôb po predchádzajúcej dohode a vo vzájomnej súčinnosti fyzicky napadli poškodeného H. F. tým spôsobom, že najskôr obžalovaný A. B. pristúpil odzadu k poškodenému a jedenkrát ho udrel bejzbalovou pálkou do oblasti chrbta a zadnej časti krku, po čom obžalovanému vypadla pálka z ruky na zem, následne k nim prišli ďalší traja obžalovaní H. B., E. F. a C. D., ktorí spoločne s obžalovaným A. B. opakovane a viacnásobne poškodeného udierali rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy a tela, počas bitia H. F. zhodili na zem, kde pokračovali v jeho fyzickom napádaní, poškodeného ako sa nachádzal na zemi opakovane a viacnásobne udierali rukami zovretými v päsť a kopali nohami do oblasti hlavy a rôznych častí tela, obžalovaný H. B. naviac poškodeného dvakrát udrel drevenou palicou do oblasti tela, pričom v priebehu fyzického útoku poškodenému ležiacemu na zemi vypadol z vrecka mobilný telefón zn. Infinix, čo využila bližšie neurčená osoba, o ktorej vine doposiaľ rozhodnuté nebolo, ktorá mala prísť na miesto s ostatnými obžalovanými a mala sa pohybovať počas bitky v ich v bezprostrednej blízkosti, a ktorá mala odcudziť uvedený mobilný telefón tak, že ho mala zdvihnúť zo zeme, vložiť si

telefón do vrecka svojej bundy a po skončení útoku s ním mala odísť preč, čím obžalovaní A. B., H. B., E. F. a C. D. spôsobili H. F. zranenia pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie prednej brušnej steny a bodnú ranu predkolenia vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 dní a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v období od 18.04.2025 do 28.04.2025 v oblasti fyzickej záťaže, mobility, v úkonoch sebaobsluhy, duševnej pracovnej činnosti, pri prácach v domácnosti, pri vykonávaní nevyhnutných životných a hygienických úkonov, bližšie neurčená osoba, o ktorej vine doposiaľ rozhodnuté nebolo odcudzením mobilného telefónu mala spôsobiť H. F. škodu vo výške 30 €, t e d a obžalovaní: A. B., C. D., E. F. a H. B.,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali závažnejším spôsobom konania-so zbraňou,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní: A. B., C. D., E. F. a H. B.,

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa k ,

- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa k písmeno a)smeno b) s poukazom na písmeno a) ,

Za to sa

o d s u d z u j ú :

Obžalovaný A. B.

Podľa s použitím , , písm. m) , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do so stredným stupňom stráženia.

Podľa s poukazom na sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný C. D.

Podľa s použitím , , písm. m) , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný E. F.

Podľa s použitím , , písm. m) , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný H. B.

Podľa s použitím , , písm. m) , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) mesiacov. Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do so stredným stupňom stráženia.

Podľa sú obžalovaní A. B., C. D., E. F. a H. B. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, škodu vo výške 168,27 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení, že môžu ku skutku, ktorý sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa / alebo c/ , a to v rozsahu podľa , obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 15.08.2025, sp. zn. -79.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine

Následne súd postupoval primerane podľa /m na položené otázky obaja obžalovaní odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať ich vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste, o ochrannom opatrení a náhrade škody.

II. Výroky o treste a ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaných bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaných, prečítaním záverov znaleckých posudkov, prehratím kamerového záznamu a oboznámením lustrácií a správ na obžalovaných.

Obžalovaný po zákonnom poučení využili možnosť a ďalej nevypovedali. V rámci záverečných rečí všetci uviedli, že spáchanie skutku ľutujú. Obžalovaný A. B. uviedol, že má motiváciu viesť po prepustení riadny život, poukázal na svoje rodinné pomery, podporu rodiny, má záujem riadne pracovať, čo závisí od toho, či takúto šancu dostane. Poukázal na to, že štátne orgány sú voči nemu zaujaté, neumožňujú mu viesť riadny život, zaujímajú sa o nich médiá. To čo sa stalo nepovažuje za pomstu, ale stretli sa a pobili sa. Aj obžalovaný C. D. uviedol, že skutok ľutuje s tým, že má 2 maloleté deti a je živiteľom rodiny. Obžalovaný E. F. taktiež skutok oľutoval, poukázal, že bol len 1 krát trestaný, v čase predchádzajúceho odsúdenia bol mladistvý, má maloleté dieťa, poškodenému sa na hlavnom pojednávaní ospravedlnil. Obžalovaný H. B. skutok oľutoval, na hlavnom pojednávaní sa ospravedlnil poškodenému a požiadal o upustenie od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na to, že vykonáva trest za skoršie odsúdenie v trvaní 4 roky a 3 mesiace, ktorý na jeho prevýchovu považuje za postačujúci.

Zo znaleckého posudku č. 47/2025, ktorý vypracovala E. I. vyplýva ten záver, že u obžalovaného A. B. diagnostikovala polymorfnú závislosť od psychotropných a omamných látok, trestnej činnosti sa dopúšťa aj v súvislosti s touto závislosťou, navrhla mu uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v ambulantnej forme.

Zo znaleckého posudku č. 48/2025, ktorý vypracovala E. I. vyplýva ten záver, že u obžalovaného E. F. nezistila prítomnosť narušenia osobnosti psychoaktívnymi látkami, závislosť na psychoaktívnych látkach a ochranné liečenie mu nenavrhla.

Súd oboznámil aj lustrácie na jednotlivých obžalovaných v registri priestupkov a v odpise registra trestov, pričom závery, ktoré z týchto listín vyplývajú, súd uvádza ďalej v odôvodnení rozsudku pri jednotlivých obžalovaných.

Všetci obžalovaní sú v čase rozhodovania súdu vo výkone trestu alebo vo výkone väzby, pričom z hodnotiacich správ nevyplynuli žiadne závažné negatívne poznatky o ich správaní.

Súd prehratím oboznámil aj kamerový záznam, a to prehratím CD nosiča na čísle listu 288, ktorý zachytáva miesto pred vchodom do bytového domu na ulici generála Goliana 2, Trnava, dňa 18.04.2025, v čase od 21,22 hod do 21,50 hod. Na kamerovom zázname je zachytený priebeh skutku, ktorý zodpovedá popisu uvedenom v skutkovej vete rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu, okrem iného, určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd dôsledne prihliadal na kritériá ukladania trestov uvedené v . Obžalovaní sa dopustili skutku tým, že verejne a na mieste verejnosti prístupnom, v prítomnosti ďalších osôb, spoločne zaútočili na poškodeného, ktorého fyzicky napadli a následne počas niekoľkých minút kopali a udierali do častí tela, kde sa nachádzajú aj životne dôležité orgány. Poškodený nemal žiadnu príležitosť ani možnosť, vzhľadom na prevahu útočníkov a moment prekvapenia, sa voči útoku brániť, či už útekom alebo inou formou obrany. Tak ako to vyplynulo z oboznámeného kamerového záznamu, ktorý zachytil celý priebeh útoku obžalovaných na poškodeného, poškodeného najskôr napadol obžalovaný A. B. použitím zbrane - drevenej palice a to opakovanými údermi, pričom bezprostredne po tomto útoku a ďalších fyzických úderoch zo strany všetkých obžalovaných, poškodený spadol na zem, pričom sa mohol už len chrániť proti kopom, úderom zo strany obžalovaných, prekrytím si najzraniteľnejších časti tela. Obžalovaní systematicky, opakovane, viacnásobne napádali poškodeného a obžalovaný H. B. ku koncu útoku zaútočil opätovne na poškodeného drevenou palicou .

Skutok bol spáchaný agresívne, s využitím momentu prekvapenia. Útok zo strany obžalovaných neospravedlňuje ani samotný motív, ktorým mala byť údajne odplata za správanie sa poškodeného a ďalších osôb voči príbuzným jedného z obžalovaných. Nie je možné ospravedlniť a akceptovať útok vzatím spravodlivosti do vlastných rúk, takýto motív konania obžalovaných nie je ospravedlniteľný a ani nezľahčuje závažnosť spáchania skutku. Útok spáchali všetci obžalovaní vo forme priameho úmyslu. Obžalovaní netvrdili ani nepreukázali, že by nahradili akýmkoľvek spôsobom škodu, ktorá vznikla ako následok ich protiprávneho konania.

Pri určovaní druhu a výmere trestov súd v prípade obžalovaný vyhodnocoval aj mieru ich účasti na spáchaní skutku. Napadnutie poškodeného inicioval obžalovaný A. B., ktorý podľa vykonaného dokazovania, zaútočil na poškodeného s použitím drevenej tyče a tohto prekvapivým útokom od chrbta napadol ako prvý. V ďalšom priebehu útoku bola miera všetkých obžalovaných na samotnom útoku identická, nakoľko všetci opakovane a intenzívne fyzicky útočili do rôznych častí tela poškodeného. Napokon súd zohľadnil aj mieru účasti obžalovaného H. B., ktorý rovnako ako obžalovaný A. B., ku koncu útoku použil zbraň - drevenú tyč, ktorou udrel poškodeného.

Všetci obžalovaní boli uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa spolupáchateľstvom a z prečinu výtržníctva podľa spolupáchateľstvom. Súd v tomto prípade ukladal obžalovaným trest úhrnný v zmysle , pričom pri určovaní druhu a výmery trestu tento ukladal v zmysle ustanovenia prísnejšieho, teda podľa .

Vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným súd ďalej uvádza nasledovné odôvodnenie výroku o druhu a výmere trestu, ktorý im uložil.

Obžalovaný A. B.

Obžalovaný A. B. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť zmysle . Zároveň nie je možné prehliadnuť jeho trestnú minulosť, čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle a svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa . Obžalovaného možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa dopustil trestnej činnosti a bol

za ňu uznaný za vinného 10 krát. Opakovane v rokoch 2007 a 2008 bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol aj podmienečne prepustený. Niekoľkokrát sa dopustil prečinu krádeže, za čo bol odsúdený v roku 2012, 2019 a 2024 opakovane. Vo všetkých uvedených prípadoch mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov až 6 rokov, keďže v jednom prípade spáchal zločin krádeže v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci a prečinom nebezpečného vyhrážania a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Naposledy bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, spisová značka , za prečin krádeže, ktorého sa dopustil dňa 29.05.2024, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov ako trest spoločný s tým, že bol zrušený výrok o vine a treste ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.06.2024, právoplatný dňa 04.06.2024, spisová značka . Táto skutočnosť teda doručenie trestného rozkazu v trestnej veci sp. zn. , došlo k prerušeniu súbehu trestnej činnosti obžalovaného, ktorej sa dopustil v roku 2024. Preto súd neukladal obžalovanému trest súhrnný, ale trest úhrnný, nakoľko skutok, z ktorého bol uznaný za vinného v tejto trestnej veci spáchal až po doručení trestného rozkazu v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. . Okrem uvedenej trestnej činnosti sa obžalovaný opakovane dopúšťal aj priestupkov. Priestupkovo bol postihnutý v trinástich prípadoch. Okrem priestupkov počínajúcich v znečistení verejného priestranstva alebo porušení zákazu fajčenia sa opakovane dopúšťal aj drobných krádeží, za ktoré bol postihovaný pokutami, a to dňa 28.01.2023, 14.09.2023, 14.09.2024 (dva krát), 08.10.2024, 30.12.2024, 11.04.2025 (dva krát). Okrem priestupkov na úseku majetku, sa dopustil aj opakovaných priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania - dňa 04.11.2022 tým, že fyzicky napadol inú osobu a dňa 09.02.2024 narušil občianske spolunažívanie tým, že opľul inú osobu.

Z doterajšieho správania obžalovaného vyplývajú poznatky, že obžalovaný opakovane a systematicky nerešpektuje právne normy a spoločenské pravidlá, dopúšťa sa rôznorodej, prevažne majetkovej trestnej činnosti,, ale tiež narúša občianske spolunažívanie a marí výkon úradného rozhodnutia. Na obžalovaného bolo už opakovane v minulosti pôsobené ukladaním podmienečne odložených trestov odňatia slobody, v jednom prípade bol z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený. Napriek týmto inštitútom, ktoré mali pôsobiť na prevýchovu obžalovaného, motivovať ho k vedeniu riadneho života, obžalovaný opakovane páchal trestnú činnosť, pričom na jeho nápravu a vedenie riadneho života nemali vplyv ani dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Obžalovaný, napriek vedomosti o tom, že sa trestnej činnosti dopustil opakovane, teda má už skúsenosti s trestným stíhaním a disponoval poznatkami o postupnom sprísňovaní ukladaných trestov, spáchal ďalší trestný čin. Obžalovaný zjavne nemá vytvorené kontrolné mechanizmy správania, ktoré by mu umožnili regulovať jeho konanie, čo nepochybne súvisí aj s užívaním omamných a psychotropných látok, ktoré potencujú jeho kriminogénne správanie, tak ako to vyplýva aj zo znaleckého dokazovania. Je tiež zrejmé, že predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody neboli dostatočne účinné na jeho prevýchovu. Dokonca ani hrozba vyššieho trestu nemá na jeho správanie pozitívny vplyv v tom smere, že by mu zabránila v páchaní trestného činu. Osobnosť obžalovaného v tomto smere dokresľuje aj početnosť a povaha priestupkoch, ktorých sa dopúšťal. Súd poukazuje najmä na početnosť majetkových priestupkov, ktorých sa dopúšťal v posledných dvoch rokoch pred spáchaním skutku. Nie je možné prehliadnuť ani to, že priestupok proti majetku spáchal v niektorých prípadoch aj opakovane v rámci jedného dňa.

Podľa za prečin výtržníctva je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od šiestich mesiacov do tridsiatich šiestich mesiacov. Obžalovaný bol iniciátorom útoku, ako prvý napadol poškodeného a v útoku aj naďalej sám aktívne pokračoval. Vzhľadom na všetky okolnosti, teda závažnosť skutku, povahu, motív trestnej činnosti, to, že skutok spáchal len niekoľko mesiacov po predchádzajúcom odsúdení za majetkovú trestnú činnosť, ako aj osobu obžalovaného, ktorý je niekoľkonásobný recidivista, s opakovanou skúsenosťou z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, by bolo možné ukladať trest už pri hornej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Po zhodnotení všetkých okolností prípadu, osoby obžalovaného, miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní skutku, ako aj vzhľadom na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a ku skutku sa priznal, tento v priebehu konania oľutoval, súd dospel k záveru, že úhrnný trest vo výmere 24 mesiacov, je trestom primeraným a spravodlivým. Takto uložený trest vo výmere mierne prevyšujúcej dolnú polovicu rozpätia trestnej sadzby súd považuje za spravodlivý,

napĺňajúci primárne znaky generálnej prevencie a aj účel individuálnej prevencie. Touto výmerou trestu bude v primeranej miere zachová ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a v rámci individuálnej prevencie, má trest zároveň ambíciu pôsobiť pozitívne na správanie sa obžalovaného.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do so stredným stupňom stráženia, v súlade s ustanovením , nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa stráženia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade obžalovaného je na základe odporúčania znalca dôvodné uložiť mu aj ochranné protitoxikomanické liečenie, keďže je u neho rozvinutá polymorfná závislosť od omamných a psychotropných látok, a jeho osobnosť je narušená psychoaktívnymi látkami. Hoci znalec navrhol ambulantnú formu liečenia, súd v súlade s , uložil výkon ochranného liečenia ústavnou formou. Podľa , ak súd ukladá ochranné liečenie podľa popri treste odňatia slobody, ktorého výkon neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Obžalovaný C. D.

Obžalovaný C. D. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle . Zároveň nie je možné prehliadnuť jeho trestnú minulosť, čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle a svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa . Obžalovaného je možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa už opakovane dopustil trestnej činnosti a bol uznaný za vinného 4 krát. Do času spáchania skutku bol uznaný za vinného z prečinu krádeže opakovane (v júni 2023, následne sa druhovo rovnakého trestného činu dopustil v októbri 2023), pričom pri prvom odsúdení mu bol uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, výkon, ktorého bol ale nariadený, z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe a v druhom prípade mu bol už uložený trest nepodmienečný v trvaní šiestich mesiacov. V septembri 2024 bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, spáchaného z nedbanlivosti, za čo mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Dňa 03.01.2025 bol uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania, bol mu uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, v trvaní osemnástich mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní do 14.02.2027.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestného činu počas trvania skúšobnej doby s poukazom na , nebolo v prípade obžalovaného možné uvažovať o uložení ďalšieho podmienečne odloženého trestu odňatia slobody a vzhľadom na osobnosť obžalovaného, povahu a závažnosť skutku ani uloženie alternatívneho trestu. Súd dospel k záveru, že ani uloženie alternatívneho trestu nie je v prípade osoby obžalovaného dôvodné, a to s poukazom na jeho trestnú minulosť, keď v priebehu necelých dvoch rokov bol uznaný za vinného zo štyroch trestných činov a následne sa dopustil predmetného skutku. Opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, na jeho správanie a vedeniu riadneho života bolo spôsobené už nepodmienečným trestom odňatia slobody, podmienečne odložený trest odňatia slobody výkon, ktorého bol ale nariadený a z výkonu trestu bol aj podmienečne prepustený. Napriek možnostiam, ktoré mu boli poskytnuté na nápravu, tieto nevyužil a trestného činu sa dopustil opätovne. Osobnosť obžalovaného vykresľuje aj početnosť a závažnosť priestupkov, ktorých sa dopustil. Obžalovaný bol uznaný za vinného priestupkovo v trinástich prípadoch. Spáchal priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, opakované priestupky proti majetku (krádež alebo poškodenie tovaru v predajni), opakované priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Súd napríklad poukazuje na to, že v období od 02.10.2024 do 02.11.2024 sa dopustil štyroch priestupkov na úseku majetku tým, že ukradol tovar alebo narušil občianske spolunažívanie.

Trestná minulosť a priestupková minulosť obžalovaného svedčia o veľmi nízkej miere rešpektu k právnym a spoločenským pravidlám. Je preto dôvodné konštatovať, že náprava obžalovaného uložením alternatívnych trestov nie je možná. Obžalovaný systematicky, napriek uloženým sankciám miernejšieho charakteru, právny poriadok nedodržiava a absentuje u neho rešpekt k právam iných.

Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku, miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní skutku, osobnosti obžalovaného, že v jeho prípade je dôvodné a spravodlivé uložiť ako primeraný úhrnný trest vo výmere 18 mesiacov , teda v dolnej polovici trestnej sadzby.

Podľa je možné žalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú skutočnosť, že sa ku skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade, ak by sa obžalovaný ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať mu trest v hornej polovici trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku už vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do so stredným stupňom stráženi,a v súlade s ustanovením , nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa stráženia.

Obžalovaný E. F.

Obžalovanému E. F. súd priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , a teda, že sa k trestnému činu priznal a svoj skutok oľutoval. Keďže v minulosti sa už dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, súd v jeho prípade zohľadňoval aj priťažujúcu okolnosť, podľa , ktoré odsúdenie nemá zahladené a svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa .

Obžalovaný do času spáchania skutku bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2023, za prečin úmyselného ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania. Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanástich mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 08.07.2024. Výkon tohto trestu mu bol ale nariadený dňa 20.06.2025 v s minimálnym stupňom stráženia.

V prípade obžalovaného je možné v súčasnosti konštatovať, že nejde o tak trestnoprávne narušenú osobu, aby bolo nutné pôsobiť na neho dlhým trestom odňatia slobody. Súd zohľadnil mieru jeho účasti na spáchaní skutku. Obžalovaný pritom sám aktívne a opakovane útočil voči telu poškodeného a svojím útok spôsobil poškodenému škodu na zdraví.

Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, súd zvažoval , či účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák. u obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, s prípadným probačným dohľadom. Súd dospel k záveru, že na takýto postup nie sú splnené zákonné podmienky tak, ako ich predpokladá ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky (v prípade probačného dohľadu neprevyšujúceho 4 roky), ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho výkonu alebo nie (R 56/1970). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu. Pri hodnotení recidívy páchateľa z hľadiska možnosti jeho nápravy musí súd prihliadnuť na povahu predchádzajúcej trestnej činnosti, na časový odstup od posledného odsúdenia, na celkový spôsob jeho života a na pohnútku jeho ďalšieho trestného činu (R39/1965). Vychádzajúc z uvedených úvah a vzhľadom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že u obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel trestu bez jeho výkonu.

Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 alebo § 51 ods. 1 Tr. zák. V prípade obžalovaného nebolo možné uvažovať o uložení podmienečne odloženého trestu, nielen vzhľadom na jeho trestnoprávnu minulosť, kedy sa obdobného skutku za aký bol uznaný za vinného v tomto konaní už dopustil, ale aj vzhľadom na jeho doterajšie

správanie preukazujúce nízku mieru rešpektu k právam iných. Osobnosť obžalovaného vykresľuje, okrem doterajšej trestnej činnosti, , aj jeho priestupková minulosť. Za priestupky bol uznaný za vinného v štrnástich prípadoch. Okrem priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, respektíve priestupkov na úseku ochrany verejného zdravia, sa dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, kedy útokom spôsobil drobné ublíženie na zdraví, priestupkov proti majetku, ktorých sa dopustil dňa 19.02.2023 a 22.05.2024. Súd tiež poukazuje, že priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil aj dňa 09.02.2024 (nadávali inej osobe a túto do opľul) aj 24.06.2024. V oboch týchto prípadoch bol sankcionovaný peňažnou pokutou. Obžalovaný spáchal priestupky v čase plynutia skúšobnej doby, teda ani hrozba premeny podmienečne odloženého trestu na trest nepodmienečný neodradila obžalovaného od protiprávneho konania a nenaviedla ho na vedenie jedného života. Je zrejmé, že podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorý bol už obžalovanému pri prvom odsúdení uložený, nesplnil svoj účel, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že výkon tohto trestu mu bol nariadený.

Zároveň uloženie podmienečne odloženého trestu neumožňuje ani povaha a závažnosť skutku, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný aktívne útočil na poškodeného, tak ako je účasť jednotlivých obžalovaných popísaný vo výroku a v skorších častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku, miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní skutku, osobnosti obžalovaného, že v jeho prípade je dôvodné a spravodlivé uložiť ako primeraný úhrnný trest vo výmere 18 mesiacov , teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa je možné žalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú skutočnosť, že sa ku skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade, ak by sa obžalovaný ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať mu trest v hornej polovici trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do s minimálnym stupňom stráženia súlade s ustanovením , nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do prísnejšieho stupňa stráženia.

Obžalovaný H. B.

Obžalovaný H. B. sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle . Zároveň nie je možné prehliadnuť jeho trestnú minulosť, čo súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle . Keďže v minulosti sa už dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, súd v jeho prípade zohľadňoval aj priťažujúcu okolnosť, a to spáchanie trestného činu v minulosti, ktoré odsúdenie nemá zahladené a svojím konaním spáchal viac trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť podľa .

Obžalovaného možno charakterizovať ako recidivistu, ktorý sa dopustil trestnej činnosti 5 krát. Opakovane bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Obžalovanému bol za túto trestnú činnosť uložený najskôr podmienečne odložený trest odňatia slobody, výkon ktorého bol ale nariadený, pri druhom odsúdení za druhovo totožný trestný čin mu bol uložený už nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. V roku 2022 bol uznaný za vinného z prečinu krádeže a bol mu opätovne uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol taktiež nariadený a tento trest vykonal 29.12.2024. Naposledy bol uznaný za vinného zo zločinu vydierania, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 3 mesiace. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.04.2025.

Okrem toho je potrebné poukázať aj na početnosť, povahu a časové odstupy spáchaných priestupkov (36 záznamov) . Okrem opakovaných priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spácha l aj priestupky proti občianskemu spolunažívaniu dňa 16.12.2019, kedy úmyselne napadol fyzicky inú osobu, ktorú udrel, nerešpektoval príkazy verejných činiteľov, v septembri 2021 sa dopustil drobnej krádeže, krádež spáchal aj 31.03.2022. Je možné poukázať aj na časovú frekvenciu

spáchaných priestupkov, v období od 08.02.2025 do 02.03.2025 sa dopustil štyroch priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V prípade obžalovaného nebolo možné uvažovať o uložení iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom na tú skutočnosť, že miernejšie formy postihu (podmienečne o odložený trest odňatia slobody) sa v jeho prípade neosvedčili, v trestnej činnosti naďalej a opätovne pokračoval, pôvodne uložené podmienečné tresty mali na jeho správanie len krátky vplyv a ich výkon bol nariadený. Navyše je potrebné zdôrazniť, že skutok spáchal len niekoľko dní po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v inej trestnej veci, ktorej bol uznaný za vinného zo zločinu.

Správanie sa obžalovaného svedčí o veľmi nízkej miere rešpektu k právnym normám a k práva iných. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal s gradujúcou závažnosťou - postupne od prečinov k zločinom, druhovo rôznorodú trestnú činnosť - najskôr maril výkon úradného rozhodnutia, následne páchal aj majetkovú trestnú činnosť a naposledy bol právoplatne odsúdený za zločin vydierania.

Trestná minulosť a priestupková minulosť obžalovaného svedčia o veľmi nízkej miere rešpektu k právnym a spoločenským pravidlám. Je preto dôvodné konštatovať, že náprava obžalovaného uložením alternatívnych trestov nie je možná. Obžalovaný systematicky, napriek uloženým sankciám miernejšieho charakteru, právny poriadok nedodržiava a absentuje u neho rešpekt k právam iných.

Na základe uvedených skutočností, súd dospel k záveru, po zhodnotení povahy a závažnosti skutku, miere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, účasti obžalovaného ako spolupáchateľa na spáchaní skutku, osobnosti obžalovaného, že v jeho prípade je dôvodné a spravodlivé uložiť ako primeraný úhrnný trest vo výmere 22 mesiacov , teda v strede výmery trestnej sadzby . Podľa je možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 36 mesiacov. Súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, ktorý uložil obžalovanému zohľadnil tú skutočnosť, že sa ku skutku priznal, tento oľutoval a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. V prípade, ak by sa obžalovaný ku skutku nepriznal, bolo by dôvodné, vzhľadom na jeho osobnostný profil ukladať mu trest v hornej polovici trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku už vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením , nakoľko neboli identifikované žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť obžalovaný zaradený do miernejšieho, respektíve prísnejšieho stupňa stráženia. Obžalovaný navrhol, aby súd upustil od uloženia ďalšieho trestu, vzhľadom na dlhoročný trest odňatia slobody, ktorý v súčasnosti vykonáva. Takýto postup nebol možný, nakoľko trest uložený skorším rozsudkom nepovažuje súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný .

Individuálny účel treste má smerovať k tomu, aby sa obžalovaný v budúcnosti obdobného alebo iného trestnoprávneho konania a nadobudol tak poznatok do budúcnosti, že jeho prípadná trestná recidíva, hoci aj menej závažného charakteru, nezostane bez potrestania. Inak povedané, trest za jeho menej závažný trestný čin nebude automaticky skonzumovaný prísnejším trestom. K potrebe naplniť tento účel trestu u obžalovaného súd dospel na základe jeho trestnej minulosti, ako aj z jeho správania počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Z hodnotenia vyplynulo, že správanie a vystupovanie obžalovaného nebolo na požadovanej úrovni a okrem nedostatkov v dodržiavaní ústavného poriadku, nedodržiaval ani zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádzal do kontaktu. Navyše jeho postoj k trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest odňatia slobody, je nekritický. Princípom generálnej prevencie je odradiť iné osoby od páchania trestných činov. Naplnenia generálnej prevencie ako jedného z účelu uloženého trestu je podľa záveru súdu v tomto prípade možné dosiahnuť len uložením trestu, nie upustením od potrestania. Upustenie od uloženia ďalšieho trestu by tento účel nenaplnilo. Inak povedaná, upustením od uloženia ďalšieho trestu za daných okolností by súd vyslal signál, že v prípade páchateľov trestných činov, ktorým sú uložené dlhoročné nepodmienečné tresty, zostane ich prípadná menej závažná trestná činnosť, bez sankcií. Súd je preto toho názoru, že v prípade odsúdených, ktorým sú uložené prísne tresty by táto skutočnosť nemala byť automaticky dôvod neuloženia ďalšieho trestu, nakoľko by sa oslabil účel generálnej prevencie.

Súd tiež nepovažoval za dôvodné mimoriadne znížiť žiadnemu z obžalovaných trest odňatia slobody s poukazom na , teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby, s ohľadom na

osobu obžalovaných a povahu a rozsah spáchanej trestnej činnosti, za ktorú im bol ukladaný trest. Všetci obžalovaní sa trestnej činnosti a iného protiprávneho konania dopúšťajú opakovane. Skôr uložené tresty nespojené s obmedzením ich osobnej slobody nemali požadovaný účinok na ich správanie a ani napriek výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého boli niektorí dokonca podmienečne prepustení, sa nenapravili a trestnej činnosti sa dopúšťali opakovane. Závažnosť ich spáchanej trestnej činnosti postupne graduje. Je dôvodné, aby vzhľadom na uvedené, napriek vyhláseniu obžalovaných o vine, trest mimoriadne neznižoval. Takýto trest by nenapĺňal svojou výmerou kritéria individuálnej a generálnej prevencie a bol by neprimerane mierny. Súd tiež zdôrazňuje, že trestná činnosť, ktorej sa dopustili nebola spontánne vyvolaná napr. ako následok bezprostredného konfliktu s poškodeným, ale išlo o koordinované konanie, obžalovaní spoločne vyhľadali poškodeného a bez upozornenia na neho zaútočili, využijúc moment prekvapenia. Napriek uvedenému, súd opakovane pri všetkých obžalovaných zdôrazňuje, že ich vyhlásenie o vine zohľadnil pri ukladaní a výmere trestu, keďže v prípade, ak by vinu nevyhlásili, bol by súd nútený, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osoby obžalovaných, ukladať výrazne prísnejšie tresty.

III. K nároku na náhradu škody

K nárokom na náhradu škody boli oboznámené listiny: poškodená spoločnosť Union zdravotná poisťovňa, ktorá si vyčíslila vynaložené liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému F. v súvislosti s udalosťou dňa 18.04.2025, (vyčíslenie Union č. l. 146-148).

Z vykonaného dokazovania k nároku poškodeného na náhradu škody súd dospel k nasledovným záverom. Súd priznal Union zdravotnej poisťovni nárok na náhradu škody v celom rozsahu, vzhľadom na to, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že táto škoda v podobe liečebných nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému bola vynaložená a škoda vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním obžalovaných. Všetkých obžalovaných zaviazal uhradiť poškodenému túto škodu spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.