Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ek/1397/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 5059,58 eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 274 729, ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXX XXXXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.05.2022, domáhal od povinného vymoženia 5059,58 eur na základe exekučného titulu - uznesenia vydaného Okresným súdom Prievidza, č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 29.06.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.09.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 19.08.2020. (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).

2. Súd dňa 29.06.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Andrea Nemčíková, so sídlom exekútorského úradu Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.07.2022. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 30.06.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po zákonnej 15. dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného dňa 23.07.2025 na rozhodnutie.

5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, uviedol, že už viac ako 10 rokov sa domáha ochrany svojich prác a spravodlivosti. V roku 2014 sa stal obeťou podvodného prevodu nehnuteľnosti zrealizovaného prostredníctvom realitného makléra p. F. a advokáta A. A. G.. Namiesto ochrany spravodlivosti sa stal žalovaným, neskôr povinným vo vypratávacích konaniach a napokon povinným v exekučných konaniach. Už v rokoch 2015 až 2017 podal viaceré trestné oznámenia, ktoré však boli orgánmi činnými v trestnom konaní a prokuratúrami zamietané bez vecného prešetrenia. Vyčerpaním všetkých dostupných prostriedkov podal povinný podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti tvoria skutkový a hodnotový základ aj pre namietanie vôbec existencie pohľadávok, ktoré sú teraz exekvované. Povinný tiež uviedol, že pokračovanie v exekúciách je v rozpore s dobrými mravmi podľa . Výkon práva, ktorý je formálne založený na rozhodnutí, ktoré vzniklo ako dôsledok ignorovania dôkazov, porušenia občianskeho práva je v kolízií s princípmi spravodlivosti.

Povinný poukázal na skutočnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 61k Exekučného poriadku – povinný je v pokročilom veku a je poberateľ dôchodku, žije bez zabezpečenia, odkázaný na vlastnú sebestačnosť, celú sumu 100000 EUR zaplatil a nebol mu priznaný žiadny titul a jeho podania boli roky prehliadané. Povinný na základe uvedených dôvodov žiada, aby sa nevykonávali žiadne aktívne výkony v exekučných konaniach, nezahajoval predaj motorových vozidiel, vydalo rozhodnutie o zastavení alebo odložení exekúcie, minimálne do ukončenia konania na Generálnej prokuratúre SR, zohľadnili podstatné ľudské a morálne hľadiská.

6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený. Oprávnený uviedol, že z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by legitímne odôvodňovali zastavenie exekúcie. Povinný v zásade namieta iba vady základného konania (exekučný titul mal byť údajne vydaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, keďže povinný sa stal obeťou podvodného prevodu nehnuteľnosti), ktorých preskúmanie nie je v kompetencii exekučného súdu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7.9.2016 sp. zn. ). Priestor na vznesenie prípadných vecných námietok proti exekučnému titulu je vymedzený v konaní o jeho vydaní, a nie vo fáze exekučného konania samotného (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.12.2009 sp. zn. ). Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania. Povinný je oprávnený namietať všetky tieto skutočnosti v konaní základnom, avšak v prípade procesného neúspechu, mu už nie je poskytovaná ochrana v exekučnom konaní z rovnakých dôvodov (mutatis mutandis ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. C.H.BECK. Praha 2011, s. 138). Ani krajne extenzívnym výkladom nemožno dospieť k záveru, že by bola naplnená dispozícia § 61k ods. 1 písm. d) EP [žiadna z namietaných skutočností povinným nebráni vymáhateľnosti uplatneného nároku]. Exekúcia už bola v prospech oprávneného nariadená, t.j. oprávnený má právo žiadať, aby sa uspokojenie jeho nároku bezdôvodne neodďaľovalo. Povinný namiesto zodpovedného prístupu k plneniu svojich záväzkov bráni efektívnemu postupu v exekúcii, a tým zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu. Keďže oprávnenosť prebiehajúceho exekučného konania nebola povinným relevantným spôsobom spochybnená, návrh na zastavenie exekúcie považujeme za účelový a špekulatívny. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa oprávnený domáha, aby exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Súd vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že povinný môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí však povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd sa napriek uvedenému oboznámil s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom uvádza, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť ani v prípade včasného podania návrhu a to z nasledujúcich dôvodov.

13. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. V exekučnom konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu - exekučného titulu, nakoľko v rámci exekučného konania sa vykonáva to, čo bolo judikované v konaní nachádzacom. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej ktoré zakladá právo oprávneného a povinnosť povinného na splnenie určitej povinnosti a nenahrádza a nemôže nahrádzať súd v základom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

14. Povinnému bola exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. XXX/X/XXXX- XXX zo dňa 29.06.2020, uložená povinnosť zaplatiť intervenientovi na strane žalovaného (intervenient v postavení oprávneného v tomto exekučnom konaní) trovy konania vo výške 5059,58 eur (ako nárok vyplývajúci z procesného práva), a to na základe výsledku základného konania o zaplatenie 100 000,- eur, t.j. jeho neúspechu. Povinný voči rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza, č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 29.06.2020, podal sťažnosť, o ktorej príslušný sudca rozhodol uznesením č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 19.08.2020 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol a následne sa také rozhodnutie stalo riadnym exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

15. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

16. Vo vzťahu k samotnému obsahu návrhu povinného súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, pričom predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti hmotného aj procesného práva, ktoré však nastali až po vydaní exekučného titulu. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti dlžníkovi a nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania a ktoré nastali ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Skutočnosti namietané povinným nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, čo znamená, že exekučný súd

už nemá právomoc akokoľvek tieto otázky skúmať počas exekučného konania. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ povinný považuje exekučný titul za nezákonný a nesprávny tak tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak neučinil, resp. učinil, ale bol neúspešný, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Exekučný súd tak už nemá právomoc akokoľvek skúmať dôvodnosť vzniku pohľadávky oprávneného počas exekučného konania.

17. Povinný okrem iného žiada exekúciu zastaviť aj z dôvodu, že je v pokročilom veku a že sa nachádza v ťažkej životnej situácií. Súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekúcia pri fyzických osobách trvá päť rokov. Počas týchto piatich rokov je možné predpokladať, že situácia fyzickej osoby – povinného sa zmení k lepšiemu a povinný bude môcť svoj dlh uhradiť v celosti, prípadne v splátkach. Povinný počas nasledujúcich rokov môže nadobudnúť hnuteľný či nehnuteľný majetok rôznymi spôsobmi a to napríklad darovaním či dedením. vo svojich ustanoveniach neumožňuje súdu zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, či z dôvodu ťažkej životnej situácie povinného. Tieto skutočnosti nie sú považované za také, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko ide o aktuálny/dočasný stav povinného, ktorý sa počas výkonu exekúcie môže zmeniť. Nejde o nezvratný stav, ktorý by bránil vymáhateľnosti exekučného titulu natrvalo. Nemajetnosť povinného a jeho ťažká životná situácia teda nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Povinný tiež argumentuje tým, že v rokoch 2015 a 2017 podal viaceré trestné oznámenia a vyčerpaním všetkých dostupných prostriedkov podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. K tomuto súd uvádza, že toto nemožno zaradiť pod žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, a preto nemožno prebiehajúcu exekúciu z týchto dôvodov zastaviť.

18. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená súd v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

19. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.